Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/265/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812219885.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o. Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch

a žiadal, aby súd medzitímnym rozsudkom rozhodol tak, že Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa zákonom stanovenej lehote,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom (povinným
W. J.) a odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 330 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uplatnil i trovy konania.

Uviedol, že Okresný súd Prievidza zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom vznik škody na
strane navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode
rozhodovať.
Navrhovateľ v pozícií oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom

podľa § 38 a nasl. z. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok), zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom H. J..
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX
12213/2008.
Súdnyexekútorvsnahepostupovaťprinútenomvymáhanípohľadávkynavrhovateľaefektívneaúčinne,
predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne

príslušnému Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal
na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a
rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a zákonom stanovenej dobe.Poukázal na § 44 odst.2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011, v zmysle ktorého súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 z. č.

231/1999 Z. z. - o štátnej pomoci v znení neskorších zmien a doplnkov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 odst.2 písm. c/
a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Tiež poukázal na § 44 odst.2 Exekučného poriadku, platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 odst.2 písm. c/ a

d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym

zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Poukázal na § 44 odst.2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná :
1/ nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
2/ si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 3.2.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak

došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).
Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Opísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 odst.2 Exekučného

poriadku. V danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 odst. 2 Ústavy SR (napr. rozhodnutie ÚS SR, sp. zn.:1ÚS 41/02, III.ÚS 117/02,
I.ÚS 13/05).
Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej ujmy, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré vyčísluje nasledovne:

Poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočneuplynulomedzidoručením žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciearozhodnutím
o nej.
Poškodený vynaložil v tomto období:

1. na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70 eur;
2. na udržanie a správu informačného systému 40 eur;
3. na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume
15 eur.
Celkom vynaložil náklady vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a tovýlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne v sume 125 eur. Táto suma by
nezaťažovala navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Dodal, že výška hmotnej škody

je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívnych výdajoch, finančných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodnéhotajomstvaadôverných informácií niejemožnékorešpondenčnepredložiťúčtovnédoklady,

resp. pracovné a obchodné zmluvy. Navrhovateľ uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
lebo samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zákonom stanovenej dobe spojených s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 odst.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa
dôsledkom jehonesústredenej činnostitakej intenzity,ktorámázanásledokzbytočnéprieťahyvkonaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Uviedol, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,

exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a exekučným súdom k
insolventnosti povinného.
Akokoľvek, náhrada nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv.
Navrhovateľ na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol aj ďalšie dôvody -

neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať za
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa
spojených s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvoláva u navrhovateľa, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocit frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti; úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové

omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a
jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov; nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní

ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal pre možnú analógiu z
doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia vo výške 20.000 Sk, t. j. cca
660 eur. Poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR.

Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 330 eur za 6 celých
mesiacov. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac

omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného
súdu SR, teda 660 eur za rok. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný 184 dní.
Navrhovateľ sa teda domáha podanou žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza.
Navrhovateľ postupoval podľa ustanovenia § 15 odst. 1 z. č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou

požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom odporca v čase
podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú i právnu argumentáciu tvrdí, že je nutné deklarovať porušenie
práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zákonnej
stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 48 odst. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaisteného
článkom 6 odst. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; deklarovať
porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 odst. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 odst. 1 Európskeho dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, lebo súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej
kvalite; deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu (Okresný súd Prievidza), konkrétne princípu legality, princípu ochrany legitímnych očakávaní,

princípu ochrany dôvery v právo, princípu právnej istoty; a nahradiť tak navrhovateľovi majetkovú ujmu
a nemajetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv
označených pod písm. a/ a b/ a princípov právneho štátu označených pod písm. b/.
Navrhovateľ vzniesol i námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Prievidza. Uznesením
Krajský súd Trenčín zo dňa 2.11.2012 č. k. 4NcC 659/2012 rozhodol, že zákonná sudkyňa Okresného

súdu Prievidza JUDr. Jarmila Schromová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Okresnom súde Prievidza vo veci pod sp. zn. 16C 265/2012.

Odporkyňa navrhla návrh zamietnuť.
Uviedla, že návrh navrhovateľa je zmätočný, nakoľko v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú

viaceré nedostatky, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené
na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre
posúdenej celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch.
Odporkyňa namietala, že navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a podobne.

Navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.
Odporkyňa zdôraznila, že tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním
namietaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia
minimálne preto, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním

uplatňuje právo na náhradu škody má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom
identifikovať konanie, ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Neoznačením spisovej značky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť navrhovateľa na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosti exekučného súdu (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS

366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012). Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 43 odst.1 O.s.p. z dôvodu,
že nie je jasný ani titulnároku na náhradu škody. Z návrhu nie je jednoznačne jasné, na základe
akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keď v návrhu sa tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Tiež nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutia žiadosti

o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
K prieťahom uviedla, že navrhovateľ uvádza len postupy, ktoré podnikol na ich odstránenie, ale nie
je možné žiadosť o informáciu o stave konania považovať za riadny opravný prostriedok, ktorý by
smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. V súvislosti s tým poukázal
na judikatúru Ústavného súdu SR, nález z 3.5.2011 č. k. III.ÚS 69/2011. To, že navrhovateľ nekonal je

možné pripísať iba jemu. Naviac odporkyňa má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
K podmienkam uplatnením nároku na súde odporkyňa poukázala na to, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012. Už v mesiaci
september 2012 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh, teda je zrejmé, že navrhovateľ ho

nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.
V súvislosti s tým poukázala na § 15 odst. 1, § 16 odst.4 z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších zmien a doplnkov. Z uvedených ustanovení je
zrejmé, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je v zmysle § 16 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z.
podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občiansko-súdne konanie. Preto odporkyňa má za
to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Odporkyňa uviedla, že napriek výzve na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, že navrhovateľ nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nedokázal uviesť skutočnosť, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podanie žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovaťnárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 odst. 1 písm. a/ z. č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za
predčasne prerokovaný.

K podmienkam úspešnosti uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že z. č. 514/2003 Z. z.
ustanovuje všeobecné podmienky, pri ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci :
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie zákonom stanovenej lehote odporkyňa odkazuje na ustanovenie § 9 odst. 2 z. č. 514/2003
Z. z. v znení z. č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať

pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, pričom navrhovateľ doposiaľ dôkazy potrebné
pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením nepredložil.
Zdôraznila, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,

najmä v prípadoch existencie § 45 odst.1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. . - o rozhodcovskom konaní. To
sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania.
Poukázala na ustanovenie § 44 odst. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľných podľa § 26 z. č. 231/1999 Z. z. - o štátnej pomoci v znení neskorších zmien a
doplnkov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 odst.2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v

návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ustanovenie § 41 odst. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov ním schválených“.
Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Toto znenie je účinné od 1.6.2011,
kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný z. č. 102/2011 Z. z., to znamená, že akýkoľvek nárok
navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak
bola teda podaná žiadosť na vykonanie exekúcie na súd po 1.6.2011, z uvedeného je jednoznačné, že

návrh je v tejto časti neopodstatnený.
Poukázala tiež na účinnosť Exekučného poriadku pred 1.6.2011, konkrétne na § 41 odst. 2 písm. d/,
ktorý sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred týmto dátumom.
Tiež poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že ani na
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo

skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv.
K prieťahom konania, na ktoré poukazuje navrhovateľ a z ktorých tvrdených prieťahov odvodzuje svoje

právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj majetkovej škody poukázala v prvom rade na ustanovenie
§ 9 odst. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení z. č. 412/2012 Z. z., kde je uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. V zmysle tohto zákonného ustanovenia konajúci súd o náhrade škody môže pri
posudzovanínárokunanáhraduškodyvychádzaťzexistencie prieťahovvsúdnomkonanílenvprípade,

ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenia
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, žebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V zmysle ustanovenia § 9 odst.2 cit. zákona, súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak
by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorých
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorých sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Navrhovateľ v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti ich preukázania a teda odporkyňa
vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.

