Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614204803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8614204803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti
žalovaným: 1./ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., X./ U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXX, XXX XX N., X./ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, o zaplatenie 3.429,45 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanív1.,2.a3.rade súpovinnízaplatiťžalobcovisumu1.173,10Eurspolusúrokomzomeškania

vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.173,10 Eur od 17.03.2013 do zaplatenia s tým, že spoločným a
nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného
v 3. rade a plnením žalovaného v 3.rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v
1.a 2. rade a to v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 54,13 Eur a to na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. K. U., advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 03.09.2014 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade zaplatiť mu sumu 3.429,45
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3004,97 Eur od 17.03.2013 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 334,01
Eur s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytla žalovaným

v 1. a 2. rade na základe úverovej zmluvy č. 0620706602 zo dňa 05.05.2004 úver s dohodnutou
výškou úrokovej sadzby 9,3% p.a. (ročne), ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali uhradiť formou 119pravidelných mesačných splátok vo výške 1.350,- Sk (44,81 Eur) s dátumom splatnosti prvej splátky dňa
20.06.2004. Dátum konečnej splatnosti úveru bol pôvodne zmluvnými stranami dohodnutý k 20.04.2014.
Z dôvodu porušenia povinnosti uhrádzať pravidelné mesačné splátky vyhlásil právny predchodca

žalobcuvsúladesust.7.6bod7.61Všeobecnýchobchodnýchpodmienokúverovejzmluvyk21.02.2013
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru predstavovala sumu 3.681,87 Eur pozostávajúcu z istiny nesplatenej časti úveru 3.004,97 Eur,
nesplatených úrokov 418,50 Eur, nesplatených poplatkov 5,98 Eur, nesplatených zmluvných úrokov
251,01 Eur a z nesplatených zákonných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 06.03.2013, avšak
žalovaní svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 13.03.2013 nezaplatili, a tak sú od 17.03.2013
v omeškaní. Pohľadávka je zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v 3. rade v písomnej
Dohode o ručení. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola dňa 28.03.2013 pohľadávka voči
žalovaným v 1. až 3. rade postúpená zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu, o čom boli
žalovaní upovedomení oznámením postupcu. Pohľadávka bola postúpená v celkovej výške 3.728,48

Eur pozostávajúca z istiny 3.004,97 Eur, nesplatených riadnych úrokov úveru vo výške 418,50 Eur,
nesplatených poplatkov vo výške 5,98 Eur, nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške
251,01 Eur a z nesplatených zákonných úrokov z omeškania vo výške 48,02 Eur. Z toho si žalobca
žalobou uplatňuje zaplatenie sumy 3.429,45 Eur pozostávajúcej z nesplatenej istiny vo výške 3.004,97
Eur, nesplatených riadnych úrokov 418,50 Eur, nesplatených poplatkov 5,98 Eur spolu so zákonným

úrokom z omeškania z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splatenie
pohľadávky poskytnutej žalovaným, t.j. od 17.03.2013.

Žalovaní v 1. až 3. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že ide nepochybne o spotrebiteľskú
vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. S poukazom

na platné znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 402/2013
z 19.06.2013 konštatoval, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
občianskeho práva. Uviedol, že je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval uplatnenú sumu, tzn.
z ktorých splátok, v akej výške každej splátky a s akou splatnosťou ako aj špecifikáciou, čo splátka

obsahuje. Je pravdepodobné, že v splátkach si žalobca uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok a platby si započítaval v rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k splátkam, pri
ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania.
V prípade čo i len čiastočného úspechu si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia z neurčitej hodnoty sporu v celkovej výške 171,41 Eur (odmena za 2 úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2014 a písomné podanie na súd 17.03.2015: 61,87 Eur + 64,54
Eur a režijný paušál 8,04 eur + 8,39 Eur a 28,57 Eur DPH).

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, jeho právny
zástupca a vedľajší účastník. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, pričom súhlasili s
rozhodnutím na pojednávaní bez ich účasti (žalobca sa ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu

písomne pred pojednávaním a vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobe). Predvolania na pojednávanie im
boli riadne doručené. Preto súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, jeho
právneho zástupcu a vedľajšieho účastníka v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.").

