Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Katarína Podhorcová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/107/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010255
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612010255.3
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 19. júna 2015 v Liptovskom Mikuláši takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
F. G., nar. XX. 7. XXXX v E. F., trvale bytom V., K jaskyni XXX, okres E. F., t. č. bytom E., I. čtvrť
XXX, G. republika,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
od apríla 2011 do 19. 6. 2015, s výnimkou mesiacov máj 2011, kedy zaplatil výživné 165,- eur, jún
2011, kedy zaplatil 83,- eur, august 2011, kedy zaplatil 100,- eur, október 2011, kedy zaplatil 200,-
eur, december 2011, kedy zaplatil 86,- eur, január 2012, kedy zaplatil 80,- eur, máj 2012, kedy zaplatil
250,- eur, december 2012, kedy zaplatil 364,- eur, neplatí výživné na svojho syna Adriána G., nar. 8. 9.
XXXX, hoci má príjem z brigádnickej činnosti, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre
nespoluprácu, pričom výška výživného mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 10P/129/2009, zo dňa 13. 1. 2010, vo výške 83,- eur mesačne vždy do rúk matky dieťaťa T. X.,
nar. 18. 11. XXXX, trvale bytom V., K jaskyni XXX, okres Liptovský Mikuláš, a tak za uvedené obdobie
dlhuje na výživnom T. X. pre maloletého T. G. sumu najmenej 2905,- eur,
t e d a
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/ Trestného zákona)
Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)
mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na F. G. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie určené na deň 19. 6. 2015, napriek riadnemu a včasnému
predvolanie, ktoré prevzal dňa 7. 5. 2015, nedostavil. V súlade s ustanovením § 255 ods. 2 a § 252 ods.
2 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a T. X., sa hlavné pojednávanie vykonalo
v neprítomnosti obžalovaného.
Na návrh prokurátorky bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného zo dňa 27. 6. 2012 (č.
l. 6 - 7). Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia, teda na výživnom dlhoval k 5. 6. 2012 sumu 198,- eur, a ku dňu výsluchu 27. 6. 2012
išlo o dlžnú sumu 281,- eur. Naposledy zaplatil 250,- eur niekedy začiatkom mája 2012. Pracuje len
príležitostne, a výživné na syna T. G. nemohol platiť pravidelne, lebo ani jeho príjem nebol pravidelný.
V období od 1. 3. 2012 nebol evidovaný na úrade práce, nakoľko bol pre nespoluprácu vyradený z
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nedostavoval sa pravidelne na termíny stanovené pracovníčkou
úradu. Snažil sa zohnať si zamestnanie sám, ale nepodarilo sa mu to. Bol sa informovať ohľadne práce
v Bratislave, ale názov spoločnosti uviesť nevie. Oficiálne žiadnu žiadosť neposielal. V dobe výsluchu
nepoberal dávku, resp. príspevok v nezamestnanosti, nakoľko bol vyradený z evidencie. V predmetnom
období nepodnikal a ani nie je držiteľ živnostenského oprávnenia.
V čase výsluchu, keď sa zdržiava na Slovensku, býval na adrese ul. F., V., u svojej matky T. G.. Keď
sa zdržiava v G. pracovne, býva u matky jeho družky, kde bývajú spolu s ich synom Z. G.. Taktiež sa
stará o syna svojej družky H. G.. Mesačné výdavky má cca 100,- eur na stravu, hygienu a na plienky pre
malého syna. Za elektrinu a nájom platí matka jeho družky. Družka je na materskej a mesačne dostane
cca X.XXX,- Kč, t. j. cca XXX,- eur. Pomáha im aj družkina a jeho matka. Od 1. 3. 2011 ku dňu výsluchu
pracoval príležitostne v G. republike, v okrese R. B. na rôznych stavbách a výkopových prácach. Išlo o
prácu načierno, teda nemal žiadnu dohodu o vykonaní práce. Uviesť meno zamestnávateľa nevie, lebo
peniaze za prácu boli vyplácané jeho známemu, ktorý ich dal následne do ruky jemu osobne. Mesačne
tak zarobil cca 600,- eur. Snažil sa výživné platiť pravidelne, ale keď nemal peniaze, nemal z čoho,
tak neplatil. Nejaké peniaze musel použiť aj na výživu svojho ďalšieho dieťaťa a družky. Tiež musel do
mesiaca máj 2012 platiť mesačne nájomné vo výške 8.700 Kč. Nakoľko sa presťahovali, nájomné už
platiť nemusí, a tak všetky peniaze, ktoré mu zostanú, vyplatí T. X. na výživné. Hneď, ako bude mať
peniaze, dlžné výživné vyplatí.
Svedkyňa T. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný zaplatil 8. 3. 2011 1343,- eur cestou
exekútora, ale išlo o dlžné výživné za predchádzajúce obdobie. Od apríla 2011 platil výživné nasledovne:
v roku 2011 - v máji 165,- eur, v júni 83,- eur, v auguste 100,- eur, v októbri 200,- eur, v decembri 86,-.
