Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111010927
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6111010927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Philadelphy na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12. 02. 2015 v Banskej Bystrici, v trestnej veci obžalovanej S. A., pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: S. A. , nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici,
trvale D. D. D.,

B.. I. XX, manažérka

u z n á v a s a v i n n o u, ž e

dňa 14. októbra 2010 v čase okolo 19.45 h v Banskej Bystrici na Ďumbierskej ulici viedla osobné
motorové vozidlo zn. Citroën Saxo ev. č. D. XXXDM tak, že na trojramennej križovatke tvaru písmena
„T“ pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú, smerujúc doľava na mestskú časť Karlovo, nedala

prednosť v jazde z jej pohľadu zľava prichádzajúcej a po hlavnej ceste idúcej sanitke - špeciálnemu
motorovému vozidlu zn. Volkswagen Crafter ev. č. D. XXXTF, ktorú viedol S. Š., nar. XX. XX. XXXX, a
ktorá v tom čase používala len zvláštne svetelné výstražné znamenie v dôsledku čoho prednou časťou
svojho vozidla narazila do pravej bočnej časti sanitky v oblasti jej pravého predného kolesa, následkom
čoho sanitku odrazilo do protismernej časti vozovky, kde sa čelne zrazila s autobusom MHD linky č.
22 zn. Karosa B 961 E ev. č. U. XXXBI, s ktorým jeho vodič A. K., nar. XX. XX. XXXX, zaraďujúci sa

do odbočovacieho jazdného pruhu mal úmysel odbočiť doľava smerom do centra mesta, pričom po
náraze autobus zalomilo v kĺbe a posunulo smerom doprava v smere jeho jazdy a sanitka následne
svojou ľavou bočnou časťou narazila do betónových panelov nachádzajúcich sa vedľa chodníka pri
vozovke v smere jej jazdy vľavo, pričom pri dopravnej nehode spolujazdec sediaci v sanitke na prednom
sedadle spolujazdca K.. O. F., nar. XX. XX. XXXX utrpel hemoragický šok z úrazového roztrhnutia
hrudnejsrdcovnicesvykrvácanímmimocievneriečiskodopohrudničnýchdutínaviacpočetnéporanenia
tela, ktorým zraneniam na mieste dopravnej nehody podľahol, vodič sanitky S. Š. utrpel viacnásobné

zlomeniny kostí lebky so zmliaždením mozgového tkaniva a ťažkým opuchom mozgu a viacpočetné
poranenia tela, ktorým zraneniam po následnom pridružení splývajúceho hnisavého zápalu pľúc dňa
02. 11. 2010 v čase o 16.40 h v nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici podľahol, spolujazdec
cestujúci v zadnej časti sanitky K. P., nar. XX. XX. XXXX utrpel otras mozgu s následným bezvedomím,
pomliaždenie hrudníka obojstranne s pomliaždením pľúc, voľným krvácaním v pohrudničných dutinách,
roztrhnutie bránice vľavo s presunom žalúdka do ľavej pohrudničnej dutiny, drobné trhliny puzdra sleziny

a pečene, okružia a vonkajšej vrstvy esovitej kľučky hrubého čreva, otvorenú zlomeninu strednej časti
pravej ramennej kosti trieštivého charakteru s posunom úlomkov, zlomeniny oboch lonových kostí
bez posunu úlomkov a rozostúpenie krížového spojenia vľavo, odtrhnutie bázy posledného článku
palca pravej ruky, tržnozmliaždenú ranu temennej krajiny hlavy, hlboké pomliaždenie vnútornej plochy
pravéhostehnaaviacpočetnépomliaždeniaaodreninyrôznychčastípovrchutela,ktorézraneniaznalec
v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako poškodenie dôležitých orgánov a
systémov tela s dlhšiu dobu trvajúcou poruchou zdravia, vodič autobusu A. K. utrpel vykĺbenie ľavého

ramenného kĺbu, pomliaždenie hrudníka vľavo a tržnozmliaždenú ranu kože čela vľavo, ktoré zraneniaznalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako dlhšie trvajúcu poruchu zdravia,
cestujúci v autobuse utrpeli nasledovné zranenia: J. D., nar. XX. XX. XXXX, tržnozmliaždenú ranu kože
dolnej pery vpravo prenikajúcu celou hrúbkou s opuchom a prekrvácaním tkanív, pomliaždenie kolien

a ľavého lakťa ľahkého stupňa s povrchovými odreninami kože, ktoré zranenia znalec v znaleckom
posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví, X.. I. H., nar. XX. XX. XXXX
pomliaždenie pravého predkolenia a kolena s poškodením chrupavky pravého kolena, pomliaždenie
pravého lakťového kĺbu ťažkého stupňa a pomliaždenie hornej pery s hlbokou odreninou kože, ktoré
zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví, O.

