Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/631/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206208201
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2206208201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateliek: 1/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. X. č. XXX, 2/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, 3/ Mgr. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX,
všetky zastúpené JUDr. Evou Skačániovou - advokátkou, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda,
proti odporcovi: Obec Medveďov, Medveďov č. 90, zastúpenému: dr.jur. Ferenc Mazács - advokát,
Alžbetínske nám. 328/4/1094, P. O. BOX 2, Dunajská Streda, o náhradu mzdy z titulu neplatnej zmeny
pracovných zmlúv, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. mája
2014, č. k. 6C/126/2006-390, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke
1/rozdielmedzifunkčnýmplatomv8.platovejtriedepri100%pracovnomúväzkuaskutočnevyplateným
funkčným platom pri 80 % pracovnom úväzku v 8.platovej triede za obdobie od 01.07.2005 do
31.07.2008 vo výške 2.411,05 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vyčísleným vo výroku za každý
mesiac jednotlivo. Zároveň určil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2/ sumu 3.993,58 eur za obdobie od
1.7.2005 do 30.11.2010 s úrokom z omeškania za jednotlivé mesiace uvedené vo výroku rozsudku
a navrhovateľke 3/ sumu 1.027,43 eur za obdobie od1.7.2005 do 30.6.2006 s úrokom z omeškania

za jednotlivé mesiace uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov rozhodol tak, že o týchto bude
rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej ( § 151 ods.2 O.s.p. ). Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovateľky 1/ až 3/ sa návrhom domáhali náhrady mzdy z titulu neplatnej
zmeny pracovných zmlúv, ktorý návrh čo do uplatnenej istiny niekoľkokrát menili, naposledy bola zmena
pripustená uznesením súdu zo dňa 24.04.2009, kde sa navrhovateľky domáhali určenia, že rozhodnutia
o plate z 01.07.2005 s účinnosťou od 01.07.2005, ktorým odporca stanovil 80 % pracovné úväzky
navrhovateliek 1/ až 3/ a určil k tomu primerané funkčné platy so zaradením do 8.platovej triedy sú

neplatné. Navrhovateľky 1/ sa domáhali zaplatenia rozdielu medzi funkčným platom v 8.platovej triede
pri 100 % pracovnom úväzku a skutočne vyplateným funkčným platom pri 80 % pracovnom úväzku
v 8.platovej triede. Navrhovateľky opreli svoj návrh o ust. § 43 Zákonníka práce, účinného v čase
jednostranného právneho úkonu (rozhodnutie o plate z 01.07.2005). Poukázali na to, že pracovný čas
je popri iných podstatných náležitostiach pracovných zmlúv takou jej obsahovou náležitosťou, že musí
tvoriť obsah buď pracovnej alebo kolektívnej zmluvy. Zamestnávateľ je povinný uviesť v ich pracovnej
zmluve a podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy je možné meniť len vtedy,

ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jej zmene. Jednostranné rozhodnutie odporcu o
znížení pracovného úväzku na 80 % je potrebné pokladať za absolútne neplatné právne úkony so
všetkými právnymi náležitosťami. Navrhovateľky tak sa dožadujú doplatenia rozdielu na mzde, ktorý
vznikol tým, že odporca im nezákonne a právne neúčinne znížil pracovný čas. Odporca žiadal návrhzamietnuť. Uviedol, že ešte v júni 2005 bola s nimi prejednaná otázka zníženia pracovného úväzku
zo 100 % na 80 % a takisto ich zaradenie do 8.platovej triedy. Následne boli vypracované dodatky
k pracovným zmluvám v duchu rokovania. Navrhovateľky dodatok rešpektovali a do dnes v zmysle

neho pracujú. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľky 1/, 2/ v zmysle pracovnej zmluvy
uzavretej pôvodne so Školskou správou v Dunajskej Strede vykonávali prácu učiteliek v materskej škole,
následne po prechode kompetencií na samosprávu zamestnávateľom sa stala Obec Medveďov. Podľa
navrhovateliek 1/, 2/ jednostranným rozhodnutím o plate zo dňa 01.07.2005 im odporca znížil pracovný
úväzok na 80 % a stanovil k tomu aj primeraný funkčný plat s tým, že boli zaradené do 8.platovej

