Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205996
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214205996.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom Mgr. Petrom Mezöszállásim v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC,
s.r.o., IČO: 35 830 522, Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., IČO: 35 967 421, Grősslingova 50, 811 09 Bratislava - Staré mesto
proti odporcovi: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX M. o zaplatenie sumy 1.181,07 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.03.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.181,07 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne
zo sumy 1.181,07 eur od 3.10.2010 do zaplatenia, úroky z omeškania z jednotlivých splátok ako aj

náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 2.06.2010 s odporcom Nájomnú zmluvu s
následnou kúpou prenajatej veci č. 10 001203. Za objednaný a riadne obdržaný tovar mal odporca
uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.181,07 eur. Odporca obdržal tovar podľa zmluvy.

Odporca sa v zmluve zaviazal uhradiť 1. mimoriadnu splátku vo výške 160.- eur a zvyšnú čiastku sa
odporca zaviazal platiť v 12-tich mesačných splátkach po 107,36eur, počnúc dňom 9.06.2010.

V prípade omeškania nájomcu si zmluvné strany v súlade s článkom II, bod 8 zmluvy dohodli zmluvnú

pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. Nárok na úrok z
omeškania odôvodnil navrhovateľ poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z..

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 3.2.2015, ktorého sa právny zástupca navrhovateľa
nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Odporca sa zúčastnil ústneho pojednávania a pri
výsluchu uviedol :

Viem, čo je predmetom sporu.

Nárok navrhovateľa neuznávam z nasledovných dôvodov :V prvom rade zmluva č.l. 6 spisu zo dňa 2.6.2010 neobsahuje podrobný rozpis a cenu tovaru tvoriaci
predmet nájomnej zmluvy, je tam uvedená iba celková cena 1299.- eur.

Ďalej poukazujem na to, že v predmetnom prípade ani neviem kde sa zmluva zrealizovala, zobrali nás

autobusom na akciu, kde nám pridelili lístky s označeným číslom, prebiehalo tam losovanie a ja som
vyhral 900.- eur a moja manželka 600.- eur.

Vzhľadom k tomu, že sme uvedené finančné prostriedky vyhrali, som uzatvoril uvedenú zmluvu nakoľko
som cenu po započítaní výhry 900.- eur považoval za reálnu. Celkovo som zaplatil 420.- eur.

V neposlednom rade poukazujem na to, že doporučeným listom zo dňa 19.7.2010 som zmluvu s
navrhovateľom vypovedal, o čom predkladám podací lístok z pošty a to spoločnosti Beck Bratislava.

Žiadal som aby mi vrátili mnou zaplatené finančné prostriedky a súčasne som ich vyzval aby pre tovar
prišli, nakoľko som zmluvu považoval za vypovedanú.

Momentálne súdu predložiť túto výpoveď neviem, nakoľko som túto výpoveď doručil ako prílohu pri
odpovedi na výzvu A.. B. O. ako čl. 20 spisu. Žiaľ kópiu tohto listu som nevyhotovil.

Nárok navrhovateľa považujem aj za premlčaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu odporcu oboznámením sa s pripojenými listinnými
dôkazmi Zmluva č.l. 6, VOP č.l. 7 - 8, výpis z OR na navrhovateľa č.l. 10 - 12, pred žalobná upomienka
č.l. 24, podací lístok o doručení odstúpenia navrhovateľovi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z listiny vyplnenej navrhovateľom (pod predchádzajúcim obchodným menom C. Q. s.r.o.) a podpísanej
navrhovateľomaodporcomoznačenejako„Zmluvaoviazanomspotrebiteľskomúvere“azároveňajako

„Nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci“ č.10 001203 zo dňa 02.06.2010 súd zistil, že má v
ďalšom texte vyplnené tie časti, ktoré sa týkajú nájomnej zmluvy a zmluvy o viazanom spotrebiteľskom
úvere. Predmetom zmluvy bol tovar „maxi vabri 2000 + žehlička, kráľovská sada 21, vozík“ s kúpnou
cenou celkom 1.299,00 eur. Odporca potvrdil prevzatie tovaru pri podpise zmluvy.

