Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214172
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714214172.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinvkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouBraškovouvprávnejvecižalobcu:U.
Š.,A..XX.XX.XXXX,W.P.XXXX/X,P.,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaHagara-Hagarová,
s.r.o., sídlo : Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO : 36 806 498 proti žalovanému : O. F., Y..X.., Q. G. L., X. :
Š. X, W. G. : XX XXX XXX, o zaplatenie 484,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 484,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 484,92 eur od 28.11.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 457,38 eur a iné trovy
konania vo výške 29 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 51,04 eur na účet Okresného súdu Martin, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014 domáhal, aby súd vydal rozsudok,

ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 484,92 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 484,92 eur od 28.11.2012 do zaplatenia a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy právneho zastúpenia a trovy konania vo výške
uhradeného súdneho poplatku. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 18.10.2012 došlo na Podhradskej
ceste v Sučanoch ku škodovej udalosti, pri ktorej z korby motorového vozidla B. : X. riadeného U. M.,
W. XXX XX M. spadol kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu EČ : MT003CP, ktoré

riadil syn žalobcu H. Š., W. P. X, P.. Svedkom škodovej udalosti bol žalobca, ktorý bol spolujazdcom
v poškodenom vozidle. Oznámením o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2012
oznámil žalovaný žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia
náhrady škody, a to z dôvodu, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností klientom
preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla B. : X.. Žalobca dňa 17.09.2014
vyzval žalovaného prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu InHelp s.r.o. na prehodnotenie

spôsobu likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a vyplatenie náhrady škody. Žalovaný listom
zo dňa 15.10.2014 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. Žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie
likvidácie poistnej udalosti listom zo dňa 12.11.2012. Lehota na poskytnutie poistného plnenia teda
uplynula dňa 27.11.2012, t.j. žalovaný je od 28.11.2012 v omeškaní so splnením svojej povinnosti. Výška
nároku uplatňovaného žalobcom - 484,92 eur predstavuje náklady žalobcu na opravu poškodeného
čelného skla, ktoré uhradil spoločnosti Autotip spol. s r.o..

Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním zo dňa 08.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu
dňa 11.12.2014, ktorým žiadal, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenýa nahradil žalovanému trovy konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že zastáva názor, že nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla EČ : X. XXX Y.. Mal za to, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti poistenca

žalovaného nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, nakoľko takéto
vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle
poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného.
Uviedol, že vodič venujúci sa plne vedeniu vozidla a sledujúci situáciu v cestnej premávke nie je
spôsobilý byť si vedomý skutočnosti, že spod jeho motorového vozidla (spod kolesa) odskočil kamienok

a súčasne tento kamienok poškodil čelné sklo za ním idúceho vozidla. Uvedených skutočností si vodič
nemôže byť vedomý aj vzhľadom na rýchlosť vozidla a predpokladanú veľkosť údajne odskočeného
kamienka (milimetre). Vzhľadom na uvedené, spochybňuje hodnovernosť a relevanciu listinných
dôkazov, ktorými žalobca preukazuje priebeh škodovej udalosti a zakladá nimi pasívnu legitimáciu
žalovaného. Mal za to, že nebolo preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako
následku je prevádzka poisteného motorového vozidla a preto nemôže byť dostatočne preukázaný

ani kauzálny nexus. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný.
Zároveň uviedol, že v prípade ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je potrebné
zamietnuť žalobný návrh z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane žalovaného. Mal za to, že
kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a je
možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,

ktoré možno od prevádzateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu.
Mal za to, že vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou fakticky nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na
vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd mal za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie
úsilie na odvrátenie škody a preto je zbavený zodpovednosti za škodu.

Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal na Okresný súd Martin dňa 17.02.2015 svoje stanovisko,

kde zotrval na svojom návrhu. Vo svojom stanovisku uviedol, že v súvislosti so škodou spôsobenou
na čelnom skle vozidla kameňom zastáva právny názor obsiahnutý v Stanovisku občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2014 CpJ 5/2014, že škoda spôsobená
na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného
motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a teda

zodpovednosti za túto škodu sa nemožno zbaviť. Uviedol, že k poškodeniu čelného skla na vozidle
žalobcu došlo kameňom, ktorý spadol z korby nákladného vozidla a žalobca má za to, že samotný
pohyb a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky, kvôli
ktorým došlo k vymršteniu (odskočeniu) kameňa z korby vozidla, pričom tento kameň spôsobil škodu
na čelom skle žalobcovho vozidla a teda prevádzka motorového vozidla je príčinou vymrštenia kameňa,

ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobil škodu.

Súd vo veci vykonal pojednávanie na dňa 10.03.2015, 22.04.2015 a dňa 27.05.2015.

Na pojednávanie konané dňa 10.03.2015 sa žalovaný neustanovil avšak svoju neprítomnosť
ospravedlnil. Požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Na predmetnom pojednávaní žalobca
zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že jeho syn - Róbert Šopor mal tesne pred svadbou, požičal mu

motorové vozidlo. Keď vychádzali od Prefy z ich strany bola mierne ľavotočivá zákruta, kde sa stretli s
nákladným autom, ktoré sa pomerne rýchlo okolo nich prehnalo. Zrazu sa čosi mihlo a počuli poriadny
náraz. Syn- Róbert Šopor ostal stáť a vtedy zbadal, že na čelnom skle majú dve priehlbeniny od kameňa.
Boli tam dve priehlbeniny ale bol tam jeden silný kameň, ktorý spadol na čelné sklo. Bola tam jedna rana.
Na zastávke na ceste sa otočili a šli za vodičom nákladného motorového vozidla, z ktorého mal odskočiť

kameň, aby ho dohnali. Keď ho dohnali, vodič nákladného motorového vozidla zastal, kde spísali správu
o nehode. Správu podpisoval on, jeho syn- H.Ó. Š. a vodič nákladného motorového vozidla. Políciu na
miesto nevolali. Uviedol, že vodič viezol štrk zo Sučian. Uviedol, že štrk na ňom nebol prekrytý. Uviedol,
že s motorovým vozidlom išli proti sebe. Uviedol, že pri škodovej udalosti boli len oni a protiidúce auto.

Na predmetnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý vodič poškodeného motorového vozidla, syn

žalobcu - H. Š., ktorý uviedol, že dňa 18.10.2012 asi o 15.00 hod. bol vyzdvihnúť žalobcu v práci. Po
vyjdení z parkoviska v ľavotočivej zákrute ich míňalo nákladné motorové vozidlo. Keď toto motorovévozidlo míňal všimol si v poslednej chvíli, boli zhruba na úrovni motorového vozidla v zadnom poli nejaký
predmet, ktorý následne narazil do čelného skla motorového vozidla. Uviedol, že ho videl pred čelným
sklom, ale určite letel zľava z boku a trochu z hora. Uviedol že následne trochu pribrzdil, pretože im

narazilo do čelného skla a bol to šok. Následne sa so žalobcom zhodli, že sa otočia a dohonia vinníka
škodovej udalosti, čo sa im po niekoľkých 100 metroch aj podarilo. Keď zastavili a vinník tiež zastavil
konfrontovali ho s tým čo sa stalo. Nenamietal nič, povedal, že musí zavolať svojmu nadriadenému. Bola
zhodne spísaná škodová udalosť, vymenili si telefónne čísla a odišli, políciu nevolali. Uviedol, že pred
škodovou udalosťou nebolo žiadne vozidlo pred nákladným autom, za ním išlo osobné motorové vozidlo

a ďalšie nákladné vozidlo, tieto motorové vozidlá išli okolo nich až po náraze. Pred nimi ani za nimi
nešlo žiadne vozidlo. Mal za to, že kameň odskočil z nákladného motorového vozidla nakoľko škodová
udalosť sa stala, keď toto motorové vozidlo míňali. Mal za to, že kameň odskočil z korby predmetného
vozidla. Toto nákladné auto viezlo štrk, ktorý im narazil do čelného skla, mal minimálne 5 cm. Kamene
a štrk neboli zakryté, boli len uložené na korbe.

