Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206053
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115206053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : Friendly Finance

Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO : 47 243 368, právne zastúpeného advokátom Mgr.
Henrichom Šindlerom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému : H. T., D..: XX.XX.XXXX, N. Z. XX, XXX XX G. v konaní o zaplatenie 302,33 EUR s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 200,- EUR od 01.04.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 27,07 EUR pozostávajúce z trov

vynaložených na súdny poplatok vo výške 5,76 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 21,31 EUR,
tieto na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 09.02.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2015 domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 302,33 EUR s príslušenstvom.
Zároveň požadoval náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľa a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 19.03.2014
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že žalovaný ako spotrebiteľ

prijal návrh Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu,
na základe čoho mu žalobca ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške
200,- EUR. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia
žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa a to za účelom zriadenia
užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú
bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva ako
aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu

oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany žalobcu sa tak stalo zaslaním predzmluvného
formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a
zaregistrovaný žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný
žalobcomakoveriteľomprostredníctvomtejtoelektronickejpošty. Žalobcasivtomtokonaníuplatnilvoči
žalovanému sumu 302,33 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 200,- EUR, ktorá bola poskytnutá žalovanému
ako spotrebiteľovi, z celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške37,33 EUR, ktoré predstavujú RPMN, ktorej výška je uvedená v zmluve a zároveň si uplatňuje voči
žalovanému ako spotrebiteľovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR.
Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 31.03.2014 a žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej

zmluvy ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi
s porušením povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok. Vzhľadom k
tomu, že je žalovaný v omeškaní, uplatnil si žalobca voči nemu aj náhradu úroku z omeškania vo výške
5,25 % ročne a to zo sumy 237,33 EUR (suma 200,- EUR + náhrada nákladov za poskytnutie úveru
vo výške 37,33 EUR).

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

V zmysle § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len
O.s.p. ) v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konanie dosiahne predmet konania 1.000,- EUR od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,- EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť len

na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v
rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea
odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 16.06.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 08.06.2015,
t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinami a to : Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 19.03.2014; výpisom z bankového účtu žalobcu, upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa
07.04.2014; urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 14.04.2014; upozornením zo dňa 21.04.2014;
poslednou výzvou zo dňa 28.04.2014; výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I a zistil

tento skutkový stav:

Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel : Sro., Vložka číslo: 30985/V (č.l. 3
spisu) bolo zistené, že žalobca je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČO -m: 47 243 368 a jeho
predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov.

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb (č.l. 5 - 7 spisu) súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu a z obsahu
tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a to na základe Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako :
Podmienky splácania úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom,
žalovanému ako spotrebiteľovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní
a je poskytnutý jednorázovo v celej výške.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.03.2014 (č.l. 8) súd zistil, že táto je podpísaná

len zo strany žalobcu ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému krátkodobý
bezúročný úver vo výške 200,- EUR s jednorazovým čerpaním a to bezhotovostným prevodom z účtu
v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom žalovaný ako
spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 237,33 EUR
bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru

dňa 31.03.2014. RPMN je stanovená na 18131,9 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorenépoplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou sumou vo výške 37,33 EUR a teda celková čiastka,
ktorú sa zaviazal žalovaný ako spotrebiteľ vrátiť žalobcovi je suma 200,- EUR a suma 37,33 EUR, teda
spolu 237,33 EUR.

Z výpisu z bankového účtu žalobcu číslo 2700334262/8330 vedeného vo Fio banka, a.s. zo dňa
19.03.2014(č.l.9spisu)bolozistené,žedňa19.03.2014poskytolžalobcanaprotiúčetsčíslomtotožným
s číslom účtu žalovaného uvedeného v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s variabilným
symbolom 1030969, sumu vo výške 200,- EUR.

Zo žalobcom predložených upomienok a výziev a to z upomienky zo dňa 07.04.2014 (č.l. 10 spisu), z
urgencie zo dňa 14.04.2014 (č.l. 11 spisu), z upozornenia zo dňa 21.04.2014 (č.l. 12 spisu) ako aj z

poslednej výzvy zo dňa 28.04.2014 (č.l. 13 spisu) bolo zistené, že týmito opakovane vyzýval žalovaného
naúhraduposkytnutejsumyspoluspoplatkomzaposkytnutieúveru,pričomvkaždejztýchtoupomienok
uviedol aj administratívne náklady vymáhania a to v upomienke zo dňa 07.04.2014 sumu 35,- EUR, v
urgencii zo dňa 14.04.2014 sumu vo výške 10,- EUR, v upozornení zo dňa 21.04.2014 vo výške 10,-
EUR a vo výzve zo dňa 28.04.2014 vo výške 30,- EUR.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon

o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo

pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 odsek 1, prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 odsek 1.

Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo

pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak

právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku
alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 odsek 20 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.

Podľa § 369 odsek 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpisom Občianskeho
práva.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú
súd vzhľadom na povahu zmluvných strán ( žalobca v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ
a žalovaný ako spotrebiteľ ) posúdil v zmysle ustanovenia § 53 a nasledujúce Občianskeho zákonníka

ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskomúvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve
bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu 31 dní a preto v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským

úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z.z. mal žalobca pri tomto
zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery
a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia

§ 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná
formaajkeďžalobcatvrdil,žeuzavrelZmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruaRámcovú zmluvuso
žalovaným elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu
nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40
odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje
sa bezúročný a bez poplatkov a navyše súd poukazuje aj na samotné znenie Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru zo dňa 19.03.2014, kde je uvedené, že veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný
úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady a to RPMN v hodnote 18 131,9 %. Vzhľadom
k tomu súd odmenu, teda celkové náklady tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou
sumou vo výške 37,33 EUR posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia §
3 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť

právnu ochranu. Nakoľko bolo v konaní preukázané ( výpisom z účtu žalobcu ), že žalobca poskytol
žalovanému sumu vo výške 200,- EUR, ktorú žalovaný neuhradil, vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností súd zaviazal žalovaného len na úhradu sumy 200,- EUR.

Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti žalobcom požadovanej sumy odmeny vo výške 49,77 EUR
a to jednak vzhľadom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a vzhľadom aj na to, že tento úver

považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh žalobcu čo do sumy
náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- EUR, nakoľko žalobca ničím súdu nepreukázal,
že mu v súvislosti s poskytnutím úveru respektíve z nezaplatením úveru vznikli akékoľvek náklady.
Za skutočne vynaložené náklady pritom žalobca označil len sumy tak, ako sú uvedené v jednotlivých
upomienkach a výzvach, t.j. suma 30,- EUR, 10,-EUR, 10,-EUR, 30,-EUR, pričom vychádzajúc z článku

4 bod 5 Rámcovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálne sumy a nie o skutočne vynaložené náklady
tak ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko ani Rámcová zmluva nebola uzavretá písomnou formou
( je teda považovaná za bezúročnú a bez poplatkov ) a ani neboli individuálne dojednané žiadne
poplatky, súd za nedôvodný považoval aj návrh v časti, ktorou sa domáhal žalobca náhrady skutočne
vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR.

Pretože sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi nárok na
náhradu úrokov z omeškania a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995. Keďže
žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 1 mesiaca vychádzajúc zo zmluvy do
dňa 31.03.2014, dňom 01.04.2014 sa dostal do omeškania. Výšky úrokov z omeškania v tento deň
predstavovala hodnotu sadby ECB v tom čase 0,25 % + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie

citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania predstavovala hodnotu 5,25 % ročne na úhradu
ktorých z dlžnej sumy 160,- EUR odo dňa splatnosti až do zaplatenia zaviazal súd žalovaného tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko mal žalobca v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Tým,
že súd priznal žalobcovi istinu vo výške 200,- EUR, súd vyhovel jeho návrhu v rozsahu 66%. Čistý
úspech žalobcu po odrátaní úspechu žalovaného vo výške 42% tak predstavuje 34 %, preto súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 32 %. Žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo

výške 18,- EUR z čoho 32 % predstavuje 5,76 EUR. Nakoľko bol žalobca v konaní zastúpený právnym
zástupcom, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR číslo 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to. Žalobca si vyčíslilnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 66,58 EUR pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, žaloba) t.j. 2 x 24,90 EUR plus 2 x
režijný paušál vo výške 2 x 8,39 EUR, spolu 66,58 EUR, trovy právneho zastúpenia potom predstavujú

66,58 EUR, z čoho 32 % je 21,31 EUR.

Priznaná náhrada trov konania tak pozostáva z náhrady trov zaplateného súdneho poplatku vo výške
5,76 EUR a z náhrady trov vynaložených na trovy právneho zastúpenia vo výške 21,31 EUR, spolu
27,07 EUR.

O povinnosti nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia §
149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada

trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).