Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2013

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/210/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6306202760
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2013:6306202760.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD. v právnej veci navrhovateľa František

Dravecký a syn, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 23, IČO: 17310407, právne zastúpený JUDr. Ján
Čarnogurský, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 1 proti odporcovi R. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., N. XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Zuzana Falisová,
Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 2, o zaplatenie 2 553,64 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2 299,34 Eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne vedený v ČSOB, a. s. číslo:

XXXXXXXXXX/XXXX.

III. O náhrade trov štátu r o z h o d n e súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa08.06.2006sanavrhovateľdomáha,abysúdzaviazalodporcu
zaplatiť mu sumu 76 932,- Sk (po prepočte konverzným kurzom meny Euro 2 553,64 Eur). Súčasne
sa domáha, aby súd zaviazal odporcu nahradiť mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku
zaplatenom za návrh na začatie konania a v trovách právneho zastúpenia.

V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu. Na jej základe bol odporca
u neho zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Za účelom výkonu pracovnej činnosti
mu bol pridelený ťahač návesov F. - FT XF XX.XXX, ev. číslo: BA - XXX NG a náves K. B. XX P XX,

ev. číslo: BA - XXX XJ. Na uvedený ťahač návesov si dal navrhovateľ vyhotoviť u Ing. Igora Škrobáneka
- O.P.C.D., Akreditované skúšobné laboratórium so sídlom Žilina, organizácia ktorá je autorizovaná na
výkon úradného merania, osvedčenie o úradnom meraní spotreby paliva. Ing. Igorom Škrobánekom
boli vyhotovené dve osvedčenia o úradnom meraní spotreby paliva, a to č. XX/X/XXXX merané ako
preprava tovaru v normálnej cestnej premávke so zaťažením na 1,4 % užitočnej hmotnosti súpravy
(560 kg) a č. XXA/X/XXXX merané ako preprava tovaru v normálnej cestnej premávke so zaťažením
na 67,6 % užitočnej hmotnosti súpravy (19 000 kg.). Pri osvedčení o úradnom meraní č. XX/X/XXXX

pri zaťažení súpravy 560 kg boli výsledky merania spotreby paliva 20,6 dcm3/100 km ako celoročný
priemer. Pri osvedčení o úradnom meraní č. 81A/3/2006 pri zaťažení súpravy 19 000 kg boli výsledky
merania spotreby paliva 27,9 dcm3/100 km ako celoročný priemer.Navrhovateľ dôvodil, že odporca aj so zaťažením užitočnej hmotnosti súpravy 19 000 kg nemohol
prekročiť priemernú spotrebu udávanú v osvedčeniach o úradnom meraní spotreby paliva. Tvrdil, že
odporca napriek tomu úmyselne vykazoval a udával inú - vyššiu spotrebu paliva, a to tak pri prázdnej,

ako aj zaťaženej súprave, pričom tohto konania sa dopustil v týchto nasledovných prípadoch vykonanej
prepravy:

číslo prepravy 477, kedy odporca vykázal na 1 220 km spotrebu 420 litrov paliva, pričom vykázal vyššiu
spotrebu oproti reálnej spotrebe o 96,52 litrov, čo po prepočítaní ceny za 1 liter paliva predstavuje 3
673,5512 Sk, číslo prepravy 534, kedy odporca vykázal na 1 850 km spotrebu 630 litrov paliva, pričom

oproti reálnej spotrebe vykázal spotrebu vyššiu o 112,30 litrov paliva, čo po prepočítaní predstavuje
sumu 4 177,56 Sk ako škodu, ktorú odporca spôsobil, číslo prepravy 599, kedy odporca vykázal na 1
950 km spotrebu paliva 650 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej o 130,10 litrov, čo po prepočítaní
najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 4 839,72 Sk, číslo prepravy 681, kedy odporca vykázal na 2
070 km spotrebu 704,28 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej o 154,14 litrov paliva, čo pri prepočítaní
najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 5 610,696 Sk, číslo prepravy 768, kedy odporca vykázal

na 1 700 km spotrebu 512,09 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej spotrebe o 55,65 litrov, čo po
prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu v sume 2 025,66 Sk, číslo prepravy 806, kedy
odporca vykázal na 1 480 km spotrebu 473,41 litrov paliva, teda spotrebu oproti reálnej spotrebe vyššiu
o 76,53 litrov paliva, čo pri prepočítaní predstavuje škodu 2 735,9475 Sk, číslo prepravy 851, kedy
odporca vykázal na 1 220 km spotrebu 460 litrov, teda spotrebu oproti reálnej vyššiu o 130,76 litrov, čo po

prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 4 955,804 Sk, číslo prepravy 941, kedy odporca
vykázal na 500 km spotrebu 180 litrov paliva, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej spotrebe o 50,20 litrov,
čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 1 872,46 Sk, číslo prepravy 1016, kedy
odporca vykázal na 1 580 km spotrebu 494,27 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej spotrebe o 75,75
litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 2 931,525 Sk, číslo prepravy 1116,

kedy odporca vykázal na 1 650 km spotrebu 579,28 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej o 133,66
litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu v sume 5 279,57 Sk, číslo prepravy
1228, kedy odporca vykázal na 1 880 km spotrebu 623,05 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej o

127,37 litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu vo výške 5 145,748 Sk,
číslo prepravy 1281, kedy odporca vykázal na 2 620 km spotrebu 851,13 litrov, teda spotrebu vyššiu

oproti reálnej spotrebe o 152,69 litrov paliva, čo po prepočítaní predstavuje škodu 5 774,7358 Sk, číslo
prepravy1326,kedyodporcavykázalna1180kmspotrebu400litrov,tedaspotrebuvyššiuoprotireálnej
o 81,72 litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 3 260,628 Sk, číslo prepravy
1 360, kedy odporca na 1 850 km vykázal spotrebu 619,36 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej
o 135,50 litrov, čo po prepočítaní predstavuje škodu 5 121,90 Sk, číslo prepravy 1426, kedy odporca

vykázal na 370 km spotrebu 140 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej spotrebe o 44,38 litrov, čo
po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu vo výške 1 846,28 Sk, číslo prepravy 1456,
kedy odporca vykázal na 2 160 km spotrebu 781,82 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej o 191,78
litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 7 481,3378 Sk, číslo prepravy 1466,
kedy odporca vykázal na 1 770 km spotrebu 624,36 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej spotrebe

o 121,38 litrov, čo po prepočítaní predstavuje škodu 4 731,3924 Sk, číslo prepravy 1509, kedy odporca
vykázal na 470 km spotrebu 180 litrov paliva, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej o 62,02 litrov, čo po
prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 2 474,590 Sk, číslo prepravy 54, kedy odporca
vykázal na 660 km spotrebu 272,04 litrov paliva, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej spotrebe o 46,68
litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu vo výške 1 815,852 Sk, číslo prepravy

112, kedy odporca vykázal na 670 km spotrebu 235,9 litrov, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej o 18,27
litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu 710,703 Sk a číslo prepravy 159,
kedy odporca vykázal na 460 km spotrebu 160 litrov paliva, teda spotrebu vyššiu oproti reálnej spotrebe
paliva o 11,76 litrov, čo po prepočítaní najnižšou cenou paliva predstavuje škodu vo výške 465,696 Sk.

Navrhovateľ pri určovaní výšky spôsobenej škody vychádzal z porovnania spotreby udávanej odporcom

pri jednotlivých uskutočnených cestách a zo spotreby vypočítanej na základe osvedčení o úradnom
meraní č. XX/X/XXXX a číslo XXA/X/XXXX. Týmto spôsobom zistil, že odporca vo vyššie uvedených
prípadoch úmyselne vykazoval vyššiu spotrebu než akú reálne dosiahol a spôsobil mu tak úmyselne
škodu, čo podľa vyjadrenia navrhovateľa popri vyššie uvedených osvedčeniach preukazujú ajtachografické kotúče. Zdôraznil, že predmetné osvedčenia neboli robené všeobecne na rovnaký typ a
druh ťahača s návesom, ale konkrétne na ten ťahač s návesom, ktorý používal iba odporca, ktorý mu tak
svojim úmyselným konaním spôsobil škodu v celkovej výške 76 931,- Sk (2 553,64 Eur). Po zistení tejto

skutočnosti s ním rozviazal pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa
10.04.2006. V uvedený deň tiež odporcu vyzval, aby škodu, ktorú mu spôsobil úmyselne, dobrovoľne
nahradil, resp. aby uznal škodu čo do dôvodu aj výšky a dohodol si s ním splátkový kalendár. Odporca
to však odmietol. Navrhovateľ si tak splnil aj svoju povinnosť v zmysle § 191 ods. 2 Zákonníka práce.
Odporca spôsobenú škodu nenahradil ani potom, čo ho na jej náhradu vyzval prostredníctvom svojho

právneho zástupcu listom zo dňa 22.05.2006.

Navrhovateľ poukázal na príslušné ustanovenia Zákonníka práce a vzhľadom na to, že odporca nesplnil
svoj záväzok dobrovoľne žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 76 931,- Sk (2 553,64 Eur).

K návrhu priložil listinné doklady, a to výpis z Obchodného registra, pracovnú zmluvu zo dňa
XX.XX.XXXX, oznámenie o skočení pracovného pomeru zo dňa 10.04.2006, osvedčenie o evidencii
motorového vozidla ev. č. BA - XXX NG, protokol o technickej kontrole vozidla č. XXXX-XXX-XXXXX-

XXXXXX-XXXXXX, protokol o emisnej kontrole motorového vozidla č. XXXX-XXX-XXXXX-XXXXXX-
XXXXXX, technický preukaz motorového prípojného vozidla ev. č. BA - XXX JF, protokol o kontrole
technického stavu vozidla č. XXXX XXXXXX, protokol o emisnej kontrole vozidla so vznetovým motorom
č. XXXXXX, technický preukaz motorového prípojného vozidla BA - XXX YJ, osvedčenie o úradnom
meraní č. XX/X/XXXX zo dňa 01.04.2006, záznam o skúške spotreby paliva č. XX/X/XXXX zo dňa

28.03.2006, protokol o skúške prevádzkovej spotreby paliva č. XX/X/XXXX, osvedčenie o úradnom
meraní č. XXA/X/XXXX zo dňa 01.04.2006, záznam o skúške spotreby paliva č. XXA/X/XXXX zo dňa
28.03.2006, doklady o cene pohonných hmôt, jednotlivé výkazy prepráv, fotokópie tachografických
kotúčov, kurzové lístky a podanie označené ako „posledný pokus o zmier“ zo dňa 22.05.2006.

Na základe výzvy súdu zaplatil navrhovateľ dňa 12.09.2006 súdny poplatok za návrh na začatie konania

vo výške 4 614,- Sk (153,16 Eur).

Tunajší súd vydal v predmetnej veci dňa 19.09.2006 pod č.k. 2Ro 300/2006 - 153 platobný rozkaz,
proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Poukázal na to, že navrhovateľ
napriek úradne vykonanému meraniu tzv. priemernej spotreby neurčil skutočnú priemernú spotrebu.
Podľa výsledkov testov uskutočnených za veľmi exaktných pracovných podmienok uverejnených

v medzinárodnom časopis Trucker bola nameraná priemerná spotreba pre tento typ vozidla 36,9
litrov/100 km. Skutočnú spotrebu pohonných hmôt nepriaznivo ovplyvnila podľa jeho tvrdenia aj výmena
pneumatík na predmetnom vozidle dňa 03.06.2005, kedy boli obuté na štyri zadné kolesá nové,
resp. protektorované pneumatiky. Ovplyvnenie všetkých merateľných hodnôt prevádzky vozidla po
tejto výmene preukazuje aj skutočnosť, že musel byť preciachovaný aj tachograf vozidla. Pri plnení

pracovných povinností si počínal vždy zodpovedne; vykázaná spotreba bola vždy spotrebou skutočnou.
Dôvodil, že navrhovateľ porušenie povinností vykazovania skutočnej spotreby predloženými listinnými
dokladminepreukázal.Žiadal,abysúdnávrhakonedôvodnýzamietolapriznalmunáhradutrovkonania.
K písomne podanému odporu predložil svoje vyjadrenie k pokusu o zmier zo dňa 31.05.2006.

Na základe výzvy súdu zaplatil odporca dňa 20.10.2006 súdny poplatok za odpor proti platobnému

rozkazu vo výške 4 614,- Sk (153,16 Eur).

Navrhovateľ sa písomným podaním zo dňa 30.10.2006 vyjadril k odporu tým spôsobom, že s
argumentáciou odporcu nesúhlasí.