A., nar. XX. XX. XXXX tržnozmliaždenú ranu kože dolnej pery prenikajúcu celou jej hrúbkou s opuchom
a prekrvácaním tkanív, otras mozgu a pomliaždenie ľavého kolena s povrchovou odreninou kože, ktoré
zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví,
V. J. nar. XX. XX. XXXX, otras mozgu, pomliaždenie čela a nosa s tržnozmliaždenou ranou čela,
pomliaždenie oboch rúk s odreninami a tržnozmliaždenými ranami, pomliaždenie oboch predkolení a
kolien s odreninami kože na pravom kolene, ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-

lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženia na zdraví, K. A. nar. XX. XX. XXXX, tržnozmliaždenú
ranu pravého predkolenia, ktoré zranenie znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska
hodnotí ako malé ublíženie na tele, Ľ. Z. nar. XX.XX.XXXX bolestivé pomliaždenie chrbta, najmä v
jeho hrudnodriekovej časti, ktoré zranenie znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska
hodnotí ako ublíženie na zdraví a S. V., nar. XX. XX. XXXX poranenie lýtok, kolien, ľavého ramena,

krčnej chrbtice s obmedzením jej pohybového rozsahu a bolestivosť pravej strany prednej brušnej steny,
ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na
zdraví, spolujazdkyňa vo vozidle obvinenej sediaca na prednom sedadle spolujazdca K. A., nar. XX.
XX. XXXX utrpela pomliaždenie a vykĺbenie ľavého nadpleckovo kľúčneho spojenia ľavého ramenného
kĺbu a pomliaždenie hrudníka vľavo, ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho

hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví.

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť,

č í m s p á ch a l a

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona.

Za t o sa o d s u dz u j e:

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. j), n) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, §
46 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodené spoločnosti:

1/ Union zdravotná poisťovňa, a.s., ul. Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava

IČO: 36 284 831,
2/ Sociálna poisťovňa, a.s., Ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava,
IČO: 30 807 484
3/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ul. Mamateyova 17, 850 05 Bratislava,
IČO: 35 937 874

4/ Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., Balkán č. 53, 960 95 Zvolen, IČO:
36 054 666

so svojimi nárokmi na náhradu škody o d k a z u j ú na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28. 07. 2011 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Pv
577/10-33 zo dňa 27. 08. 2011 na S. A. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.

zák na tom skutkovom základe, že

dňa 14. októbra 2010 v čase okolo 19.45 h v Banskej Bystrici na Ďumbierskej ulici viedla osobné
motorové vozidlo zn. Citroën Saxo ev. č. D. XXXDM tak, že na trojramennej križovatke tvaru písmena
„T“ pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú, smerujúc doľava na mestskú časť Karlovo, nedala
prednosť v jazde z jej pohľadu zľava prichádzajúcej a po hlavnej ceste idúcej sanitke - špeciálnemu

motorovému vozidlu zn. Volkswagen Crafter ev. č. D. XXXTF, ktorú viedol S. Š., nar. XX. XX. XXXX,
a ktorá v tom čase používala zvláštne výstražné znamenie v dôsledku čoho prednou časťou svojho
vozidla narazila do pravej bočnej časti sanitky v oblasti jej pravého predného kolesa, následkom čoho
sanitku odrazilo do protismernej časti vozovky, kde sa čelne zrazila s autobusom MHD linky č. 22
zn. Karosa B 961 E ev. č. U. XXXBI, s ktorým jeho vodič A.O. K., nar. XX. XX. XXXX, zaraďujúci sa

do odbočovacieho jazdného pruhu mal úmysel odbočiť doľava smerom do centra mesta, pričom po
náraze autobus zalomilo v kĺbe a posunulo smerom doprava v smere jeho jazdy a sanitka následne
svojou ľavou bočnou časťou narazila do betónových panelov nachádzajúcich sa vedľa chodníka pri
vozovke v smere jej jazdy vľavo, pričom pri dopravnej nehode spolujazdec sediaci v sanitke na prednom
sedadle spolujazdca K.. O. F., nar. XX. XX. XXXX utrpel hemoragický šok z úrazového roztrhnutia

hrudnejsrdcovnicesvykrvácanímmimocievneriečiskodopohrudničnýchdutínaviacpočetnéporanenia
tela, ktorým zraneniam na mieste dopravnej nehody podľahol, vodič sanitky S. Š. utrpel viacnásobné
zlomeniny kostí lebky so zmliaždením mozgového tkaniva a ťažkým opuchom mozgu a viacpočetné
poranenia tela, ktorým zraneniam po následnom pridružení splývajúceho hnisavého zápalu pľúc dňa
02. 11. 2010 v čase o 16.40 h v nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici podľahol, spolujazdec