V roku 2012 zaplatil v januári 80,- eur, v máji 250,- eur, v decembri 364,- eur. Odvtedy nezaplatil žiadne
výživné. S obžalovaným nie je v kontakte. Syn sa s ním nestretáva, lebo nechce. Syn núdzou netrpel,
ona je zamestnaná, syn sa má dobre. Náhradné výživné poberá odvtedy, ako jej obžalovaný neplatí
výživné, teda asi od roku 2011, doposiaľ. Dostávala ho vo výške 83,- eur, ale potom, ako jej obžalovaný
zaplatil 364,- eur, jej tú sumu strhávajú a dostáva mesačne len 72,- eur. Obžalovaný navrhol u exekútora
1. 6. 2015 zasielať jej splátky dlžného výživného v sume 580,- eur mesačne. Ona s tým nesúhlasí,
pretože nie je schopný platiť mesačne ani 83,- eur, a ku dňu hlavného pojednávania 19. 6. 2015 jej
nezaplatil žiadne peniaze, o ktorých sa vyjadroval u exekútora.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10P/129/2009 zo dňa 13. 1. 2010 mal súd
preukázané, že maloletý T. G. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, a otec F. G. je povinnýprispievaťnajehovýživuvýživnýmvovýške83,-eurmesačne,vždydo15.dňakaždéhomesiacavopred
k rukám matky dieťaťa, od 1. 5. 2009. Zameškané výživné za obdobie od 1. 5. 2009 do 31. 12. 2009
súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným, tiež k rukám
matky dieťaťa, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z obsahu pripojeného spisu a trestného rozkazu sp. zn. 2T/11/2011 zo dňa 31. 1. 2011 mal súd
preukázané, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, ktorá uplynula 18. 8. 2012.
Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že T. G. sa narodil 8. 9. XXXX otcovi F. G. a
matke T. X..
Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že maloletý T. G. je žiakom Základnej školy s materskou školou
vo V..
Obcou V. obžalovaný nie je bližšie hodnotený. Na verejnosti sa správa slušne. V obci nemá evidovaný
žiadny priestupok.
Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaný bol zamestnancom do 7. 1. 2008.
Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 12. 6. 2012 mal súd preukázané, že obžalovaný podal daňové
priznanie len za zdaňovacie obdobie roku 2007. Dňa 26. 3. 1999 ukončil činnosť.
Zo správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, odboru služieb zamestnanosti, pracovisko Liptovský Hrádok,
zo dňa 13. 6. 2012 mal súd preukázané, že obžalovaný nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie.
Jeho posledná evidencia bola od 6. 7. 2009 do 24. 8. 2010. Vyradený bol z evidencie uchádzačov o
zamestnanie pre nespoluprácu - nedostavil sa na určený termín kontaktu.
Zo správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí a rodiny, zo dňa 13. 6. 2012 mal súd
preukázané, že obžalovaný poberal naposledy dávku a príspevky od 1. 9. 2009 do 31. 1. 2011, kedy
boli dávka a príspevky odňaté a ich výplata bola zastavená z dôvodu nespolupráce s úradom. O jeho
vyživovacej povinnosti bol úrad informovaný, z dávky a príspevkov v hmotnej núdzi neboli vykonané
žiadne zrážky na výživné.
Z Centrálneho depozitáru cenných papierov SR, a.s., mal súd preukázané, že obžalovaný nemá
zriadený účet majiteľa cenných papierov a nie je registrované záložné právo k cenným papierom.
Z výdavkového pokladničného dokladu č. 10 Exekútorského úradu exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka
zo dňa 8. 3. 2011 mal súd preukázanú výplatu sumy 1.343,- eur T. X..
Z poštových peňažných poukazov mal súd preukázané, že obžalovaný zaplatil T. X. výživné pre
maloletého T. G. v mesiaci máj 2011 165,- eur v júni 2011 83,- eur, v auguste 2011 100,- eur, v októbri
2011 200,- eur, v decembri 2011 86,- eur, v januári 2012 80,- eur, v máji 2012 250,- eur, v decembri
2012 364,- eur.
Z dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva v splátkach, medzi ÚPSVaR,
ako veriteľom, a dlžníkom T. X., zo dňa 18. 2. 2014 mal súd preukázané, že T. X. uznáva pohľadávku vo
výške 364,- eur vyplatenú ako náhradné výživné za obdobie od 1. 8. 2012 do 31. 12. 2012, a zaväzuje
sa splácať dlh po 11,- eur mesačne až do uhradenia pohľadávky.
Z rozhodnutia ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17. 10. 2012 mal
súd preukázané, že T. G. vznikol nárok na náhradné výživné počínajúc dňom 1. 6. 2012 vo výške 83,-
eur mesačne.