Súd vykonal pojednávanie dňa 20.03.2007, na ktorom navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol,
žekskončeniupracovnéhopomerusodporcomdošlodňa10.04.2006nazákladeokamžitéhoskončenia

pracovného pomeru. Dňa 24.03.2006 bola námatkovo vykonaná kontrola p. K. B., technikom spoločnostinavrhovateľa, pri ktorej odporca odovzdal vyúčtovanie z predchádzajúcej prepravy a vykázal zostatok
480 litrov. Tvrdil však, že v Žiline natankoval plnú nádrž, čo znamená, že mu bol preukázaný prebytok
70 litrov. Odporca to potom v nasledujúcej stazke vykázal ako úsporu. Odporca sa priznal, že palivo

kradol, avšak nie v takom rozsahu, ako tvrdí navrhovateľ. Potom, ako navrhovateľ skončil pracovný
pomer s odporcom, tým istým motorovým vozidlom jazdili aj ďalší vodiči, pričom každý z nich vykazoval
spotrebu o 2,5 až 3 litre na 100 km jazdy nižšiu ako odporca. Návrh je postavený na úradnom meraní
spotreby jednak pri zaťaženej súprave, ako aj pri súprave nezaťaženej. Čo sa týka jednotlivých vyššie
uvedených prípadov prepravy, ide vlastne o prípady, na ktoré boli urobené úradné merania po zaťažení

súpravy do 19 000 kg. Predmetnom návrhu (žaloby) sú tak vlastne iba jazdy odporcu so záťažou do
19 ton. Pri určovaní výšky náhrady škody vychádzal z minimálnej škody, ktorú mu odporca spôsobil,
pokiaľ by bola súprava zaťažená nad 19 000 kg. Čo sa týka záťaže motorového vozidla vychádzal z
údajov, ktoré uvádzal odporca, a to zo 4 údajov o záťaži do 15 ton, ďalej z 9 údajov o záťaži do 20 ton
a z 8 jázd do 10 ton; jedna jazda bola uvedená do 24 ton. Odporca jazdil na rôznych pneumatikách -
nových aj protektorovaných, pričom meranie spotreby bolo vykonané na tých istých pneumatikách, na

ktorých jazdil odporca.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Pri výsluchu namietol výšku, ako aj základ spôsobenej škody.
Nesúhlasil s vyjadrením navrhovateľa, že mal kradnúť palivo. Vykonané úradné merania nezodpovedajú
vzdialenosti, na akej sa úradné meranie pri motorových vozidlách tohto typu vykonáva. Spochybnil
relevantnosť ich výsledkov aj tým, že je potrebné prihliadnuť aj na reliéf terénu, počasie a kvalitu

pneumatík. Dôvodil, že pokiaľ navrhovateľ zistil nadspotrebu, neurobil žiadne opatrenia, aby jej zabránil,
pretože aj ostatní vodiči zamestnaní u navrhovateľa poukazovali na nadspotrebu. Poukázal aj na
výsledky meraní v časopise Trucker, kde je vyčíslená spotreba u toho typu motorového vozidla, s ktorým
jazdil, na 36,9 litra/100 km. Suma, ktorú navrhovateľ vyčíslil ako škodu, nezodpovedá škode v zmysle
ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, pretože pre vznik škody musia byť splnené všetky podmienky

uvedené v tomto ustanovení zákona. Svoju právnu povinnosť neporušil úmyselne. Navrhovateľ musí
preukázať nielen priemernú ročnú spotrebu motorového vozidla, ale aj skutočnú spotrebu. Z dôvodu, že
ju nepreukázal, žiadal jeho návrh zamietnuť. Doplnil, že na motorovom vozidle boli menené pneumatiky,
pričom došlo aj k ociachovaniu tachometra. Po výmene pneumatík mu stúpla spotreba minimálne o 3
litre na 100 km. Motorové vozidlo malo na meranie spotreby počítač, na ktorom sa meria aj momentálna

spotreba, ktorá niekedy počas jazdy do kopca bola aj 40 litrov na 100 km. Do denných záznamov
preto napísal, že auto má príliš vysokú spotrebu, avšak nikto s tým nič nerobil. Aj keď bol s autom v
servise hovoril, že auto má príliš vysokú spotrebu, na čo mu povedali, že spotreba 36 litrov na 100 km
je normálna. Navrhovateľ pritom udával spotrebu 33 litrov na 100 km, pričom vyššia spotreba tak bola
považovaná za nadspotrebu. Pri úradnom meraní spotreby paliva, ktoré predložil navrhovateľ, osobne

prítomný nebol.

Svedok K. B. pri výsluchu potvrdil, že odporca kradol naftu, avšak nie v takých množstvách, ako uviedol
navrhovateľ. Potvrdil, že aj ostatní vodiči navrhovateľa spomínali, že vozidlá pracujú s nadspotrebou.
Každého z nich upozornil, že pokiaľ je nadspotreba väčšieho rozsahu, auto sa dá skontrolovať do
servisu. Na aute, ktoré pri výkone práce používal odporca, nebol namontovaný prietokomer. Svedok

potvrdil, že navrhovateľ mal internú normu, podľa ktorej sa určovala spotreba. Pri určitom zaťažení mala
byť určitá norma spotreby, napr. 30 litrov, pričom odporca vykazoval vyššiu spotrebu.

Tunajšísúduznesenímč.k.4C210/2006-240zodňa31.03.2008vovecinariadilznaleckédokazovanie.
Za znalca ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ako znaleckú organizáciu z
odboru cestnej dopravy.

Ústav súdneho inžinierstva podal dňa XX.XX.XXXX znalecký posudok č. XXX/XXXX. Z jeho záverov v
podstate vyplýva, že osvedčenie o úradnom meraní spotreby paliva predložené navrhovateľom, je plne
relevantné iba za takých skúšobných podmienok, pri ktorých bolo vykonané. Pri úradnom meraní bola
použitá metóda IMSP 01 pre stanovenie prevádzkovej spotreby paliva. Hmotnosť vozidla pri skúške
musí zodpovedať hmotnosti pri prevádzke, pričom ako náklad sa použije bežná záťaž používaná pri

bežných prevádzkových pomeroch. Rozloženie záťaže je v súlade s prevádzkovými podmienkami. V
prípade vykonania skúšky simuláciou prevádzkových podmienok je zaťaženie pre vozidlá kategórie N1,N2 a N3 75 % užitočnej hmotnosti. Osvedčenia o úradnom meraní č. XX/X/XXXX a XXA/X/XXXX, ako
aj záznam o skúške spotreby paliva a protokol o skúške prevádzkovej spotreby paliva, tieto podmienky
nespĺňali. Vozidlo bolo zaťažené iba na 67,6 % užitočnej hmotnosti. Úradné meranie bolo vykonané aj

napriek tomu, že vozidlo nemalo v čase skúšok platnú kontrolu technického stavu a ani emisnú kontrolu.
Úradné meranie bolo vykonané dňa 28.03.2006 pri stave počítadla 326 908 km; technická kontrola bola
vykonaná dňa 19.04.2006 pri stave počítadla 327 845 km zároveň s emisnou kontrolou.

Na otázku, či je bežné meranie spotreby paliva na úseku Žilina - Turzovka a späť v dĺžke 82 km
ako určujúce pre celoročný priemer, znalecká organizácia uviedla, že Ing. Igor Škrobánek pre potreby

úradného merania spotreby paliva bežne používa úsek Žilina - Turzovka a späť ako určujúci pre meranie
celoročného priemeru spotreby paliva. Na otázku, či bola pri meraní dodržaná norma STN 30 0515
znalecká organizácia uviedla, že pri meraní neboli dodržané skúšobné podmienky v zmysle STN 30
0515, nebolo dodržané predpísané zaťaženie súpravy 75 % užitočnej hmotnosti. Pri meraní bolo vozidlo
zaťažené 19 000 kg, čo predstavuje 67,6 % užitočnej hmotnosti návesu, ktorá je 28 125 kg.

Ďalej znalecká organizácia uviedla, že jej pracovníci nemajú informácie o tom, že by niektoré inštitúcie

v SR evidovali štatistické údaje o priemerných spotrebách jednotlivých druhov vozidiel. Na otázku,
či je možné hodnotiť ako dôveryhodný údaj výsledky testov priemernej spotreby paliva uverejnené v
časopise Trucker uviedla, že sa jedná o renomovaný, dlhodobo vydávaný odborný časopis, a teda je
reálny predpoklad, že zverejňované údaje sú dôveryhodné a technicky prijateľné. Na otázku, ako by sa
dal vysvetliť značný rozdiel priemernej spotreby vykázanej v osvedčení o úradnom meraní Ing. Igora

Škrobáneka a priemernej spotreby podľa výsledkov testov uverejnených v časopise Trucker č. 3/2000,
4/2000,5/2002a1/2003znaleckáorganizáciauviedla,žerozdielyvúradnommeraníavýsledkamitestov
sú vo všeobecnosti podmienené rôznymi faktormi ako zaťaženie vozidla, členitosť trasy (horizontálna aj
vertikálna), prevádzkové podmienky (poveternostné podmienky, obchádzky, dopravné zápchy), technika
jazdy, kvalita pohonných hmôt a technický stav vozidla. Úradné meranie spotreby metódou IMSP 01

je reálne iba pre konkrétne podmienky, v akých bolo toto meranie vykonané. Preto ho nie je možné
zovšeobecniť a stanoviť tak všeobecnú normu spotreby. Pri záznamoch, resp. protokoloch o skúškach
absentujú niektoré dôležité údaje. Sú to napr. záznam o zaťažení vozidla - vážny lístok, resp. iný
zadokumentovaný údaj o skutočnej hmotnosti vozidla. Pri skúške nie je doložený ani tachografový kotúč,
resp. iný záznam o spôsobe jazdy v časovej a dráhovej závislosti.

Navrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu 21.05.2010 v podstate uviedol, že je dôležité
definovať principiálne rozdiely medzi účelom a výsledkami dosiahnuteľnými meraním podľa STN 30
0515 a skúšobnými metódami IMSP 01, resp. IMSP 03. Ohľadom normy STN 30 0515 uviedol, že táto
nadobudla účinnosť dňa 01.01.2007; platí pre meranie a stanovenie základnej spotreby paliva cestných
motorových vozidiel. Meranie prebieha za ideálnych podmienok, teda ideálnych poveternostných

podmienok na ideálne rovinnom a priamom meracom úseku, pri ustálenej rýchlosti a pri zaradenom
rýchlostnom stupni zodpovedajúcom ideálnemu využitiu krútiaceho momentu. Podmienkou merania
je, aby meranie prevádzkovej spotreby paliva zodpovedalo podmienkam normálnej cestnej premávky,
čiže meraniu v mestskej, mimomestskej premávke, resp. ich kombinácii. Táto podmienka robí aplikáciu
merania podľa tejto normy nemožnou pre kategóriu motorových vozidiel N3, pretože sa nevyskytujú v

mestskej premávke. Skúšané motorové vozidlá patrili práve do tejto kategórie.

Ohľadom skúšobných metód IMSP 01 a IMSP 03 uviedol, že to boli normy účinné v čase vykonaného
merania. Táto metóda merania platí pre meranie a stanovenie prevádzkovej spotreby paliva cestných
motorových vozidiel; meranie prebieha na vytýčenej trase Žilina - Turzovka. Tento úsek bol v procese
akreditácieSkúšobnéholaboratóriaŠkrobánek-O.P.C.D.schválenýSlovenskounárodnouakreditačnou

službou. Meranie na základe týchto metód neobsahuje trasu v mestskej premávke.

Dôvodil, že účelom znaleckého posudku bolo posúdenie relevantnosti osvedčení o úradnom meraní,
záznamu o skúške spotreby paliva a protokolu o skúške prevádzkovej spotreby paliva, ktoré vypovedajú
o prevádzkovej spotrebe paliva, a preto je možné tieto posudzovať iba z pohľadu ich súladu s normami
IMSP 01 a IMSP 03. Nie je možné posudzovať ich súlad s normou STN 30 0515, pretože na základe tejto

normy neboli vystavené a zodpovedať jej svojou podstatou nemôžu; dokonca jej odporujú. Podľa tejtonormy nie je možné vykonať meranie prevádzkovej spotreby vozidiel kategórie N3, ale iba základnej
spotreby, ktorá je však nezmyselná, pretože vozidlá tejto kategórie sa v mestskej premávke nepohybujú.

Ohľadom vyjadrení znaleckej organizácie k zaťaženiu vozidla uviedol, že v priebehu rokov 2005 -

2006 motorové vozidlo vykonalo približne 150 jázd, pričom pri každej jazde bolo zaťažené inou váhou.
Pre výpočet výšky škody preto navrhovateľ vybral 21 jázd vykonaných týmto motorovým vozidlom,
kedy bolo zaťažené najmenej, do 19 ton, teda maximálne na 67,6 %, a dal odmerať prevádzkovú
spotrebu pri takomto zaťažení. Následne vyčíslil škodu, ktorá vznikla ako rozdiel medzi nameranou
prevádzkovou spotrebou pri tomto nízkom zaťažení a nadspotrebou vykazovanou vodičom. Vypočítal

tak rozdiel 2009,16 litra. V ostatných prípadoch, teda pri niekoľkonásobne väčšom počte jázd počas
roka, bolo auto zaťažené na viac ako 67,6 %, čo znamená, že muselo mať v týchto prípadoch aj vyššiu
spotrebu. Navrhovateľ sa rozhodol vyčísliť škodu iba pre prípad približne 1/5 jázd (konkrétne 21 jázd), pri
ktorých bolo vozidlo zaťažené najmenej, a pre tento prípad dal vykonať úradné meranie reálnej spotreby.
Podotkol, že mohol vykonať úradné meranie aj pri vyššom zaťažení a vyčísliť škodu aj pre zvyšné 4/5
jázd.

Ďalej uviedol, že napriek vyjadreniu znaleckej organizácie vozidlo malo v čase vykonania skúšky platnú
technickú a emisnú kontrolu, čo preukázal listinnými dokladmi. Ak by však aj platnú technickú a emisnú
kontrolu nemalo, viedlo by to pravdepodobne k vyššej prevádzkovej spotrebe. Škoda bola vyčíslená
ako rozdiel nameranej prevádzkovej spotreby a odporcom vykazovanej nadspotreby. Ak sa teda pri
platnej technickej a emisnej kontrole predpokladá nižšia prevádzková spotreba, rozdiel k vykazovanej

nadspotrebe odporcom by bol vyšší, a tak aj škoda, ktorú spôsobil odporca navrhovateľovi, by bola
vyššia.

