Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115202414
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115202414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: A. A. Y. s.r.o., so

sídlom X. - F. XXX, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Banská Bystrica -
Janka Kráľa 7, proti odporcovi:
o zaplatenie sumy 196,11 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 110,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 10.2.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 196,11 eur

s prísl. V návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo
dňa 9.1.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a
pôžičky a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých navrhovateľ poskytol
odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 €. Predpokladom uzatvorenia zmluvy
bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za
účelom zriadenia užívateľského účtu. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz,
ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi

vrátiťcelkovúčiastku131,11€,ktorútvorísúčetposkytnutéhoúveruacelkovýchnákladovzaposkytnutie
úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 31,11 €. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú
ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej
zmluvy. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 9.2.2014. Odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu
v lehote splatnosti. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v
celkovej výške 65 €. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 196,11 € s prísl.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor.Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z účtu navrhovateľa, upomienka, porušenie dohody
o splátkovom kalendári, výzva a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 9.1.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcová
zmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,inéhoúveruapôžičkyastýmspojenýchďalšíchslužiebako
aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany
navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý,
bezúčelový úver vo výške 100 eur. V zmluve bolo uvedené, že táto je uzavretá v súlade so zákonom č.

266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Odporcovi bola zo strany navrhovateľa týmto spôsobom poskytnutá suma
100 € so splatnosťou do 9.2.2014. V predmetnej zmluve navrhovateľ úver označil ako bezúročný s tým,
že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom s pevnou sumou 31,11 eur a celkovú čiastku, ktorú
je spotrebiteľ povinný zaplatiť je suma 131,11 eur. V zmluve bola RPMN uvedená vo výške 2326,1 % a
priemerná RPMN pre zmluvnú splatnosť od troch do šiestich mesiacov k 31. 3. 2013 vo výške 418 %.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 9.1.2014 bola na účet odporcu zaslaná suma 100 eur.
Odporcovi mali byť následne v období od 16.2.2014 zaslané 4 výzvy na zaplatenie dlžnej sumy.
V rámcovej zmluve v čl. IV bode 3 je uvedené, že úver je bezúročný a v čl. IV bod 1 je dohodnuté,
že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je
určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke

veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana

v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera

vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy
odmietne.

Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri
identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú:
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na

základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne

vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako
spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
a) dodávateľovi, a to

1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti,

4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom
zozname alebo registri zapísaný,
5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo

obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,
7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,

3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie
je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo

ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,
6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,
7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,

c) zmluve na diaľku, a to o
1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo

opakovane,
3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,
4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,

5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11)
7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,

d)spôsobevybavovaniareklamáciíasťažnostíaleboomožnostimimosúdnehovybaveniasťažností,12)
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov. 13)
Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1
zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade

so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý
obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 6 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí
preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy
ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť,
že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex
offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom

na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto
neplatnosť je absolútna.

Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny,

ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto
definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou
konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho -
poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu
s dobrými mravmi je : a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3

Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010
Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu jedného mesiaca

t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto
právneho predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení
zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl.
( o spotrebiteľských zmluvách), pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Samotný vzťah medzi účastníkmizmluvy je však vzťahom medzi veriteľom a spotrebiteľom, preto túto zmluvu treba ponímať aj ako zmluvu
spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia vyššie citovaných zákonov a to zák. č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa dodávateľmi (veriteľmi) neobchádzali.
Z dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške
100eur,ktorýmalsplatnosť1mesiac,pričompredmetnýúverbolbezúročnýakotovyplývazustanovení
zmluvy, veriteľ si však zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce
v poplatku 31,11 eur. V danom prípade je vlastne odmena za poskytnutie sumy 100 eur vyjadrená

nie percentuálne, ale pevnou sumou - poplatkom, ktorý však predstavuje náklady pre spotrebiteľa
rovnako, ako by bol úver poskytnutý za úrok. Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s
ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa, keď náklady navrhovateľa nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Súd
má za to, že navrhovateľ sa snažil obísť vyjadrenie týchto nákladov úrokovou sadzbou, napriek tomu

je zrejmé, že odmena vo výške poplatku 31,11 eur pri mesačnej splatnosti a sume pôžičky 200 eur je
zjavne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, keď pri percentuálnom vyjadrení by tento poplatok
predstavoval mesačnú úrokovú sadzbu vo výške 31 % ! Takáto výška odmeny pri tak krátkej splatnosti
úveru 30 dní je neprimerane vysoká a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd zmluvu
v časti odmeny - poplatku v sume 31,11 eur posúdil ako neplatnú, a to s poukazom na § 39 OZ . Súd

preto navrhovateľovi priznal iba výšku poskytnutého úveru vo výške 100 eur.
Navrhovateľ od odporcu požadoval aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65
eur v zmysle bodu IV bod 5 Rámcovej zmluvy. V tomto bode sú presne upravené sumy za jednotlivé
upomienky a to za 1. až 4. upomienku ( od 10 do 30 eur). Navrhovateľ si síce uplatnil sumu 65 eur, pričom
uviedol, že ide o zaslanie 4 výziev - upomienok na zaplatenie odporcovi. Takúto sumu len za zaslanie

upomienok odporcovi však súd považoval za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi a to
aj s poukazom na výšku pôžičky 100 eur, kde by suma za upomienky predstavovala viac ako polovicu
sumy z poskytnutej pôžičky. Preto súd priznal odporcovi titulom vynaložených nákladov na zaslanie
upomienok sumu 10 eur, pričom tiež poukazuje na to, že zaslanie 4 upomienok na zaplatenie dlžnej
sumy dlžníkovi v priebehu jedného mesiaca je zjavne neúčelné.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 110 eur. Vo zvyšku súd návrh
zamietol. V danom prípade má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania, ktorých výška sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 517 ods. 1, 2 a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd
zaviazal odporcu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 110 eur od 10.2.2014
do zaplatenia. Splatnosť úveru nastala dňa 9.2.2014 a odporca sa dostal do omeškania odo dňa

nasledujúceho po splatnosti pohľadávky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci boli v konaní úspešní len čiatočne a ich úspech bol pomerne
vyrovnaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.