Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/377/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112242021
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112242021.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci žalobcov: 1. C. Y., narodený
XX.XX.XXXX, H. XXXX/X, XXX XX T. 2. W. M., narodený XX.XX.XXXX, C. Y. XXXX/XX, XXX XX H., 3.
I. M., narodený XX.XX.XXXX, N. XXX/X, XXX XX T., 4. Y. M., narodená XX.XX.XXXX, N. XXX/X, XXX
XX T., a 5. I. M., narodený XX.XX.XXXX, N. XXX/X, XXX XX T., všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Eva
Matejovová, advokátka, Holého 12, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. V. I., narodený XX.XX.XXXX, B.
XXXX/X, XXX XX C. 10 - G., Q. republika, 2. N. H., narodená XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX C.
XX - D., Q. republika, žalovaná v 2. rade zastúpená: V. I., narodený XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, C. XX -
G., Q. republika, a 3. N. H., narodená XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX C. 6, Q. republika, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca v 1. rade C. Y., rodený Y., narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, miesto
trvalého pobytu H. XXXX/X, XXX XX T., je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území T., obec T., okres T., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom v Nitre na LV č. XXXX ako parc. registra "C" evidované v katastrálnej mape parc.č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc.č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o
výmere 194 m2, a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 27 m2, a ako stavba rodinný dom súpisné
číslo XXXX, postavený na parc. registra "C" evidovanej v katastrálnej mape parc.č. XXXX/X, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1.

Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T., okres T., zapísané v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v T. na LV č. XXXX ako parc. registra "C" evidované
v katastrálnej mape parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc.č. XXXX/X
zastavené plochy a nádvoria o výmere 194 m2, a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 27 m2, a ako
stavba rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parc. registra "C" evidovanej v katastrálnej mape
parc.č. XXXX/X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1, patria do dedičstva po R. M., rodenej Y., narodenej
XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 484,17 eura a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eura na účet
ich právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na súd dňa 04.12.2012 podaným proti žalovaným a
N. I., narodenej XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX C. XX - G., Q. republika (pôvodne označenej ako
žalovaná v 1. rade), domáhali určenia, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres T. zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom T. na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape

ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 194 m2, a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 27 m2, a ako stavba dom súpisné číslo
XXXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej v katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1-ica, a tiež určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
T., obec T., okres T. zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom T. na LV č. XXXX ako
parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 193 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, a parc. č. XXXX/
X záhrady o výmere 27 m2, a ako stavba dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“
evidovanej v katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1-ica, patria do
dedičstva po R. M., rodenej Y., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.12.212 uviedol, že nenašiel
dôvod vzdávať sa nárokov na podiel z nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX z dôvodu nedostatočnej
dokumentácie o údajnom predaji nárokovaného podielu spolumajiteľkou F. I. z roku XXXX, ktorá potom v
roku XXXX zomrela. Tvrdenie, že tento podiel bol predaný je v rozpore s údajmi v LV a priložená zmluva o
predaji, podpísaná F. I. v roku XXXX, teda 23 rokov po jej smrti je na zváženie. Svoje písomné vyjadrenie
doplnil podaním doručeným súdu dňa 04.11.2013 a opakovane doručenom súdu dňa 31.12.2013, v
ktorom uviedol, že údajný podpis F. I. na zmluve o prevode vlastníckeho práva 10.01.1960 v skutočností
nie je jej pravým podpisom. Z porovnania podpisu F. I. na predmetnej zmluve a na prehlásení, je
zrejmé, že došlo prehodeniu mena a priezviska, keď zmluva je podpísaná v tvare F. I. a prehlásenie
v tvare I. F.. Má za to, že obidve listiny boli podpísané treťou osobou, a to úmyselne rozdielnym
spôsobom, aby bolo skomplikované posudzovanie predmetného podpisu. Podozrivé je aj konanie
žalobcov, ktorí sa domáhajú nároku zo zmluvy povyše päťdesiatich rokoch. Rovnako podozrivé je, že
predmetná zmluva nebola predložená k intabulačnému konaniu do katastra nehnuteľností. Otázkou je,
prečo bola údajná zmluva uzavretá za prítomnosti svedka, keď zákon túto podmienku nestanovuje a
prítomnosť svedka nie je ani obvyklou praxou, či inštitútom vhodným pre tento druh zmluvy. Zmluva
bola uzavretá za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. a mala by mať všetky náležitosti stanovené týmto
zákonom a súvisiacimi predpismi. Zmluva nenadobudla platnosť ani účinnosť. Z dikcie § 111 ods. 1
vtedy platného občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza
samotnou zmluvou, ak nie je osobitným predpisom stanovené inak. Týmto osobitným predpisom bol
zákon č. 26/1957 Zb. o notárskych poplatkoch, ktorý v § 11 a nasl. stanovil poplatkovú povinnosť pri
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom v § 18 ods. 1 výslovne uviedol dôsledok, ktorý je
spojený s nesplnením poplatkovej povinnosti, a to odklad platnosti dojednanej zmluvy. Do dnešného
dňa nebolo tiež preukázané, že predložená zmluva nadobudla účinnosť. § 111 ods. 1 vtedy platného
občianskeho zákonníka odkazoval na ďalší osobitný predpis v súvislosti s prevodmi vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, a to na zákon č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch
poľnohospodárskej pôdy. K prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bolo podľa § 1 ods.
1 tohto zákona bezpodmienečne nevyhnutné, aby nemu privolil vtedajší okresný národný výbor. Toto
privolenie v rozhodnej dobe predstavovalo zákonnú odkladaciu podmienku pre účinnosť zmluvy. Súhlas
ONV udelený nebol, pričom pokiaľ tento súhlas nebol udelený do troch rokov od uzavretia zmluvy,
zmluvné strany od predmetnej zmluvy odstúpili, čo vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 3 občianskeho
zákonníka. Dňom 1. apríla 1964 nadobudol účinnosť občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil
zákon č. 65/1951 Zb., a podľa ktorého k prevodu nehnuteľností bola potrebná registrácia štátnym
notárstvom. Žalobcovia nepreukázali, že predmetná zmluva spĺňala povinnosti stanovené osobitnými
zákonmi, zo zmluvy nebol odvedený notársky poplatok, prevod vlastníckeho práva nebol odsúhlasený
okresným národným výborom a naviac nesplnenie uvedenej povinnosti do troch rokov od uzavretia
zmluvy malo za následok odstúpenie zmluvných strán od predmetnej zmluvy priamo zo zákona. Za tohto
právneho stavu sa žalobcovia domáhajú svojho nároku na základe listiny, ktorá nemá žiadny význam
a nie je tak spôsobilá preukázať ich údajný nárok. Žalobcovia tiež nepreukázali že došlo k splneniu
podmienok vydržania spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, najmä nebola preukázaná dobra
viera. Dobrá viera nemôže byť preukázaná skôr, ako bude isté, že podpis na zmluve patrí F. I. a že
zmluva nadobudla platnosť a účinnosť. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná v 3. rade vo svojom podaní doručenom súdu dňa 02.06.2014 uviedla, že sa všetkých nárokov
vzdáva.

Súd uznesením zo dňa 08.10.2013 č.k. 7C/377/2012-47 pripustil vstup do konania žalobcov v 3. až 5.
rade.

Súd uznesením zo dňa 05.05.2014 č.k. 7C/377/2012-99 konanie o návrhu žalobcov časti voči pôvodnej
žalovanej v 1. rade (N. I.) zastavil a uvedenej účastníčke náhradu trov konania nepriznal.

Pôvodný právny zástupca žalobcov na pojednávaní súdu uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených
v písomne podanom návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade, a
výsluchom svedkov V.. I. C. a V.. V. C..

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Kúpnopredajnou zmluvou spísanou dňa 11.04.1933 medzi Z. Q., D. G. a B. K., ako predávajúcimi, a mal.
Z. Y., mal. R. Y., mal. C. Y. (zastúpenými C. Y.), ako kupujúcimi, predávajúci predali kupujúcim nehnuteľný
majetok zapísaný v pozemnoknižnej vložke obce T. č. XXXX r.č. I 1-3 m.č. 3368 podľa nákresu XXXX/
X stavebné miesto za dohodnutú kúpnu cenu 4000 k (Čd XXXX/XX). Takto nadobudnutá nehnuteľnosť
bola zapísaná do pozemnoknižnej vložky pre katastrálne územie T. č. 3029 pod A r.č. 1, pod B r.č. 1
dňa 29.04.1933.

Podľa pozemnoknižnej vložky pre katastrálne územie T. č. 3029 pod B r.č. 2 sa dňa 17.01.1934
poznamenalo, že na parc.č. XXXX/X je postavený obytný dom popisné číslo XXXX na H. ulici.