triedy. Jednostranným právnym úkonom rozhodnutím o plate z 01.07.2005 aj u navrhovateľky 3/ došlo
k zníženiu pracovného úväzku na 80 % a primerane k tomu jej bol určený funkčný plat pedagogického
zamestnanca so zaradením do 8.platovej triedy. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 42
ods. 1, § 43 ods. 1, § 54 Zákonníka práce a rozsudkom zo dňa 11.03.2010 návrh navrhovateliek
zamietol ako nedôvodný. Poukázal na to, že v zmysle pracovno-právnej judikatúry, ktorú je možné
analogicky aplikovať aj na túto konkrétnu vec súhlas pracovníka môže byť daný výslovne dodatočne a aj

konkludentne. Proti tomuto rozsudku navrhovateľky podali odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením,
č. k. 9Co/151/2010-177 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyslovil vo veci právny názor, že v pracovno-právnych vzťahoch platí zásada zmluvnosti, podľa ktorej
možno obsah pracovno-právneho pomeru zmeniť zásadne len dohodou účastníkov. Zákonník práce
pritom zakotvuje písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, ale jej nedodržanie nespája so sankciou

neplatnosti zmeny pracovnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že k zmene pracovných podmienok v
pracovnej zmluve dojednaných môže dôjsť len na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca.
Zmena pracovného úväzku a následne na to zmena platu, a preradenie do inej pracovnej triedy bez
predchádzajúcej dohody medzi účastníkmi pracovno-právneho vzťahu nie je možná, nie je ani možné
mať za to, že došlo k súhlasu so zmenou pracovnej zmluvy konkludentne a v danom prípade už

vôbec nie, keď navrhovateľky po obdržaní rozhodnutia o plate s týmto nesúhlasili. Odvolací súd mal
za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutočnosť, že navrhovateľky dali súhlas so zmenou
pracovnej zmluvy konkludentnou formou a je potrebné mať za to, že rozhodnutím o plate nedošlo k
riadnej zmene pracovnej zmluvy navrhovateliek v súlade so zákonníkom práce. Navrhovateľky sa prvým
petitom domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia o zmene platu. Odvolací súd dospel k záveru, že je

potrebné skúmať naliehavosť právneho záujmu na takomto určení, pričom sa skôr javí, že nie je dôvodné
určovaťplatnosťčineplatnosťrozhodnutiaoplate,keďjemožnérovnožalovaťoplnenieanavrhovateľky
aj o plnenie žalovali, takže v rámci konania o plnenie sa ako predbežná otázka vyrieši dôvodnosť nároku
na plnenie a to platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu. Následne po vrátení veci právna zástupkyňa
navrhovateliek zobrala v časti o určenie neplatnosti zmeny pracovných zmlúv návrh späť a konanie

bolo v tejto časti zastavené. Predmetom konania tak zostala iba náhrada mzdy z titulu neplatnej zmeny
pracovnýchzmlúv.Súdprvéhostupňamalzato,žeotázkuplatnostizmenypracovnýchzmlúvakootázku
predbežnú vyriešil vo svojom uznesení č. k. 9Co/151/2010-177 odvolací súd, ktorý dospel k záveru,
že rozhodnutie o plate, ktorým bol znížený pracovný úväzok navrhovateliek je neplatné. V ďalšom
dokazovaní sa preto súd zaoberal výškou náhrady mzdy z titulu neplatnej zmeny pracovných zmlúv. Za

týmto účelom pribral do konania znalkyňu Ing. Editu Lukáčikovú, z odboru ekonómie a manažmentu,
odvetvie personalistika, ktorá podala znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplynulo, že pokiaľ sa týka
navrhovateľky 1/ rozdiel medzi skutočne vyplateným funkčným platom pri 80 % pracovnom úväzku
v 8.platovej triede a funkčným platom pri 100 % pracovnom úväzku v 8.platovej triede predstavuje za
obdobie 7/2005 až 7/2008, spolu 3.435,67 eur, čo v čistom predstavuje 2.410,54 eur. U navrhovateľky