cestujúci v zadnej časti sanitky K. P., nar. XX. XX. XXXX utrpel otras mozgu s následným bezvedomím,
pomliaždenie hrudníka obojstranne s pomliaždením pľúc, voľným krvácaním v pohrudničných dutinách,
roztrhnutie bránice vľavo s presunom žalúdka do ľavej pohrudničnej dutiny, drobné trhliny puzdra sleziny
a pečene, okružia a vonkajšej vrstvy esovitej kľučky hrubého čreva, otvorenú zlomeninu strednej časti
pravej ramennej kosti trieštivého charakteru s posunom úlomkov, zlomeniny oboch lonových kostí

bez posunu úlomkov a rozostúpenie krížového spojenia vľavo, odtrhnutie bázy posledného článku
palca pravej ruky, tržnozmliaždenú ranu temennej krajiny hlavy, hlboké pomliaždenie vnútornej plochy
pravéhostehnaaviacpočetnépomliaždeniaaodreninyrôznychčastípovrchutela,ktorézraneniaznalec
v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako poškodenie dôležitých orgánov a
systémov tela s dlhšiu dobu trvajúcou poruchou zdravia, vodič autobusu A. K. utrpel vykĺbenie ľavého

ramenného kĺbu, pomliaždenie hrudníka vľavo a tržnozmliaždenú ranu kože čela vľavo, ktoré zranenia
znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako dlhšie trvajúcu poruchu zdravia,
cestujúci v autobuse utrpeli nasledovné zranenia: J. D., nar. XX. XX. XXXX, tržnozmliaždenú ranu kože
dolnej pery vpravo prenikajúcu celou hrúbkou s opuchom a prekrvácaním tkanív, pomliaždenie kolien
a ľavého lakťa ľahkého stupňa s povrchovými odreninami kože, ktoré zranenia znalec v znaleckom

posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví, X.. I. H., nar. XX. XX. XXXX
pomliaždenie pravého predkolenia a kolena s poškodením chrupavky pravého kolena, pomliaždenie
pravého lakťového kĺbu ťažkého stupňa a pomliaždenie hornej pery s hlbokou odreninou kože, ktoré
zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví, O.
A., nar. XX. XX. XXXX tržnozmliaždenú ranu kože dolnej pery prenikajúcu celou jej hrúbkou s opuchom

a prekrvácaním tkanív, otras mozgu a pomliaždenie ľavého kolena s povrchovou odreninou kože, ktoré
zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví,
V. J. nar. XX. XX. XXXX, otras mozgu, pomliaždenie čela a nosa s tržnozmliaždenou ranou čela,
pomliaždenie oboch rúk s odreninami a tržnozmliaždenými ranami, pomliaždenie oboch predkolení a
kolien s odreninami kože na pravom kolene, ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-

lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženia na zdraví, K. A. nar. XX. XX. XXXX, tržnozmliaždenú
ranu pravého predkolenia, ktoré zranenie znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska
hodnotí ako malé ublíženie na tele, Ľ. Z. nar. XX.XX.XXXX bolestivé pomliaždenie chrbta, najmä v
jeho hrudnodriekovej časti, ktoré zranenie znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska
hodnotí ako ublíženie na zdraví a S. V., nar. XX. XX. XXXX poranenie lýtok, kolien, ľavého ramena,

krčnej chrbtice s obmedzením jej pohybového rozsahu a bolestivosť pravej strany prednej brušnej steny,ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na
zdraví, spolujazdkyňa vo vozidle obvinenej sediaca na prednom sedadle spolujazdca K. A., nar. XX.
XX. XXXX utrpela pomliaždenie a vykĺbenie ľavého nadpleckovo kľúčneho spojenia ľavého ramenného

kĺbu a pomliaždenie hrudníka vľavo, ktoré zranenia znalec v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho
hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví.

Pôvodne bola obžaloba pridelená na prejednanie a rozhodnutie samosudkyni Okresného súdu Banská
Bystrica JUDr. Eve Korbeľovej, ktorej bola táto vec Opatrením predsedu Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 13. 05. 2014, Spr 1040/2014 odňatá s tým, že vec mala byť následne pridelená
náhodným výberom - výnimkou inému sudcovi tunajšieho súdu. Predseda Okresného súdu v Banskej
Bystrici tak postupoval na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý svojim
uznesením zo dňa 30. 04. 2014, sp. zn. 4To 27/2014 (č.l. 1274 - 1278) podľa § 325 Tr. poriadku nariadil,
aby vec prejednal a rozhodol iný samosudca Okresného súdu v Banskej Bystrici. Následne bola vec
pridelená na základe výnimky prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených

MSSRnovémuzákonnémusudcoviJUDr.PetroviPhiladelphymu,ktorývoveciďalejkonalarozhodoval.