Uznesením Okresného súdu v T. Čd XXXX/XX bolo nariadené rozdelenie nehnuteľnosti zapísanej v k.ú.
T. vo vložke č. XXXX parc.č. XXXX/X, ktorá sa rozdelila na parc.č. XXXX/X dom č. XXXX a dvor vo
výmere 1 a 98 m2 a parc.č. XXXX/XX záhrada vo výmere 2 a 16 m2. Uvedená skutočnosť bola zapísaná
do pozemnoknižnej vložky pre katastrálne územie T. č. 3029 pod A r.č. 1 a 2, pod B r.č. 3 dňa 27.06.1938.

F. I., rodená Y., R. M., rodená Y., a žalobca v 1. rade spísali dňa XX. januára 1960 zmluvu, ktorej
predmetom bolo uzavretie dohody, podľa ktorej F. I. svoju čiastku rodičovského domu, zdedeného po Y.
S. v T. na H. ulici p.č. XXXX a prislúchajúceho pozemku k domu prenecháva svojim súrodencom C. Y.
a R. M. za cenu 12.000,- Kčs, ktorú F. I. zároveň osobne prevzala.

F. I., rodená Y., narodená XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX. Dedičstvo po nej bolo prejednané
Štátnym notárstvom pre C. XX v konaní pod sp.zn. 10D142/70 a skončené rozhodnutím zo dňa
25.11.1970, pričom spísaný majetok ako jediná dedička podľa dohody zo dňa 21.05.1970 prevzala mal.
dcéra N. G., nar. XX.XX.XXXX. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že poručiteľka nezanechala závet
a jej dedičmi zo zákona sú deti syn V. I., dcéra N. I. a mal. dcéra N.. S. N. I., t.č. na neznámom mieste
v cudzine, uplynula márne lehota na uplatnenie dedičských práv a syn V. I. uzavrel s mal. dcérou N. G.
dohodu, podľa ktorej spísaný majetok preberá dcéra N. bez povinnosti výplaty.

Žalovaný v 1. rade je synom V. I., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a vnukom F. I.,
rodenej Y., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX.

Žalovaná v 2. rade a žalovaná v 3. rade sú dcéry F. I., rodenej Y., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela
XX.XX.XXXX.

R. M., rodená Y., narodená XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX. Dedičstvo po nej bolo prejednané
Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 31D/67/2010 a skončilo osvedčením zo dňa 28.12.2010, podľa
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 na nehnuteľnosti k.ú. Nitra zapísanej vo vložke č. XXXX ako parc.č.
XXXX/X dom a dvor o výmere 198 m2, a parc.č. XXXX/XX záhrada o výmere 216 m2, prevzal žalobca
v 2. rade.

Žalobcovia v 3. až 5 rade sú vnukmi R. M., rodenej Y., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela
XX.XX.XXXX.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobcovia sa žalobným návrhom domáhali určenia, že určenia, že žalobca v 1. rade je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres T. zapísaných
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom T. na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované
v katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc. č. 7895/2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 27 m2, a ako stavba
dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej v katastrálnej mape ako parc. č.
XXXX/X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1-ica, a tiež určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území T., obec T., okres T. zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
T. na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, a
parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 27 m2, a ako stavba dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele
registra „C“ evidovanej v katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1-
ica, patria do dedičstva po R. M., rodenej Y., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

Súd v prvom rade skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu účastníkov konania. Nedostatok aktívnej alebo
pasívnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo niekto
o kom iný tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, týmto nositeľom nie je. Aktívna legitimácia v konaní
o určenie vlastníctva prislúcha vlastníkovi veci. Pasívna legitimácia prislúcha tomu, kto je v evidencii
zapísaný ako vlastník, resp. právny nástupca zapísaného vlastníka.

Vykonaným dokazovaním Kúpnopredajnou zmluvou (č.l. 77) a pozemnoknižnou vložkou pre katastrálne
územie T. č. 3029 (č.l. 80) mal súd preukázané, že sporné nehnuteľnosti pôvodne nadobudli maloletí
súrodenci Z. Y., R. Y., C. Y. každý v podiele 1/3 k celku dňa 29.04.1933. Predmetom nadobudnutia podľa
zmluvy (č.l. 77) bol pozemok, následné zápisy v pozemkovej knihe (č.l. 80) však svedčia skutočnosti, že
na pozemku stál dom s popisným číslom XXXX, ktorý dom sa stal súčasťou pozemnoknižného telesa
dňa 17.01.1934 zápisom v pozemknižnej vložke č. XXXX pod B r.č. 2 (č.l. 80).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v 1. rade je C. Y. označený v Kúpnopredajnej zmluve (č.l.
77) ako jeden z kupujúcich, preto je aktívne legitimovaný na podanie žalobného návrhu.

Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom žalobcu v 2. rade, pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp.zn. 31D/67/2010 a z neho osvedčením zo dňa 28.12.2010, mal súd
preukázané, že žalobca v 2. rade je synom a žalobcovia v 3. až 5. rade sú vnukmi R. M., rodenej Y.,
narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, označenej v Kúpnopredajnej zmluve (č.l. 77) ako
jedna z kupujúcich, čím je daná aktívna legitimácia žalobcov v 2. až 5. rade v tomto konaní.

Ďalej z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom žalovaného v 1. rade,
úmrtným listom Z. I. (č.l. 155), rozhodnutím Štátneho notárstva pre Prahu 10 sp.zn. 10D142/70 zo dňa
25.11.1970 (č.l. 141), úmrtným listom V. I., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX (č.l.
158), mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade je vnukom a žalované v 2. a 3. rade sú dcérami F.
(Z., Z.) I., rodenej Y., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, označenej v Kúpnopredajnej
zmluve (č.l. 77) ako jedna z kupujúcich, čím je daná pasívna legitimácia žalovaných v 1. až 3. rade v
tomto konaní.

Ďalšou podmienkou pre vyhovenie určovaciemu návrhu je existencia naliehavého právneho záujmu.
Súd dospel k záveru, že existencia naliehavého právneho záujmu je v tomto konaní splnená, nakoľko
rozsudok vyhovujúci žalobe je podkladom pre zápis spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1. rade do
katastra nehnuteľností, a tiež pre prejednanie predmetných nehnuteľností v opätovnom dedičskom
konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľke R. M..

Posledným predpokladom pre vyhovenie určovaciemu návrhu je v prípade určenia vlastníctva
preukázanie, že žalobca v 1. rade nadobudol podiel na sporných nehnuteľnostiach v súlade s hmotným
právom, a v prípade určenia, že vec patrí do dedičstva preukázanie, že poručiteľka R. M. bola v čase
svojej smrti vlastníčkou podielu na sporných nehnuteľnostiach.

Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobcu v 1. rade a zmluvou (prílohová obálka na č.l. 163) mal
súd preukázané, že podieloví spoluvlastníci F. I., rodená Y., R. M., rodená Y., a žalobca v 1. rade
sa dňa 10.01.1960 dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a k
vyporiadaniu tohto spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti pripadli do podielového spoluvlastníctva R. M.,
rodenej Y. a C. Y., každému v 1, pričom nadobúdatelia vyplatili F. I. titulom vyporiadania sumu 12.000,-
Kčs. Uvedenej dohode svedčí aj prehlásenie nadobúdateľov, podľa ktorého sa F. I. môže kedykoľvek
zdržiavať v dome aj po smrti matky (prílohová obálka na č.l. 163).

Z vykonaného dokazovania výpisom z LV č. XXXX (č.l. 3) vyplýva, že sporné nehnuteľnosti sú vlastnícky
vedené aj na F. I. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom k zápisu do katastra nehnuteľností
došlo na základe rozhodnutia o schválení ROEP-u až v roku 2011 (Z 8215/2011).

Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade mal súd preukázané, že sporné
nehnuteľnosti užívali žalobca v 1. rade a R. M. tak, že každý mal samostatné bytové jednotky, ktoré
užíval aj s rodinou, pričom takýto stav trval až do smrti R. M.. O. skutočnosti potvrdili vo svojej výpovedi
aj svedkovia V.. I. C. a V.. V. Polák.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Pri uplatnení
inštitútu vydržania je potrebné rozlišovať medzi obdobím platnosti občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. od 01.01.1950 do 31.03.1964, a obdobím platnosti občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od
01.04.1964, s aplikáciou jeho noviel zákonov č. 131/1982 Zb. od 01.04.1983 a zákonom č. 509/1991
Zb. od 01.01.1992. Predpokladom vydržania podľa občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bolo
splnenie zákonných podmienok vydržania, ktorými boli oprávnená držba veci po celú vydržaciu
dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorá pri nehnuteľnostiach bola desať rokov a spôsobilý
predmet vydržania. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. až do novelizácie od 01.04.1983 vydržanie
neupravoval. Uvedená novela novo upravila ochranu vydržania (§ 135a) možnosťou započítania času
predchádzajúcej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods. 3).
V prípade pozemku však bolo vydržanie obmedzené, vydržať mohol iba štát, občan nadobudol právo na
uzavretie dohody o osobnom užívaní. S účinnosťou od 01.01.1992 bolo uvedené obmedzenie vo vzťahu
k pozemkom zrušené, pričom oprávnená osoba si mohla započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona (§ 872 ods. 6). S účinnosťou od
01.01.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak splní predpoklady vydržania, pričom je možné
započítanie doby držby predchodcu. Čo sa týka započítania držby vykonávanej pred 01.01.1992 jej
účinky mohli nastať najskôr 01.01.1992. Splnením uvedených predpokladov dochádza bez ďalšieho k
nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo zo zákona. Rozhodnutie súdu má len deklaratórny charakter.