2/ znalkyňa vyčíslila rozdiel za obdobie 7/2005 až 11/2010, spolu 5.624,- eur, v čistom 3.993,60 eur a
navrhovateľky 3/ rozdiel za obdobie od 7/2005 až 6/2006 spolu 1.444,20 eur, v čistom 1.027,45 eur.
Navrhovateľky po podaní znaleckého posudku zmenili petit, ktorý súd prvého stupňa uznesením zo
dňa 27.09.2013, č. k. 6C/126/2006-353 pripustil. Odporca tvrdil, že navrhovateľky v skutočnosti
odpracovali a strávili na pracovisku iba 80 % pracovného času, podľa pôvodnej pracovnej zmluvy,

čo potvrdili navrhovateľky počas ich výsluchov. Keď potvrdili, že práve navrhovateľka 1/ vypracovala
pre všetky navrhovateľky rozvrh práce, v ktorom rozvrh bol pre navrhovateľky rozpísaný pracovný
čas v rozsahu iba 80 % oproti pracovnému času, podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Týmto zníženým
pracovným časom sa navrhovateľky od 01.07.2005 aj riadili. Navrhovateľky sa tak domáhajú zaplatenia
mzdy od odporcu za nimi jednoznačne neopracovaný čas, čo sa prieči dobrým mravom. Zamestnávateľ

je povinný zaplatiť mzdu zamestnancovi za vykonanú prácu. Povinnosťou zamestnávateľa popri platbe
mzdy je zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak zamestnanec pracovisko opustí
pred uplynutím pracovnej doby z dôvodu, že mu práca zamestnávateľom nebola pridelená, potom
nemá nárok na mzdu. Navrhovateľky pracovisko opustili pred uplynutím pracovnej doby, dohodnutej vpôvodnej pracovnej zmluve, ktorú zmluvu navrhovateľky považujú za platnú a preto nestrávili 100 %
pracovného času na pracovisku, a podľa pôvodnej pracovnej zmluvy im nepatrí mzda za taký čas, ktorý
na pracovisku nestrávili. Súd prvého stupňa skonštatoval, že rozhodnutie o plate, ktorým bol znížený

pracovný úväzok navrhovateliek je neplatné. Rozhodnutie o plate, ktorým bol znížený pracovný úväzok,
keďže je neplatné, navrhovateľky majú právo na náhradu mzdy z titulu neplatnej zmeny pracovných
zmlúv, takže im patrí mzda z takéhoto neplatného právneho úkonu. Zamestnávateľ je povinný doplatiť
rozdiel mzdy z titulu neplatnej zmeny pracovných zmlúv, čo je sankcia pre zamestnávateľa za to, že
neplatne previedol zmenu pracovných zmlúv, pričom jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľky

s takouto zmenou nesúhlasili. Preto súd návrhu navrhovateliek na náhradu mzdy z titulu neplatnej
zmeny pracovných zmlúv vyhovel a určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľkám rozdiel na mzde
vyčíslený a uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol,
že konanie účastníkov konania t.j. aj navrhovateliek musí byť v súlade s dobrými mravmi, ktorý súlad

je súd naviac povinný vždy skúmať. Odporca ako zamestnávateľ je povinný mzdy vyplácať iba za
skutočne vykonanú prácu. Súd vyslovil svoj právny názor na vec, avšak bez akéhokoľvek hodnotenia
právneho názoru a argumentácie odporcu v opakovanom prvostupňovom konaní, neskúmal súlad v
konaní účastníkov konania s dobrými mravmi, čo je povinný skúmať vždy (rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/144/2010, Nález ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 523/07. Po 01.07.2005 vystala totiž absurdná

situácia - rozpory v konaní a ponímanie veci navrhovateľkami, že tieto dodatky k ich pracovným
zmluvám o skrátení pracovného času a pomernom znížení platu síce nepodpísali, nakoľko príslušné
rozhodnutie odporcu ku dňu 01.07.2005 považovali za neplatné, avšak napriek tomu v skutočnosti
pracovali v režime skráteného pracovného času podľa údajne neplatného rozhodnutia odporcu, kedy
skrátený harmonogram práce vypracovali samé. Na pracovisku strávili iba 80 % pracovného času oproti

