Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510215401
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2510215401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudkýň JUDr.

Evy Barcajovej a JUDr. Ivety Jankovičovej v právnej veci navrhovateľky: K. R., nar. XX M. XXXX, bytom
S., A. R. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Kubala, Piešťany, Pod Párovcami 1362/55, proti
odporcovi: Q. N., nar. X. B. XXXX, bytom R., C. XXXX/XX, o príspevok na výživu a príspevok na úhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nevydatej matky a o úhradu nákladov spojených so
zakúpením detskej výbavičky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 20. mája
2013 č. k. 5C/228/2010-159 a o odvolaní navrhovateľky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu
Piešťany z 28. januára 2015 č. k. 5C/228/2010-216, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej p o t v r d z u
j e s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 765,86 eur do 3 dní.

Napadnutý dopĺňací rozsudok p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. návrh v časti o úhradu nákladov spojených so zakúpením
detskej výbavičky zamietol; II. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 765,86 eur titulom

príspevku na úhradu výživy a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a III. rozhodol,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení. Vecne dôvodil uplatnením si navrhovateľkou nárokov nevydatej matky
voči odporcovi ako otcovi mal. N. F. R. (predtým N.), nar. X. A. XXXX, majúc za to, že zákon nepriznáva
nevydatej matke osobitné právo na úhradu nákladov spojených so zakúpením detskej výbavičky, toto
právo si má nevydatá matka proti otcovi jej dieťaťa uplatniť v konaní o určení výživného pre maloleté

dieťa, z ktorého dôvodu zamietol návrh v časti o úhradu nákladov spojených so zakúpením detskej
výbavičky. V časti o príspevku navrhovateľke (ako matke) na úhradu jej výživy vychádzal zo zistení,
že v relevantnom čase odporca dosahoval príjem 900 eur mesačne netto a navrhovateľka bola po
istú časť tehotenstva práceneschopná a dosahovala menší príjem ako odporca, preto považoval za
primeraný príspevok na výživu navrhovateľky v sume 90 Sk denne, čo za dobu tehotenstva (270 dní),
za ktorú požadovala navrhovateľka príspevok na jej výživu, predstavovalo sumu 24. 300 Sk (806,61
eur). V časti o príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom dospel k záveru,

že nie je možné priznať navrhovateľke ňou uplatnený nárok na náhradu za užívané tabletky, nakoľko
navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej boli takéto tabletky predpísané, ani to, že
ich skutočne užívala a napokon ani to, koľko takéto tabletky v tom čase stáli, rovnako jej nepriznal
nárok na príspevok na hygienické prostriedky, stotožniac sa s názorom odporcu, že civilizovaný človekpoužíva hygienické prostriedky bežne a ani u ženy používanie takýchto hygienických prostriedkov nie
je viazané na jej tehotenstvo, teda navrhovateľka by takýto výdavok mala aj keby nebola tehotná.
Nepriznal jej ani náhradu za cestu taxíkom na trase R. - S. z dôvodu nepreukázania ňou realizácie tejto

platby. Navrhovateľka nepreukázala síce ani výdavky na oblečenie a obuv, avšak súdu prvého stupňa
bolo z jeho úradnej činnosti známe, že v lacných - tzv. čínskych obchodoch je možné zakúpiť odev
v takých cenách ako uvádzala navrhovateľka a množstvo zakúpeného ošatenia zodpovedá potrebe
navrhovateľky v čase jej gravidity. Rovnako z úradnej činnosti mu bolo známe, že obuv priemernej
kvality stojí spravidla takú cenu akú uviedla navrhovateľka v podanom návrhu a považoval za zrejmé, že

tehotná žena aj z bezpečnostných dôvodov musí používať pohodlnú a bezpečnú obuv a takýto výdavok
s tehotenstvom súvisí. Mal teda za preukázané, že nárok navrhovateľky je dôvodný v časti o zaplatenie
sumy 29.700 Sk (985,86 eur), z toho na ošatenie a obuv 4.400 Sk, na stravu 24.300 Sk a na zhotovenie
3Dzáznamu1.000Sk.Nasumu985,86eurzapočítalsumu220eur,ktorúvdvochsplátkachvmesiacoch
november a december 2008 odporca navrhovateľke poslal, mal pritom za to, že keďže maloletá N. F. sa
narodila až v A. XXXX, 2 platby po 110 eur v uvedených mesiacoch slúžili úhrade potrieb navrhovateľky

počas jej tehotenstva, vzhľadom k čomu uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 765,86
eur (985,86 - 220) titulom príspevku na úhradu výživy a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom. V časti o trovách konania rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho
súdnehoporiadkuč.99/1963Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení),vecnelenčiastočnýmúspechom
navrhovateľky v konaní.

