Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6613213280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobkyňe Z. R., N..

XX.XX.XXXX, C. W. W., B. XXX/XX, v zast. JUDr. Alenou Kožiakovou, advokátkou so sídlom Lučenec,
Adyho 2969/24, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, v zast. JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o. so sídlom Košice, Rastislavova 68, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452, sp. zn. 3C/191/2012
zo dňa 19.01.2012 z r u š u j e.

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452, sp.
zn. 3C/191/2012 zo dňa 19.01.2012 o d k l a d á do právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 203,64 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Aleny Kožiakovej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C/191/2012 zo dňa 19.01.2012 ako aj odkladu jeho
vykonateľnosti z dôvodu, že žalobkyňa uzatvorila dňa 10.03.2008 ako poistník a zároveň poistený

poistnú zmluvu zo žalovaným ako poisťovateľom. V zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ a
v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov spotrebiteľ
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahu
postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z hmotnoprávneho postavenia kontrahentov poistnej
zmluvy možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že táto je v zmysle § 52 ods. 1 OZ
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa uviedla, že súdom príslušným na konanie v predmetnej veci

Okresný súd Lučenec v obvode ktorého má žalobkyňa bydlisko, tak ako to vyplýva z ustanovenia
§ 88 ods. 2 posledná veta O. s. p. Zo strany žalovaného bolo žalobkyni doručené oznámenie zo
dňa 06.02.2009 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku dňu 31.03.2009. Oznámenie o ukončení
zmluvného vzťahu bolo žalobkyni oznámené, že voči žalovanému nemá žiaden nedoplatok, ani
poisťovňa neeviduje preplatok. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa požadovala svoje povinnosti
voči žalovanému vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené, keďže ju o existencii pohľadávok voči
žalovanému žalovaný nikdy neinformoval, čomu nasvedčuje aj absentujúca ďalšia komunikácia medzi

nimi. Až dňa 24.06.2013 bol žalobkyni zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený Rozhodcovský
rozsudok vydaní týmto rozhodcovským súdom dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 3C/191/2012 v zmysle
ktorého žalovanej bolo uložené zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 77,18 Eur a nahradiť mu
trovy konania vo výške 276 Eur. Žalovaný žalobkyňu o existencii tejto pohľadávky vopred žiadnymspôsobom neinformoval. Spolu s rozhodcovským rozsudkom bol doručený žalobkyni aj návrh na
začatie konania zo dňa 02.01.2012 podaný žalovaným dňa 04.01.2012 na Arbitrážny súd Košice I
a tiež upovedomenie o začatí konania pred Rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012. Žalobca (v

konaní pred súdom v postavení žalovaného) v podanom návrhu na začatie konania o zaplatenie 77,18
Eur adresovanom Arbitrážnemu súdu Košice uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá
rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. predložených poistných podmienok, v zmysle ktorých
poisťovňa určila na prejedanie všetkých súdov Arbitrážny súd. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť,
že podľa jej názoru predmetné zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedla,

že žalobkyňa nemala možnosť sa riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom, pretože na
základe rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu mala len 5 dnovú lehotu odo dňa doručenia
rozsudku. Je nemožné očakávať od žalobkyne, aby sama dokázala kvalifikovane sa brániť a je
málo pravdepodobné, že by v takom krátkom čase si zabezpečila adekvátne právne zastupovanie.
Rozhodca rozhodol výlučne na základe listinných dôkazov a niečím nepodložených tvrdení žalovaného.
Žalobkyni bolo odňaté právo konať pred súdom, pričom boli porušené jej práva tým, že Arbitrážny

súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu ako účastníčku konania ani
jej neoznámil termín vyhlásenia rozsudku a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva účasťou
na pojednávaní. Žalobkyňa poukázala taktiež na skutočnosť, že dojednania rozhodcovských doložiek
v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné. Rozhodcovská doložka vo svojich

dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmov. Ak je rozhodcovská
doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť

rozhodcovskéhorozsudku.VovecižalovanéhoajehonárokovužrozhodolNajvyššísúdSRrozhodnutím
č. 3CDO1/2012 zo dňa 21.3.2012 na ktoré žalobkyňa poukázala.

Žalovanýžiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť.ŽalovanýnamietolmiestnunepríslušnosťOkresného
súdu Lučenec, pričom uviedol, že predmetom konania v prejedávanej veci je zrušenie Rozhodcovského

rozsudku a takéto konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským v
dôsledku čoho ani účastník konania nemôže mať v tomto konaní status spotrebiteľa. Na základe
uvedeného preto v súlade s ustanovením § 88 ods. 2 O. s. p. posledná veta pred bodkočiarkou
za miestne príslušný súd žalovaný považuje Okresný súd Košice I. Žalovaný poukázal taktiež na
absenciu základných náležitostí obsiahnutých v žalobe. Uviedol, že napadnutý rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu v Košiciach bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré
je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, alebo domáhať sa jeho zrušenia. Podaná žaloba neodkazuje
na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody a je z tohto pohľadu neúplná a
absentujú v nej zákonné náležitosti. Žalovaný taktiež poukázal, že samotný zákon upravuje prekluzívnu

lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že v riadne a
včas podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí žalobca uviesť aj dôvody pre ktoré
sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom vzhľadom na zákonom stanovenú prekluzívnu
dobu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa na iné neskôr podané žaloby, či
doplnenia žaloby a nové dôvody nemôže prihliadať, keďže nie sú uvedené vo včas podanej žalobe. Je

povinnosťou žalobcu, aby vymedzil predmet konania a aby svoj návrh aj právne odôvodnil. Z podaného
návrhu je možné vyvodiť, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/191/2012
má byť dôvod v zmysle § 40 ods. 1 písm. c Zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. že jeden účastník
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená individuálne a nie a ani nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou v poistnej zmluve

v zmysle ustanovenia § 52 a nasle. OZ. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená v rámci poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.03.2008 ktorej súčasťou
sú všeobecné poistné podmienky žalovaného zo dňa 21.05.2007 osobne a vlastnoručne podpísané
žalobcom. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu VPP
sa nachádzajú tzv. Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, pričom text odseku 2

týchto dojednaní vyslovene uvádza, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvnéstrany ako rozhodcovskú doložku. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 obsahujúcich len 2 body,
pričom bod 2. týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV. časť VPP.

Táto XV. časť VPP sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s
osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007, pričom tento súhlas obsahuje vlastnoručný podpis
poistník hneď za textom týchto dojednaní. Zo znenie Všeobecných poistných podmienok a osobitných
zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačne
individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže žalobca podľa vlastnej vôle mohol a nemusel

osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Žalovaný
taktiež poukázal na skutočnosť, že vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vzniká na základe poistnej
zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté jednotlivé vzájomné práva a povinnosti. Vzájomné práva a povinnosti
medzi poisťovňou a poistníkom sú obsiahnuté aj vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú
súčasťou poistnej zmluvy. Z právnej úpravy vyplýva, že ak má poistný vzťah platne vzniknúť, poistník
musí podpísať jednak poistnú zmluvu a jednak VPP. Všeobecné poistné podmienky obsahujú rad

ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah vzťahujú len vtedy, ak tak určuje písomná zmluva,
alebo iné zmluvné dojednania, preto sa nazývajú "všeobecné". Obsahom konkrétneho poistného
vzťahu je iba ten produkt, ktorý si poistník zvolí v poistnej zmluve. Aj keď poistník podpísal súvislý
text poistných podmienok, niektoré časti poistných podmienok sa na jeho poistný vzťah nevzťahujú a
týmito časťami poistník nie je viazaný. Poistník síce podpisuje celý súvislý text VPP, je však individuálne

viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Poistník podpisuje súvislý
text VPP včítane časti XV. poistných podmienok. Ak by poistník pripojil svoj vlastnoručný podpis iba
pod súvislý text VPP, potom by časť XV. ak vytvára značnú nerovnováhu v neprospech poistníka bola
neprijateľná a teda neplatná. Dôsledkom tejto skutkovej situácie by bol stav, v ktorom by poistník nebol
časťou XV. o rozhodcovskom konaní viazaný a poistný vzťah by vznikol bez takej platnej dohody

o rozhodcovskom konaní a teda za tejto situácie by bola bez ďalšieho osobitného právneho úkonu
časť XV. neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Skutková situácia v tomto konkrétnom prípade sa však
od vyššie popísanej situácie odlišuje osobitným a samostatným podpisom poistníka pod osobitnými
zmluvnými dojednaniami. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade
Dodatkom č. 2 z 15.12.2008 (bod 7., časť XVII. ods. 11b) ku všeobecným poistným podmienkam