pracovnému času podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, avšak žiadajú platy, ako keby na pracovisku strávili
100 % pracovného času, takže žiadajú mzdu aj za prácu, ktorú v skutočnosti nikdy nevykonali a mzdu
za taký čas, ktorý na pracovisku nestrávili. Pokiaľ sa navrhovateľky dožadujú 100 % nároku mzdy
podľa pôvodnej pracovnej zmluvy potom mali povinnosť aktívne stráviť aj 100 % pracovného času
na pracovisku v zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy. Odporca navrhovateľkám za skutočne vykonanú

prácu t.j. v rozsahu 80 % oproti pôvodnej pracovnej zmluve riadne vyplatil. Na navrhovateľkách leží v
konaní dôkazné bremeno, aby preukázali, že odporca ako zamestnávateľ im aktívne bránil v strávení
100 % času na pracovisku, čo sa však nepreukázalo. Naopak preukázali navrhovateľky, že pracovali
v skrátenom režime pracovného času na základe harmonogramu pracovného času, vypracovaného
navrhovateľkou 1/. Je v rozpore s dobrými mravmi, že navrhovateľky odmietajú podpísať dodatky

ku svojim pracovným zmluvám o pomernom skrátení pracovného času a znížení mzdy, avšak od
01.07.2005 trvale a neprerušene pracovali v režime skráteného pracovného času, v zmysle nimi
nepodpísaného dodatku. Zo zápisnice z pracovnej porady zo dňa 24.09.2008 vyplýva, že navrhovateľka
2/výslovneprehlásila,žecezpracovnýčasnadrámecvyučovacejčinnostiniejeochotnázdržiavaťsana
svojompracovisku.Takistonavrhovateľka1/nebolaochotnápodrobiťsaprísnejšiemurežimudochádzky

a v spojitosti s tým sa zdržiavať na pracovisku počas celého trvania pracovnej doby. Navrhovateľky
v skutočnosti nemali problém so skrátením pracovného čau o 20 % a počas celého konania nikdy
nenamietali skrátenie pracovného času, ale v končenom dôsledku požadovali to, aby 30 hodinový
týždenný pracovný čas to je 6 hodinový denný pracovný čas mohli odpracovať v súhrne v rozsahu 3
dní týždenne a nie v rozsahu 5 dní týždenne po 6 hodín. Súd prvého stupňa poukázal na § 17 ods. 3

Z.p. veta prvá, v tejto súvislosti odporca poukazuje na to, že sa v analogickom prípade jedná o nároky
z neplatného rozviazania pracovného pomeru, pričom v ich prípade nejde o rozviazanie pracovného
pomeru, ani sa nejedná o obdobný právny úkon. Súd sa však vôbec nezaoberal podmienkou naplnenia
druhej časti právnej vety za spomínanou čiarkou t.j., že ak zamestnanec nespôsobil neplatnosť sám.
Z konania navrhovateliek nie je možné vyvodiť záver, že o neplatnosť dodatku by sa navrhovateľky

neboli samé pričinili. Súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy odporcom, na právne názory
ako aj na argumentáciu odporcu v opakovanom prvostupňovom konaní neprihliadol, v dôsledku čoho
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Navrhol preto, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol, a určil navrhovateľkám povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že rozhodnutie odporcu o skrátení
pracovných úväzkov navrhovateliek a znížení platu je absolútne neplatné a pôsobí od začiatku vočikaždému. Takže zostali platné a účinné pôvodné pracovné zmluvy navrhovateliek, ustanovujúce im
100 % pracovný úväzok a tomu zodpovedajúci plat. Keďže odporca im takýto plat nevyplácal vznikol
im nárok na doplatenie rozdielu medzi skutočne vyplateným platom a tým, čo im mal odporca podľa