Základným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí
byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba
vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná neoprávnene, ak
si určitú vec prisvojuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo, že je subjektom práva,
ktorého obsah vykonáva.

Vyššie uvedené výsledky dokazovania svedčia tomu, že u žalobcu v 1. rade a R. M. existoval právny
dôvod - písomná zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (prílohová obálka na
č.l. 163), ktorá odôvodnene mohla vyvolať u nich presvedčenie, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1. Na základe tejto zmluvy žalobca v 1.
rade a R. M. držali sporné nehnuteľnosti od roku 1960, boli pri nástupe do držby aj počas celej vydržacej
doby dobromyseľní a ich držba bola po práve, to znamená, že počas užívania sporných nehnuteľností
nebola nikým rušená. Žalobca v 1. rade a R. M. užívali sporné nehnuteľnosti nepretržite od 10.01.1960
do smrti R. M. (27.09.2010), teda aj po uplynutí zákonnej vydržacej doby, ktorá uplynula dňa 01.01.1992.
Preto žalobca v 1. rade a R. M. nadobudli podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním, nakoľko všetky vyššie špecifikované podmienky vydržania boli u nich splnené, a to súčasne.
Ich držba bola s prihliadnutím na všetky okolnosti oprávnená, keď po spísaní zmluvy dňa 10.01.1960
a odovzdaní peňažných prostriedkov, a následnom nerušenom užívaní nemohli mať pochybnosti o
tom, že ich držba je dobromyseľná. Vydržacia doba im začala plynúť dňa 10.01.1960 a pri aplikácii
ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 01.01.1992. Týmto dňom nadobudli
podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, preto
mu v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom v T. na LV č. XXXX ako parc. registra "C" evidované v katastrálnej mape
parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, parc.č. XXXX/X zastavené plochy a
nádvoria o výmere 194 m2, a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 27 m2, a ako stavba rodinný dom
súpisné číslo XXXX, postavený na parc. registra "C" evidovanej v katastrálnej mape parc.č. XXXX/X,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1, a zároveň určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území T., obec T., okres T., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v T. na LV
č. XXXX ako parc. registra "C" evidované v katastrálnej mape parc.č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 193 m2, parc.č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 194 m2, a parc.č.
XXXX/X záhrady o výmere 27 m2, a ako stavba rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parc.
registra "C" evidovanej v katastrálnej mape parc.č. XXXX/X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1, patria
do dedičstva po R. M., rodenej Y., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX.

B. žalovaných v 1. a 2. rade spočívajúcu v tvrdení, že údajný podpis F. I. na zmluve zo dňa 10.01.1960 v
skutočnosti nie je jej pravým podpisom, súd nemal v konaní za preukázanú. Súd poučil žalovaných v 1.
a 2. rade, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr súd neprihliada. Poučenie bolo žalovanému v 1. rade a zástupcovi žalovanej v 2. rade doručené v
predvolaní na pojednávanie opakovane, naposledy na pojednávanie súdu nariadené na deň 19.03.2015,
ktoré prevzal dňa 20.01.2015, pričom následný termín pojednávania dňa 23.06.2015 vzal žalovaný v
1. rade na vedomie. Žalovaný v 1. rade a zároveň zástupca žalovanej v 2. rade súdu nepredložil ani
neoznačil žiadne ďalšie dôkazy. Nakoľko dôkazne bremeno ohľadom preukázania tvrdenia nepravosti
podpisu F. I. na zmluve zo dňa 10.01.1960 je na strane žalovaných v 1. a 2. rade, súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v 1. a 2. rade dôkazné bremeno ohľadom
tohto tvrdenia neuniesli, keď takéto tvrdenie je možné preukázať len znaleckým dokazovaním, ktoré
vykonať nenavrhli. Nakoľko právna zástupkyňa žalobcov na svojom návrhu na vykonanie znaleckého
dokazovania netrvala, nebolo dôvodné, aby súd znalecké dokazovanie nariaďoval.