Po zmene zákonného sudcu tento podľa § 277 ods. 5 Tr. poriadku obžalovanú vyzval , aby sa vyjadrila,
či súhlasí so zmenou v osobe zákonného sudcu alebo nie, pretože jej stanovisko bolo podstatné
pre rozhodnutie o tom, či bude potrebné vykonať hlavné pojednávanie znova alebo nie. Podaním

zo dňa 07. 07. 2014 (č.l. 1286) obžalovaná S.. A. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Urbániho
vyslovila nesúhlas s takouto zmenou. Neskôr - po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(č.l. 1337) - zmenila svoje stanovisko a na hlavnom pojednávaní dňa 04. 12. 2012 (č.l. 1354) vyslovila
súhlas so zmenou zákonného sudcu, čo z hľadiska ďalšieho dokazovania znamenalo, že dokazovanie
vykonané na hlavnom pojednávaní samosudkyňou JUDr. Evou Korbeľovou nebolo potrebné zopakovať

a postačovalo len oboznámiť jeho výsledky, čo súd na tomto hlavnom pojednávaní aj realizoval.

V intenciách podanej obžaloby, po oboznámení sa s výsledkami dokazovania v prípravnom konaní, na
hlavných pojednávaniach, výsluchu znalca X.. H., rešpektujúc záväzný právny názor krajského súdu v
Banskej Bystrici vyslovený v jeho troch zrušujúcich rozhodnutiach v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku,

dospel prvostupňový súd k skutkovým a právnym záverom obsiahnutým vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Tieto závery vyplynuli z nasledovnej dôkaznej situácie a dôkazov vykonaných na viacerých
hlavných pojednávaniach.

Obžalovaná S. A. sa zo skutku, ktorý jej bol obžalobou kladený za vinu, necítila byť vinnou. Podľa nej

túto dopravnú nehodu ona nezapríčinila, nakoľko z jej strany nedošlo k porušeniu žiadnych povinností
ustanovených zákonom. Za spôsobené následky sa všetkým poškodeným a pozostalým ospravedlnila.

K samotnému skutku uviedla, že dňa 14. 10. 2010 po 19.30 hod viedla svoje motorové vozidlo, v ktorom
sa nachádzala aj jej švagriná, z Robotníckej ulici v Banskej Bystrici, prechádzali cez ulicu ČSA okolo

Mestského úradu ku Starej nemocnici, popod vyjadukt smerom do Sásovej. Cesta bola zlá, šli pomaly
a keď sa blížila ku križovatke, kde došlo ku kolízii, preradila z 3. rýchlostného stupňa do 2., pričom
na pravej strane, vo väčšej vzdialenosti spozorovala autobus. Väčšiu pozornosť venovala ľavej strane,
keďže je tam múr, presvedčila sa, či je cesta voľná a keď nič zľava nevidela, znovu skontrolovala svoju
pravú stranu a pomaly pokračovala v odbočovaní doľava. Až vtedy zbadala majáky, stúpila na brzdu a

v priebehu 1-2 sekundy pocítila náraz. Bola otrasená, vybuchol jej airbag a spolu so švagrinou vystúpili
z auta, pričom až vtedy uvidela sanitku v autobuse. Boli tam nejakí ľudia, ktorým povedala, aby zavolali
policajtov a záchranku, lebo sa bála o životy poškodených ľudí zo sanitky. Bola v strese a ďalší priebeh si
nepamätá, vie že potom prišli záchranári a policajti, ktorí jej dali fúkať, nevypočuli ju, len jej dali podpísať
potvrdenie o tom, že jej zobrali vodičský preukaz.

Jednoznačne sa vedela vyjadriť k dopravnému značenie na predmetnej križovatke, v tej dobe tam bola
značka „ Daj prednosť v jazde!“, preto pred vstupom do križovatky znížila rýchlosť, mala zaradený
prevodovýstupeň2,pozrelasadoľava,dopravaazasdoľava.Priprvompozretídoľavanevidelanaceste
žiadne vozidlo, ani nič nepočula, v opačnom prípade by v odbočovacom manévri nepokračovala. Zprava

videla autobus v pohybe, práve prechádzal do odbočovacieho pruhu, bol v dostatočnej vzdialenosti, asi
30 m. Keď sa pozrela druhýkrát doľava, vtedy prvýkrát zbadala majáky a preto stúpila na brzdu, nevedela
však, že je to sanitka, ale vedela, že je to vozidlo, ktorému je treba dať prednosť. V momente zrážky
jej auta so sanitkou, jej auto stálo po zabrzdení a auto náraz otočil doprava. Iný smer nemalo, ani saneposunulo dozadu. V tom čase už bola na hranici križovatky, možno 1m za ňou, presne to nevedela
uviesť. Nevedela sa jednoznačne vyjadriť, aký čas prešiel kým sa pozrela doľava, doprava a zas doľava,
bol to však krátky časový úsek, ale na pravú stranu bolo vidieť dobre, naľavo videla do vzdialenosti