Konajúci súd o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdom
alebo Ústavným súdom SR.
V súvislosti s tým poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3.10. 2012 I.ÚS 476/2012. Z
tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní, v ktorej „Ústavný súd SR nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05). Ústavný súd SR zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetných
konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť
namietané porušenie práva sťažovateľky, resp. že doba konania vedených okresným súdom zasiahla

samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa článku 48 odst.2 Ústavy SR, resp.
práva podľa článku 6 odst.1 Dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie (n.m. II.ÚS 93/03)“.
Odporkyňa záverom na vyššie uvedené nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.
Khmotnoprávnejnámietkepremlčaniavsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom uviedla,že podľa§

19 odst.1z.č.514/2003 Z. z.saprávonanáhraduškodypremlčí zatrirokyododňa,keďsapoškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia).
Ak mala vzniknúť navrhovateľovi škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehota, lehota na

uplatnenie tohto nároku, teda premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odporkyňa vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporkyni

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
K materiálnej škode 125 eur poukázala na ustanovenie § 17 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z., z ktorého
vyplýva, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je v zmysle z. č. 514/2003 Z. z. nevyhnutne
preukázať existenciu škody. Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje sú

len hypotetické. Pri vyčíslení škody navrhovateľ v žalobe neuvádza, či vecné náklady predstavujú podľa
§17odst.1 z.č.514/2003Z.z.skutočnúškodualebo ušlýzisk.Spoukazomnadefiníciu škodyaušlého
zisku nie je možné domáhať sa na ich náhradu podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Naviac na preukázanie vzniku
majetkovej škody navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce škodu. Poukázal tiež na to,
že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne

potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém
musel využívať počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali,
resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov.
Ďalšie položky majetkovej škody sú veľmi všeobecné a účelové. Zdôraznila, že skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinnými dôkazmi, resp. inými skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok,
v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísleniu škody zo strany
navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Odporkyňa na základe vyššieuvedenýchskutočností,ktoréuviedlajetohonázoru,ženemôžezodpovedaťanahrádzaťnavrhovateľovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil navrhovateľ.
Navrhovateľ nepreukázal jednak vznik škody a ani jej výšku.

K nemajetkovej ujme poukázala na ustanovenie § 17 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z.. V prípade, ak
iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Tiež poukázala na ustanovenie § 17 odst. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na :

1. osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
2. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
3. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
4. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Navrhovateľ v návrhu uvádza dve skutočnosti, od ktorých odvíja náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, v prvom rade na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodol o poskytnutí
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, pričom je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé

prípadné okolnosti sú osobitné a vychádza z paušálnej sumy 660 eur, ktorá musí byť priznaná za
každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu
sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým
osobám. V druhom prípade uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb
je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti a nedôvery“

sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovú ujmu spoločnosť
uplatňovala ako právnická osoba. Zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov navrhovateľ
bližšie nekonkretizoval, žalobný návrh nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu“.
Odporkyňa zdôraznila, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Zo žalobného návrhu nevyplýva
a z toho dôvodu odporkyňa nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako aj to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.
K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu
uviedla, že praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku

SME zo dňa 16.7.2012, boli predmetom až záujmu Európskej komisie, pričom súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa, a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa
podnietilazvýšenúpotrebu ochranyprávspotrebiteľovnavšetkýchúrovniachštátnej moci. Navrhovateľ
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Preto ani súdna moc nemôže opomenúť podrobnejšie skúmať

akékoľvek konanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade
navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa
(povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na samotné posúdenie nesprávneho úradného
postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia

časová náročnosť vykonania procesného súdu.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odporkyňa považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi, hlavne čo sa týka charakteristiky jeho podnikateľskej činnosti. Uvedené vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy zo štátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj
nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Aplikujúc ustanovenie § 17 odst. 3 z. č. 514/2003 Z.
z., po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa, minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následku, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť podľa odporkyne navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy.

K príčinnej súvislosti poukázal na ustanovenie § 5 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím mal účastník konania, ktorému vznikla škoda
v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Poukázal na § 9 odst.4 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody

podľa tohto zákona je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu (nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody pri nemajetkovej škode) preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito
zložkami.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Odporkyňa je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu namietanom v konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom, spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote a
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Odporkyňa sa domnieva, že za stav, v ktorom
sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou

pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy.
Keďže navrhovateľ nepreukázal základné zákonné podmienky, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle z. č. 514/2003 Z. z., žalobný návrh považuje za neopodstatnený a navrhol v celom

rozsahu žalobu zamietnuť. Uplatnila si náhradu trov konania.