Obidve vyššie uvedené skutočnosti preto vyvracajú záver znaleckého posudku, že merania vykonané
navrhovateľom, nie sú relevantné. Nižšie zaťaženie a teoreticky neplatná technická a emisná kontrola
nerobia totiž merania neplatnými, ba práve naopak; logicky zapadajú do argumentácie o škode

spôsobenej odporcom.

K vyjadreniu znaleckej organizácie, ktorým táto spochybňuje výpočet nadspotreby pre jednotlivé jazdy
argumentujúc rozdielom medzi stavom kilometrov na kotúči a vo výkaze uviedol, že v praxi kotúč nie je
menenýprinakladaníavykladanítovaru,aleprevažnenazačiatkudňaazaznamenávajazduniekoľkých
prepráv počas daného dňa. Výkaz sa robí osobitne pre každú jazdu s konkrétnym nákladom. Teda v

prípadoch,keďznalcovipodľakotúčavyšielvyššístavkilometrovakojeuvedenývovýkaze,prevyšujúce
kilometresatýkalipredchádzajúcejprepravyalebonasledujúcejprepravyodtej,ktorejstavkilometrovsa
uviedol vo výkaze. V prípade, ak bol na kotúči vyšší stav kilometrov ako vo výkaze, šofér vykonal výmeru
kotúča počas danej prepravy, napr. počas povinného odpočinku a kilometre vzťahujúce sa na danú
prepravu sú zaznamenané na ďalšom kotúči. Kotúče všetkých jázd vykonaných jedným konkrétnym

vozidlomtaknasebanadväzujú.Vuvedených21vybranýchjazdáchvšaknasebanenadväzujú,pretože
boli vybrané prepravy podľa váhy do 19 ton (do 67,6 % hmotnosti) spomedzi všetkých jázd, čiže nie
podľa ich časovej následnosti.

Pokiaľ znalec konštatoval, že je omnoho objektívnejšie vypočítať priemernú spotrebu vozidla podľa
riadiacej jednotky motora, pričom dospel k záveru, že na všetky ubehnuté kilometre pri celkovej spotrebe

je priemerná spotreba 31,3 litra/100 km, navrhovateľ uviedol, že nechápe podstatu znaleckého posudku,
ktorý v podstate skonštatoval, že úradné merania sú irelevantné a že spotrebu treba vypočítať z
dvoch údajov odčítaných z displeja motorového vozidla. V prípade, ak by sa stotožnil s týmto záverom
znaleckého posudku, prepočítal by všetky vykonané prepravy motorového vozidla za obdobie jedného
roka pred vykonaním úradného merania s uvedenou priemernou spotrebou a dostal by výšku škody

spôsobenú odporcom vzhľadom na všetky prepravy vykonané v danom roku. Výšku tejto škody možno
vyčísliť na základe rozdielu medzi priemernou spotrebou stanovenou znalcom a odporcom vykázanou
nadspotrebou u všetkých vykonaných prepravách v danom roku.Záverom uviedol, že uplatňuje si škodu, ktorá vznikla pri 1/5 všetkých jázd, pričom tieto jazdy boli
vykonané s najnižším zaťažením do 19 ton. Reálnu spotrebu dal zmerať úradným meraním spoločnosti
Ing. Škorobánek O.P.C.D. Na základe vykonaného úradného merania dostal rozdiel 2 009,16 litrov

nafty. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku mohol vypočítať rozdiel podľa displeja motorového
vozidla a zistiť priemernú spotrebu a rozdiel potom aplikovať na všetkých približne 150 vykonaných jázd.
Vychádzajúc z takéhoto spôsobu výpočtu by potom výška škody spôsobenej odporcom zodpovedala
množstvu 6 869,41 litrov nafty a bola by teda omnoho vyššia než škoda, ktorú zistil úradným meraním
Ing. Škrobánek.

Súd pojednávanie vytýčené na 25.05.2010 odročil na neurčito a uznesením č.k. 4C 210/2006 - 313 zo
dňa 17.06.2010 vo veci nariadil doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestnej dopravy,
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Tunajšiemu súdu bolo dňa 18.03.2011 doručené doplnenie znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Z
jeho záverov vyplýva, že Ústav súdneho inžinierstva sa po oboznámení so stanoviskom navrhovateľa
doručenom súdu 21.05.2010 a pripojenými protokolmi o kontrole technického stavu vozidla a protokolmi

o emisnej kontrole vozidla so vznetovým motorom, s námietkami navrhovateľa k znaleckému posudku
vysporiadal tým spôsobom, že znalci Ústavu v plnom rozsahu zotrvávajú na záveroch znaleckého
posudku č. XXX/XXXX s výnimku dokladovanej platnosti technickej kontroly, ktorá bola v čase úradného
merania ešte platná, ale v protokole o úradnom meraní bola zaznačená ako nedokladovaná. Úradné
meranie spotreby metódou IMSP 01 je reálne pre konkrétne podmienky, v akých bolo vykonané.

Nemožno ho zovšeobecniť a stanoviť tak všeobecnú normu spotreby. Zaťaženie vozidla je jedným
zo základných prvkov vplývajúcich na spotrebu paliva. Z podkladov navrhovateľa vyplýva, že výber
jednotlivých prepráv podľa zaťaženia nebol do zaťaženia 67,6 % užitočnej hmotnosti, ale bol náhodný.
Na základe takéhoto výberu je nekorektné vypočítať výšku škody, ktorú navrhovateľovi údajne spôsobil
vodič vozidla. Podľa názoru Ústavu mal navrhovateľ hneď v prvom mesiaci po zistení nadspotreby

vozidla prijať také opatrenia, aby sa nadspotreba vysvetlila. Je nelogické, aby so spätnou platnosťou
bola upravená norma spotreby a na základe náhodného výberu prepráv bola vypočítaná nadspotreba
s prihliadnutím na fakt, že v evidencii sú rozdiely medzi výkazmi a tachografovými kotúčmi niekde až
580 km. V súčte rozdielov za rok 2005 Ústav dostal výsledok 160 km, čo je za sledované obdobie
zanedbateľné a v ďalšom období sa to môže kompenzovať. Keďže normovanie spotreby je závislé od

počtu ubehnutých kilometrov, spotrebu pre jednotlivé prepravy nemožno taktiež presne vyhodnotiť. Vo
výkazoch vodiča a v tachografových kotúčoch sa síce nájdu chyby, ale evidencia ubehnutých kilometrov
za rok 2005 je v súlade s výkazmi, a preto sa dá reálne predpokladať, že aj spotreba nafty bola vykázaná
v reálnych hodnotách a vozidlo na daných trasách malo v skutočnosti vykázanú spotrebu ako reálnu.
Základný nedostatok v konaní navrhovateľa spočíval v tom, že nevykonával permanentnú kontrolu

spotreby nafty.

Na pojednávaní dňa 29.03.2012 súd na základe návrhu navrhovateľa pripustil zmenu pôvodne
podaného návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2 553,64 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 553,64 Eur od 01.06.2006 až do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za návrh vo výške 127,63 Eur v trovách

právneho zastúpenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2012.

Odporca uviedol, že s vyššie uvedeným návrhom s poukazom na závery znaleckého dokazovania
nesúhlasí; žiadal, aby ho súd zamietol. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol námietku
premlčania voči príslušenstvu uplatneného nároku za obdobie od 01.06.2006 do 29.03.2009.

Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na to, že istina bola uplatnená v zákonnej lehote a premlčanie sa na

ňu nevzťahuje, nemôže byť premlčané ani príslušenstvo žalovanej istiny, teda úroky z omeškania.

Navrhovateľ ďalej na pojednávaní dňa 29.03.2012 uviedol, že požadovaná výška náhrady škody bola
zo strany navrhovateľa ako zamestnávateľa prerokovaná s odporcom v zmysle ust. § 191 ods. 2
Zákonníka práce, pričom táto skutočnosť vyplýva z konania vedeného na OS Bratislava I pod sp. zn. 7C81/96. V tejto veci je vedené konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
návrh ktorý podal odporca voči navrhovateľovi. Požadovaná výška náhrady škody bola prerokovaná s
odporcom v ústnej forme v prítomnosti štatutára a svedka K. B.. Prerokovanie bolo uskutočnené pred

10.04.2006. Z prerokovania bol vyhotovený aj úradný zápis, ktorý však odporca odmietol podpísať.
Bola zachovaná aj lehota jedného mesiaca stanovená § 191 ods. 2 Zák. práce, keď navrhovateľ nechal
vykonať certifikáciu spotreby u Ing. Škrobáneka dňa 01.04.2006; odporcovi bolo uložené okamžité
skončenie pracovného pomeru dňa 10.04.2006. Navrhovateľ sa o skutočnosti, že odporca mu spôsobil
škodu, dozvedel až potom, ako bola vykonaná certifikácia spotreby Ing. Škrobánekom. Poukázal aj

na to, že ako zamestnávateľ nemal povinnosť prerokovať požadovanú náhradu škody so zástupcom
zamestnancov z dôvodu, že nemal viac ako 20 zamestnancov; z tohto dôvodu u neho nebol zriadený
ani odborový orgán.

Vzhľadom na skutočnosť, že na osvedčeniach o úradnom meraní vypracovaných Ing. Škrobánekom č.
XX/X/XXXX a XXA/X/XXXX je ako dátum vydania osvedčení uvedený 01.04.2006, pričom ako platnosť
výsledkov merania je uvedená doba 3 rokov od vydania osvedčení navrhovateľ uviedol, že výsledky

certifikovaných meraní je možné považovať za dôveryhodný podklad pre vyvodenie zodpovednosti
odporcu za požadovanú náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť pri jazdách vykonaných motorovým
vozidlom počas roka 2005 a následne až do februára 2006, pretože Ing. Škrobánek je zapísaný v
zozname znalcov. Výsledky jeho meraní možno považovať za dôveryhodný podklad aj pre obdobie do
minulosti, teda aj rokov 2005 a 2006.

K výsledkom znaleckého dokazovania sa vyjadril tým spôsobom, že znalecký posudok vypracovaný
Ústavom súdneho inžinierstva, ako aj jeho doplnenie, sú neobjektívne, čiastočne aj zmätočné
a nezodpovedajú zistenému znaleckému meraniu vyhotovenému akreditovaným pracoviskom Ing.
Škrobáneka. Znalec neodstránil namietané rozpory voči znaleckému posudku ani v jeho doplnení.
Znaleckýposudoksprávnenezohľadňujemetodikumerania,tedametodikumeraniaIMSP01aIMSP03,

zamieňa jednotlivé metodiky s STN 30 0515. V prípade, ak by merania vykonané Ing. Škrobánekom boli
neplatné, znalec by spochybnil celé jeho akreditované skúšobné laboratórium. V podanom znaleckom
posudku sú taktiež nesprávne zamieňané jednotlivé kategórie vozidiel, čo sa týka najmä kategórie N1,
N2aN3vmestskejdoprave.Posudokniejevsúladesozákonomometrológiič.142/2007Z.z.vplatnom
znení a ani s jeho vykonávacími predpismi. Na odstránenie rozporov medzi znaleckým posudkom a

odborným vyjadrením Ing. Škrobáneka navrhol vykonať konfrontáciu znalcov na pojednávaní.

Odporca s vyjadreniami navrhovateľa nesúhlasil. Podľa jeho vyjadrenia navrhovateľ s ním náhradu
škody neprerokoval. Spresnil, že cestou od Ing. Škrobáneka zo Žiliny, pravdepodobne dňa 01.04.2006,
keď sedel v kabíne spolu s navrhovateľom a K. B., ktorý bol v tom čase zamestnancom navrhovateľa,
bol oboznámený s výsledkami certifikácie merania spotreby vykonanej Ing. Škrobánekom. Bola mu

položená otázka, či je ochotný zaplatiť rozdiel v spotrebe, ku ktorému malo dôjsť na základe vykonanej
certifikácie. Nie je teda pravda, že by s ním navrhovateľom prerokoval, či už v ústnej, alebo písomnej
forme, výšku náhradu škody. Ku kvalifikovanému prerokovaniu náhradu škody nedošlo. Výška náhrady
škody mu bola oznámená len na základe predžalobných výziev právneho zástupcu navrhovateľa.

Osvedčenia o úradných meraniach spotreby vyhotovené Ing. Škrobánekom odporca spochybnil

odborným vyjadrením znalca Ing. Žofaja, ktoré má charakter listinného dokladu. Z neho v podstate
vyplýva, že každé meranie spotreby je potrebné vidieť na pozadí konkrétnych podmienok konkrétnej
jazdy. V tej súvislosti poukázal aj na totožné závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých „úradné
meranie spotreby metódou IMSP 01 je reálne pre konkrétne podmienky, v akých bolo meranie
vykonané. Nemožno ho zovšeobecniť a stanoviť tak všeobecnú normu spotreby“. Celý problém tkvie

v tejto skutočnosti. Ústav súdneho inžinierstva jednoznačne povedal, že ak bola zistená nadspotreba,
navrhovateľ to mal riešiť okamžite. Na základe merania Ing. Škrobáneka, ktoré má platnosť 3 roky
od 01.04.2006, nie je možné spätne vyčísliť škodu a požadovať jej náhradu za údajne spôsobenú
nadspotrebu za obdobie prepráv vykonaných v období od 31.03.2005 do 25.02.2006. Každá vykonaná
preprava má totiž svoje konkrétne a osobité podmienky a prevádzkové okolnosti a spotreba tak nemôže

byť rovnaká pri každej preprave.Navrhovateľ predložil vyjadrenie Ing. Igora Škrobáneka k znaleckému posudku č. XXX/XXXX datované
dňom 23.03.2010, z ktorého vychádzal pri zostavovaní svojich pripomienok k znaleckému posudku.
Na ich základe tunajší súd nariadil doplnenie znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho

inžinierstva.