60-100 m. Podľa nej sa dostatočne presvedčila, či je cesta voľná, bol večer, križovatka bola prázdna a po
vyhodnotení situácie išla autom pomaly a bez zastavenia. Skutočnosť, že nevidela výstražné znamenia
sanitky - svetlá a tieto zbadala až pri druhom pozretí sa doľava a že zvuk sirény nepočula žiadny a teda
že na 100% nemala sanitka zapnutú sirénu, uviedla už aj vyšetrovateľovi na mieste.

Ku svojej osobe uviedla, že pracuje v Allianz-Slovenskej poisťovni a.s. ako manažérka, nikdy nebolo
súdom trestaná, vodičský preukaz má od roku 1988 a nikdy nemala dopravnú nehodu, pokutu platila
raz, za parkovanie.

Poškodený maloletý W. Š., nar. XX. XX. XXXX, syn nebohého S. Š. K.. (vodiča sanitka), na ktorého
prešli všetky práva poškodeného na základe Osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Vladimíra Gondu zo

dňa 28. 01. 2011, sp. zn. XX A. XXX/XXXX, A. R. XXX/XXXX, si nárok na náhradu škody v trestnom
konaní neuplatnil, a tohto nároku sa prostrdníctvom svojho splnomocnenca vzdal.

Svedok S. Š., otec nebohého S. Š. K.. (vodiča sanitky) sa k priebehu skutku vyjadriť nevedel, nebol
jeho priamym svedkom. Až v priebehu súdneho konania tento potvrdil, že on nie je zákonným dedičom

neb. S. Š. K.., ktorým je jeho maloletý syn W. Š., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúci z matky K. Ž., ktorú
skutočnosť v prípravnom konaní neuviedol.

Na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania tento svedok tiež uviedol, že v daný deň a
hodinu počul z domu húkanie sanitky (býva v Banskej Bystrici na Kráľovoholskej ul. XX, čo je 100-150

m vzdušnou čiarou nad trasou ku križovatke), nevedel však uviesť, prečo túto skutočnosť nevypovedal
pred vyšetrovateľom a tvrdil, že sa on o dopravnej nehode s nikým nerozprával.

Poškodený K. P., ktorý bol v čase dopravnej nehody zdravotnícky záchranár a v deň skutku bol aj on
účastný dopravnej nehody uviedol, že v daný deň boli vyslaný na zásah k staršiemu pánovi v Selciach,

pravdepodobne pre sťažené dýchanie. Tvrdil, že od začiatku mali zapnuté majáky aj sirénu, ktoré sa
zapínali hneď po výjazde na hlavnú cestu. Vychádzali zo svojej stanici K. H. XX a jazdili cez zaužívané
trasy, najkratšie smerom na Jakub, okolo predajne motoriek, cez Karlovo popod most, okolo škvárového
ihriska. On sedel vzadu, na cestu nevidel, bola tma a potom len cítil náraz. Rýchlosť sanitky nevedel
odhadnúť,alesvetelnéznameniesanitkyvidel,keďžesúrozloženépocelomvozidle.Zvukovéznamenie

bolo zapnuté, vie to, lebo sa to sa nedá prepočuť, keď sedí v sanitke. Podľa svedka sa zvukové a
výstražné svetelné znamenia používajú stále, väčšinou v meste cez križovatky, v noci sa používali na
určitých úsekoch, farba majákov je modrá.

Nakoľko sa výpoveď svedka nezhodovala s jeho výpoveďou z prípravného konania, kedy sa vyjadril, že

„nevie uviesť, kedy zapli zvukovú signalizáciu“, súd chcel tento rozpor odstrániť, čo sa však nepodarilo,
nakoľko si svedok toto svoje tvrdenie z prípravného konania už nepamätal.

Splnomocnený zástupca za poškodenú spoločnosť Záchranná a dopravná zdravotnícka služba
Bratislava - K.. S. D., priamym svedkom dopravnej nehody nebol, o jej priebehu vie len sprostredkovane

od K. P..