Zo správy polície zo dňa 1. 4. 2015 mal súd preukázané, že obžalovaný v súčasnosti býva na adrese
E., I. čtvrť č. XXX, PSČ XXX XX G. republika.Zo správy súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka zo dňa 5. 5. 2015 mal súd preukázané, že okrem
sumy 1.343,- vymoženej od obžalovaného 8. 3. 2011, nie sú evidované od neho žiadne iné splátky.
Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané záznamy z roku 1998 a 2002, kedy sa hľadí na neho,
akoby nebol odsúdený, jedno odsúdenie sa týka odsúdenia Okresným súdom Zlín so skúšobnou dobou
do 3. 5. 2011, osvedčil sa. Z už citovaného rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš mal súd
preukázané, že trestným rozkazom zo dňa 31. 1. 2011, sp. zn. 2T/11/2011, právoplatným 18. 2. 2011,
bol F. G. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so skúšobnou dobou určenou do 18. 8. 2012.
Vyriešením predbežnej otázky sa v uvedenej veci hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav. Z výpovede obžalovaného a
matky maloletého dieťaťa T. X., ako aj z listinných dôkazov, má súd preukázané, že napriek tomu, že
obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého syna T. G. v sume 83,- eur mesačne
do rúk matky maloletého dieťaťa, od apríla 2011 do 19. 6. 2015, s výnimkou mesiacov máj 2011, kedy
zaplatil výživné 165,- eur, jún 2011, kedy zaplatil 83,- eur, august 2011, kedy zaplatil 100,- eur, október
2011, kedy zaplatil 200,- eur, december 2011, kedy zaplatil 86,- eur, január 2012, kedy zaplatil 80,- eur,
máj 2012, kedy zaplatil 250,- eur, december 2012, kedy zaplatil 364,- eur, neplatí výživné na svojho
syna T. G., nar. 8. 9. XXXX, hoci má príjem najmenej z brigádnickej činnosti, a tak za uvedené obdobie
dlhuje na výživnom T. X. pre maloletého T. G. sumu najmenej 2905,- eur.
Obžalovaný si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, jej nepravidelné plnenie v trestnom konaní
priznal, avšak nebolo preukázané, že by okrem tohto postoja urobil efektívne a účelné kroky smerujúce
k zabezpečeniu pravidelného plnenia vyživovacej povinnosti. Práve naopak, bol to obžalovaný, ktorý
sa pripravil o možnosť získania práce a s ňou súvisiaceho pravidelného peňažného príjmu, z ktorého
by mohol výživné platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách, pretože práve pre nedisciplinovanosť
a nespoluprácu bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na území SR. Aj napriek tejto
skutočnostiobžalovanýmápríjemzbrigádnickejčinnosti,zárobokznej,podľajehovlastnéhovyjadrenia,
dosahoval v určitom období výšku až 600,- eur mesačne, napriek tomu naposledy zaplatil výživné v
decembri 2012 v sume 364,- eur. Obžalovaný sa so synom nestretáva a ani inak v naturálnej forme na
uspokojovanie jeho životných potrieb už dlhšiu dobu neprispieva.
Výživné sa má platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, a trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Kým v konaní bolo preukázané, že matka maloletého syna je schopná
odútlehovekudieťaťauspokojovaťjehoživotnépotreby,obžalovanýtakútosnahuprejavilnedostatočne,
hoci vo vzťahu ku deťom pochádzajúcim z iného zväzku sa na uspokojovaní ich životných potrieb
podieľa aktívne. Preukázané bolo, že obžalovaný za obdobie od apríla 2011 ku dňu rozhodovania
prvostupňovým súdom dlhuje na výživnom pre svojho syna sumu najmenej 2.905,- eur. Svojím konaním
naplnil všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona), pretože úmyselne najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a uvedený čin páchal po dlhší čas, teda
závažnejším spôsobom konania.
Vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 2T/11/2011 sa hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený, súd neaplikoval pri ustálení
právnej kvalifikácie kvalifikačný znak, že už bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za
taký čin odsúdený.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jeho nápravy, vychádzal súd zo zásady, že
trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,
čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu
spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie
trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednakaj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
V prejednávanej veci neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti, súd teda mohol
ukladať trest v základnej trestnej sadzbe v rozpätí od jedného roka do piatich rokov. Z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie súd považuje za primeraný podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov, prihliadajúc na nezodpovedný postoj obžalovaného, dlhšiu dobu, počas ktorej
páchal trestnú činnosť, výšku dlžného výživného, možnosti nápravy obžalovaného, a takto uložený
trest z hľadiska uvádzaných kritérií považuje za trest primeraný, pričom samotná hrozba trestom vo
forme podmienečného odkladu s určením skúšobnej doby vo výmere 3 roky je trestom, ktorým možno
primerane dosiahnuť účel daný Trestným zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.