Z vyjadrenia Ing. Škrobáneka zo dňa 23.03.2010 vyplýva, že nevyhovujúci stav vozidla (neplatná
STK, vysoké emisie) vedie vo všeobecnosti k zvýšeniu spotreby paliva, nie k zníženiu. Prevádzková
spotreba paliva nameraná pri takomto technickom stave je vyššia. Znalec v znaleckom posudku posúdil
relevantnosť osvedčení o úradnom meraní č. XX/X/XXXX a XXA/X/XXXX bez toho, aby pochopil, ako

sa odlišuje skúšobná metóda IMSP 01, ktorá bola použitá pri meraní prevádzkovej spotreby paliva
predmetnej súpravy, od postupu a účelu merania spotreby paliva podľa STN č. 30 0515. O relevantnosti
osvedčenia o úradnom meraní č. XX/X/XXXX a XXA/X/XXXX nie je možné polemizovať, pretože v
čase merania to bola jedna z prípustných možností dokladovania spotreby paliva pre daňové účely.
Meranie spotreby paliva na úseku Žilina - Turzovka a späť v dĺžke 82 km zodpovedá požiadavkám
skúšobnej metódy IMSP 01 čo sa týka prevýšenia, možnosti uplatnenia rýchlostných limitov, potreby

preraďovania rýchlostných stupňov, pomeru jazdy na mestských komunikáciách a v normálnej cestnej
premávke, ako aj ostatným požiadavkám. Tento skúšobný úsek bol určený na základe dlhoročných
skúseností a na základe štatistického spracovania meraní spotreby paliva viacerých typov vozidiel na
tomto úseku. Skúšobná metóda IMSP 01 použitá pri meraniach prevádzkovej spotreby paliva nie je
totožná s STN 30 0515. Vzhľadom na to, že pri meraní sa nepoužila norma STN 30 0515, tvrdenie

Ústavu, že pri meraniach neboli dodržané skúšobné podmienky v zmysle STN 30 0515, je zavádzajúce.
Znalec v posudku opísal neúplnú skúšobnú metódu IMSP 01, ktorá bola vydaná 02.01.2007, a teda v
časemeraniadňa28.03.2006neplatila.ToistéplatíajpreskúšobnúmetóduIMSP03,ktorúznalecopísal
neúplne a ktorú deklaruje ako STN 30 0515, čo však nezodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na to, že na
meraniespotrebypalivanákladnýchvozidielkategórieN3neexistuježiadnypredpisEHK,resp.smernica

ES, na meranie spotreby paliva (či už základnej alebo prevádzkovej) sú spotreby paliva uvádzané v
časopise Trucker nesmerodajné. V časopise sa neuvádzajú základné podmienky ovplyvňujúce takéto
merania, teda trasa, poveternostné podmienky, podiel zaťaženia. Neuvádza sa typ použitého meracieho
zariadenia. Vzhľadom na to, že meracie zariadenia na meranie spotreby paliva sú drahé a ich zapojenie
do palivového systému vozidla vyžaduje značné zručnosti, pri komerčných testoch vozidiel sa vychádza

priurčovaníspotrebypalivazúdajapalubnéhopočítača.Takétomeranievšakniejesmerodajné,pretože
palubné počítače nie sú určenými meradlami podľa § 8 ods. 5 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení
neskorších predpisov. Podľa toho zákona ich nie je možné použiť pri meraniach na účely výpočtu cla,
taríf, daní a v súvislosti s platbami. Spotreby paliva uvedené v osvedčení o úradnom meraní č. XX/XX/
XXXX a XXA/X/XXXX nezahŕňajú spotrebu paliva pre činnosť nezávislého kúrenia vozidla. Meranie tejto

spotreby si zákazník neobjednal a tak nebola ani vykonaná a uverejnená v predmetných osvedčeniach.
Spotrebapalivanezávislýchkúrenísapohybujeväčšinouod0,2do0,6liter/hpreteplovzdušnénezávislé
kúrenie.Úradnémeraniespotrebypalivabolovykonanépridodržanívšetkýchpodmienokstanovenýchv
Príručke kvality skúšobného laboratória a skúšobnej metódy IMSP 01, ktorá bola schválená Slovenskou
národnou akreditačnou službou v procese akreditácie. Úrad pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo

SR udelil jeho firme autorizáciu na výkon úradného merania. Tento úrad je najvyššou inštitúciou pre
odbormetrológieaskúšobníctvaSR;jetedadostatočnýmgarantom,žeautorizáciuneudelíbezdôvodne.

Na pojednávaní dňa 13.09.2012 bol ako zástupca Ústavu súdneho inžinierstva vypočutý znalec Ing.
Ján Závodný. Uviedol, že po konzultácii s pracovníkmi Ústavu sa v plnom rozsahu pridržiava výsledkov
písomného znaleckého posudku a jeho doplnenia.

Znalecnaotázkynavrhovateľavysvetlil,žezákladnáspotrebamotorovéhovozidlajeurčovanávýrobcom
vozidla na základe jeho konštrukčných vlastností. Prevádzková spotreba je určovaná v technickom
preukaze motorového vozidla. Nákladné motorové vozidlá väčšinou prevádzkovú normu spotreby
nemajú, takže majiteľ motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľ si prevádzkovú normu spotreby
môže určiť na základe svojich alebo iných meraní. Toto si môže dať vyhotoviť aj nejakému pracovisku

alebo inštitúcii. Ing. Škrobánek ako firma O.P.C.D. je oprávnený robiť určovanie normy spotreby pre
daňové účely; má na to akreditáciu. Majiteľ hociktorej firmy si teda u neho môže objednať meranie
spotreby. Používa sa to hlavne na daňové účely. Posúdenie, ktorá spotreba zodpovedá skutočnosti, by
všakbolorelevantnéibavtedy,akbykonkrétneautojazdilopoidentickejtrasesidentickýmzaťaženímzarovnakých poveternostných podmienok. Ak totiž vozidlo nejazdí po tej istej trase, meranie nezodpovedá
skutočným podmienkam. Ak by totiž vodič šiel tým istým vozidlom po tej istej trase a bude mať zaťaženie
5 ton a neskôr 25 ton, spotreba sa bude rádovo líšiť. Ohľadom poveternostných alebo prepravných

podmienok uviedol, že tieto nie sú nikdy rovnaké. V takomto prípade teda nie je možné presne určiť
prevádzkovú spotrebu. V prípade, ak by sa brala do úvahy iba konkrétna trasa, vynímajúc ostatné
okolnosti ako napr. poveternostné podmienky, s určitou mierou odchýlky presnosti by prevádzková
spotreba mohla byť rovnaká. Je však potrebné vziať do úvahy ďalší faktor, a síce vodiča. Konkretizoval,
že je schopný absolvovať tú istú trasu v dvoch prípadoch s rozdielnou spotrebou.

Ďalej uviedol, že v podanom znaleckom posudku nebola vypočítaná prevádzková norma spotreby.
Navrhovateľ mal stanovenú prevádzkovú normu spotreby podľa zaťaženia a bolo to odstupňované od
5 do 24 ton. Tieto spotreby boli rádovo od 28 do 35 litrov podľa zaťaženia. Ing. Škrobánek dospel na
základe svojich meraní k záveru, že konkrétne motorové vozidlo, ktoré používal pri svojich cestách
odporca, malo prázdne jazdiť na spotrebu 27 litrov. Metodiku, ktorú použil pri meraní Ing. Škrobánek
pozná, ale pri meraniach, ktoré vykonával Ing. Škrobánek, prítomný nebol. Nevedel preto zaujať

relevantné stanovisko k meraniam vykonaným Ing. Škrobánekom.

Motorové vozidlo navrhovateľa, na ktorom jazdil odporca, patrí do kategórie N3. U tohto typu vozidiel
sa nepredpokladá, že jazdí v meste, čo však neznamená, že by nemohlo ísť aj cez mesto. Pri výpočte
prevádzkovej spotreby takéhoto motorového vozidla sa nepočíta s jeho prevádzkou v meste. Na základe
tachografových kotúčov, ktoré boli k dispozícii je veľmi obtiažne, ba až nemožné určiť trasu, po ktorej

vozidlo šlo. Bolo by to veľmi problematické, pretože na tachografovom kotúči nie je k dispozícii čas, je
daná iba rýchlosť a dráha. Na základe takýchto údajov sa nedá presne určiť trasa, po ktorej motorové
vozidlo v čase jázd vykonaných odporcom šlo. Ak by mal napr. aj vodič konkrétneho vozidla stanovenú
trasu z Bratislavy do Milána, môžu sa na trase vyskytnúť prekážky a nepredvídané obchádzky, uzávery,
a pod. Túto skutočnosť síce vodič vo výkaze uviesť môže, ale na tachografovom záznamne to uvedené

nie je. Ak teda vodič motorového vozidla ide dlhšou trasou, záznam z tachografu túto skutočnosť
nezaznamenáva; vodič to zapisuje iba do výkazu. Uvedené znamená, že tá istá trasa nemusí byť vždy
prejdená tak isto. Môže sa jednať o niekoľkokilometrové rozdiely; v praxi sú bežné aj rozdiely 50 až 100
km. Výška spotreby však nezávisí iba od dĺžky trasy. Vodič totiž môže prejsť tú istú trasu dole kopcom
a môže mať nižšiu spotrebu ako keby šiel po rovine, alebo hore kopcom. Úradné merania vykonané

pracoviskom Ing. Škrobáneka sú robené pre daňové účely; konkrétne, aby si majiteľ neuplatňoval vyšší
daňový odpis nákladov ako je technicky možné na vozidlách urobiť. Výsledok merania Ing. Škrobáneka
pre tento konkrétny prípad - spor medzi navrhovateľom a odporcom však nevyhovuje, pretože nie je
adekvátny realite.

Na otázku odporcu, či v prípade, ak by sa hypoteticky robili jazdy na dvoch nákladných motorových

vozidlách vrátane návesov, na úplne rovnakých druhoch a typoch áut s rovnakým rokom výroby, za
použitia tej istej trasy, obdobných poveternostných podmienok a tento pokus by robil ten istý vodič,
je pravdepodobné, že nákladné motorové vozidlá by mali úplne totožnú spotrebu znalec odpovedal,
že v žiadnom prípade nie. Ohľadom presnosti merania uviedol, že keby šiel ten istý vodič tým istým
motorovým vozidlom tú istú trasu, dvakrát ju s rovnakou spotrebou neprejde, ak sa bude meranie

vykonávať na decilitre. Ak bude meranie vykonávané rádovo napr. do troch alebo piatich litrov, tak tú istú
trasu s rovnakou presnosťou spotreby prejde. Ide totiž o presnosť merania. Vozidlá, ktoré sú technicky
spôsobilé s vyhovujúcimi emisiami vykazujú spotrebu s presnosťou 3 %. V súčasnej dobe spotreba
v technických preukazoch nie je udávaná; zisťuje sa na základe vlastných meraní užívateľa vozidla,
ktorú si môže, napr. pre daňové účely, dať urobiť u akreditovaných pracovísk. Najlepší spôsob určovania

takejto prevádzkovej normy spotreby je vlastne odskúšanie si vozidla.

Na otázku súdu, či je možné výsledky meraní, ktoré boli vypracované na základe osvedčení Ing.
Škrobáneka, na ktorých je okrem iného uvedené, že platnosť výsledkov meraní je 3 roky od vydania
osvedčenia, to znamená od 01.04.2006, považovať za relevantné aj na dobu predchádzajúcu, t.j. na
obdobie do 31.03.2006 znalec uviedol, že na základe merania na trase Žilina - Turzovka a späť nie

je možné so spätnou platnosťou vykonať alebo namerať prevádzkovú normu spotreby, ktorá by bola
použiteľnáajpreinétrasy.Kebysamotorovévozidlopohybovaloajpredtýmpotakejistejtrase,technicky
by to bolo možné. Meranie uskutočnené na tej istej trase by bolo korektné, keby to bolo urobenéaj so spätnou platnosťou, pretože vozidlo predtým bolo novšie, malo lepšie technické prevádzkové
podmienky, čiže jeho spotreba by nemala byť väčšia. Opätovne však uviedol, že meranie vykonané na
traseŽilina-Turzovkaaspäťniejemožnépoužiťakosmerodajnépreinétrasy.MeranieIng.Škrobáneka

je v súlade s platnou legislatívou, avšak pre daný spor nie je relevantné. Nameraná spotreba platí ako
smerodajná iba na určenej trase, ktorá bola meraním prejdená. Konkrétne vozidlo, na ktorom jazdil
odporca, však jazdilo po iných trasách, a preto nie je možné zovšeobecniť namerané hodnoty. Vozidlo,
ktoré jazdí po iných trasách ako je meraná trasa Žilina - Turzovka a späť, nie je možné porovnávať s
hodnotou nameranou na tejto konkrétnej trase, a vôbec nie so spätnou platnosťou. Technická kontrola

motorového vozidla, na ktorom jazdil odporca, bola platná v čase merania, ktoré vykonal Ing. Škrobánek.
Znalec sa nevedel vyjadriť k tomu, či v čase merania malo vozidlo platnú aj emisnú kontrolu. V prípade,
ak by Ing. Škrobánek vykonal merania pre budúce obdobia, výsledky jeho meraní by bolo možné posúdiť
ako relevantný podklad pre obdobie do budúcnosti, avšak tieto výsledky by boli relevantné iba pre tú istú
trasu, na ktorej bolo vykonané meranie. Pre jazdy na iných trasách by výsledky spotreby paliva mohli
byť posúdené len ako približné.