Škoda ktorá vznikla ich spoločnosti bola uhradená zo zákonného zmluvného poistenia a pred svojim
vypočutím pred súdom si zabezpečil k prípadu všetku dostupnú, k veci sa vzťahujúcu, dokumentáciu.
Táto však neobsahuje záznam z výjazdu sanitky, nakoľko nakoniec sanitka na miesto vyslania nedošla

a tiež nevedel uviesť, k akému prípadu mal byť výjazd realizovaný, vedel len adresu, kam to malo byť.

Poškodený A. K., vodič SAD Zvolen, a.s., ako priamy svedok dopravnej nehody uviedol, že v daný deň
jazdil na spoji č. 22 v Banskej Bystrici. O 19.37 hod. vyšiel zo zástavky Magurská v Banskej Bystrici,
na sídlisku Sásová, prechádzal cez ulicu Rudohorskú, na ulici Ďumbiersku, z ktorej zástavky na tejto

ulici mal odchod o 19.44 hod. Vyhodil smerovku a zaraďoval sa do odbočovacieho pruhu, keď zbadal
pred sebou majáky a na ľavo zaregistroval vozidlo, ktoré vošlo do hlavnej cesty a nedalo prednosť,
nastal náraz, v autobuse počul krik. Vyskočil zo svojho miesta a pomáhal cestujúcim dostať sa von
z autobusu. Majáky on zbadal v diaľke, či to bola sanitka nevedel, lebo za zákrutu nevidel. On stál vstrede odbočovacieho pruhu, autobus sa ešte mohol pohnúť, lebo má automatickú prevodovku. Zastal,
lebo nechcel riskovať, bolo to na jej úrovni, 5-10 m pred čiarou, túto videl, nakoľko ak by stál za čiarou,
nebol by schopný odbočiť, preto na tejto križovatke musí zastať, alebo si to pri odbočovaní autobusom

nadbieha a vlastne ide až cez chodník.

Auto obžalovanej zbadal až keď zastal, toto bolo asi v 3-ine kopca, pomaly vchádzalo bez zastavenia
do križovatky. Či sa vodička presvedčila o tom, že je cesta voľná, nevedel uviesť. Ako vošlo vozidlo
obžalovanej do križovatky, vtedy už bola sanitka od križovatky kúsok a už sa nedalo zabrániť zrážke.

Majáky sanitky videl, ešte keď bola sanitka za zákrutou, odrážali na múre, zvukové znamenie počul, až
keď vyšla z poza zákruty, predtým ho nepočul. Na 100% potvrdil, že ako sanitka vyšla spoza zákruty,
mala zapnuté svetelné aj zvukové výstražné znamenia. On svoju jazdu pre jazdu obžalovanej jej autom
nemusel žiadnym spôsobom korigovať, ako zbadal majáky, nechal vedľa seba voľný pruh.

O tejto nehode sa rozprávali v robote, pričom od kolegu V. sa dozvedel, že aj on stretol túto sanitku,

išla vedľa neho a práve vtedy zapla zvukové signály. Podľa kolegu sanitka išla od ihriska asi len na
svetelnýchvýstražnýchsignáloch.Čosatýkalosanitky,tátoišlavosvojomjazdnompruhuaponárazedo
auta obžalovanej ju odhodilo do jeho jazdného pruhu. Von už bola tma, asi 15 stupňov, jemu v autobuse
hralo rádio a prečo ostatní cestujúci nepočuli zvukové výstražné znamenie, sa vyjadriť nevedel. Či sa po
náraze posunulo auto obžalovanej sa nevedel vyjadriť, registroval však obžalovanú, ako vyšla z auta,

hodila sa na kolená a vravela :“ Ja som ich zabila!“. Žena čo bola s obžalovanou zas vravela :“ Ja pôjde
za teba do basy.“ Keď to vraveli, nebol tam pri nich nik iní. Polícia ho vypočula až v nemocnici, tam mu
dali aj fúkať, či bol vypočúvaný policajtmi aj k výstražným znameniam, si už nepamätal a nevedel ani
časovo ohraničiť, kedy prvýkrát zaregistroval zvukové znamenie sanitky.

Svedkovi bol predložený k nahliadnutiu situačný náčrtok (čl. 29 znaleckého posudku A.. X.. X. H.),
vyhotovený políciou na vyjadrenie, či tento zodpovedá realite, na čo svedok uviedol, že tento náčrtok
realite nezodpovedá, autobus je na ňom zakreslený dosť ďaleko a teda je to zle zakreslené.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí v procesnom postavení svedkov aj poškodení - cestujúci dňa 14.

októbra 2010 v čase okolo 19.45 h v Banskej Bystrici na Ďumbierskej ulici autobusom MHD linky č. 22
a to okrem iného aj ku skutočnosti, či sanitka, ako špeciálne motorové vozidlo v tom čase používala
zvláštne výstražné znamenie.