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2004 do roku 2009 splácal dokonca vyššie

splátky, ako mal predpísané - namiesto 1.350,- Sk platil 1.400,- Sk a od roku 2009 platil 50,- Eur, k čomu
predložil súdu potvrdenia o vkladoch na účet. Úver prestal splácať v roku 2010, pretože nemal z čoho
- je ťažko chorý a prišiel o zamestnanie. Je invalidným dôchodcom, a preto nie je schopný splatiť úver
naraz. Len na lieky minie mesačne okolo 55 - 60,- Eur. Splácať by dokázal tak 10,- až 15,- maximálne
20,- Eur mesačne. Súdu predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že poberá invalidný dôchodok

vo výške 288,10 Eur mesačne brutto.Žalovanáv2.radevosvojejvýpovediuviedla,žesapridržiavatoho,čouviedolvosvojejvýpovedimanžel
(žalovaný v 1. rade). Manžel je chorý a nemajú z čoho dlh splácať. Chce mesačnú splátku vo výške
10,- až 15,- Eur. Predložila súdu potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, ktorá jej je vyplácaná

vo výše 106,40 Eur mesačne.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý toho, že prevzal ručenie za úver. Bolo
to v čase, keď žalovaný mal prácu, vedel dlh splácať, avšak o prácu prišiel. Aj on je nezamestnaný a
jeho príjem je 20,- Eur mesačne za aktivačné práce. Má postihnuté dieťa. Dávky berie len manželka a
to opatrovateľské vo výške 270,- Eur. Rodina iný príjem nemá.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1., 2, a 3. rade ako aj

listinnými dôkazmi a to: návrhom na začatie konania, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/
CE, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 05.05.2004 č. 0620706002, Dohodou o ručení čl. 13-15 zo
dňa 05.05.2004, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2013 a doručenkami,
Oznámeniami o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona OZ v znení neskorších predpisov zo dňa
05.04.2013 a príslušnými doručenkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 29-36, Oznámením

o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 16.10.2014, špecifikáciou žalovanej pohľadávky zo
dňa 03.02.2015 a priloženými tabuľkami čl. 64-69, výpismi z účtu čl. 70-82, prehľadom splátok čl. 83,
tabuľkami čl. 84, Obchodnými podmienkami SLSP a.s. čl. 85 -87, Sadzobníkom poplatkov a náhrad
čl. 88-91, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 17.03.2015, podaním žalobcu, ospravedlnením
neúčasti na pojednávaní zo dňa 15.04.2015, potvrdeniami o vkladoch a výberoch predložených

žalovaným, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 28.04.2015, potvrdením Sociálnej
poisťovne zo dňa 28.4.2015 a ospravedlnením žalobcu z pojednávania a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril ako veriteľ so žalovanými
v 1. a 2. rade ako dlžníkmi dňa 05.05.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0620706602 (ďalej len
„Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 100.000,- Sk pri

dojednanej úrokovej sadzbe 9,30% ročne, dojednanom poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2% z
výšky úveru, poplatku za správu úveru vo výške 40 Sk/mesačne a dojednanom úroku z omeškania vo
výške dvojnásobku Úrokovej sadzby. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver splátkami vo výške 1.350,- Sk
mesačne splatnými k 20. dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola 20.06.2004 a konečná
splatnosť úveru bola 20.04.2014. Účel úveru uvedený v zmluve bol modernizácia domu.

V rovnaký deň ako zmluvu o úvere (t.j. 05.05.2004) uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným
v 3. rade Dohodu o ručení, v ktorej žalovaný v 3. rade vzal na vedomie, že veriteľ (právny predchodca
žalobcu) uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0620706602 v sume
100.000,- Sk a vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa z
tejto zmluvy v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