Svedok Ing. Igor Škrobánek, ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 01.08.2013 uviedol, že v minulosti
robil pre firmu navrhovateľa úradné meranie spotreby paliva ťahačov a návesov. Bolo to vykonané v
rámci štandardnej činnosti jeho firmy, ktorá je akreditovaná a autorizovaná na výkon úradného merania.
Jeho služby využívajú zákazníci hlavne pre preukazovanie nákladov na pohonné hmoty pre daňové
účely.Vdanomprípadeišloomeranieprevádzkovejspotrebypalivanakonkrétnejtrasenaúsekuzhruba

100 km v blízkosti Žiliny. Jedná sa o úplne bežnú službu, ktorú robí už 20 rokov.

Na otázku sudcu, či možno platnosť výsledkov ním vykonaných meraní vztiahnuť aj na cesty, ktoré
boli vykonané pred 01.04.2006 svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí áno, pretože za tých niekoľko
mesiacovpred01.04.2006technickýstavvozidielnemoholbyťzmenenýnatoľko,abyplatnosťvýsledkov
merania nemohla byť smerodajná aj na obdobie pred vydaním osvedčení. Jedná sa o technický aspekt

vozidiel, ku ktorému je potrebné pripočítať aj také faktory, ako sú poveternostné vplyvy, ktoré sú podľa
jeho vyjadrenia v Európe podobné, resp. rovnaké. Pokiaľ ide o technický stav cestnej siete, predmetný
úsek Žilina - Turzovka a späť v dĺžke približne 100 km zodpovedá štandardným európskym sieťam.

Svedok na otázky navrhovateľa uviedol, že jeho firma je akreditovaná od r. 1998 - 1999 Slovenskou
národnou akreditačnou službou a je autorizovaná Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo

SR na výkon úradného merania spotreby paliva motorových vozidiel a mechanizmov. Na otázku
navrhovateľa, či v prípade, ak vozidlá mali v dobe merania najazdených 150 000 km, a teda pred tým ako
bolo urobené certifikované meranie, mali najazdených menej kilometrov, či je možné toto považovať za
rozhodnú skutočnosť, ktorá by ovplyvnila, že vozidlá mali z dôvodu menšieho opotrebenia technického
stavu nižšiu spotrebu, svedok uviedol, že toto sa jednoznačne nedá povedať, pretože normálna doba

zábehu motorového vozidla tohto typu na akom jazdil odporca je 50 - 80 000 km; čím väčší motor, tým
dlhší je zábeh vozidla.

Predmetom jeho merania bola skúška prevádzkovej spotreby paliva. Trasa Žilina - Turzovka a späť,
na ktorej bolo meranie vykonané, bola zvolená už niekoľko rokov predtým. V tom období mala táto
trasa jediný hendikep, a síce, že neobsahovala diaľničný úsek, pretože vtedy ešte nebol vyhotovený

úsek diaľnice Žilina - Bytča. Tento hendikep však nemohol spotrebu palivá znížiť. Trasa bola navrhnutá
tak, aby spotreba paliva bola meraná nie v nejakých ľahkých prevádzkových podmienkach. Trasa je
konkrétne vedená zo Žiliny na Bytču, Makov, Melocik, Turzovku, Čadcu, Kysucké Nové Mesto a späť
do Žiliny. Hodnoty namerané na tejto trase sa dajú porovnať s európskymi hodnotami; jedná sa o
stredne ťažkú trasu. Namerané hodnoty na tejto trase sú určite mierne vyššie ako hodnoty, ktoré by boli

namerané na úsekoch európskej cestnej siete, ktorá obsahuje diaľničné úseky.

Meranie spotreby odporcu bolo vykonané na nižšie zaťaženie ako 75 %. Ak si dobre spomína, bolo to
približne na 67,50 % s tým, že rozdiel bol percentuálne nejakých 12 %. Vzhľadom na to, že štandardný
náves je 26 tonový, tak nejakých 2,5 tony mali naložených menej, čo zodpovedá 10 - 12 %. Myslí si,
že nejakým zásadným spôsobom sa tento rozdiel v zaťažení na spotrebe nemohol prejaviť. Vysvetlil, že

má predpísanú internú metodiku, ktorá je validovaná a tá predpisuje, že zaťaženie návesovej súpravyby malo byť 75 %. Z metodiky však nevyplýva, že odchýlka je dovolená na +/- 10 %. Pri meraní sa teda
pohyboval dosť blízko tomuto zaťaženiu tak, ako stanovuje metodika.

Svedok uviedol, že v prípade, ak chcel odporca použiť jeho meranie na to, aby si nejakým spôsobom

skontroloval vodičov, jeho požiadavka, aby bolo pri meraní dodržané 75 % -né zaťaženie návesu bola
opodstatnená. Pri meraní spotreby na daňové účely je dovolená odchýlka zaťaženia +/- 10 %. Výsledky
ním vykonaného merania na danej trase návesových súprav odporcu pri zaťažení 67 % užitočnej
hmotnosti sú určite použiteľné aj pre bežnú prevádzku takéhoto vozidla v podmienkach priemernej
európskej cestnej siete; samozrejme, že pri rovnakom zaťažení.

Na otázku navrhovateľa, či je časopis Trucker dôveryhodným zdrojom informácií týkajúcich sa spotreby

paliva svedok uviedol, že nemôže byť objektívnym zdrojom informácií o vozidlách aj vzhľadom na
skutočnosť, že na každej stránke sa v ňom vyskytujú reklamy výrobcov motorových vozidiel. Takýto
časopis určite nie je autorizovaný a nemusí spĺňať tie kritériá, ktoré musí spĺňať jeho firma, ktorá podlieha
každoročnému preverovaniu zo strany príslušných štátnych orgánov.

Svedok na otázku odporcu, či hodnoty spotreby paliva, ktoré uviedol v úradnom meraní, sú bežné v

praxi pri bežnej prevádzke so zaťažením a jazdením po európskych cestách uviedol, že tieto hodnoty
sú porovnateľné. Spotreba paliva v bežnej prevádzkovej praxi je určite porovnateľná s hodnotami, ktoré
nameral na úseku Žilina - Bytča a späť. Na otázku, či úradné osvedčenie vydané pre daňové účely je
totožné s faktickou spotrebou motorových vozidiel, svedok uviedol, že to tak nemusí byť na 100 %, avšak
blíži sa to k tým hodnotám. Pri meraní vychádzal zo svojich interných noriem, konkrétne normy IMSP 01.

Norma STN 30 0515 je mu známa; používa sa na meranie základnej, nie prevádzkovej spotreby mimo
cestnej siete, to znamená pri rýchlostiach 40, 60 a 80 km mimo dopravy iných motorových vozidiel.

Svedok Ing. Ľubomír Žofaj uviedol, že k stanovisku Ing. Škrobáneka, ktoré mu bolo predložené
na nahliadnutie, vypracoval v roku 2009 odborné vyjadrenie k použiteľnosti výsledkov uvedených v
protokole. Podľa vyjadrenia svedka je možné, že na meranom úseku Žilina - Turzovka bola dosiahnutá

spotreba uvedená v meraniach Ing. Škrobáneka, avšak použitie výsledkov týchto meraní v praxi
považuje za nezmyselné. Je nereálne, aby sa takto nameraná spotreba používala ako norma pre
spotrebu v diaľkovej kamiónovej doprave. Ako príklad uviedol, že keď ide napr. na osobnom motorovom
vozidle Škoda Super B z Brezna do Banskej Bystrice, tak má spotrebu 3,5 litra, pričom B. Bystrica je
o cca. 100 metrov nižšie ako Brezno. V prípade opačnej cesty, teda z Banskej Bystrice do Brezna, má

spotrebu 4,5 litra z dôvodu rozdielu v nadmorskej výške. Spotrebou ako príkladmo uviedol na úseku
Brezno - Banská Bystrica a späť nemôže normovať spotrebu tým istým motorovým vozidlom na úseku
napr. Brezno - Praha a späť, kde bežne dosahuje spotrebu okolo 6 litrov. To isté platí aj na výsledky
spotreby na meranej trase Žilina - Turzovka a späť, pretože spotreba závisí jednak od nadmorskej
výšky, ďalej od toho, či šiel kamión naložený alebo nie. Takto nameranú spotrebu nemožno udávať ako

smerodajnú aj pre cesty vykonané na iných trasách. V prípade, ak by zamestnával vodičov kamiónov
a mal by podozrenie, že sú výrazné rozdiely v spotrebe medzi jednotlivými vodičmi, riešil by to tak, že
by si dal namontovať čidlá. V dnešnej dobe sa vozidlá bežne vybavujú čidlami do nádrží, to znamená,
že v nádržiach sú zabudované meradlá, ktoré sú spojené s GPS signálom a dokážu s presnosťou na
1 liter zaznamenať pohyb v nádrži. Výsledky merania zistené meraním vykonaným Ing. Škrobánekom,

ktoré sa robili na trase Žilina - Turzovka a späť, preto v žiadnom prípade nemožno zovšeobecniť a použiť
ich ako smerodajné pre určenie spotreby, napr. na trase Bratislava - Benátky alebo Bratislava - Paríž;
jednoduchotoniejemožné,lebonatýchtocestáchsúúplneinépodmienky.ÚsekŽilina-Turzovkaaspäť
nie je relevantný z technického hľadiska, pretože výsledky merania na tomto krátkom úseku nie sú ani z
technického hľadiska použiteľné ako smerodajné pre určenie normy spotreby na inom úseku, na ktorom

sa vyskytujú napríklad diaľnice. Ohľadom časopisu Trucker uviedol, že tento časopis pozná a podľa jeho
názoru výsledky v ňom uvádzané sú relevantné z odborného hľadiska a zodpovedajú skutočnosti.

Z odborného vyjadrenia znalca Ing. Ľubormíra Žofaja, ktoré predložil odporca a ktoré je datované dňom
26.06.2009 v podstate vyplýva, že znalec po oboznámení sa s prípadom uviedol, že z technického
hľadiska v prípade prekračovania normovanej spotreby nafty za hlavný problém považuje technicky

nesprávne používanú normu spotreby paliva. Ak aj meranie bolo urobené správne, je možné tvrdiť, ževýsledky merania neboli správne použité, pretože výsledky merania normovanej spotreby sa vzťahujú
iba na podmienky presne definované v protokole merania. Nameraná spotreba platí iba pre normálnu
cestnú premávku na vymenovaných komunikáciách a z technického hľadiska nie je možné tvrdiť, že

takúto istú spotrebu musí mať vozidlo aj na iných komunikáciách v iných prevádzkových pomeroch za
iných podmienok. Odbornou verejnosťou za najlepšie podklady pre určenie predpokladanej spotreby
paliva sa pokladajú údaje v časopise Trucker. Podľa skúseností z praxe pokladá výsledky úradného
merania zodpovedajúceho trase Žilina - Turzovka a späť za primerané jazde s veľmi úsporným
spôsobom. Výsledky úradných meraní nie je možné z technického hľadiska použiť ako normu spotreby

pre jazdu v iných diametrálne odlišných prevádzkových pomeroch a podmienkach. Ako dôvod tohto
tvrdeniauviedol,ženatraseŽilina-Turzovkaniejerýchlostnákomunikácia,prípadnediaľnicazastúpená
v takej miere, ako je zastúpená pri prepravách vykonávaných v diaľkovej kamiónovej preprave. Spotreba
paliva je okrem iných faktorov priamo závislá od rýchlosti jazdy vozidla. Ak by malo nákladné vozidlo
jazdiť s priemernou spotrebou udávanou v úradnom meraní, muselo by na diaľniciach jazdiť rýchlosťou
najviac 60 - 70 km/hod. Takto jazdiace vozidlo by však vážne porušovalo pravidlá cestnej premávky

a vážnym spôsobom by vytváralo kolízne situácie narušovaním plynulosti cestnej premávky. Nákladné
vozidlá typu, ktorý používal odporca, jazdia po diaľnici v kolónach rýchlosťou 85 - 90 km/hod. Nestotožnil
sa preto s vyjadrením, že vodič motorového vozidla by nemohol prekročiť priemernú spotrebu udávanú
v osvedčeniach Ing. Škrobáneka o úradnom meraní. Osvedčenia totiž platia len pre konkrétne popísané
podmienky a pri zmene podmienok je možné predpokladať inú spotrebu paliva, než spotrebu udávanú

v osvedčeniach. Po prepočítaní niekoľkých skutočných spotrieb paliva uvedených v návrhu zistil, že
vodičom vykázaná skutočná spotreba paliva približne súhlasí s predpokladanou spotrebou na trasách
diaľkových prepráv. Na spotrebu paliva má vplyv niekoľko faktorov, pričom medzi najdôležitejšie patria:
trasa jazdy, skutočné prevádzkové pomery a podmienky (obchádzky, vynútená veľmi pomalá jazda,
posúvanie sa v kolóne), technický stav vozidla, kvalita paliva, vlastnosti vodiča, čiže schopnosť jazdiť

správnou technikou jazdy.