poistníkaboladanádostatočnámožnosťpouzavretípoistnejzmluvyovplyvniťdohoduorozhodcovskom
konaní tak, že rozhodcovské konanie bolo možné odmietnuť bez toho, aby takýmto výkonom práva
bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej
doložkynemôžesúdskúmaťprípadnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán.Žalobca
súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu

práva a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať. Ďalšou okolnosťou na ktorú
žalovaný poukázal je v súvislosti s individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložky a vyvíjajúcou sa
judikatúrou Najvyššieho súdu SR je skutočnosť, že poistník bol na osobitnom tlačive pred podpisom
poistnej zmluvy osobitne poučený a upozornený na obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s
poistnou udalosťou dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku zmluvy dôsledkom neplatenia

a pod. Zmienené osobitné tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej
praktiky, ide o listinu vyhotovenú v účastnosti na základe zákona č. 186/2009 Zz. (predtým zákona č.
340/2005 Zz.). Tretí subjekt nezávisí od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. viazaný finančný agent je
povinný pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka o podstatných okolnostiach
poistného vzťahu. Dokument preukazuje právo poistníka dokonca žiadať o dodatočné vysvetlenia a

doplnenie informácií o produkte. Podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta žalobca
potvrdil, že mu boli v jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta.
Žalobca pri uzatváraní rozhodcovskej doložky bol plne spôsobilý na právne úkony, resp. netvrdil opak.
Zároveň bol odborne poučený odborníkom - finančným agentom o všetkých skutočnostiach týkajúcich
sa poistnej zmluvy a nežiadal doplňujúce informácie. Poistná zmluva je výnimočnou spotrebiteľskou

zmluvou, pretože v tomto type zmluvy sa v rámci jej právnej úpravy vyslovene predpokladá uzavretie
dohody o rozhodcovskom konaní v rámci poistného vzťahu (§ 828a ods. 3 OZ). Ide o jedinú typovú
zmluvu v civilnom práve, kde súkromnoprávny kódex explicitne počíta s dohodou o rozhodcovskom
konaní ako súčasťou zmluvného vzťahu. To vylučuje, aby bola rozhodcovská zmluva v poistnom
vzťahu apriory ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na individuálne dojednanie

rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať, či rozhodcovská doložka zakladá nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a teda, aj keby
rozhodcovská doložka založila nerovnováhu, v právach a povinnostiach zmluvných strán nebol by súd
oprávnený ju skúmať a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 OZ. Navyše žalobca nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán ani nenamietal. Hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán nezakladá samotné dojednanie rozhodcovskej doložky, pretože ani zákon použitie
rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je

teda automaticky ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou a už vôbec nie každá znamená značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je iba taká rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v neprospech
spotrebiteľa (IV. - US 55/2011), ak nebola súčasne individuálne dojednaná. Záver o nekalom charaktere
rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností

každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v
hrbom nepomere k procesnému postaveniu dodávateľa. Žalobca namietal skutočnosť, že na podanie
odporu mal len 5 dňovú lehotu. Avšak samotná skutočnosť, že procesné lehoty sú upravené v
rokovacom poriadku Rozhodcovského súdu odlišne od Občianskeho súdneho poriadku nezakladá ich
prísnosť, resp. nevýhodnosť a už vôbec nie nezákonnosť. Pokiaľ ide o dĺžku procesnej lehoty na
podanie opravného prostriedku O. s. p. neposkytuje spotrebiteľom žiadnu výnimku, resp. ochranu

osobitnej ochrany na podávanie opravných prostriedkov. Lehota na podávanie opravných prostriedkov
je stanovená všeobecne pre všetkých účastníkov konania. 5-dňová procesná lehota na podanie odporcu
proti rozhodcovskému rozsudku bola stanovená v pravidlách rozhodcovského konania pre všetkých
účastníkov rozhodcovského konania bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú spotrebiteľmi. Rovnakú
lehotu na podanie odporcu proti rozhodcovskému rozsudku by mal aj odporca a teda v tomto smere

poriadok rozhodcovského súdu neposkytoval žiadnemu z účastníkov výhodu. V prípade, ak žalobca
s pohľadávkou uplatnenou žalovaným v rozhodcovskom konaní nesúhlasil, tak mal a mohol podať
odpor po ktorom mohol namietnuť odôvodnenosť, resp. výšku tejto pohľadávky. Okolnosti týkajúce sa
dôvodnosti uplatnenej pohľadávky sú svojou povahou meritom veci pojednávaným pred rozhodcovským
súdom a nie sú a nemôžu byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konanie