Súd sa nestotožnil ani s obranou žalovaných v 1. a 2. rade podľa ktorej, z dikcie § 111 ods. 1 vtedy
platného občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza
samotnou zmluvou, ak nie je osobitným predpisom stanovené inak. Týmto osobitným predpisom bol
zákon č. 26/1957 Zb. o notárskych poplatkoch, ktorý v § 11 a nasl. stanovil poplatkovú povinnosť pri
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom v § 18 ods. 1 výslovne uviedol dôsledok, ktorý
je spojený s nesplnením poplatkovej povinnosti, a to odklad platnosti dojednanej zmluvy. Vzhľadom
k vyššie uvedenému záveru súdu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním dňa 01.01.1992, je
nedodržanie postupu podľa vyššie uvedeného zákona pre rozhodnutie vo veci skutkovo a právne
bezvýznamné, keď tento právny predpis bol s účinnosťou od 01.04.1964 zrušený.

Rovnako súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaných v 1. a 2. rade podľa ktorej, predložená zmluva
nenadobudla účinnosť, vzhľadom na zákon č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch
poľnohospodárskej pôdy. Tu súd opätovne poukazuje na vyššie uvedený záver, že žalobca v 1. rade a

R. M. nadobudli podielové spoluvlastníctvo vydržaním dňa 01.01.1992 a v tomto čase aj tento zákon
bol s účinnosťou od 01.04.1964 zrušený.

Právna zástupkyňa žalobcov podaním doručeným súdu dňa 26.06.2015 uplatnila trovy právneho
zastúpenia v sume 484,17 eura a iné trovy konania v sume 99,50 eura.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že žalobcovia mali v konaní plný
úspech, a preto im súd priznal celú náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade, nakoľko voči
nim si trovy konania uplatnili. Voči žalovanej v 3. rade, ktorá s návrhom súhlasila, si žalobcovia trovy
konania neuplatnili.

Právna zástupkyňa žalobcov (resp. predchádzajúci právny zástupca) zastupovala od podania návrhu
do 07.10.2013 dve osoby a od 08.10.2013 5 osôb (č.l. 47).

Súd vypočítal trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 770,57 eura za 2
spoločné úkony právnej služby po 58,69 eura vypočítané zo základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške
1/13 výpočtového základu za rok 2012 vo výške 763,- eur (58,69 eura) a znížené podľa § 13 ods. 2
vyhlášky o 50% za zastupovanie dvoch osôb (prevzatie a príprava veci, spísanie návrhu 04.12.2012),
za 2 spoločné úkony právnej služby po 60,08 eura vypočítané zo základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo
výške 1/13 výpočtového základu za rok 2013 vo výške 781,- eur (60,08 eura) a znížené podľa § 13 ods.
2 vyhlášky o 50% za zastupovanie dvoch osôb (účasť na pojednávaní súdu 11.07.2013, 03.10.2013),
za 1 spoločný úkon právnej služby po 154,63 eura vypočítaný zo základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo
výške 1/13 výpočtového základu za rok 2014 vo výške 804,- eur (61,85 eura) a znížený podľa § 13 ods.
2 vyhlášky o 50% za zastupovanie piatich osôb (účasť na pojednávaní súdu 10.04.2014), za 2 spoločné
úkony právnej služby po 161,35 eura vypočítané zo základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/13
výpočtového základu za rok 2015 vo výške 839,- eur (64,54 eura) a znížené podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o
50% za zastupovanie piatich osôb (účasť na pojednávaní súdu 19.03.2015, 23.06.2015), režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 55,70 eura (2 x 7,63, 2 x 7,81, 1 x 8,04, 2 x 8,39).

Nakoľko právna zástupkyňa žalobcov si uplatnila trovy právneho zastúpenia v sume 484,17 eura, súd
viazaný návrhom priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške a tiež iné trovy
konania v sume 99,50 eura (súdny poplatok za návrh).

Podľa § 149 ods. 1 OSP súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade , aby trovy konania zaplatili právnej
zástupkyni žalobcu, a to spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na
exekúciu.