Protiuvedenémurozsudkuibavovyhovujúcejčastivecisamejpodalvčasodvolanieodporcasozrejmým
návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti zamietnutím návrhu. Dôvodil, že účastníci chceli obaja dieťa
a preto nevidí dôvod, prečo by mal teraz platiť na výživu navrhovateľky, považuje to za nelogické a
neetické, nestretol sa s tým, aby si niekto žiadal peniaze na výživu, je to iba pomsta navrhovateľky, ktorá

ho chce celkovo zničiť, čo sa týka peňazí. Nie je ochotný sústavne chodiť na súd do Piešťan, míňať
peniaze a navrhovateľka si bude neustále vymýšľať nové kauzy voči nemu. Keď môže a robí, peniaze
jej dá aj nad rámec výživného, ako aj jej osobne na výživu, ona však chce na ňom iba zarobiť a pokiaľ
vie, je povinná starať sa polovičnou sumou o dieťa, ako aj celkovo o seba. Čo sa týka dokladov, veci,
ktoré si na seba kúpila, ale strovila, nemá čím podložiť, čo žiadal pri odvolaní zohľadniť. Nestotožnil

sa s vyjadrením navrhovateľky, že potrebuje viac vecí na oblečenie, že pribrala, zopakoval, že dieťa
chceli obaja a preto je to slabý a chabý argument, ktorý by neobstál ani pred prezidentom. Každá žena
priberie počas tehotenstva a je iba na nej ako sa o seba stará a dbá o svoje oblečenie, ale prečo by jej
on musel prispievať, nechápe. Žiadal, aby odvolací súd zvážil aj skutočnosť, že navrhovateľka obdržala
príspevok pri narodení dieťaťa a neustále podávala a podáva nové návrhy na súd, odporca sa nijako

nebráni zodpovednosti za výživu svojho dieťaťa, ale toto je len účelový krok zo strany navrhovateľky.

Navrhovateľka navrhla rozsudok v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla,
že odporca podáva proti nej žaloby, ako príklad uviedla konania vedené pod sp. zn. 3P/45/2010,
8P/75/2010, 7P/63/2009, 23CoP/49/2009 a 5P/162/2012, v ktorých je ona odporkyňou, z čoho je

zrejmé, kto komu robí pomstu. Odporca má platiť na maloletú výživné v sume 130 eur mesačne, avšak
toto posiela oneskorene, čo považuje za marenie trestného činu, prebiehajú voči nemu exekúcie pre
neplnenie si vyživovacej povinnosti, rok neplatil výživné, potom zaplatil v exekúcii 1.200 eur. Má za to, že
odporca zarobí v čistom minimálne 1.300 eur. Mala za to, že nie je možné veriť oficiálnym potvrdeniam
o jeho príjmoch, pretože vrcholoví športovci hrajúci prvú ligu zarábajú viacej. Odporca po 3 mesiacoch

tehotenstva utiekol pred zodpovednosťou a starostlivosťou o jeho dieťa a keby neutiekol, tak by videl
ako sa tehotná žena mení, priberá a konzumuje oveľa viac ako normálna žena, všetko čo k tomu patrí a
inak by reagoval. Mala za to, že pôvodné odvolanie podpísal otec odporcu, zrejme z dôvodu, že odporca
je v zahraničí v Nórsku, čo sa dá zistiť, nakoľko Nórsko nepatrí do Európskej únie, čiže pečiatka v pase
musí byť. On si chodí po svete, zarába veľké peniaze a na súdoch sa hrá na nezamestnaného, stal sa

nezamestnaným až potom, ako sa narodila maloletá, predtým prácu vždy mal. Maloletej bolo zmenené
priezvisko z N. na R..

Kvyjadreniunavrhovateľkysaodporcavyjadriltak,ževživotevNórskunebolanipracovneanisúkromne
ani ohľadom športu, čo sa dá ľahko preveriť, t. č. nemá ani pas. Exekučne vymáhaný dlh na výživnom

je dávno vyplatený a vznikol iba z dôvodu jeho zranenia pri športe a práceneschopnosti. Sumu 1.300
eur v hokeji nikdy nezarábal, pokiaľ by mal taký príjem, nesúdi sa o výživné ani o nič. Zmenu priezviska
maloletej súd udelil bez jeho súhlasu, resp. proti jeho vôli, na návrh navrhovateľky ako matky maloletej,
takže spochybňovať jeho ako otca a človeka na základe zmeny priezviska dáva na zváženie.Odvolací súd listom z 30. septembra 2013 pod č. k. 10Co/183/2013-179 vrátil vec súdu prvého stupňa
ako predčasne predloženú za účelom odstránenia pochybností o tom, či bol inak odvolaním napadnutý