Zo žalovaným v 1. rade predložených potvrdení o vkladoch na účet súd zistil, že žalovaní úver splácali
od júna 2004 do roku 2009 (do októbra s výnimkou augusta). Za toto obdobie zaplatili podľa ním
predložených dokladov celkovo sumu 3.000,58 Eur nasledujúco: v období 06/2004 až 12/2004 spolu
325,30 Eur (7 x 1.400,- Sk = 9.800,- Sk), v období 01/2005 až 12/2005 spolu 557,66 Eur (12 x 1.400,-
Sk = 16.800,- Sk), v období 01/2006 až 12/2006 spolu 557,66 Eur (12 x 1.400,- Sk = 16.800,- Sk), v

období 01/2007 až 12/2007 spolu 564,30 Eur (10 x 1.400,- Sk + 2 x 1.500,- Sk = 17.000,- Sk), v období
01/2008 až 12/2008 spolu 557,66 Eur (12 x 1.400,- Sk = 16.800,- Sk) a v období od 01/2009 až 10/2009
spolu 438,- Eur (4 x 47,- Eur a 5 x 50,- Eur). Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok (v spise na č.l.
83) ako aj výpisu z účtu (v spise na č.l. 71 a 72) súd zistil, že žalovaní zaplatili aj splátku v auguste 2009
(ktorá nebola preukázaná žalovanými v nimi predložených výpisoch) vo výške 47,68 Eur (43,50 Eur +

4,18 Eur) a v januári 2010 (ktorá taktiež nebola preukázaná žalovanými v nimi predložených výpisoch)
vo výške 43,36 Eur. Žalovaní tak zaplatili spolu 3.091,68 Eur.

Z predložených Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2013 a doručeniek súd zistil,
že právny predchodca žalobu oznámil žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm.a) VOP, a preto v zmysle bodu 7.61 VOP vyhlásil ku dňu 21.02.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru,čímsapohľadávkazoZmluvyoúverestalasplatnouvcelomrozsahu.Zároveňvyzvalžalovaných,
abydo10dníodprevzatiaoznámeniazaplatilipohľadávkuspoluspríslušenstvomvyčíslenúna3.681,87

Eur. Žalovaným v 1. a 2. rade bolo oznámenie doručené do vlastných rúk dňa 06.03.2012 a žalovanému
v 3. rade bola zásielka s oznámením v ten istý deň uložená na pošte a následne vrátená právnemu
predchodcovi žalobu ako neprevzatá v odbernej lehote.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 a prílohy č.1 k tejto zmluve (špecifikácia
konkrétnej pohľadávky v spise na č.l. 7 až 9) súd zistil, že pohľadávka zo Zmluvy o úvere bola postúpená

z právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu (Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.).
Oznámenie o postúpení pohľadávky vykonané postupcom (Slovenská sporiteľňa, a.s.) bolo doručené
všetkým žalovaným dňa 23.04.2013.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom ku dňu
uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v

čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 až 3 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004) záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho
roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré

sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej
splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Podľa § 303 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) kto veriteľovi

písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým
ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) veriteľ
je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok
v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho

veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení
konkurzu.

Podľa § 546 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) dohodou účastníkov
možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na
seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu Dohody o ručení (k 05.05.2004) ručiteľ je povinný
dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods.
2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.

apríla 2014.

Podľa § 517 ods. 2 OZ k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa bodu III ods. 1 Zmluvy o úvere pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky
z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom.

Podľa bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) zmluvy o úvere ak
je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka

oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy a klient
je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými bol založený záväzkový vzťah a to zmluvou o splátkovom úvere č. 06020706602 zo dňa

05.05.2004, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo
výške 100.000,- Eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splatiť v 119 splátkach po 1.350,- Sk
mesačne. Taktiež bolo preukázané (čo potvrdil aj žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní),
že úver žalovaní splácali do roku 2009.

Poskytnutý úver bol úverom účelovým, pričom účelom úveru bola modernizácia domu. To je zrejmé

jednak z vyznačeného účelu v časti „predmet zmluvy“ ako aj z bodu II ods. 5 Zmluvy o úvere,
podľa ktorého bol dlžník povinný doručiť veriteľovi v lehote 6 mesiacov od poskytnutia úveru listinypreukazujúce účelovosť pod hrozbou zmeny výšky úrokovej sadzby (bod II ods. 6 zmluvy o úvere).
Vzhľadom na túto účelovosť úveru nebolo možné posudzovať predmetný úver ako úver v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu Zmluvy o úvere (k 05.05.2004)).