Právny zástupca navrhovateľa záverom poukázal, že podľa jeho názoru riešenie problému, ktorý je
prejednávaný v tomto konaní jedine čidlami, problém nerieši. Poukázal na to, že kamiónová doprava
funguje desaťročia, tento problém existuje desaťročia a v minulej dobe ešte čidlá vyvinuté neboli.
Norma STN v danom prípade nie je použiteľná, pretože stanovuje základnú spotrebu a nie prevádzkovú

spotrebu. Ing. Škrobánek je odborníkom na určenie prevádzkovej spotreby motorových vozidiel; jeho
merania sa síce najčastejšie používajú pre daňové účely, avšak výsledky merania Laboratória Ing.
Škrobáneka možno použiť aj v danom prípade. Konkrétne uviedol, že ak navrhovateľ žiadal, že vozidlá
pri 21 jazdách boli zaťažené najviac na 67 % hmotnosti a ony boli vo väčšine prípadov zaťažené
omnoho menej, priemerné zaťaženie je ešte nižšie, čo znamená, že aj spotreba pohonných hmôt by

bola ešte nižšia, ako to Ing. Škrobánek zmeral pri zaťažení 67 %. Trasa Žilina - Turzovka a späť bola
schválená Slovenkou národnou akreditačnou službou ako trasa, ktorá približne zodpovedá trasám, ktoré
vykonávajú vozidlá rovnakého, resp. podobného typu. Poukázal v tej súvislosti aj na výpoveď Ing.
Škrobáneka, ktorý sa vyjadril v tom smere, že uvedená trasa je z hľadiska náročnosti najmä na spotrebu
pohonných hmôt o niečo ťažšia ako bežné trasy, na ktorých sa jazdí v Európe. Myslí si, že je logické, že

hoci boli merania vykonané Ing. Škrobánekom vypracované dňa 01.04.2006, výsledky meraní je možné
považovať za relevantné aj na obdobie v minulosti, pretože keď skutočná spotreba vozidla bola napr. v
rokoch 2004 - 2005 nižšia než spotreba v roku 2006, keď ju meral Ing. Škrobánek, ale odporca vykázal
určitú ešte vyššiu spotrebu, tak ten rozdiel bol ešte vyšší, čo znamená, že navrhovateľ by teoreticky
mohol požadovať od odporcu ešte viac, ako sa domáha uplatneným návrhom. Podaným návrhom žiada

vyplatenie rozdielu medzi prevádzkovou spotrebou nameranou Ing. Škrobánekom a reálnou spotrebou
v roku 2006, čiže o niečo vyššou než v roku 2004. V predmetnom konaní uplatňuje náhradu škody
z dôvodu, že vodiči, ktorých zamestnával sa mu posmievali tým spôsobom, že im aj tak kradnutie
nafty nedokáže. Firma navrhovateľa aj z tohto dôvodu musela ukončiť prevádzku, pretože sa to nedalo
finančne utiahnuť. Pre účely vymáhania škody je možné škodu dokazovať akýmkoľvek spôsobom,

pričom navrhovateľ ju dokazuje tým spôsobom, že porovnáva prevádzkovú spotrebu vypočítanú Ing.
Škrobánekom so skutočnou spotrebou, ktorú vykázal odporca pri jednotlivých služobných cestách a
uplatňuje si zistený rozdiel. Zákonník práce prerokovanie právneho úkonu nesankcionuje podmienkou
platnosti právneho úkonu, čiže keby aj nedošlo k prerokovaniu výšky náhrady škody, uplatnenie náhrady
škody je možné a platné. Žiadal preto, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a navrhovateľovi priznal

náhradu trov konania.Právna zástupkyňa odporcu záverom uviedla, že najpodstatnejšie v predmetnom konaní je dokazovanie
vykonané znalcom Ústavu súdneho inžinierstva. V predmetnom konaní ide o pracovno-právny spor,
resp. spor o náhradu škody pochádzajúcu z pracovného pomeru. Navrhovateľ oprel svoj nárok o

skutočnosť, že odporca úmyselne vykazoval, resp. udával inú - vyššiu spotrebu paliva, a to tak pri
prázdnej, ako aj zaťaženej súprave. Náhradu škody z vykonaných prepráv si uplatnil za obdobie od
31.03.2005do25.02.2006.Vyčísliljunazákladetoho,ževroku2006,čižepovykonanívšetkýchprepráv,
si dal znalcom Ing. Škrobánekom vypracovať osvedčenia o tzv. prevádzkovej spotrebe motorového
vozidla. Na základe tohto osvedčenia vyčíslil rozdiel, ktorý v končenom dôsledku podľa výsledkov

znaleckého dokazovania zrejme ani nevymáha v plnej výške. Je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno. Žiadny právny predpis neumožňuje, aby sa retrospektívne uplatňovalo akékoľvek
právo na akýkoľvek postup. Dôvodila, že navrhovateľ počas obdobia, kedy odporca vykonával na
jeho motorovom vozidle prepravy, mohol vykonať množstvo opatrení za účelom sledovania spotreby
pohonných hmôt. Ako príklad uviedla existenciu prietokomerov. Spotreba zistená meraniami Ing.
Škrobáneka nezodpovedá skutočnej spotrebe, ktorá je meraná pri reálnej prevádzke akéhokoľvek

motorového vozidla. Pokiaľ navrhovateľ opiera návrh na zaplatenie žalovanej sumy o úmyselné
protiprávne konanie odporcu, toto konanie odporcovi nepreukázal. Navrhovateľ mohol postupovať aj
tak, že odporcu mohol vopred oboznámiť s tým, že dal vykonať certifikované meranie, oboznámiť ho s
jeho výsledkami a povedať mu, že na základe spotreby zistenej meraním by mal jazdiť s takto zistenou
spotrebou paliva . V tomto prípade by jeho konanie bolo korektnejšie než to, na základe ktorého si

uplatňuje náhradu škody za spätné obdobie. Domnieva sa, že postup navrhovateľa nie je v súlade so
zásadami Zákonníka práce, kde sú jasne stanovené práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca.
Navrhla, aby súd návrh zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, listinných dokladov k návrhu priložených, a to
výpisu z Obchodného registra, pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia o skončení

pracovného pomeru z 10.04.2006, osvedčenia o evidencii motorového vozidla ev. č. BA - XXX
NG, protokolu o technickej kontrole vozidla č. XXXX-XXX-XXXXX-XXXXXX-XXXXXX, protokolu o
emisnej kontrole motorového vozidla č. XXXX-XXX-XXXXX-XXXXXX-XXXXXX, technického preukazu
motorového prípojného vozidla ev. č. BA-XXX JF, protokolu o kontrole technického stavu vozidla č.
XXXX XXXXXX, protokolu o emisnej kontrole vozidla zo vznetovým motorom č. XXXXXX, technického

preukazu motorového prípojného vozidla BA - XXX YJ, osvedčenia o úradnom meraní č. XX/X/
XXXX z 01.04.2006, záznamu o skúške spotreby paliva č. XX/X/XXXX z 28.03.2006, protokolu o
skúške prevádzkovej spotreby paliva č. XX/X/XXXX, osvedčenia o úradnom meraní č. XXA/X/XXXX
z 01.04.2006, záznamu o skúške spotreby paliva č. XXA/X/XXXX z 28.03.2006, dokladov o cene
pohonných hmôt, jednotlivých výkazov prepráv, fotokópií tachografických kotúčov, kurzových lístkov,

podania označeného ako „posledný pokus o zmier“ z 22.05.2006, ďalej výsluchom navrhovateľa a
odporcu, svedkov K. B., Ing. Igora Škrobáneka a Ing. Ľubomíra Žofaja, oboznámením znaleckého
posudku č. XXX/XXXX a jeho doplnenia, výsluchom znalca Ing. Jána Závodného, oboznámením odporu
proti platobnému rozkazu zo dňa 02.10.2006, vyjadrenia odporcu k pokusu o zmier z 31.05.2006,
vyjadrenia navrhovateľa k odporu zo dňa 30.10.2006, písomného podania odporcu zo dňa 30.03.2007

a dokladov k nemu priložených - fotokópií časopisu Trucker č. 3/2000, 4/2000 a 1/2003, písomného
vyjadrenianavrhovateľazodňa14.07.2007a12.05.2010,protokoluokontroletechnickéhostavuvozidla
a protokolu o technickej kontrole vozidla, protokolu o emisnej kontrole vozidla so vznetovým motorom,
technického preukazu motorového prípojného vozidla, odborného vyjadrenia znalca Ing. Ľubomíra
Žofaja z 26.06.2009, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 4C 210/2006 - 334 zo dňa 03.09.2010, uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 205/2010 - 361 zo dňa 22.11.2010, vyjadrenia Ing. Igora
Škrobáneka k znaleckému posudku č. XXX/XXXX zo dňa 23.03.2010 a oboznámením spisu Okresného
súdu Bratislava I. sp. zn. 9C 41/2006. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový
stav :

Predmetom konaniajerozhodnutieonávrhunavrhovateľa,ktorýmsadomáha,abysúdzaviazalodporcu

zaplatiť mu 2 553,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 01.06.2006
až do zaplatenia. Zaplatenia tejto sumy sa navrhovateľ domáha na tom základe, že odporca ako jeho
zamestnanec pracujúci ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy pri cestách uskutočnených v
období od 31.03.2005 do 25.02.2006 úmyselne vykazoval vyššiu spotrebu, než akú reálne dosahoval
na pridelenom nákladnom motorovom vozidle (ťahači) s návesom. Zaplatenia žalovanej sumy sa teda

navrhovateľ domáha titulom náhrady škody, pričom pri jej vyčíslení postupoval na základe meranívyhotovených Ing. Igorom Škrobánekom - O.P.C.D., Akreditované skúšobné laboratórium, ktoré je
autorizované na výkon úradného merania spotreby paliva. Ing. Škrobánek vyhotovil dve osvedčenia
o úradnom meraní spotreby paliva, a to č. XX/X/XXXX, pri ktorom boli údaje zistené meraním pri

preprave tovaru v normálnej cestnej premávke so zaťažením na 1,4 % užitočnej hmotnosti súpravy
(560 kg) a č. XXA/X/XXXX merané pri preprave tovaru v normálnej cestnej premávke so zaťažením
na 67,6 % užitočnej hmotnosti súpravy (19 000 kg). Pri osvedčení o úradnom meraní č. XX/X/XXXX
boli výsledky merania spotreby paliva 20,60 dm3/100 km ako celoročný priemer a pri osvedčení o
úradnom meraní spotreby paliva č. XXA/X/XXXX boli výsledky merania spotreby paliva 27,90 dm3/100

km ako celoročný priemer. Navrhovateľ tak podľa takto nameranej spotreby vypočítal spotrebu, ktorú
mal odporca dosahovať, pričom dôvodil, že v jednotlivých prípadoch vykonanej prepravy presne
špecifikovaných v návrhu odporca vykazoval vyššiu spotrebu paliva pri prázdnej, ako aj pri zaťaženej
súprave, než akú mohol reálne dosiahnuť. Pri určovaní výšky spôsobnej škody teda vychádzal z
porovnania spotreby udávanej odporcom pri jednotlivých v návrhu presne konkretizovaných cestách a
zo spotreby vypočítanej na základe údajov uvedených v osvedčeniach o úradnom meraní č. XX/X/XXXX

a č. XXA/X/XXXX, pričom škodu vyčíslil ako rozdiel medzi spotrebou vykázanou odporcom a spotrebou
zistenou úradnými meraniami Ing. Škrobáneka. Z dôvodu, že odporca mu úmyselným konaním spôsobil
škodu vo výške 2 553,64 Eur, rozviazal s ním navrhovateľ dňa 10.04.2006 pracovný pomer okamžitým
skončením.

Odporcaodmietoldobrovoľneškodunahradiťnapriektomu,žehonavrhovateľnazaplateniespôsobenej

škody vyzval ústne aj písomne. S návrhom nesúhlasil, namietal výšku, ako aj základ spôsobnej škody.
Jednoznačne poprel, že by mal kradnúť palivo z motorového vozidla, ktoré mu navrhovateľ pridelil
na výkon pracovnej činnosti. Dôvodil, že úradné merania vykonané Ing. Škrobánekom nezodpovedajú
vzdialenosti, na akej sa úradné merania pri motorových vozidlách toho typu, ktorý mal pridelený,
vykonáva. Ich relevantnosť spochybnil aj tým, že tvrdil, že pri zisťovaní výšky spotreby treba prihliadnuť

aj na reliéf terénu, počasie a celkovú kvalitu pneumatík. Do denných záznamov v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla poznamenal, že pridelené auto má príliš vysokú spotrebu. Navrhovateľ napriek tomu
neurobil žiadne opatrenia, aby nadspotrebe zabránil.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
pričom zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že osvedčenie o úradnom meraní spotreby paliva

predložené navrhovateľom je plne relevantné iba za takých skúšobných podmienok, pri ktorých bolo
vykonané.PriúradnommeraníspotrebyIng.ŠkrobánekombolapoužitámetódaIMSP01prestanovenie
prevádzkovej spotreby paliva. Úradné meranie spotreby metódou IMSP 01, ktorú použil Ing. Škrobánek,
je však reálne iba pre konkrétne podmienky, v akých bolo toto meranie vykonané. Preto nie je možné
zovšeobecniťhoastanoviťtakvšeobecnúnormuspotrebyajpreinéprepravyvykonanénainýchtrasách

než na trase Žilina - Turzovka a späť, na ktorej bolo toto meranie vykonané.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ so závermi znaleckého posudku nesúhlasil, súd vo veci nariadil
doplnenie znaleckého dokazovania. Zo záverov doplnenia znaleckého posudku vyplýva, že znalci
Ústavu v plnom rozsahu zotrvali na záveroch znaleckého posudku č. XXX/XXXX s výnimku platnosti
technickej kontroly, ktorá bola v čase úradného merania ešte platná. Opätovne uviedli, že úradné

meranie spotreby metódou IMSP 01, ktorú použil pri meraní Ing. Škrobánek, je reálne iba pre konkrétne
podmienky, v ktorých bolo vykonané. Zaťaženie vozidla je jedným zo základných prvkov vplývajúcich
na spotrebu paliva. Z podkladov navrhovateľa vyplýva, že výber jednotlivých prepráv podľa zaťaženia
nebol do zaťaženia 67,6 % užitočnej hmotnosti, ale bol náhodný. Na základe takéhoto výberu je potom
nekorektné vypočítať výšku škody, ktorú navrhovateľovi údajne spôsobil odporca. Navrhovateľ mal

hneď po zistení prípadnej nadspotreby prijať také opatrenia, aby sa nadspotreba vysvetlila a aby sa
jej zabránilo. Je nelogické, aby so spätnou platnosťou bola upravená norma spotreby a na základe
náhodného výberu prepráv bola vypočítaná nadspotreba. Základný nedostatok, ktorého sa navrhovateľ
dopustil spočíval v tom, že nevykonával permanentnú kontrolu spotreby pohonných hmôt.