V rámci vyplnenej časti „nájomná zmluva“ bola uvedená cena tovaru s DPH 1.299,- eur, záloha

nájomného pri podpise zmluvy 100 eur, prvá mimoriadna splátka nájomného 160,- eur, zostávajúca
čiastka nájomného 1.039.- eur, cena celkom 1.548,36 eur, zostávajúca cena nájomného 1.288,36 eur.
Zostávajúca cena mala byť uhradená v 12 mesačných splátkach po 107,36 eur. Zmluva je uzatvorená
na dobu 12 mesiacov. Prvá mimoriadna splátka bola uhradená 9.06.2010 v sume 160.- eur pri podpise
zmluvy 100.- eur a ešte raz 160.- eur. V rámci vyplnenej časti „zmluva o viazanom spotrebiteľskom

úvere“ bolo uvedené finančné navýšenie 249,36 eur, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
12.06.2011, celková výška spotrebiteľského úveru 1.548,36 eur, ročná percentuálna miera nákladov
„50,11 %“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy majú byť zmluvné podmienky a reklamačný poriadok.

Podľa §588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa §663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 489 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany
dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo

prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Podľa §497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníkaposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§37ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.)
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje

alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku
alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,
alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,
ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa
považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná

praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je
v prílohe č. 1.

Podľa §2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto
zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej

obchodnejpraxialebovšeobecnejzásadedobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti,r)podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa §4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), predávajúci nesmie
konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona

rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa §457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa §101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa §107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa §107 ods. 2 OSP, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa §5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, a to z

nasledovných dôvodov.

Niet pochybností o tom, že navrhovateľ v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluva a zmluvné podmienky ním boli vopred
pripravené a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť
podstatný obsah zmluvy a zmluvných podmienok. Súd dospel k záveru, že zmluva má charakter

spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca mal záujem získať konkrétny tovar, ktorý pri podpise
zmluvy aj prevzal. Následne malo podľa textu zmluvy dôjsť k nájmu tohto tovaru. Výška nájomného
zrejme bola 1.548,36 eur, táto suma je v zmluve označená ako „cena celkom“, avšak nie je zrejmé, ako

došlo k určeniu jej výšky, keď záloha je vo výške 100 eur, prvá mimoriadna splátka nájomného je 160.-
eur a zostávajúca čiastka nájomného 1.288,36 eur, ktorý súčet spolu sumu 1.548,36 eur nepredstavuje.
Podľa názvu zmluvy malo následne dôjsť ku kúpe prenajatej veci. V zmluve je však uvedené (časť II.
bod 8 zmluvných dojednaní), že vlastnícke právo na odporcu prejde bezodplatne, po zaplatení celkovej
ceny tovaru. V takom prípade splátky nájomného mali predstavovať úhradu hodnoty prenajatej veci tak,

že po jej zaplatení nezostane žiadna zostatková hodnota. Na druhej strane, za účelom kúpy tovaru, ktorý
bol predmetom nájmu, navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.288,36 eur, čo je
v rozpore s dohodnutou kúpnou cenou 1.299.- eur.

Výška úveru skôr zodpovedá cene nájmu, čo však vo formulári nie je uvedené. V časti o spotrebiteľskom
úvere nie sú vôbec uvedené splátky úveru, tiež nie je zrejmé, čo má predstavovať suma 249,36 eura

označená ako „finančné navýšenie“, či ide o úrok alebo administratívny poplatok.