To však neznamená, že predmetný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.. Súd považuje
za nepochybnú skutočnosť, že úver bol poskytnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu (banky)
ako dodávateľa v rámci predmetu jej podnikateľskej činnosti žalovaným, ktorí pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Už samotný účel zmluvy (modernizácia domu) svedčí o tom, že úver nebol poskytnutý za účelom
podnikania, ale mal slúžiť na osobné potreby žalovaných v 1. a 2. rade (manželom) a príslušníkov ich
domácnosti ako fyzických osôb. Aj napriek tomu, že definícia spotrebiteľských zmlúv v ustanovení § 52
ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (05.05.2004) považovala za spotrebiteľské
zmluvy len kúpnu zmluva, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona
a zmluvu podľa § 55, osobitný zákon (zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

k 05.05.2004) v ustanovení § 23a ods. 1 v definícii tzv. typovej zmluvy uvádza, že typovou zmluvou sa
podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) taktiež
definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o

úvere (a jej zmluvné strany) tieto definície spĺňajú, a preto súd považoval predmetný zmluvný vzťah za
vzťah spotrebiteľský.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvnéhovzťahujepotrebnédanýprávnyvzťahposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníka
a vzniesol námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby.

S týmto tvrdením sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Aj napriek tomu, že v Zmluve o úvere je
výslovne uvedené, že je uzatvorená podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka (Občiansky zákonník
neobsahuje právnu úpravu zmluvy o úvere ako zmluvného typu) a podľa ustanovenia § 261 ods.
3 písm. d) ObZ sa touto časťou zákona (t.j. obchodné záväzkové vzťahy) spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (na čo poukázal aj žalobca vo svojom

vyjadrení), je nutné prihliadať na citované ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015
obsahujúce osobitnú úpravu pri spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré
nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, časovo pôsobí aj na právne vzťahy

pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.:
„V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom“.

Vychádzajúczozmluvyoúveremaližalovaníúversplatiťv119mesačnýchsplátkachvovýške1.350,-Sk

splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou 20.06.2004 po konečnú splatnosť 20.04.2014.
Žalobca podal žalobu dňa 03.09.2014, a tak s poukazom na 3 ročnú premlčaciu dobu v zmyslecitovaného ustanovení § 101 a § 103 OZ (aplikácia Občianskeho zákonníka vo vzťahu k premlčaniu je
odôvodnená v predošlom odseku tohto uznesenia) a dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany
vedľajšieho účastníka súd považuje za premlčané všetky splátky zročné pred 03.09.2011. V konaní bolo

preukázané, že žalovaní prestali úver splácať v roku 2010.

Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení (ktoré bolo súčasťou ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní)
zo dňa 15.04.2015 uviedol, že premlčacia doba začala plynúť až odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty poskytnutej na plnenie, t.j. od 17.03.2015, tak je nutné uviesť, že v zmysle citovaného ustanovenia
§ 103 OZ premlčacia doba pri jednotlivých splátkach plynie odo dňa ich zročnosti. Druhá veta tohto

ustanovenia, podľa ktorej „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“ sa týka splátok, ktoré by mali byť
zročné neskôr, ale v dôsledku zosplatnenia sa stanú zročnými spoločne so splátkou, v dôsledku ktorej
došlo k zosplatneniu celého dlhu.

Pre rozhodnutie o rozsahu dôvodnosti uplatneného nároku tak bolo potrebné zistiť to, ktoré z
uplatnených nárokov, ktoré nie sú premlčané, sú dôvodné a aký ma na tieto nároky vplyv plnenie

žalovaných (splácanie úveru) v období, keď k nemu dochádzalo, vzhľadom na tvrdenie žalovaného v 1.
rade, že poukazoval splátky vo väčšom rozsahu, ako boli predpísané.

VychádzajúczobsahuZmluvyoúvere(bodIIIods.1) jezrejmé,žepohľadávkuveriteľamalatvoriťistina,
úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. V čase uzatvárania
úverovejzmluvyastanovovanívýškysplátky(predposkytnutímúveru)nemohlibyťžalovanívomeškaní,

a preto súčasťou určených splátok nemohli byť úroky z omeškania. Jednotlivé splátky (v ktorých mal byť
úver splácaný) museli byť tvorené časťou pripadajúcou na istinu, úroky a poplatky. Poplatky účtované
v splátkach úveru boli v zmysle zmluvy: a) poplatok za poskytnutie úveru (2% z výšky úveru splatný v
deň podpisu zmluvy) a b) poplatok za správu úveru (40,- Sk mesačne).

