Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6P/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212215787
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2212215787.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: M. Z. G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede , dieťa rodičov matky - Q. I. P.. U. G..
XX.XX.XXXX, K. Z., G. G. U. , C. F. Č.. XX/XX , právne zastúpená advokátom: Mgr. Patik Gaal, so sídlom
Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda a otca -M. Z. G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XXX, XXX XX U.
o návrhu matky na zvýšenie výživného pre malol. dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné na malol. M. Z. zo strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
4P 18/2007-36 zo sumy 1.000,-Sk na 80,- € mesačne s účinnosťou od 01.09.2012 do 31.12.2014, od

01.01.2015 na 110,-€ mesačne, splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 4P 18/2007-36 v časti výšky výživného.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2012 do 31.06.2015, celkovo v sume 1.675,-€ súd
povoľuje otcovi splácať k rukám matky po 30,-€ mesačne spolu s bežným výživným , počnúc od
právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 19.09.2012 sa domáhala na tunajšom súde zvýšenia
výživného pôvodne zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 150,- € mesačne, pričom následne žiadala
toto výživné zvýšiť na sumu 300,-€ mesačne s účinnosťou od 01.09.2012. Poukázala na to, že posledná
úprava výživného bola prevedená rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede 4P 18/2007-36,
kedy výživné zo sumy 700,-Sk bolo zvýšené na 1.000,-Sk mesačne. Od uvedenej doby sa pomery na
strane malol. dieťaťa podstatne zmenili. Matka malol. dieťaťa uzavrela nové manželstvo. Z tohto vzťahu
maloleté dieťa nepochádza. Teda matka okrem malol. M. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V čase

podania návrhu matka nevedela udať presnú adresu zamestnávateľa otca. Poukázala na to, že otec
taktiež uzavrel nové manželstvo. Z ich vzťahu pochádzajú dve malol. deti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa výsluchom oboch rodičov malol. dieťaťa, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi, ktorými rodičia preukazovali svoje príjmy, osobné a majetkové pomery a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:
Ostatný raz bola vyživovacia povinnosť na malol. M. upravená rozsudkom tunajšieho súdu 4P
18/2007-36 zo dňa 18.05.2007 zo sumy 700,-Sk na sumu 1.000,- Sk. Je nepochybné, že od uvedenej

doby došlo k radikálnej zmene pomerov na strane malol. dieťaťa. V podstate v súčasnosti sa jedná o
dieťa blízke veku dospelosti. Obaja rodičia uzavreli nové manželstvo. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k malol. Z. Z., G.. XX.XX.XXXX a malol. C. Z., G..
XX.XX.XXXX. V súčasnosti otec s ich matkou nežije v spoločnej domácnosti a na každé z detí platívýživné po 50,- € mesačne. Výživné je určené súdom ako výživné v nevyhnutnej miere, pretože s
matkou malol. detí ešte nie je právoplatne rozvedený. Otec v súčasnosti už nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti. V dôsledku problémov v manželstve prestali platiť úver a preto prišli o vlastníctvo k tomuto

rodinnému domu. V súčasnosti býva u svojich rodičov, je bezmajetný. Matka dieťaťa poukázala na to, že
spolusdieťaťomasvojimmanželombývavštvorizbovomrodinnomdomektorýjevosobnomvlastníctve
starej matky malol. dieťaťa a malol Marian má zariadenú vlastnú izbu, kde má zabezpečené všetky veci
osobnej potreby.
Podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie

obdobie roku 2014 matka mala vyčíslený základ dane 5.122,23 € a z tohto uhradila daň 250,59 €. Otec
malol. M. je za celé obdobie zamestnaný v spoločnosti Q. A..P..U.., V. A., M. XX.
Otec malol. dieťaťa pracuje ako vodič kamiónovej dopravy. V roku 2012 má vykázaný čistý mesačný
príjem 386,-€. Odpracoval 6 kalendárnych mesiacov, za ktoré dostal diéty , spolu 2.002,-€, mesačne
340,-€.Vroku2013čistýpriemernýmesačnýzárobokotcamalol.dieťaťačinil387,-€.Zacelýkalendárny
rok obdržal 6.385,-€ ako diéty, čo mesačne k čistému mesačnému príjmu predstavuje 532,-€ ako diéty.

Príjem otca v roku 2014 predstavoval ako čistý mesačný príjem 370,-€. Otec malol. opätovne odpracoval
v roku 2014 6 kalendárnych mesiacov, pričom mu bolo vyplatených na diétach za toto obdobie 3.317,-
€, teda na každý mesiac ktorý odpracoval v roku 2014 na diétach obdržal 552,-€. V roku 2015 k aprílu
2015 jeho čistý mesačný príjem činil 387,-€ a na diétach mu mesačne bolo vyplatených 677,-€.
Na základe trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda 4P 247/2014-48 bol otec maloletého

uznaný za vinného, že najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť
vyživovať iného , čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že v období od 01.07.2013 do 18.12.2014 s výnimkou mesiaca august,
september, október , december 2013, január a február 2014 zanedbával svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči malol. M. Z.. Bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s tým, že

výkon trestu sa mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná
doba na jeden rok. Od 01.01.2015 teda prispieva na výživu malol. M. mesačne 50,-€. Otec uviedol, že
v tejto sume sa jedná o zvýšené výživné. Nejedná sa o dlh na zročnom výživnom za ktorý by bol uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh .
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov,
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre malol. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania , ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov.
Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky

dieťaťa a prispôsobiť ich k takejto životnej úrovni. Do príjmov rodiča sa pre účely výživného okrem
zárobkuzapočítavajútiežautorskéodmeny,výnosyzmajetkuakoajnapr.podielynaziskuzobchodných
spoločností, výnosy z akcií, prijaté odplaty za nájom a pod. Príjem rodiča predstavuje tiež odmena za
práce nadčas, pri ktorej však treba zohľadniť do určitej miery tiež zvýšené osobné vypätie rodiča a
skutočnosť, že s prácou nadčas nemožno dlhodobo počítať ako s obligatórnym činiteľom zvyšovania

vlastného príjmu. Do príjmov rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru
ako sú diéty alebo poskytnuté finančné náhrady za auto resp. mobilný telefón tak, že ich súd započíta
ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča.Takto mu bolo aj v predmetnom prípade, kedy otec malol. dieťaťa ktorý má mzdu na úrovni minimálnej
mzdy mesačne dostáva aj diéty tak, ako je vyššie uvedené, ktoré ovplyvňujú jeho životnú úroveň a tým
pádom musia ovplyvniť aj životnú úroveň malol. dieťaťa.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnával okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase
skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Výživné súd určí vždy podľa stavu zisteného
v čase vydania rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom môže byť iba
závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané , to že inak
by šlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78

ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie zmena tých okolností na strane jednej či druhej t.j. oprávneného
alebo povinného ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Môže ísť
napr. o zvýšenie či zníženie pri odôvodnenom poklese alebo v raste príjmu povinnej osoby alebo iného
majetku ktorý ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas. Takouto zmenou pomerov
môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného,
zásadne však nikdy nejde o krátkodobú zmenu napr. dočasný pobyt dieťaťa u druhého rodiča. Pre

určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre malol. dieťa nie je rozhodujúca
doba začatia súdneho konania ale doba, keď došlo k zmene pomerov.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane malol. dieťaťa je nepochybné, že od roku 2007 , kedy naposledy
bolo zvýšené výživné rozsudkom tunajšieho súdu 4P 18/2007-36 zo sumy 700,-Sk na 1.000,-Sk, došlo
k výraznej zmene pomerov. Zvýšil sa vek dieťaťa o 8 rokov čo je také obdobie, ktoré je také obdobie

ktoré má za následok výraznú zmenu pomerov na strane malol dieťaťa , čo sa týka zabezpečenia jeho
stravy, ošatenia , školských potrieb, mimoškolských aktivít.
Matka bežné výdavky na domácnosť vyšpecifikovala v celkovej sume 479,58 € a z toho prislúchajúce
náklady na malol. cca 159,86 €. Takto vyčíslené náklady súd považuje za neprimerané tomu , že v
spoločnejdomácnostiokremmatkyamalol.dieťaťažijeajnovýmanželakoajrodičiamatkyavcelkovom

vyčíslení sa nachádzajú aj výdavky ktoré nie sú pravidelné mesačné výdavky ako aj náklady na čistiace
a pracie prostriedky ( 35,-€ mesačne ) a nepredvídateľné výdavky ( 32,34 € mesačne ) , splácanie
pôžičky ( 22,60 € ), odpad a daň z nehnuteľnosti ( 64,14 € mesačne ), čistenie kanalizácie ( 22,-€
mesačne ) a pod. Základné pravidelné mesačné výdavky vynakladané v súvislosti s výživou a výchovou
malol. Mariana matka vyčíslila celkovo sumou cca 595,09 € a pozostávajú:

- základné mesačné výdavky cca 241,90 €
- iné nevyhnutné priemerné mesačné výdavky cca 193,33 €
- bežné výdavky na domácnosť cca 159,86 €

Takéto vyčíslenie výdavkov opäť i čo sa týka základných mesačných výdavkov súd považuje za
neprimerané v sume 241,90 €, navyše bližšie matkou nevyšpecifikované. Opätovne sem matka zahrnula
aj bežné výdavky na domácnosť 159,86 € čo nie je možné považovať za výdavky na dieťa a taktiež
položka - iné nevyhnutné priemerné mesačné výdavky 193,33 € je neprimeraná. Je však jednoznačne
preukázané, že zvýšenie výživného na malol. je dôvodné , nakoľko od poslednej úpravy výživného

uplynula doba niekoľkých rokov a výživné je potrebné upraviť.
Súd dospel k tomu záveru, že nie je možné určiť výživné sumou 300,-€ tak, ako to požadovala matka
malol. za obdobie od 01.09.2012 až do 31.12.2014. Súd považoval za dôvodné výživné vo výške 80,-€
mesačne a za obdobie od 01.01.2015 v sume 110,-€ mesačne.

Otcovi

- v roku 2012 vznikol dlh na zročnom výživnom 4x47,-€ ( 80 - 33 = 188,-€ )
- v roku 2013 12x47,-€ = 564,-€
- v roku 2014 12x47,-€ = 564 €

V roku 2015 od 01.01. do 30.06.32015 by mal otec zaplatiť na výživnom 110,-€ x 6 mesiacov = 660,- €
z čoho však uhradil 360,-€ a celý jeho dlh predstavuje 1.675,-€. Dlh na zročnom výživnom súd povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma späť svoje predošlé priezvisko.