Na pojednávaní konanom dňa 22.04.2015 bol vypočutý ako svedok vodič nákladného motorového

vozidla pán U. M., ktorý uviedol, že dňa 18.10.2012 išiel zo Sučian do Turian, išiel na motorovom
vozidle zn. MAN, pričom vozidlo patrí spoločnosti Drustav s.r.o. Uviedol, že pracuje ako vodič pre
túto spoločnosť. Uviedol, že toho dňa na predmetnom motorovom vozidle viezol štrk. Ako prešiel z
hlavnej cesty na poľnú cestu tak na neho začalo blikať motorové vozidlo. Následne zastavil a spýtal
sa čo sa stalo. Vodič motorového vozidla, ktorý na neho blikal vyšiel zo svojho motorového vozidla,

tento mu povedal, že z jeho auta odskočil kameň a rozbil mu čelné sklo na jeho aute. Zavolal svojmu
stavbyvedúcemu, ten mu povedal, aby spísal škodovú udalosť a nahlásil to zamestnávateľovi. Záznam
o škodovej udalosti spísali. Uviedol, že štrk, ktorý viezol bol zaplachtovaný. S motorovým vozidlom, ktoré
nanehoblikalosamíňali. Uviedol,žesprávuonehodepodpísalpreto,žemalzato,žezjehomotorového
vozidla odskočil kameň. Škodu na motorovom vozidle si pozrel. Uviedol, že v čase škodovej udalosti mal

za to, že škodová udalosť sa stala takým spôsobom ako bola zakreslená v správe o nehode. Uviedol, že
kameň ktorý spôsobil škodovú udalosť mohol byť z motorového vozidla, ktoré viedol. Uviedol, že v čase
škodovej udalosti boli pred ním aj za ním motorové vozidlá, ale nepamätá si to. Uviedol, že išli vozidlá
v smere ako išiel on, aj v protismere. Na predmetné pojednávanie sa žalobca neustanovil, požiadal o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, zároveň požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2015 žalobca uviedol, že čo sa týka nákladného motorového
vozidla, toto zakryté nebolo. Uviedol, že po tom, ako išiel škodovú udalosť nahlásiť na poisťovňu, táto
ho poslala na obhliadku. Následne šiel s motorovým vozidlom do servisu, tam mu čelné sklo opravili
a vyúčtovali. Sumu, ktorú od neho požadovali zaplatil. Uviedol, že ak svedok U. M. mal za to, že ku
škodovej udalosti nedošlo tak ako bolo spísané v samotnom zázname o priebehu škodovej udalosti,

nemusel tento záznam podpísať, pretože keby toto odmietol podpísať, tak by volali políciu.

Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na svojom návrhu
v celom rozsahu. Mal za to, že vykonaným dokazovaním a to predloženými listinnými dôkazmi ako aj
výpoveďami svedkov a samotného žalobcu bolo preukázané, že ku škode došlo tak, ako je popísané
v žalobnom návrhu. Škoda bola spôsobená vozidlom, ktoré je poistené u žalovaného a teda v zmysle

príslušných zákonných ustanovení, uvedených v žalobnom návrhu žalovaný zodpovedá za takto
spôsobenú škodu a je povinný ju uhradiť. Výška škody bola vyčíslená na základe faktúry za opravu,
ktorá bola takisto súčasťou žalobného návrhu. Uviedol, že majú za to, že zodpovednosti sa v tomto
prípade zbaviť nie je možné, pričom v tej súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.02.2015. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 484,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 484,92 eur od 28.11.2012 do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalovaný sa na
predmetné pojednávanie neustanovil. Požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a žiadal,
aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov H. Š., U. M. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi

súčasť spisu, žalobným návrhom (č.l. 1-2 súdneho spisu), správou o nehode (č.l. 6 súdneho spisu),
oznámením o riešení škodovej udalosti (č.l. 7 súdneho spisu), výzvou na prehodnotenie spôsobulikvidácie škodovej udalosti ( č.l. 8 -9 súdneho spisu), vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti
(čl. 10 súdneho spisu), s vyúčtovaním k dokladu fiskálneho modulu na sumu 484,92 eur, splatným
dňa 07.11.2012 (č.l. 11 súdneho spisu) a účtovným dokladom - pokladničným dokladom na sumu