Súd podrobil tieto nároky súdnej kontrole z hľadiska ich prijateľnosti v súlade s § 53 OZ a dospel

k záveru, že neprijateľným je právnym predchodcom účtovaný poplatok za správu úveru. (40,- Sk
mesačne). Ide totiž o nárok zo zmluvnej podmienky, ktorá bola súdmi vyhlásená za neprijateľnú.
Napríklad Okresný súd Skalica vo výrokovej časti rozsudku sp. zn. 1C/286/2012 zo dňa 20.08.2013
vyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú s odôvodnením, že cit.: „Súd v rámci skúmania
podmienok uzavretej spotrebiteľskej zmluvy podrobil súdnej kontrole dohodnutú podmienku platenia

poplatku za správu úveru. Podľa výpisu z úverového účtu žalobca pravidelne účtoval žalovanej poplatky
uvádzané opakovane vo výpise z účtu napr. pravidelný mesačný poplatok za správu úveru, poplatky
za upomienky. Súd má za to, že sa jedná o podmienku neprijateľnú a stotožňuje sa s rozhodovacou
líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými

spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu,
keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak
slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným,
resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom

záujmesledujestavplneniaúverovéhovzťahudlžníkom.Naprotitomuspotrebiteľ,ktorýsipravidelneplní
svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní
úveru prehľad, odkázaný. Taktiež na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonného nároku, nemôže
patriť veriteľovi v prípade, keď si tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie.“ S poukazom
na tento záver nebol obdobný nárok priznávaný aj v ďalších súdnych konaniach (viď. napr. rozsudky

Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/44/2014, 20C/122/2013, rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 4C/228/2012 a pod.) s čím sa plne stotožňuje súd aj v tomto konaní..

Rozvrhnutie jednorazového poplatku za poskytnutie úveru (vo výške 2% z istiny, čo je v tomto prípade
2.000,- Sk a pri rozvrhu na 119 splátok vo výške cca 16,81 Sk (56 centov) mesačne) ako aj úroku úveru
(vo výške 9,3% ročne) súd nepovažoval za nedôvodné, a preto z pôvodne (v zmluve) určenej výšky

splátky 44,81 Eur (1.350,- Sk) považoval za nedôvodný len poplatok za správu úveru 1,33 Eur/mesačne(40,- Sk mesačne). Úver je tak dôvodne rozvrhnutý na splátky vo výške 43,48 Eur mesačne (44,81 Eur
mínus 1,33 Eur).

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka sú premlčané

všetky splátky pred 03.09.2011. V tom období nadobudlo splatnosť celkovo 87 splátok (7 splátok v roku
2004, t.j. splatné 20.06., 20.07., 20.08., 20.09., 20.10., 20.11 a 20.12.; 12 splátok v roku 2005; 12 splátok
v roku 2006; 12 splátok v roku 2007; 12 splátok v roku 2008; 12 splátok v roku 2009; 12 splátok v
roku 2010 a 8 splátok v roku 2011, t.j. 20.01., 20.02., 20.03., 20.04., 20.05., 20.06., 20.07. a 20.08.).
Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené dôvody súd akceptuje výšku mesačnej splátky v rozsahu 43,48

Eur, premlčanie sa týka celkovo sumy 3.782,76 Eur (87 splátok x 43,48 Eur). Žalovaní v tomto období
(úver splácali do roku 2010) zaplatili celkovo 3.091,68 Eur a teda sumu nižšiu, pričom rozdiel tvorí nárok
žalobcu, ktorý je premlčaný.

Pokiaľ ide o splátky, ktoré nie sú premlčané (splatné po 03.09.2011, tzn. počnúc splátkou splatnou
20.09.2011), tak v tomto období už zo strany žalovaných nedošlo k žiadnemu plneniu (čo potvrdil aj
žalovaný v 1. rade, keď uviedol, že úver splácali len do roku 2010). Preto plnenia vykonané zo strany

žalovaných do roku 2010 sú započítavané na splátky, ktorých sa týkala námietka premlčania a keďže
ich nepresiahli, nemajú vplyv na splátky, ktoré premlčané nie sú.