Z výsluchu znalca Ing. Jána Závodného, pracovníka Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity

v Žiline vyplýva, že základná spotreba motorového vozidla je určovaná výrobcom vozidla na základe
jeho konštrukčných vlastností. Prevádzková spotreba je určovaná v technickom preukaze motorovéhovozidla. Nákladné motorové vozidlá väčšinou prevádzkovú normu spotreby nemajú, takže majiteľ
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľ si prevádzkovú normu spotreby môže určiť na základe
svojich alebo iných meraní. Toto si môže dať vyhotoviť aj nejakému pracovisku alebo inštitúcii. Ing.

Škrobánek je oprávnený robiť určovanie normy spotreby pre daňové účely. Posúdenie, ktorá spotreba
zodpovedáskutočnosti,byvšakbolorelevantnéibavtedy,akbykonkrétneautojazdilopoidentickejtrase
s identickým zaťažením a za rovnakých poveternostných podmienok. V prípade, ak by sa brala do úvahy
iba konkrétna trasa, vynímajúc ostatné okolnosti ako napr. poveternostné podmienky, s určitou mierou
odchýlky presnosti by prevádzková spotreba mohla byť rovnaká. Je však potrebné vziať do úvahy aj

ďalší faktor - vodiča. Výsledky merania Ing. Škrobáneka, ktoré použil ako relevantné pre normu spotreby
navrhovateľ, v tomto konkrétnom prípade nevyhovujú, lebo nezodpovedajú realite. Ak by sa hypoteticky
robili jazdy na dvoch nákladných motorových vozidlách vrátane návesov, na úplne rovnakých druhoch a
typoch áut s rovnakým rokom výroby za použitia tej istej trasy, obdobných poveternostných podmienok a
tento pokus by robil ten istý vodič, nie je možné, že tieto vozidlá by mali úplne totožnú spotrebu. Ak by aj
šiel ten istý vodič tým istým motorovým vozidlom tú istú trasu, dvakrát ju s rovnakou spotrebou neprejde

v prípade, že sa bude merať na decilitre. Výsledky meraní, ktoré boli vypracované na základe osvedčení
Ing. Škrobáneka, podľa ktorých platnosť výsledkov meraní je tri roky od 01.04.2006, nie je možné
považovať za relevantné aj na predchádzajúce obdobie do 31.03.2006. Na základe merania na trase
Žilina - Turzovka a späť nie je možné so spätnou platnosťou vykonať alebo namerať prevádzkovú normu
spotreby, ktorá by bola použiteľná aj pre iné trasy, pretože nameraná spotreba platí ako smerodajná iba

na tej určenej trase, ktorá bola meraním prejdená. Konkrétne vozidlo, na ktorom jazdil odporca, však
jazdilo po iných trasách, a preto vôbec nie je možné zovšeobecniť namerané hodnoty. Vozidlo, ktoré
jazdí po iných trasách ako je meraná trasa Žilina - Turzovka a späť, nie je možné porovnávať s hodnotou
nameranou na tejto konkrétnej trase, a už vôbec nie so spätnou platnosťou.

Navrhovateľ nesúhlasil ani so závermi doplnenia znaleckého posudku. Taktiež nesúhlasil so

skutočnosťami, ktoré pri výpovedi uvádzal znalec Ing. Ján Závodný. Svoje tvrdenia oprel o písomné
vyjadrenie a výpoveď svedka Ing. Igora Škrobáneka, z ktorej v podstate vyplýva, že predmetom jeho
merania bola skúška prevádzkovej spotreby paliva na trase Žilina - Turzovka a späť, na ktorej bolo
meranie vykonané. Hodnoty namerané na tejto trase sa dajú porovnať s európskymi hodnotami. Meranie
spotreby bolo vykonané na nižšie zaťaženie ako 75 %, približne na 67,50 % s tým, že rozdiel bol

percentuálne približne 12 %. Vzhľadom na to, že štandardný náves je 26 tonový, tak o približne
2,5 tony mali naložených menej, čo zodpovedá 10 - 12 %. Zásadným spôsobom sa tento rozdiel v
zaťažení na spotrebe prejaviť nemohol. Výsledky ním vykonaného merania na danej trase návesových
súprav pri zaťažení 67 % užitočnej hmotnosti sú použiteľné aj pre bežnú prevádzku takéhoto vozidla
v podmienkach priemernej európskej cestnej siete. Časopis Trucker, na ktorý sa odvoláva odporca,

nemôže byť podľa jeho vyjadrenia dôveryhodným zdrojom informácií týkajúcich sa spotreby paliva, lebo
nie je autorizovaný.

S vyjadreniami Ing. Igora Škrobáneka a ani s jeho písomným stanoviskom k posudku Ústavu súdneho
inžinierstva nesúhlasil odporca. Ten sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi znaleckého dokazovania.
Poukázal aj na písomné vyjadrenie a výpoveď svedka Ing. Ľubomíra Žofaja, z ktorej vyplýva, že je

možné, že na meranom úseku Žilina - Turzovka bola dosiahnutá spotreba uvedená v meraniach Ing.
Škrobáneka,avšakpoužitievýsledkovtýchtomeranívpraxijenezmyselné.Jenereálne,abysaspotreba
meraná takýmto spôsobom, používala ako norma pre spotrebu v diaľkovej kamiónovej doprave. Takto
nameranúspotrebunemožnoudávaťakosmerodajnúaniprecestyvykonanénainýchtrasách.Výsledky
merania zistené meraním Ing. Škrobáneka na trase Žilina - Turzovka a späť v žiadnom prípade nemožno

zovšeobecniťapoužiťichakosmerodajnépreurčenienormyspotrebynaakejkoľvekinejtrase.Výsledky
merania na tomto krátkom úseku Žilina - Turzovka nie sú použiteľné ani z technického hľadiska ako
smerodajné pre určenie normy spotreby na inom úseku, na ktorom sa vyskytujú napríklad diaľnice.
Na trase Žilina - Turzovka nie je rýchlostná komunikácia, príp. diaľnica zastúpená v takej miere, ako
je zastúpená pri prepravách bežne vykonávaných v diaľkovej kamiónovej preprave. Osvedčenia Ing.

Škrobáneka platia len pre konkrétne popísané podmienky a pri zmene podmienok je možné dôvodne
predpokladať inú spotrebu paliva, než spotrebu udávanú v ním vypracovaných osvedčeniach. Na
spotrebu paliva má vplyv niekoľko faktorov, pričom medzi najdôležitejšie patria: trasa jazdy, skutočné
prevádzkové pomery a podmienky (obchádzky, vynútená veľmi pomalá jazda, posúvanie sa v kolóne),
technický stav vozidla, kvalita paliva, vlastnosti vodiča, čiže schopnosť jazdiť správnou technikou jazdy.Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa ods. 2,
náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u

jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú
zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu
alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak bola
škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého

zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Podľa § 188 Zákonníka práce, pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so

zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady
s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov.

ZodpovednosťzamestnancazaškodupodľaZákonníkaprácejezhľadiskasystematikyusporiadanátak,
že upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, zodpovednosť zamestnanca za schodok
na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť zamestnanca za
stratu zverených predmetov. Osobitné druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu majú prednosť pred
úpravou všeobecnej zodpovednosti. Iba v prípade, ak nie je naplnený osobitný druh zodpovednosti,

treba vychádzať z ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

Z ustanovenia § 179 vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť
splnené nasledujúce predpoklady: 1/ vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
týmto plnením, 2/ protiprávny úkon, 3/ porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, 4/ príčinná súvislosť medzi porušením

povinnosti a vznikom škody a 5/ zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca
za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden
predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

Za škodu sa považuje "skutočná škoda" a "iná škoda" (najmä ušlý zisk). Pojem škoda je definovaný
ako ujma, ktorá nastala a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Škoda sa teda prejavuje v majetkovej

sfére poškodeného. Jej existenciu preukazuje poškodený. Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva,
že rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa
majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby
sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu,o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v zásade
zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu. Len výnimočne, napr. pri úmyselne spôsobenej
škode, zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje

poškodený zamestnávateľ.

Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť
zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma
zamestnávateľa vo forme škody. Predpokladom protiprávneho konania zamestnanca je teda spôsobilosť

zamestnanca na protiprávne úkony. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky,
pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť
konať určitým spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním. Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s týmto plnením môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších
právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter.

Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi konaním zamestnanca (škodcu) a jeho následkom - škodou vo sfére zamestnávateľa
(poškodeného). Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na vznik zodpovednosti za škodu
(vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti) sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním
škodcu a vznikom škody. Právny poriadok otázku príčinnej súvislosti a priamej škody expressis

verbis neupravuje (keďže právna úprava vychádza z pozitívneho vymedzenia toho, čo a komu treba
plniť), avšak aplikácia ustanovení o zodpovednosti za škodu v súvislosti s naplnením predpokladu
príčinnej súvislosti, či už podľa teraz platného práva, alebo podľa práva platného v minulosti, vždy na
zodpovednosť škodcu vyžadovala existenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k priamej škode v majetkovej
sfére poškodeného. O zodpovednosti za nepriamu škodu vôbec neuvažovali ani viaceré rozbory

najvyšších súdov publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a oznámení súdov.

Zavineniejeďalšímpredpokladompracovnoprávnejzodpovednostizamestnanca.Právnateóriadefinuje
zavinenie ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré
je protiprávne. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
V prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia

je rozumová zložka odlišná. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí
škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť, alebo vedel, že ju môže spôsobiť, a pre prípad, že vznikne,
bol s týmto výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci zamestnanec
vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, alebo síce
nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť

mal a mohol.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu vyhovieť nemožno. Navrhovateľ
sa domáha od odporcu zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom zodpovednosti odporcu ako
svojho bývalého zamestnanca za škodu. Bolo teda potrebné skúmať, či sú dané predpoklady pre vznik
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu vyplývajúce z ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, a

síce vznik škody pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním, protiprávny úkon, porušenie
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (resp. úmyselné konanie proti
dobrým mravom), príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a konečne zavinenie
na strane zamestnanca.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jeden z

vyššie uvedených predpokladov zodpovednosti zamestnanca v zmysle ust. § 179 ods. 1 Zákonníka
práce. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha zaplatenia žalovanej sumy ako náhrady škody, ktorú mu
spôsobil odporca tým, že ako jeho bývalý zamestnanec - vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy
pri cestách uskutočnených od 31.03.2005 do 25.02.2006 úmyselne vykazoval vyššiu spotrebu, než
akú reálne dosahoval, bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukázať prvý predpoklad zodpovednosti

zamestnanca za škodu, a síce vznik škody. Pri jej vyčíslení postupoval na základe meraní spotrebyvyhotovených Ing. Igorom Škrobánekom na trase Žilina - Turzovka a späť. Pri osvedčení o úradnom
meraní č. XX/X/XXXX boli výsledky merania spotreby paliva 20,60 dm3/100 km so zaťažením na 1,4 %
užitočnej hmotnosti súpravy (560 kg) ako celoročný priemer a pri osvedčení o úradnom meraní spotreby

paliva č. XXA/X/XXXX boli výsledky merania spotreby paliva 27,90 dm3/100 km so zaťažením na 67,6
% užitočnej hmotnosti súpravy (19 000 kg) ako celoročný priemer. Navrhovateľ podľa takto nameranej
spotreby vypočítal spotrebu, ktorú mal odporca dosahovať, pričom dôvodil, že v jednotlivých prípadoch
vykonanej prepravy presne špecifikovaných v návrhu, odporca vykazoval vyššiu spotrebu paliva pri
prázdnej, ako aj pri zaťaženej súprave, než akú mohol reálne dosiahnuť. Pri určovaní výšky spôsobnej

škody teda vychádzal z porovnania spotreby udávanej odporcom pri jednotlivých v návrhu presne
konkretizovaných cestách a zo spotreby vypočítanej na základe údajov uvedených v osvedčeniach o
úradnom meraní č. XX/X/XXXX a č. XXA/X/XXXX, pričom škodu vyčíslil ako rozdiel medzi spotrebou
vykázanou odporcom a spotrebou zistenou úradnými meraniami Ing. Škrobáneka.