platných pracovných zmlúv vyplatiť. Na poslednom pojednávaní právny zástupca odporcu žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesol. Súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov
správne, poukázali na všetky ich doterajšie prednesy najmä však na to, že aj v rozhodnom období
pracovali rovnako ako pri 100 % pracovnom úväzku, dokonca všetky tri, pokiaľ boli zaradené do rannej
smeny zostávali po ukončení vyučovacieho procesu naďalej v škole. Odporca odôvodňuje svoj postup

snahou o hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť, ktorú však nemôže dosahovať nezákonnými postupmi.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď s cieľom zabezpečenia
efektívnosti práce jeho rozhodnutím o prípadnom znížení stavu zamestnancov resp. o inej organizačnej
zmene vyvolávajúcej nadbytočnosť zamestnancov. Tento cieľ nemohol odporca dosiahnuť neplatnými
jednostrannými právnymi úkonmi. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať im náhradu
trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci: spísanie vyjadrenia k odvolaniu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením

termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/126/2006 je náhrada mzdy z titulu

neplatnej zmeny pracovných zmlúv.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľkám 1/ až 3/ rozdiel medzi funkčným platom v
8.platovej triede pri 100 % pracovnom úväzku a skutočne vyplateným funkčným platom pri 80 %

pracovnom úväzku v 8.platovej triede u navrhovateľky 1/ v sume 2.411,05 eur s úrokom z omeškania,
u navrhovateľky 2/ vo výške 3.993,58 eur s úrokom z omeškania a u navrhovateľky 3/ v sume 1.027,43
eur spolu s úrokom z omeškania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné, pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol

vysporiadala ktoré bybolispôsobiléprivodiťzmenunapadnutéhorozsudku.Súdprvéhostupňasprávne
ako predbežnú otázku vyriešil skutočnosť, že rozhodnutia o plate zo dňa 01.07.2005, ktorými odporca
navrhovateľkám určil platovú triedu 8, funkčný plat s prihliadnutím na 80 % úväzok. Navrhovateľky 1/,
2/ majú uzavreté platné pracovné zmluvy pôvodne s bývalým ONV - odbor školstva v Dunajskej Strede,
následne s odporcom obcou Medveďov na vykonávanie práce učiteľky v Materskej škole v Medveďove,

na 100 % pracovný úväzok, na dobu neurčitú. Navrhovateľka 3/ má uzavretú pracovnú zmluvu na
prácu vychovávateľky v základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Medveďove. Pri týchto
pracovných zmluvách bol dohodnutý 100 % úväzok a takisto mzda. Odporca bol tak povinný vyplácať
mzdu v súlade s uzavretou platnou pracovnou zmluvou. Pokiaľ mali navrhovateľky dohodnutý 100 %
pracovný úväzok a tomu zodpovedajúci pracovný čas, pričom tento nedodržiavali, mal odporca ako

zamestnávateľ voči nim vyvodzovať dôsledky v súlade so zákonom napr. porušenie pracovnej disciplíny,
absencienapracoviskuaneriešiťtútosituáciujednostrannýmrozhodnutímoskrátenípracovnéhočasua
mzdy, ktoré je neplatné. Takže pokiaľ mali navrhovateľky dohodnuté u zamestnávateľa riadnou zmluvou
100 % pracovný úväzok a tomu zodpovedajúci plat, odporca bol povinný takýto plat im vyplácať. Pokiaľtak nespravil je povinný rozdiel na mzde navrhovateľkám doplatiť. Odvolací súd nemá za to, že by postup
navrhovateliek bol v rozpore s dobrými mravmi. Tieto sa svojich nárokov od začiatku domáhali, upozornili
odporcu, že nesúhlasia so znížením mzdy a pracovného úväzku, a pokiaľ mal odporca za to, že sa na

pracovisku nezdržiavajú čas potrebný a zodpovedajúci platne dohodnutému 100 % pracovnému úväzku
mal voči navrhovateľkám vyvodzovať dôsledky v súlade so zákonom a nie im svojvoľne krátiť mzdu
Vzhľadom k tomu, že odporca výšku priznanej náhrady mzdy v odvolaní nenamietal, odvolací súd mal
za to, že súdom priznaná výška náhrady je správna.

Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiampretoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapodľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.