Súd určil termín pojednávania na 14.11.2013, na ktorý sa navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili, doručenie vykázané mali 14.10.2013. Svoju neúčasť neospravedlnili a nežiadali súd o

odročenie pojednávania. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala dňa
14.10.2013, svoju neúčasť ospravedlnil poverený zástupca Mgr. Martin Halmeš dňa 6.11.2013 z
dôvodu hospodárnosti konania a odkázal na vyjadrenie založené v súdnom spise. Navrhovateľ vo
svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.11.2013 (doručené súdu 14.11.2013) navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie na 14.11.2013 z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti postupu súdu a

sudcu. Okrem iného uviedol, že navrhovateľovi nebolo doručené uznesenie KS o tom, že sudcovia
OS Prievidza nie sú vylúčení z prejednania veci. Navrhol zrušiť pojednávanie, ktoré súd nariadil na
14.11.2013 až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke zákonného sudcu a
v prejednávanej veci nepokračovať, nakoľko v konaní možno zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajúodklad. Uviedol,žetrvánatom,žeobjektívnanámietka porušenianestrannostijedôvodná.

Zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania. Navrhovateľ zadal objednávku na spracovanie
znaleckého posudku, ktorým vyčísli výšku vzniknutej škody, v dôsledku žalobe opísaných skutočností,
za ktoré zodpovedá odporkyňa. Znalecký posudok po vypracovaní predloží súdu, zároveň požiada, aby
o obsah tohto znaleckého posudku bolo dokazovanie doplnené. Znalecký posudok navrhuje ako dôkaz
so zásadnou povahou a žiada, aby bol súdom spracovaný a vykonaný. Právny zástupca navrhovateľa

trvá na osobnej účasti na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom
na nestrannom súde. Z doručenky o predvolaní bolo zistené, že rozhodnutie KS bolo navrhovateľovi aj
odporkyni doručené dňa 5.11.2013.
Súd pojednávanie odročil s tým, aby navrhovateľ predložil dôkaz - znalecký posudok tak, ako
navrhovateľ uviedol vo svojom písomnom stanovisku, ktorým bude vyčíslená vzniknutá škoda do

15 dní.

Súd určil ďalší termín pojednávania na 30.1.2014, na ktorý sa navrhovateľ a právny zástupca
navrhovateľa nedostavili, doručenie vykázané mali dňa 15.1.2014. Svoju neúčasť neospravedlnili

a nežiadali súd o odročenie pojednávania. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie
vykázané mala dňa 15.1.2014. Svoju neúčasť ospravedlnila emailom dňa 16.1.2014 z dôvodu
hospodárnosti konania a odkázala na písomné vyjadrenia, ktoré sa nachádzajú v príslušných súdnych
spisoch. Zároveň súdu predložila aj ospravedlnenie zo dňa 16.1.2014.

Súd pojednával bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy - uznesenie KS Trenčín č.l. 14,
doplnenie rovnopisu č.l. 17, uznesenie OS Prievidza č.l. 21, oznámenie Okresnej prokuratúryPrievidza č.l. 26, doplnenie skutkových tvrdení navrhovateľom č.l. 27, odvolanie navrhovateľa č.l.
28, uznesenie OS Prievidza č.l. 35, vyjadrenie odporkyne č.l.37-41 + pripojené listiny č.l. 42-45,
návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti

súdu a sudcu na termín pojednávania 14.11.2013 zaslaný e-mailom č.l. 49-51, návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu na
termín pojednávania 14.11.2013 poslané poštou, doručené na OS Prievidza 19.11.2013 č.l. 55-56,
ospravedlnenie odporkyne č.l. 58-59 a exekučný spis OS Prievidza č. k. 9Er 18/2009 a zistil tento
skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er 18/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorského úradu so
sídlom Záhradnícka 62, Bratislava zo dňa 31.12.2008 bola doručená Okresnému súdu Prievidza dňa
9.1.2009. Exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozsudok stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 07349/08, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s.