Žaloba žalobcu je tak dôvodná len v rozsahu 18 splátok do zosplatnenia úveru k 20.02.2013 (4 splátky
v roku 2011, t.j. 20.09., 20.10., 20.11. a 20.12.; 12 splátok v roku 2012 a 2 splátky v roku 2013, t.j. 20.01.
a 20.02.) a 14 splátok, ktoré boli zosplatnené dňa 21.02.2013 (10 splátok v roku 2013 a 4 splátky v roku

2014 po 20.04.2014 - t.j. splátku, ktorá mala byť podľa zmluvy poslednou splátkou úveru).

Pokiaľ ide o splátky do zosplatnenia úveru, tak tie sú dôvodné v rozsahu 43,48 Eur mesačne (ako aj do
zosplatnenia). V tejto časti je tak nárok dôvodný vo výške 782,64 Eur (18 x 43,48 Eur). Pokiaľ ide o nárok
po zosplatnení úveru, tak podľa názoru súdu po zosplatnení úveru nemá veriteľ nárok na úroky z úveru,
pretože má nárok na úroky z omeškania (ktoré si aj v tomto konaní uplatňuje). Tento záver vyplýva z

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.
zn. 1Co/30/2012 zo dňa 30.05.2012 konštatoval, že „...Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ
(v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru),
potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu
rozanalyzoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy,

ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po
splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z
citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98.“ Pre úplnosť súd konštatuje, že
uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo predmetom ústavnej sťažnosti, ktorá bola Ústavným súdom
Slovenskej republiky odmietnutá (uznesenie sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012). Pri určení

výšky splátok v čase po zosplatnení úveru tak súd vychádzal len z istiny úveru 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39
Eur, čo pri rozvrhu na 119 mesačných splátok vychádza na 27,89 Eur/splátku (3.319,39 eur/119).
Vzhľadom na to, že došlo k zosplatneniu 14 splátok, dlžná suma úveru od zosplatnenia predstavuje
390,46 Eur (27,89 Eur x 14).

Žaloba je tak dôvodná v rozsahu o zaplatenie sumy 1.173,10 Eur (782,64 Eur nepremlčané splátky do

zosplatnenia + 390,46 Eur zosplatnené splátky).

Aj keď sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok aj pred zosplatnením celého
úveru, žalobca si v konaní uplatnil nárok na úroky z meškania až odo dňa 17.03.2013 (po uplynutí
poskytnutej lehoty na zaplatenie v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Vzhľadom na to,
že súd nemôže žalobcovi priznať nárok vo vyššom rozsahu, ako sám žalobca žiada (§ 153 ods. 2 O.s.p.),

žalobcovi patrí úrok z omeškania až od 17.03.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky k prvému dňu omeškania podľa návrhu žalobcu bola 0,75%, a preto v súlade s citovaným
ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 patrí žalobcoviprávo na úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne (0,75% + 8%) z dlžnej sumy 1.173,10 Eur od
17.03.2013 do zaplatenia.

Vychádzajúc zo žalobcom predloženej špecifikácie úveru a predložených výpisov z účtu súd zistil, že zo

strany právneho predchodcu žalobcu boli žalovaným v 1. a 2. rade účtované okrem nárokov zahrnutých
v splátkach aj úroky z omeškania (z jednotlivých omeškaných splátok) a poplatky za upomienky. Tieto
nároky súd nepriznal vzhľadom na to, že žalobca výslovne uviedol, že úroky z omeškania si uplatňuje
až od zosplatnenia úveru. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, tak tie súd považuje za nedôvodné,
nakoľko ide o duplicitnú sankciu za omeškanie dlžníka, ktorej úlohu má plniť zákonný nárok na úroky

z omeškania. Aj v tejto súvislosti súd poukazuje napr. na vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu
Skalica sp. zn. 1C/286/2012 zo dňa 20.08.2013 a v neposlednom rade aj na to, že z obsahu zmluvy
o úvere je zrejmé, že už sankcie zo strany veriteľa v podobe úroku z omeškania boli veriteľom (vo
formulárovej zmluve) nastavené tak, že úrok z omeškania mal byť vo výške dvojnásobku úrokovej
sadzby (t.j. 18,60% ročne), čo súd hodnotí ako neprijateľné. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou
a takto určenú sadzbu úroku z omeškania súd hodnotí ako v rozpore s dobrými mravmi. Výška týchto