484,92 eur, z ktorého je zrejmé, že predmetná suma bola zaplatená dňa 07.11.2012 (č.l.12 súdneho
spisu), vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu (č.l. 21 - 22 súdneho spisu), stanoviskom žalobcu k
vyjadreniu žalovaného (č.l.26-27 súdneho spisu), Stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(č.l. 28-29 súdneho spisu), fotografiami (č.l. 42-47 súdneho spisu), pričom zistil tento skutkový stav:

Dňa18.10.2012asio15.10došlokuškodovejudalostinaPodhradskejceste,prikurtochvSučanochtak,

že z korby motorového vozidla zn. MAN EČ : X. vedeného U. M. zamestnancom spoločnosti DRUSTAV
s.r.o.,ktorýnakorbepredmetnéhomotorovéhovozidlaviezolštrkodskočilkameň,vdôsledkučohodošlo
k poškodeniu predného čelného skla motorového vozidla žalobcu zn. Chevrolet - Cruze, EČ: P. XXX I..

Skutočnosť, že čelné sklo motorového vozidla, ktorého vlastníkom je žalobca bolo poškodené bola
preukázaná doloženými fotografiami ako aj výpoveďou oboch svedkov a žalobcu. Túto skutočnosť
nepoprel ani žalovaný. Pokiaľ ide o skutočnosť, či kameň bol vymrštený z korby motorového vozidla,

ktoré viedol pán U. M. súd mal za to, že uvedené bolo preukázané nasledovnými skutočnosťami.
Ako vyplýva z výsluchu svedka - H. Š. ako aj žalobcu v čase vzniku škodovej udalosti nebolo pred
poškodeným motorovým vozidlom ani za ním žiadne motorové vozidlo. Podľa výpovede svedka H. Š. v
opačnom smere išli síce dve motorové vozidlá avšak tie ich míňali až po náraze vymršteného kameňa do
čelného skla na poškodenom motorovom vozidle. I keď svedok pán U. M. pri výsluchu uviedol, že pred

ním aj za ním boli motorové vozidlá, a že motorové vozidlá boli aj v protismere a že v tom čase bol veľký
ruch, zároveň uviedol, že si to už nepamätá, nakoľko už prešli tri roky. Súd mal však za to, že keď by
si bol svedok U. M. vedomý toho, že z jeho motorového vozidla nebol vymrštený kameň, ktorý spôsobil
poškodenie čelného skla žalobcu, dobrovoľne by správu o nehode nebol podpísal. Pri výsluchu na
pojednávaní svedok U. M. opätovne uviedol, že v čase škodovej udalosti mal za to, že z jeho motorového

vozidla odskočil kameň na poškodené motorové vozidlo, uviedol že mal za to, že ku škodovej udalosti
došlo tak ako to bolo zakreslené v náčrte, pričom z náčrtu na správe o nehode je zrejmé, že z korby
motorového vozidla zn. MAN EČ SK 551 AT odskočil kameň na čelné sklo motorového vozidla zn.
Chevrolet Cruze EČ MT 003 CP. Aj zo svedeckej výpovede pána H. Š., ktorý viedol poškodené motorové
vozidlo v čase škodovej udalosti jednoznačne vyplynulo, že predmetný kameň odskočil z motorového

vozidla EČ X. Y., ktoré viedol pán U. M.. Skutočnosť, že kameň, ktorý poškodil čelné sklo odskočil práve
z motorového vozidla, ktoré viedol pán U. M. podporuje aj fakt, že predmetné motorové vozidlo viezlo
štrk. I keď i v tomto sa rozchádzajú svedecké výpovede, kým svedok H. Š. ako aj žalobca uviedli, že
štrk nebol zaplachtovaný a svedok U. M. uviedol, naopak, že bol, súd mal za to, že i v prípade riadneho
zaplachtovania štrku na korbe vozidla, je potenciálna možnosť vymrštenia kameňa spod predmetnej

plachty.