Súd na tomto mieste uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi znaleckého dokazovania
vrátane jeho doplnenia vykonaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Osvedčenia o úradnom

meraní spotreby paliva predložené navrhovateľom sú plne relevantné iba za takých skúšobných
podmienok, pri ktorých boli vykonané. Úradné meranie spotreby metódou IMSP 01, ktorú použil Ing.
Škrobánek, je reálne iba pre konkrétne podmienky, v akých bolo toto meranie vykonané. Nie je možné
zovšeobecniť ho a stanoviť všeobecnú normu spotreby aj pre iné prepravy vykonané na iných trasách
ako na trase Žilina - Turzovka a späť, na ktorej bolo meranie Ing. Škrobáneka vykonané. Výsledky

meraní, ktoré boli vypracované na základe osvedčení Ing. Škrobáneka, podľa ktorých platnosť výsledkov
meraní je tri roky od 01.04.2006, nie je možné považovať za relevantné aj na predchádzajúce obdobie,
teda do 31.03.2006. Na základe merania na trase Žilina - Turzovka a späť nie je možné so spätnou
platnosťou vykonať alebo namerať prevádzkovú normu spotreby, ktorá by bola použiteľná aj pre iné
trasy, pretože nameraná spotreba platí ako smerodajná iba na tejto konkrétne určenej trase, ktorá

bola meraním prejdená. Konkrétne vozidlo, na ktorom jazdil odporca, však jazdilo po iných trasách.
Preto nie je možné zovšeobecniť namerané hodnoty a osvojiť si ich ako veličinu rozhodnú pre určenie
normy spotreby, podľa ktorej je možné postupovať pri určení výšky škody, ktorú mal odporca spôsobiť
navrhovateľovi. Je nelogické, aby sa spotreba meraná takýmto spôsobom, používala ako norma
pre spotrebu v diaľkovej kamiónovej doprave. Osvedčenia Ing. Škrobáneka platia len pre konkrétne

popísané podmienky a pri zmene podmienok je možné predpokladať inú spotrebu paliva, než spotrebu
udávanú v ním vypracovaných osvedčeniach. Uvedené skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním
potvrdil aj svedok Ing. Žofaj.

Podľa názoru súdu vyššie uvedené skutočnosti vyvracajú dôvodnosť podaného návrhu. Navrhovateľ
totiž nepreukázal vznik škody a vykonaným dokazovaním nepreukázal ani ďalšie podmienky, ktoré

musia byť splnené pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu, a to protiprávny úkon odporcu,
porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody a rovnako nepreukázal ani zavinenie odporcu. Súd preto
jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1
O.s.p.

Odporca si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil písomným podaním zo dňa 01.08.2013,

doručeným súdu 02.08.2013, náhradu trov konania v celkovej výške 2 429,74 Eur. Uplatnená náhrada
trov konania spočíva z trov právneho zastúpenia vo výške 1 776,58 Eur, zo zaplateného súdneho
poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 153,16 Eur a z odporcom uhradeného preddavku
zaznaleckédokazovanievovýške500,-Eur.Trovykonaniažiadalodporcazaplatiťnaúčetsvojejprávnej
zástupkyne.Súd po preskúmaní spisového materiálu a predloženého vyúčtovania trov konania dospel k záveru,
že odporca si oprávnene uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku
za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 153,16 Eur. Rovnako si oprávnene uplatnil aj náhradu

trov spočívajúcich v zaplatenom preddavku za znalecké dokazovanie vykonané Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej v Žiline vo výške 500,- Eur. Preto mu náhradu trov konania za tieto položky priznal
v plnej uplatnenej výške.

Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, odporca si ich uplatnil vo výške 1 776,58 Eur za
nasledovné úkony právnych služieb:

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.09.2006 vo výške 101,25

Eur, písomné podanie vo veci samej - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 02.10.2006 vo výške
101,25 Eur, účasť na pojednávaní dňa 20.03.2007 vo výške 101,25 Eur, písomné podanie vo veci samej
- predloženie dôkazov vo veci zo dňa 30.03.2007 vo výške 101,25 Eur, písomné podanie vo veci samej
- odvolanie voči uzneseniu zo dňa 14.07.2010 vo výške 101,25 Eur, písomné podanie vo veci samej -
vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 11.04.2011 vo výške 101,25 Eur, účasť na pojednávaní dňa

29.03.2012 vo výške 101,25 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.09.2012 vo výške 101,25 Eur, písomné
podanie vo veci samej - návrh na vykonanie dôkazu zo dňa 14.09.2012 vo výške 101,25 Eur, písomné
podanie vo veci samej - opätovný návrh na vykonanie dôkazu zo dňa 05.10.2012 vo výške 101,25 Eur
a účasť na pojednávaní súdu dňa 01.08.2013 vo výške 101,25 Eur. Odmenu za vyššie uvedené úkony
právnych služieb si tak uplatnil v celkovej výške 1 113,75 Eur. Súčasne si uplatnil z odmeny DPH vo

výške 20 % v celkovej sume 222,75 Eur. Odmenu za vyššie uvedené vrátane DPH si teda uplatnil vo
výške 1 336,50 Eur.

Po preskúmaní predloženého vyúčtovania odmeny za vykonané úkony právnych služieb súd dospel k
záveru, že odporca si odmenu vyčíslil v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) Vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (advokátska tarifa) vo všetkých vykonaných úkonoch právnych služieb, ktoré sú
uvedené vyššie s výnimkou písomného podania vo veci samej - vyjadrenia k znaleckému posudku
zo dňa 11.04.2011, vykonanie ktorého nie je v spise preukázané. Za ostatné vyššie uvedené úkony
právnych služieb si odporca odmenu vyčíslil v súlade s advokátskou tarifou, pričom táto mu patrí vo
výške 101,25 Eur za každý z vyššie uvedených úkonov osobitne. Odmena mu teda patrí za celkovo 10

úkonov právnych služieb vo výške 1 012,50 Eur. Následne mu v zmysle ust. § 18 ods. 3 patrí aj DPH
z priznanej odmeny, ktorá predstavuje 202,50 Eur. Odmena za vyššie uvedené úkony právnych služieb
spolu s DPH potom spolu činí 1 215,- Eur.

Odporca si ďalej uplatnil podľa ust. § 16 ods. 3 advokátskej tarify náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. „režijný paušál“) v celkovej výške 75,65 Eur. Uplatnil

si ho za 2 úkony vykonané v roku 2006 v sume 10,88 Eur (5,44 Eur za 1 úkon), za 2 úkony vykonané
v roku 2007 v sume 11,82 Eur (5,91 Eur za 1 úkon), ďalej za 1 úkon v roku 2010 vo výške 7,21 Eur,
za 1 úkon v roku 2011 vo výške 7,41 Eur, za 4 úkony v roku 2012 vo výške 30,52 Eur (7,63 Eur za 1
úkon) a za 1 úkon v roku 2013 vo výške 7,81 Eur. Zo sumy 75,65 Eur si uplatnil aj DPH vo výške 15,13
Eur. Celkovo si teda uplatnil 90,78 Eur.

Po preskúmaní uplatneného režijného paušálu súd dospel k záveru, že odporca si uplatnil v súlade s
príslušnými ustanoveniami advokátskej tarify s výnimku režijného paušálu uplatneného za úkon v roku
2011, a síce za vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 11.04.2011, za ktorý mu nepatrí ani odmena.
Preto mu ani režijný paušál vo výške 7,41 Eur za tento úkon nepriznal. Celkový súčet tzv. režijných
paušálov potom predstavuje 68,24 Eur. Daň z pridanej hodnoty predstavuje 13,65 Eur. Celková suma,

ktorú súd priznal odporcovi za tzv. režijné paušály vrátane DPH, potom predstavuje 81,89 Eur.

Odporca si ďalej uplatnil aj náhradu za stratu času stráveného cestou z Banskej Bystrice do Brezna
a späť v súvislosti s účasťou na pojednávaniach súdu (§ 17 ods. 1 advokátskej tarify). Uplatnil si ju
za účasť na pojednávaniach v dňoch 20.03.2007, 29.03.2012, 13.09.2012 a 01.08.2013. V súvislostis účasťou na každom z vyššie uvedených súdnych pojednávaní si náhradu za stratu času uplatnil za
4 začaté polhodiny, pričom v roku 2007 si za každú začatú polhodinu uplatnil 9,86 Eur, v roku 2012 si
uplatnil 12,71 Eur a v roku 2013 si uplatnil 13,01 Eur. Po preskúmaní tohto vyúčtovania súd dospel k

záveru, že náhradu za stratu času si odporca uplatnil v súlade s § 17 ods. 1 advokátskej tarify v celkovej
výške 193,16 Eur. Súčasne si z nej uplatnil aj DPH vo výške 38,63 Eur. Súd mu preto priznal náhradu
za stratu času vo výške 231,79 Eur.

Odporca si v súvislosti s účasťou na pojednávaniach v dňoch 20.03.2007, 29.03.2012, 13.09.2012 a
01.08.2013 uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov spočívajúcu v náhrade za opotrebenie motorového

vozidla (tzv. amortizácia) a v náhrade za spotrebované pohonné hmoty (§ 16 ods. 4 advokátskej tarify).

Náhradu za opotrebenie motorového vozidla si vo všetkých prípadoch uplatnil za vzdialenosť Banská
Bystrica - Brezno a späť v celkom počte 86 km pri základnej sadzbe náhrady opotrebenia za 1
km jazdy vo výške 0,183 Eur. Súd dospel k záveru, že náhradu za opotrebenie motorového vozidla
si odporca prostredníctvom svojej právnej uplatnil v súlade s advokátskou tarifou a so zákonom o
cestovných náhradách. Za každú cestu vykonanú v súvislosti s účasťou na súdnom pojednávaní vo

vyššie uvedených dňoch mu táto náhrada patrí vo výške 15,74 Eur (86 km x 0,183 Eur). Spolu tak
predstavuje sumu 62,96 Eur (15,74 Eur x 4).

Pokiaľ ide o náhradu spotrebovaných pohonných hmôt, pri tejto odporca vychádzal zo spotreby
osobného motorového vozidla zn. Renault Megane M, ev. č. BB - XXX BP zistenej podľa technického
preukazu tohto vozidla vo výške 6,9 l/100 km. Vychádzal opäť zo vzdialenosti 86 km za obojsmernú trasu

Banská Bystrica - Brezno. V roku 2007 vychádzal z ceny paliva 1,20 Eur / 1 liter, v roku 2012 z ceny 1,58
Eur / 1 liter, resp. 1,59 Eur / 1 liter a v roku 2013 z ceny 1,52 Eur / 1 liter paliva. V súvislosti s účasťou na
pojednávaní dňa 20.03.2007 mu preto patrí náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške 7,12 Eur
(spotreba OMV 6,9 litra / 100 km, cena pohonných hmôt 1,20 Eur / 1 liter, vzdialenosť 86 km). V súvislosti
s účasťou na pojednávaní dňa 29.03.2012 mu patrí náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške

9,38 Eur (spotreba OMV 6,9 l /100 km, cena pohonných hmôt 1,58 Eur / 1 liter, vzdialenosť 86 km). V
súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 13.09.2012 mu patrí náhrada za spotrebované pohonné hmoty
vo výške 9,44 Eur (priemerná spotreba OMV 6,9 litra/ 100 km, cena pohonných hmôt 1,59 Eur / 1 liter,
vzdialenosť 86 km). V súvislosti s účasťou na pojednávaní súdu dňa 01.08.2013 mu patrí náhrada za
spotrebované pohonné hmoty vo výške 9,02 Eur (spotreba OMV 6,9 litra /100 km, cena pohonných hmôt

1,52 Eur / 1 liter, vzdialenosť 86 km). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností prináleží odporcovi
náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške 34,96 Eur.

Spolu s náhradou za opotrebenie motorového vozidla (tzv. amortizácia) potom odporcovi patrí celková
náhrada cestovných výdavkov vo výške 97,92 Eur (62,96 Eur + 34,96 Eur), namiesto uplatnených
97,93 Eur. Rovnako mu patrí aj DPH z priznanej sumy cestovných náhrad 97,92 Eur, ktorá predstavuje

19,58 Eur. Náhrada cestovného vrátane uplatnenej DPH potom spolu predstavuje 117,50 Eur, namiesto
odporcom uplatnenej 117,51 Eur.

Celkové priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za vykonané úkony právnych
služieb, z tzv. režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 adv. tarify, náhrady za stratu času a z náhrady
cestovného predstavujú spolu 1 646,18 Eur vrátane DPH. Konkrétne pozostávajú z odmeny vo výške

1 215,- Eur, tzv. režijného paušálu vo výške 81,89 Eur, náhrady za stratu času vo výške 231,79 Eur a
z cestovnej náhrady vo výške 117,50 Eur.

Odporca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 776,58 Eur. Súd mu teda
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v časti 130,40 Eur.

Súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

keďže súd návrh zamietol, náhradu trov konania v celkovej výške 2 299,34 Eur. Pozostáva z náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 1 646,18 Eur, z náhrady za zaplatený súdny poplatok za odpor protiplatobnému rozkazu vo výške 153,16 Eur a z náhrady za preddavok zaplatený za znalecké dokazovanie
vo výške 500,- Eur. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo vyššie uvedenej
výške na účet jeho právnej zástupkyne.

Rozhodnutie o náhrade trov štátu súd vyhradil samostatnému uzneseniu. Rozhodne o nej po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž
e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).