Svedkyňa - poškodená J. D., ktorá sedela v smere jazdy, svetlá sanitky zbadala tesne pred nárazom,

nepočula však sirény, či ich sanitka mala zapnuté, nevedela vylúčiť. Samotný priebeh dopravnej nehody
nevidela, bolo to rýchle, nevedela, ako sa jednotlivé vozidlá pohybovali. Autobus bol v odbočovacom
pruhu, asi celý, či bol v pohybe nevedela, ale asi bol na hranici križovatky.

Svedkyňa - poškodená X.. I. H. nevedela uviesť, ako sa stala dopravná nehoda, vedela len to, že do

nich narazila sanitka. Výstražné svetlá sanitky matne zbadala zlomok sekundy pred nárazom, zvuk zo
sanitky nepočula žiadny, mala na ušiach slúchadlá, počúvala hudbu, táto ale hrala slabo a ak by sanitka
húkala, počula by to. Ona sedela v prednej časti autobusu, asi na štvrtom sedadle, v strede, v smere
jazdy, výhľad mala dobrý, pozerala priamo na cestu a keď zbadala sanitku pár sekúnd pred nárazom,
táto išla čelne na autobus, videla jej predok.

Svedkyňa-poškodenáO.A.cestesanevenovala,majákyasirénunevnímala,naušiachmalaslúchadlá,
počúvala hudbu a aj autobus vydáva svoje zvuky. Kde sa nachádzal v čase nárazu autobus, sa vyjadriť
nevedela.

Svedkyňa - poškodená V. J. k nehode uviedla, že na cestu mala výhľad, videla, ako sa na nich rútila
sanitka, ktorú prvýkrát zbadala, keď boli pri poslednej zástavke pred nárazom, autobus na nej nezastavil,
iba pribrzdil, šiel pomaly, odbáčal, bol to moment - sekunda, zacítila náraz a ocitla sa na zemi. Potvrdila,
že sanitku videla, nepočula ju, táto nebrzdila, ani nevybočovala. Zvuk a svetlo sanitky teda nevidela a
nepočula, až v čase nehody - po náraze zbadala svetlo sanitky, ale nevedela či to súviselo s nárazom.

Ona tam osobné auto nevidela.

Svedok-poškodenýK.sedelvzadnejčastiautobusu-v„štvorke“priokne.Nazástavkeprimúreautobus
nezastavil. Zbadal svetlá, počul šmyk, nasledoval náraz, pred ktorým sa mu zdalo, že sa autobus vytočildoprava, ako by sa chcel niečomu vyhnúť. Videl aj auto obžalovanej, ale nevedel, či stálo, ani to, kde
bolo. Majáky sanitky videl, odrážalo sa to, v akom čase pred nárazom nevedel, ale sirény na 100%
nepočul.

Svedok - poškodený Ľ. Z. tiež sedel v autobuse vzadu, vo štvorke, chrbtom k smeru jazdy, preto priebeh
dopravnej nehody nevidel. V zadných sklách videl odraz modrých svetiel, ale sirény s určitosťou nepočul.
V čase nárazu bol autobus v odbočovacom pruhu, alebo do neho vchádzal tesne pred križovatkou. Na
zástavke na Ďumbierskej autobus nezastavil.

Svedkyňa - poškodená S. V. sedela za šoférom vľavo, na mieste pre kočíky, cestu nesledovala. Zacítila
buchnutie a zbadala sanitku na prednom skle autobusu. Pred nárazom sa na cestu nepozerala, lebo
pred ňou bola šoférova kabína, nič nevidela a ani nevedela povedať, kde bol autobus pred nárazom, asi
odbočoval. Majáky nevidela a sirénu nepočula, tieto zaregistrovala, až keď bola sanitka v autobuse.

Svedkyňa - poškodená K. A. - švagriná obžalovanej a zároveň jej spolujazdec v čase nehody, potvrdila
trasu ich cesty v daný deň do nehody, ako vo svojej výpovedi uviedla obžalovaná. Potvrdila, že do miesta
zrážky - križovatky išli pomaly, rýchlosťou 30-50 km/hod. Aj ona po pravej strane videla autobus, majáky
sanitky nevidela a nič nepočula. Nevedela sa vyjadriť, či sa obžalovaná pre križovatkou presvedčila, či
má voľnú cestu, ani či v križovatke táto autom zastala. Počas jazdy autom s obžalovanou sa rozprávali

o bežných veciach, či hralo rádio nevedela, ale ak aj áno, tak potichu. Potom, ako jej vybuchol airbag,
zacítila náraz a videla bielu stenu. Čo rozprávala obžalovaná keď vystúpila z auta neregistrovala, ale
potvrdila, že obžalovaná počas jazdy nepoužívala telefón.