Súd mal za to, že s ohľadom na vykonané svedecké výpovede, kde ako bolo už vyššie uvedené sám U.
M. uviedol, že v čase škodovej udalosti mal za to, že ku škodovej udalosti došlo tak ako bolo uvedené
v správe o nehode, došlo k tomu, že z korby motorového vozidla zn. MAN EČ : X. Y., ktoré bolo v
pohybe došlo k vymršteniu kameňa, ktoré poškodilo motorové vozidlo zn. Chevrolet - Cruze EČ P. XXX

I., ktorého vlastníkom je žalobca.

Z výsluchu oboch svedkov mal súd ďalej preukázané, že po vymrštení kameňa pohybom vozidla zn.
MAN EČ : X. XXX Y., na základe blikania svedka H. Š., vodiča motorového vozidla zn. Chevrolet Cruze
- EČ : P. XXX I., svedok U. M. zastavil vozidlo. Následne došlo k spísaniu správy o dopravnej nehode
po preverení spôsobeného poškodenia aj zo strany svedka - U. M.. Pravdivosť výpovede svedkov

potvrdzuje aj súdu predložená správa o nehode zo dňa 18.10.2012.

V súvislosti s odstránením poškodenia predného skla motorového vozidla žalobca na základe
vyúčtovania k dokladu z fiskálneho modulu zo dňa 07.11.2012 uhradil sumu 484,92 eur, čo preukazuje
listinný dôkaz na č.l. 11 súdneho spisu a zároveň pokladničný doklad na čl.12 súdneho spisu.Žalobca si uplatnil škodu u žalovaného -v poisťovni, kde mal vlastník motorového vozidla zn. MAN
EČ X. XXX Y. spoločnosť Drustav s.r.o. uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu,
čo žalovaný ani nikto iný nespochybnil, ktorý na základe oznámenia o riešení škodovej udalosti č.

XXXXXXXXX2 listom zo dňa 12.11.2012 odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Ako dôvod
uviedol, že nárok považuje za neoprávnený, nakoľko medzi vznikom škody a následkom nie je príčinná
súvislosť a nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla EČ X. XXX Y..

Podľa § 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len
"citovaný zákon" poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) lebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované ustanovenia zákonov súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, keď mal preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla EČ : X. XXX Y. došlo k spôsobeniu
škody na motorovom vozidle žalobcu EČ : P. XXXCP, a to konkrétne prostredníctvom odskočenia
kameňa z korby motorového vozidla EČ :X. XXXAT. V konaní nebolo sporným, že v rozhodnej dobe

bolo motorového vozidlo EČ : X. povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý v zmysle § 15 ods.1
citovaného zákona v spojení s § 4 ods. 2 citovaného zákona zodpovedá za škodu spôsobenú uvedeným
motorovým vozidlom, a v súvislosti s ktorou zodpovednosťou žalovaný po prešetrení škodovej udalosti
odmietol poskytnúť poistné plnenie do výšky fakturovanej a žalobcom uhradenej sumy 484,92 eur
z ním namietaného dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je pritom objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej škodca zodpovedá za
vzniknutúškoduobjektívne,t.j.bezohľadunajehozavinenie.Vdanomprípadesaškodcaresp.žalovaný
môže zbaviť svojej zodpovednosti jediným liberačným dôvodom spočívajúcom v tom, ak by škoda bola
spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by škodca resp.
žalovaný preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od

neho požadovať. V súdenej veci bolo zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Súd dospel k záveru, že škoda bolaspôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a to konkrétne motorového vozidla EČ :
X.. Samotné vymrštenie kameňa z korby predmetného motorového vozidla bolo spôsobené pohybom
motorového vozidla EČ : X. Y.. Nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy -

blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, ktoré vonkajšie udalosti by nastali bez ohľadu
na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie. Na rozdiel od týchto vonkajších udalosti
bez pohybu motorového vozidla EČ : X. by nedošlo k vymršteniu kameňa, a preto je súd toho názoru,
že sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Škodca v tomto prípade žalovaný sa
preto svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže

zbaviť s poukazom na § 428 Občianskeho zákonníka, neprichádza do úvahy ani aplikácia § 428 druhá
veta Občianskeho zákonníka, ktorou sa súd ani nezaoberal, a na ktorý dôvod poukazoval žalovaný
vo svojom vyjadrení zo dňa 08.12.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil
žiadnu z okolnosti, na základe ktorej by sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti, súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal ním uplatnenú a žalovaným nespochybnenú istinu predstavujúcu
výšku spôsobenej škody.