dňa 3.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.9.2008 a vykonateľnosť 25.9.2008. Stály rozhodcovský
súd dňa 3.9.2008 sp. zn. SR 07349/08 rozhodol, že povinný (EXX.XXXe povinný oprávnenému
(POHOTOVOSŤ s.r.o.) zaplatiť sumu 11.820 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 11.520 Sk od 3.3.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 4.075
Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 22.9.2008 a vykonateľnosť dňa 25.9.2008.
Okresný súd Prievidza poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Záhradnícka 62, Bratislava na základe poverenia č.: 5307 058210 zo dňa 3.2.2009.
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20.1.2010 povolil odklad exekúcie do právoplatného
rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie. Voči tomuto rozhodnutiu podala oprávnená - Pohotovosť

s.r.o. odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesenie OS Prievidza zo dňa 27.9.2010 zrušil a vrátil na ďalšie
konanie. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 3.11.2010 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka na
stranu povinného, a to Asociáciu užívateľov služieb so sídlom Banská Bystrica, Ul. Skuteckého č. 30 v
exekučnom konaní sp. zn. 9Er 18/2009, EX 12213/2008. Ďalším uznesením Okresného súdu Prievidza
zodňa 30.5.2011 exekúciuvyhlásilza neprípustnúaexekúciuzastavil. Vočitomutorozhodnutiu podala

oprávnená odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil dňa 19.9.2011.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, ktoré spočíva v tom, že o žiadosti o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému Eve Hrnčiarovej (9Er 18/2009) súd rozhodol

po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, tzn. že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla),

je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je článok
46 ods. 3 Ústavy - každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí
byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama
príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
nedôvodný. Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a
vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone

verejnej moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných
predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu.

Navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní EX/12213/08, ktoré je pred tunajším súdom vedené pod
sp.zn. 9Er/18/2009. Svoj nárok odvodzuje od toho, že v tejto veci bolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až po zákonom stanovenej lehote. Vykonaným dokazovaním však

bolo preukázané, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde. V predmetnej exekučnej veci
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 9.1.2009 a Okresný súd
Prievidza o žiadosti rozhodol 3.2.2009. Navrhovateľom tvrdené omeškanie lehoty viac ako 6 mesiacov,
nie je správne, keď rozhodnutie bolo vydané v rámci 25 dní, t.j. omeškanie bolo 10 dní.

Súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013 týkajúci
sa navrhovateľa vo veciach Okresného súdu Zvolen, vedených pod sp. zn.27Er 539/2010 a sp. zn.
22Er 915/2010, v ktorých navrhovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd rozhodol, že základné práva navrhovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené neboli, hoci konania na okresnom súde trvali ku
dňupodaniasťažnosti20resp.24mesiacov(súdvobochprípadochzamietolžiadosťsúdnehoexekútora

na vyhovenie exekúcie). Ústavný súd v náleze konštatoval, že je významná, priam kľúčová skutočnosť,
že sťažovateľka (spoločnosť POHOTOVOSŤ) pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet
exekučných konaní (ide o 100 až 1000 exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach),
pričom je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov v
záujme ochrany práv a slobôd iných.

Navyše Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy
SR (obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho
ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty

síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,
pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,
žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 9.1.2009 (podanie žiadosti o udelenie
poverenia), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2, písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 9.1.2009, podľa

tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

I keď exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, podľa názoru súdu samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky nesprávny úradný postup. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s prihliadnutím na

to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

V exekučnej veci sp. zn. 9Er/18/2009 bol exekučnými titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave
sp. zn. SR 07349/08. S poukazom na vyššie uvedené bol súd jednoznačne oprávnený ex offo skúmať,