o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa začína len návrhu avšak nie je svojou povahou sporovým
konaním, súd sa už nezaoberá vecnými skutočnosťami, ktoré boli medzi stranami sporné a ktoré
boli predmetom konania na Rozhodcovskom súde. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rovnako nemožno považovať za spotrebiteľský spor, keďže dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku sú koncipované ako dôvody vzťahujúce sa viac menej k procesným pochybeniam, avšak

nejdú do merita veci, t. j. súd nie je oprávnený v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
preskúmať vecne a meritórne obsah rozhodcovského rozsudku a teda ani práva a povinnosti účastníkov
rozhodcovského konania. Žalovaný taktiež nesúhlasil s podaným návrhom na odklad vykonateľnosti.
Povolením odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať naozaj o výnimočné a v tom ktorom konkrétnom
prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť riadne odôvodnené. Žalovaný sa taktiež vyjadril

k otázke oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcu, pričom uviedol, že žalobca nie je v postavení
spotrebiteľa a pokiaľ nezaplatil súdny poplatok, z návrhu na začatie konania žalovaný poukazuje na
zákonnú povinnosť zastaviť takéto konanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním poistnej zmluvy, všeobecných

poistných podmienok, príručky obchodnej služby, oznámenia o zániku poistenia, návrhu na začatie
konania pred Rozhodcovským súdom, upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom,
rozhodcovského rozsudku, potvrdenia o prijatí návrhu, rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice,
fotokópie doručenky, potvrdenia o osobnom podaní, vyjadrenia k odbornej otázke NBS z 10.10.2012,
potvrdenia o výbere rozhodcovského súdu.

Žalovaný uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu
došlo dňa 31.03.2009 na základe listu žalovaného zo dňa 06.02.2009, ktorým bola predmetná poistná
zmluva zo strany žalovaného zrušená.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 77,18 Eur a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41
uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 77,18 Eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII písm. 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/191/2012 zo dňa 19.1.2012
bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 77,18 Eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- Eur.Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV
všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že
podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré

účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený

pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na

návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom,
keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského

súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal vrámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to

aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§
4 ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s

tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok mu bol
doručený dňa 24.06.2013 a žaloba bola podaná 18.07.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet

neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej

republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných

nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať

žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na

riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky Vo vzťahu

rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami pod
sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s poukazom na tvrdenie
žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných
podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti

žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu

určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského

konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v

podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnostiatoaždoprávoplatnéhoskončeniakonania,nakoľkorozhodcovskýrozsudokbolzrušený
podľa § 40 ods. 1 písm. c citovaného zákona, a teda podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona súd bude

po právoplatnosti rozhodnutia o zrušené rozhodcovského rozsudku v konaní ďalej pokračovať vo veci
zaplatenia peňažnej sumy 77,18 Eur.

VovzťahukpredloženémulistinnémudôkazuatonálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.US499/2012-47,
mal súd za to, že predmetné rozhodnutie je vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žaloby žalobkyne bez

právneho významu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zz. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by obligatórne mali byť
zohľadňované pri rozhodovaní súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti. Súd má za to, že dôvodnosť
takto podaného návrhu je daná už samotným charakterom prejedávanej veci, navyše bez odloženiavykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku by hrozilo riziko výkonu tohto rozhodnutia. Keďže
povinný z tohto exekučného titulu podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a z toho
vyplývajúce preskúmanie procesného postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu vychádzal, je preto dôvod

očakávať že plniť dobrovoľne nebude a na plnenie vyčká až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý
vysloví, či v predmetnom rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovskom rozsudku neboli porušené
jeho procesné práva. Súd preto odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu vzniknutých trov konania.

Žalobkyňa súdny poplatok za podanie žaloby nezaplatila, pretože bola od povinnosti zaplatiť súdny
poplatok oslobodená a teda v tejto časti jej trovy nevznikli. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená
advokátkou JUDr. Alenou Kožiakovou, ktorá si vyčíslila odmenu za právne zastupovanie za tri úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa
09.09.2013), 3x 60,07 Eur, spolu s 3x režijným paušálom 7,81 Eur, t. j. spolu 203,64 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.