Zároveň súd žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania odo dňa 28.11.2012, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na došetrenie škodovej udalosti - list žalovaného, ktorým žalobcovi
oznámil riešenie škodovej udalosti bol zo dňa 12.11.2012, podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, v tomto prípade

pätnástym dňom bol deň 27.11.2012, teda omeškanie žalovaného nastalo od nasledujúceho dňa, t.j.
od 28.11.2012. Úroky z omeškania súd priznal s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Platí, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku
zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak je návrh zamietnutý. Návrhom je
to, čoho sa žalobca v návrhu domáha (predmet sporu). Úspech žalobcu predstavuje priznaná suma, čo v

% vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 100 %. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu,
ktorá bola súdom zamietnutá, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 0 %. Čistý úspech žalobcu
teda predstavuje 100 %. Súd úspešnému žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 29,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške spolu 457,38 eur, a to za šesť
úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia podľa §13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; písomný návrh na začatie
konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej podľa
§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky, 3x účasť na pojednávaní podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky),
každý úkon á 33,19 eur (§10 ods. 1 tarify), ďalej 2x režijný paušál vo výške 8,04 eur, 4x režijný paušál
vo výške 8,39 eur (§16 ods. 3 tarify); ďalej cestovné náhrady (podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit vyhlášky,

podľa ktorého advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a
preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a
iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy) a
to za účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015 vo výške 16,07 eur /5,09 eur (7,3 x 0,60 x1,161) + 10,98 eur
(60x 0,183)/ , za účasť na pojednávaní dňa 22.04.2015 vo výške 16,22 eur /5,24 eur (7,3 x 0,60 x 1,196)

+ 10,98 eur (60 x 0,183)/ a za účasť na pojednávaní dňa 27.05.2015 vo výške 16,20 eur /5,22 eur (7,3 x
0,60 x 1,191 ) + 10,98 eur (60 x 0,183)/ a náhradu za stratu času (podľa §17 citovanej vyhlášky, podľaktorej pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtovéhozákladuzakaždúajzačatúpolhodinu)zaúčasťnapojednávanídňa10.03.2015za2začaté

polhodiny v sume 13,98 eur za každú začatú polhodinu t.j. 2x 13,98 eur, t.j. spolu 27,96 eur, za účasť na
pojednávaní dňa 22.04.2015 za 2 začaté polhodiny v sume 13,98 eur za každú začatú polhodinu t.j. 2x
13,98 eur, t.j. spolu 27,96 eur, za účasť na pojednávaní dňa 27.05.2015 za 2 začaté polhodiny v sume
13,98 eur za každú začatú polhodinu t.j. 2x 13,98 eur, t.j. spolu 27,96 eur, spolu 381,15 eur bez DPH,
tiež 20% DPH (§18 ods. 3 tarify). Súd žalobcovi nepriznal cestovné náhrady v plnom rozsahu, nakoľko

mal za to, že podľa dostupných zdrojov vzdialenosť medzi Martinom a Žilinou je 30 km, zároveň náhradu
za stratu času priznal žalobcovi len za začatú pol hodinu (na každú cestu Žilina - Martin, resp. Martin
- Žilina) a to aj s ohľadom na vzdialenosť medzi Martinom a Žilinou, ktorá je 30 km. Žalobca resp. jeho
právny zástupca nepreukázal, žeby cesta medzi Žilinou a Martinom trvala dlhšie ako 30 minút Priznané
trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

OtrováchštátuvzniknutýchvsúvislostisvýsluchomsvedkaJánaHrickanapojednávanídňa22.04.2015

súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a to tak, že výsledkom neúspešného žalovaného zaviazal
na ich náhradu v sume 51,04 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.