rozsudok odporcovi riadne doručený, a ak áno, kedy sa tak stalo, resp. či bola osoba podpísaná na
doručenke oprávnená preberať súdne písomnosti v konaní namiesto tohto účastníka a podpísať v
jeho mene odvolanie, súd prvého stupňa vec vrátil odvolaciemu súdu 6.3.2014, avšak bez riadneho
odstránenia vytknutých opomenutí, odvolací súd preto 17.6.2014 sám realizoval doručenie rozsudku
odporcovi spolu s výzvou na odstránenie vád odvolania, po odstránení ktorých listom z 28.8.2014 pod

č. k. 10Co/94/2014-203 vec opätovne zaslal súdu prvého stupňa, pretože v predmetnej veci nebolo
rozhodnuté o celom predmete konania, keďže návrh bol zamietnutý iba v časti o úhradu nákladov
spojených so zakúpením detskej výbavičky, naopak návrhu bolo vyhovené v časti o príspevku na úhradu
výživy a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom avšak iba v sume 765,86 eur a preto
ešte zostalo rozhodnúť o sume 583,47 eur (1.349,33 - 765,86).

Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa doplnil výrok II. napadnutého rozsudku o vetu: "Vo zvyšku
súd žalobu zamieta.". Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 166 ods. 1 O. s. p., vecne dôvodil,
že navrhovateľka sa návrhom z 2.11.2010 (došlým súdu prvého stupňa 5.11.2010) domáhala, aby
súd uložil odporcovi povinnosť preplatiť jej výbavičku pre maloletú N. F., ktorej otcom je odporca, čo
zdôvodnila tým, že odporca jej nepreplatil detskú výbavičku napriek tomu, že jej to sľúbil a plní si iba

vyživovaciu povinnosť k maloletej, a to nepravidelne. Žiadala preplatenie celej výbavičky, ktorú kúpila
sama v sume 1 161,79 eur, zoznam vecí tvoriacich ju uviedla v návrhu, žiadala preplatiť aj 3D vyšetrenie,
ktoré absolvovala u gynekológa v Hlohovci (1.000 Sk), žiadala tiež uhradiť náklady vzniknuté tým, že
1.6.2008 po vypovedaní z bytu v R., kde bývala spolu s odporcom a jeho matkou v čase o 22.15 hod.
si musela vziať taxík na cestu z R. do S., za čo jej mama zaplatila sumu 750 Sk. Od 2.6.2008 bola

navrhovateľka uznaná práceneschopnou s doporučením na rizikové tehotenstvo od 18.6.2008, musela
užívať tabletky Femibion do 12. týždňa gravidity (400 Sk mesačne), od 12. týždňa gravidity užívala
tabletky Femibion DHA (650 Sk mesačne) až do ukončenia gravidity, tabletky MAGNE B6 Premium,
nakoľko jej chýbalo železo. Žiadala tiež preplatiť ošatenstvo, nakoľko počas gravidity pribrala 27 kg,
musela si často kupovať materské oblečenie, ako aj spodné prádlo, materské nohavice, materské tričká,

nátelníky, zimné svetre aj zimnú bundu, nakoľko dieťa sa narodilo v januári, čo ju vyšlo cca na 5.000
Sk. Žiadala, aby jej odporca uvedené náklady na tehotenstvo v celkovej sume 10.850 Sk (360,15 eur)
uhradil. Uznesením súdu prvého stupňa z 20. mája 2013 č. k. 5C/228/2010-156 súd pripustil zmenu
návrhu na začatie konania: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.161,79 eur titulom
náhrady nákladov spojených so zakúpením detskej výbavičky a sumu 1.349,33 eur titulom príspevku na

úhradu výživy navrhovateľky a príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom."
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak ako je to vyššie uvedené a vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej
sumu 1.349,33 eur titulom príspevku na úhradu výživy navrhovateľky a príspevku na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktorý nárok bol napadnutým rozsudkom v časti o zaplatenie

765,86 eur navrhovateľke priznaný, bolo potrebné vo zvyšnej časti nárok navrhovateľky ako nedôvodný
zamietnuť, čo súd opomenul v napadnutom rozsudku a napravil vydaním dopĺňacieho rozsudku.