či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a tiež, či pôvodný
titul tohto rozhodnutia - zmluva o úvere č. 3770306 zo dňa 5.10.2007, neobsahovala neprijateľné
podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a
vsúladesostatnýmiprávnymipredpismiupravujúcimispotrebiteľsképrávo.Exekučnýsúdpretosprávne
skúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), či tento bol vydaný v súlade s platnými právnymi

predpismi. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a pre možný rozpor exekučného
titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul alebo z

dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie,
ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, exekučný súd
uznesením č.k. 9Er/18/2009-34 zo dňa 30.5.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.9.2012 ako vecnesprávne. Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej
neistoty, keďže súd vo veci riadne rozhodol. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať
dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky či priebeh rozhodcovského konania tak, ako to vyplýva
i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010, 5Cdo/291/2010 a rozhodnutí
Ústavného súdu SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Súd teda oprávnene preskúmaval exekučný titul
v exekučnom konaní tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov a dostupnej judikatúry
tak Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a stanovísk Súdneho dvora Európskej únie. Napríklad

rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM TELECOMUNICACIONES SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08) Súdny dvor rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti
so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Napokon v exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne urgencie na skoršie vydanie rozhodnutia, ani
sťažnosť na prieťahy v konaní. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v

znení platnom ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto nie je možné
posudzovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto žiadosti považovať za nesprávny.

Na podporu uvedeného názoru súd poukazuje aj na novela Exekučného poriadku vykonanú Zákonom č.
144/2010 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.6.2010 vypustil zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia

súdnemu exekútorovi, pokiaľ sa jednalo o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že účelom vypustenia zákonnej lehoty bola
skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, pokiaľ išlo o notárskej zápisnice a rozhodcovské rozsudky, zvlášť, keď išlo o vymoženie
plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto

vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného poriadku, vzťahuje sa na všetky
exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku, Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od
1.6.2011 bol § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné
preukázaťexistenciuškodyajejvýšku.Navrhovateľnepreukázalexistenciuškody,anijejvýškuanároky,
ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a

výdajoch spojených so stratou času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné
zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačnej siete, udržiavanie a správu informačnej siete a administratívne spracovanie textov
urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Navrhovateľ mal v tomto konaní na preukázanie vzniknutej škody
predložiť dôkazy preukazujúce škodu pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac ako spoločnosť, ktorá sa

zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v
obdobípredspornýmiexekúciamiiponich.Požadovanépaušálnesumyzaspomínanéveľmivšeobecne
uvedené činnosti nie sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej
škode. Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo prísť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody a súd

potom nemôže preskúmať predmetný nárok. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku skutočnej škody. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného
zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide
o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Ako už bolo konštatované, majetková škoda nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré
sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnúsatisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že
by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje
uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného

konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného,
resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i
rizikom každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických

osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, v čom a ako situácia
ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy. Ako už bolo uvádzané, žiadne konanie, v ktorom by
boli konštatované prieťahy v konaní, sa neviedlo. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je

automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Okolnosti každého prípadu sú osobitné
a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd
vychádzaajzvýznamusporuprenavrhovateľaaajztoho,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.
Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej
ujmy podľa vybraných nálezov, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať nápravu. Pri uplatňovaní

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie
je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, pretože navrhovateľ nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti
nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho

s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva
navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje

možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k právnemu názoru, že na strane odporcu konajúceho prostredníctvom
exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou
majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ na jej uplatnenie ako

zodpovednosť odporcu za uplatňovanú ujmu. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa
nepovažoval za dôvodný a zamietol ho.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby súd vyčkal s rozhodnutím vo veci na znalecký posudok, o vypracovanie
ktorého požiadal znalca z odboru právne vzťahy k cudzine, odvetvie európske právo, ktorý by mal

zodpovedať na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd jeho návrh na doplnenie
dokazovania neakceptoval z dôvodu, že pokiaľ navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu vznikla škoda, mal by disponovať dôkazmi, ktorými by ju relevantne
preukázal. Za danej situácie nie je jasné, ako navrhovateľ dospel k výške ním tvrdenej majetkovej škody,

keď žiadnymi dôkazmi nedisponuje a žiadne súdu nepredložil. Znalecký posudok je na preskúmanie
správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania a nemôže odpovedať na otázky právneho
charakteru. V danom prípade otázka existencie skutočností zakladajúcich nesprávny úradný postup
exekučného súdu je právnou otázkou, nie skutkovou a preto tento návrh na doplnenie dokazovania
nebolo možné považovať za opodstatnený.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Odporca mal v konaní plný úspech, preto
mu vznikol nárok na náhradu trov konania a tento nárok si v konaní aj uplatnil. Súd mu však náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).