úrokov z omeškania ale nemá vplyv na priznaný nárok, nakoľko ako je vyššie uvedené, žalobca si úroky
z omeškania uplatnil až od zosplatnenia úveru a to v zákonnej výške.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Povinnosť zaplatiť dlžnú sumu uložil súd žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu, že žalovaný v 1. a rade
a žalovaná v 2. rade sú spoludlžníkmi predmetného úveru a žalovanému v 3. rade z titulu ručenia za

predmetný záväzok. Aj napriek vyššie uvedenému konštatovaniu, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa
majú prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a Dohoda o ručení bola (podľa jej znenia)
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu táto skutočnosť nemá vplyv na
jej platnosť. V neposlednom rade je nutné uviesť, že žalovaný v 3. rade (ručiteľ) vo svojej výpovedi
na pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že ručenie prevzal. Spoločným a nerozdielnym plnením

žalovaných v 1. a 2. rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením
žalovaného v 3.rade zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1.a 2. rade.

Vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaných (žalovaný v 1. rade je invalidným dôchodcom poberajúcim
invalidný dôchodok vo výške 288,10 Eur mesačne brutto a zvýšenými výdavkami na lieky; žalovaná
v 2. rade poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 106,40 Eur mesačne a žalovaný v 3. rade je

nezamestnaný s príjmom len 20,- Eur mesačne za aktivačné práce, pričom má postihnuté dieťa a
manželka poberá len opatrovateľský príspevok) im súd podľa druhej vety ustanovenia § 160 ods. 1
O.s.p. povolil splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne. Súd nemohol vyhovieť ich
žiadosti o povolenie splátok v nimi žiadanom rozsahu (10 - 15 Eur mesačne) s poukazom na výšku dlhu
(1.173,10 Eur) a stále narastajúce úroky z omeškania. Pokiaľ totiž súd rozhoduje o povolení splátok,

musí stanoviť rozvrh splátok tak, aby dlh mohol byť splátkami splatený v primeranej dobe (cca jedného
alebo dvoch rokov), čo ale nevylučuje možnosť individuálnej dohody o splátkach medzi žalovanými a
žalobcom v prípade ochoty oboch strán. Určením nižšej splátky zo strany súdu by nebol naplnený
uvedený predpoklad zaplatenia dlhu v primeranej dobe. Bude tak vecou žalovaných, aby si prípadnou
vzájomnou dohodou upravili svoje povinnosti vo vzťahu k dlhu a zabránili tak splatnosti celého dlhu v

prípade omeškania splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p.. Žalobca bol v
konaní úspešný v rozsahu 1.173,10 Eur z uplatnených 3.429,45 Eur, t.j. v rozsahu 34,21%. Preto ako
v prevažnom pomere neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania. Úspech žalovaných
síce prevyšuje úspech žalobcu, avšak žiaden zo žalovaných si náhradu trov konania neuplatnil, a preto

im súd náhradu trov konania nepriznáva.

V prevažnej časti bol úspešný aj vedľajší účastník na strane žalovaných. Ten si uplatnil trovy právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej
- vyjadrenie zo dňa 17.03.2015), za ktoré by mu v prípade plného úspechu vo veci patrila náhrada vovýške 171,41 Eur za odmenu právneho zástupcu podľa § 10 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len "AT") vo výške 61,87 Eur (úkon v r. 2014) a 64,54 Eur (úkon v r. 2015) + režijný paušál 8,04 Eur

za úkon v roku 2014 a 8,39 Eur za úkon v roku 2015 (§ 16 ods. 3 AT) a nakoľko je právny zástupca
vedľajšieho účastníka preukázateľne platiteľom DPH, aj zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH (28,57
Eur). Vzhľadom na pomerný úspech žalovaných v rozsahu 65,79%, od ktorých úspechu sa odvíja
aj úspech vedľajšieho účastníka na ich strane, patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov v rozsahu
31,58% (rozdiel úspechu 65,79% a neúspechu 34,21%). Preto súd priznáva vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania vo výške 54,13 Eur (31,58% zo 171,41 Eur), ktoré mu nahradí v prevažnej miere
neúspešný žalobca a to na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.