Proti dopĺňaciemu rozsudku podala včas odvolanie iba navrhovateľka so zrejmým návrhom na jeho
zmenu priznaním jej čiastky 583,47 eur + 756,86 eur. Svoje odvolanie odôvodnila iba tým, že sudca

súdu prvého stupňa spravil vo veci veľké chyby, spis sa už vlečie neuveriteľných 6 rokov a súd prvého
stupňa pod vedením sudcu jej odobral peniaze, ktoré jej nariadil odvolací súd. Mala za to, že súd prvého
stupňa jej zamietol sumu 583,47 eur, ktoré jej odvolací súd priznal, táto čiastka jej patrí a bola jej právom
udelená, ako aj suma 765,86 eur.

Odporca navrhol zjavne dopĺňací rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, uviedol, že žil s
navrhovateľkou 2 roky, všetko platil, prispieval do domácnosti, platil aj ošatenie aj stravu pre všetkých,
takže nevidí dôvod, aby jej platil niečo naviac. Zotrval na svojich písomných vyjadreniach s tým, že jej
nebude prispievať na jej oblečenie, keď na dieťa pravidelne platí aj nad rámec výživného, takže nevidí
dôvod, aby sa niečo menilo. Navrhovateľka mu chce iba ublížiť a tak si stále vymýšľa ďalšie žaloby voči

jeho osobe a chce ho celkom znemožniť.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolaní
účastníkov (rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a dopĺňací rozsudok v celom rozsahu, ajrozhodnutie o trovách konania, ktoré malo povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej) a
to podľa § 214 ods. 1 O. s. p. na pojednávaní, na ktorom okrem správy o priebehu konania v prvom stupni
zopakoval dokazovanie oboznámením podstatných častí spisu a zopakoval a doplnil výsluch odporcu,

a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a dopĺňací rozsudok v celom
rozsahu treba považovať za vecne správne.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších zmien a doplnení, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom; podľa
odseku 2 rovnakého ustanovenia súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo
je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu

(podľa poznámky č. 15 - zákonník práce) a napokon podľa odseku 3 takéhoto ustanovenia právo
žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Citované ustanovenie upravuje majetkové nároky nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom

a jeho účelom je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve, keďže by bolo v rozpore s
princípmizákonaorodine,pokiaľbyuvedenénákladymuselauhrádzaťvýlučnematka.Jenímprejavený
záujem spoločnosti na ochrane detí narodených mimo manželstva.

Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť,

jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky,
ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené
s týmito skutočnosťami.

Maximálna doba poskytovania príspevku na výživu je dva roky pri nároku voči otcovi dieťaťa, za ktorého

matka nie je vydatá, a pri nároku voči mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné je v ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia odkaz na úpravu o materskej dovolenke podľa osobitného predpisu, ktorým je
Zákonník práce.

Náklady spojené s tehotenstvom predstavujú predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním

tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad
bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú
úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia. Náklady spojené s pôrodom predstavujú náklady na
pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia, t.j.
náklady, ktoré vzniknú žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami. Náklady na zaobstaranie detskej

výbavičky (postieľka, ošatenie a pod.) sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa.

Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok
bude teda užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší
ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Podmienkou na priznanie príspevku

nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie
príspevku; väčší význam bude mať nesporne u matiek v nepriaznivej sociálnej situácii). Rozhodujúcimi
skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka
spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky.

Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými
mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky. Nie je relevantné, či matka vykonávala
zárobkovú činnosť v období predchádzajúcom tehotenstvu, alebo poberala príspevky zo systému
sociálneho zabezpečenia.

Súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami
uplatnenými zo strany odporcu pred súdom prvého stupňa, odporca v odvolacom konaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebnéprihliadnuť. Čo sa týka tvrdenia odporcu, že navrhovateľka obdržala príspevok pri narodení dieťaťa,
odvolací súd uvádza, že príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov
spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca, jeho účelom je prispieť rodine na

zabezpečenie základných potrieb novorodenca a nie jeho matky.

K odvolacej námietke navrhovateľky, že súd prvého stupňa jej zamietol sumu 583,47 eur, ktorú
jej odvolací súd priznal, odvolací súd uvádza, že prvým vecným rozhodnutím odvolacieho súdu v
prejednávanej veci je tento rozsudok odvolacieho súdu, preto táto námietka navrhovateľky neobstojí.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, resp. určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z práve citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu
(rozsudkom) o návrhu na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto
súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z pravidla musia existovať dôvody,
ktoré je aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia

sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky a podmienok
ich zročnosti.

Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš
nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania odporcom nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením navrhovateľky uplatniť právo na súde.

V prejednávanej veci by síce malo určitý význam, že odporca (majúci splniť povinnosť, ktorý na

odvolacom pojednávaní navrhol určenie mu splátok vo výške 20 eur mesačne) nedisponuje podľa jeho
tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie rozsudkom
prisudzovanejsumy(zaťažujúcejúčastníka,oktoromtujereč)narazbezrizikaohrozeniavlastnejvýživy,
prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z výnimky uvedenej v zákone (z výhody splátok)
urobilo pravidlo (ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal).

Celková prisúdená suma k času rozhodovania v prvom stupni predstavovala 765,86 eur, pri rozložení
na odporcom navrhované mesačné splátky 20 eur, by ju odporca zaplatil za približne 39 mesiacov, čo
by sa vymykalo z vyššie uvedeného pravidla a takúto výhodu získal odporca už napadnutím rozsudku
súdu prvého stupňa, odkladajúcim nástup právoplatnosti rozsudku (ako celku) až na čas právoplatnosti

rozsudku odvolacieho súdu, rozhodujúceho o odvolaní (ku ktorej právoplatnosti môže v prejednávanej
veci s prihliadnutím k okolnostiam tohto prípadu prísť až s odstupom približne 26 mesiacov potom, čoby
sa tak stalo, nebyť odvolania), poskytovanie ďalších výhod by za takejto situácie už bolo postupom
nedostatočne chrániacim záujmy účastníčky z rozhodnutia oprávnenej (navrhovateľky). Odvolací súd
zohľadnil i to, že odporca neprejavil po vydaní napádaného rozsudku žiadnu snahu zaplatiť prisúdenú

sumu aspoň čiastočne.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej i dopĺňacieho
rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu, riadiac sa vyššie uvedenými úvahami dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutí, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej i dopĺňací rozsudok sú vecne správne, preto ich
odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil s tým, že do výroku rozsudku v napadnutej vyhovujúcej
častivecisamejprejehourčitosťdoplnilzákonnúlehotunaplnenie(do3dní),nezistiacnazákladevyššie
uvedeného dôvody pre použitie výnimky z pravidla, t. j. určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie.

V časti o trovách konania však rozsudok súdu prvého stupňa nešlo považovať za správny a to najmä
pre absenciu konkrétnych dôvodov schopných presvedčiť práve o správnosti rozhodnutia spôsobomzvoleným v tejto veci, prejavujúcu sa i ako jedna z variácií na postup súdu odnímajúci účastníkom
konania reálnu možnosť konať pred súdom.

Je totiž už tunajším súdom opakovane zdôrazňovanou skutočnosťou, že postupom súdu odnímajúcim
účastníkom možnosť konať pred súdom je i zásah do tej zložky práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorou je právo účastníka na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie (v uvedenej súv. por.
najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005), pričom práve o
prípad vypravenia rozhodnutia nie celkom náležitým odôvodnením šlo aj u tzv. náhradového výroku

napádaného rozsudku v tejto veci.

Východiskom pre uplatnenie prvej z možností ponúknutých ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. (alinea
prvá), teda pre priznanie len pomernej náhrady jednej strane sporu vždy musí byť najskôr ustanovenie
podielu jednotlivých v konaní uplatňovaných nárokov na celkovom predmete konania, následné zistenie,
v akom rozsahu bol ohľadne jednotlivých týchto nárokov účastník v konaní úspešný (resp. neúspešný)

a až v závislosti na takomto vyhodnotení situácie následne ustálenie ako toho, u ktorého z účastníkov je
namieste (a či vôbec) usudzovať na prevažný úspech, tak i toho, či mieru takéhoto prevažného úspechu
(alebo aj jeho protikladu v podobe neúspechu) možno aj vyjadriť. V prípade, že je pomer úspechu a
neúspechu účastníkov približne rovnaký (päťdesiatpercentný alebo blízky tomuto pomeru), môže súd
rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Takto súd prvého stupňa vec neposudzoval a rozsudok je preto v tejto časti nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov.

Odvolaciemu súdu tak v záujme zachovania práva účastníkov na spravodlivý proces so všetkými jeho

atribútmi v oboch stupňoch súdov ani neostávalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov
konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný a opätovne o otázke ostávajúcej predmetom konania (trovy konania) aj po

tomtorozhodnutíodvolaciehosúdurozhodnúťažporiadnomzváženívšetkýchdoúvahyprichádzajúcich
možností a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením (rešpektujúcim už vyššie
zmienené požiadavky).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.