Ďalej celková výška úveru nemôže byť vo výške 1.288,36 eur, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé a
navrhovateľ to ani nepreukázal, že by odporcovi v takejto výške úver poskytol, keď zároveň kúpna
cena tovaru bola vo výške 1.299,00 eur, a teda nebol dôvod, aby si odporca bral úver vo výške
1.288,36 eur. Na prvý pohľad zo zmluvy vyplýva, že odporca mal platiť dohodnuté nájomné a zároveň

splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo ale zrejme nebolo tak mienené, a ani navrhovateľ to
netvrdil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nezrozumiteľná v tom zmysle, že nie je možné posúdiť,
či odporca mal splácať hodnotu veci formou nájmu, alebo si zobrala na zaplatenie kúpnej ceny 1.299.-
eur spotrebiteľský úver.Súd má za to, že nájomnou zmluvou chcel navrhovateľ zakryť poskytnutý spotrebiteľský úver, keďže
odporcovi finančné prostriedky v hodnote 1.288,36 eur neboli reálne poskytnuté, ale jednoducho s
rovnakou spoločnosťou, od ktorej odporca mal kúpiť tovar, uzavrel odporca aj zmluvu o úvere, čo súd

posúdil ako nekalú obchodnú praktiku.

Súd má za to, že pri uzatváraní predloženej zmluvy (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo
k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti navrhovateľa,
a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe.
Navrhovateľ nekonal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal

(pričom dôkazné bremeno nesie on), že odporcovi ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek
vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) rozdiely medzi následkami uzavretia kúpnej
zmluvy, nájomnej zmluvy alebo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, keď zároveň celý formulár
zmluvy pôsobí neprehľadne a zmätočne. Navrhovateľ takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť
vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej

praxi. Zároveň je nepochybné, že navrhovateľ tým, že neposkytol odporcovi podstatné informácie
a nevysvetlil mu všetky dôsledky výberu tej-ktorej možnosti v rámci formuláru, podstatne narušil
ekonomické správanie odporcu ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobil rozhodnutie
podpísať zmluvu s vyplnenými časťami nájomnej zmluvy a zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere.
Celé vyššie uvedené konanie navrhovateľa nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za

cieľ zakryť nájomnou zmluvou poskytnutý spotrebiteľský úver.

Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej
obchodnej praktike zo strany navrhovateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v
zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd „Nájomnú zmluvu s následnou kúpou
prenajatej veci“, ako aj „Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere“ považuje za priečiace sa zákonu (§

7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. - „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.“), ako aj priečiace sa dobrým
mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a preto v
zmysle § 39 OZ za neplatné, a teda nespôsobujúce žiadne právne účinky. Zároveň je potrebné dodať,

že súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu navrhovateľa, ktoré je výsledkom použitia nekalej
obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Rovnako

má súd za to, že nie je možné dosť dobre ani ustáliť, čo sa vlastne právnym úkonom zo dňa 02.06.2010
chcelo vyjadriť a dosiahnuť, a preto pre nedostatok zrozumiteľnosti a určitosti považuje súd právny úkon
uzavretia zmluvy za absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Návrh potom nebol dôvodný ani
v časti žiadanej zmluvnej pokuty, keďže základom úspechu takéhoto nároku je písomná zmluva. Pre
absolútnu neplatnosť zmluvy medzi účastníkmi však táto podstatná náležitosť dojednania o zmluvnej

pokute chýba. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k
ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený
nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex

offo, teda aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka , ktoré
dovolanie sa premlčaniu odporca na ústnom pojednávaní aj vykonal. . Právna úprava v ustanovení §
5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je
pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a

teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd ex offo zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie je
kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť
je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak

stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby
dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku
zo strany súdov.Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, boli v zmysle § 457 OZ povinní vydať
si navzájom plnenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dvojročná subjektívna premlčacia
doba, v rámci ktorej mal navrhovateľ právo žiadať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia

súdnou cestou, začala v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynúť dňa 3.06.2010 (deň po podpísaní zmluvy), a
uplynuladňa3.06.2012.Navyšetrojročnáobjektívnapremlčaciadobauplynuladňa23.07.2013.Nakoľko
bol návrh na začatie konania podaný dňa 27.03.2014, bol podaný až po márnom uplynutí dvojročnej
subjektívnej aj trojročnej objektívnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z
omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší

úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Z uvedených dôvodov súd návrh v časti zaplatenia istiny, zmluvnej pokuty a príslušenstva zamietol.

Podľa §142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne
úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní

odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.