Svedok X.. O.. W. J. ako priamy svedok dopravnej nehody, ktorý viedol svoje motorové vozidla v čase

dopravnej nehody za autom obžalovanej uviedol, že keď už bola obžalovaná v stúpaní do križovatky na
vrchu a vošla do jazdnej dráhy sanitky, ktorá do nej vletela, on bol vtedy so svojim autom na začiatku
stúpania do kopca, v akej vzdialenosti od auta obžalovanej, sa vyjadriť nevedel. On si na múre všimol,
že niečo bliká, že sa niečo deje, čo bol zlomok sekundy, ale zvukové sirény nepočul. Po zrážke volal na
tiesňovú linku a potvrdil, že on aj obžalovaná vyšli so svojich vozidiel a osobne počul, ako obžalovaná

hovorí:“ Bože, nie, ... nech nikto nezomrie“. Išiel k sanitke, vpredu bol zaháknutý vodič a spolujazdec
mal rameno medzi plechmi. Vzadu bol sanitár, ktorý javil známky života. Videl, ako vodič autobusu sa
snažil vyliezť cez predné sklo von, keď vypadol na cestu, štvornožky išiel preč, bol zrejme v šoku. On
pomáhal ľuďom sa dostať von z autobusu a následne prišli hasiči a sanitky.

Svedkyňa E. Ť., spolujazdkyňa W. J., vozidlu obžalovanej nevenovala pozornosť. Potvrdila, že auto, v
ktorom bola ona, bolo pod kopcom, vchádzali naň keď obžalovaná už bola v križovatke, teda ich autá
neboli až v takej tesnej blízkosti. Svetelné signály ona registrovala na bielom múre, zvukové znamenie
sanitky určite nepočula, bola si istá, že sanitka nemala zapnuté sirény. Ako videla zrážku áut, povedala
W., aby volal na č. 112, aj ona vyšla z auta, v sanitke vzadu počula zvuky, v autobuse ľudia nevedeli vyjsť

von, W. im pomohol. Nevedela sa jednoznačne vyjadriť k časovému úseku od doby, ako ona zbadala
odrazy majákov na múre, po náraz, bol to okamih 2-3 sekundy.

Svedok K. V., ako vodič autobusu MHD, v daný deň o 19.45 h vchádzal do križovatky na Karpatskej
ulici, vtedy ho trhlo, lebo oproti idúca sanitka zapla húkačky. Bolo to asi 400 m od zrážky. Potvrdil, že

sanitka majáky mala pustené aj predtým, ale nevedel uviesť, či ich nechala spustené aj potom, ako sa
blížila k miestu zrážky, to nevidel, ale sanitka predtým išla bez húkačiek. Svedok tiež potvrdil, že po
nehode sa o nej rozprával s kolegom K., ktorý bol šoférom autobusu do ktorého vrazila sanitka a ten
mu mal povedať, že on počul sirény sanitky.

Svedok S. K. nebol síce očitým svedkom dopravnej nehody, ale v ten osudný deň išiel okolo 19.00 h
k sestre na jej záhradu, čo bola druhá záhrada od miesta nehody, vzdialená 80 m vzdušnou čiarou od
toho miesta. Počul húkať sanitku zo vzdialenosti asi 30 m a počul to spolu so svojou sestrou a švagrom.
Húkala na 100 %, či bolo zapnuté aj svetelné znamenie sanitky, s istotou nevedel potvrdiť, zaregistroval
len odrazy svetla na múre a stromoch, je tam plot. Odrazy majákov videl zľava, na križovatku stadiaľ

nevidno, ale sanitka húkala zďaleka, k času po ktorý to počul sa vyjadriť nevedel. Na mieste nehody, kde
sa išiel pozrieť, komunikoval len so susedou, s policajtmi ani záchranármi nekomunikoval. Tiež potvrdil,
že on ako svedok vypovedal pred vyšetrovateľom až 23. 06. 2011 a to zdôvodnil tým, že asi 1 roka po
nehode bol na oslave, kde sa táto nehoda spomínala a on povedal, že tam vtedy bol a počul húkaťsanitku. Kto ho oslovil aby svedčil neuviedol, boli to dve ženy a až neskôr zistil, že jedna z nich bola
rodinnou príslušníčkou niektorého z nebohých. On im údaje o sebe neposkytol, len mu prišlo predvolanie
na výsluch.

Svedok K.. I. S., príslušník polície ktorý vyhotovoval v deň skutku na mieste samom záznam o dopravnej
nehode, do ktorého uviedol, že sanitka nemala zapnuté zvukové znamenia uviedol, že túto informáciu
mal od svedkyne, ktorú k tomu vyťažoval, asi pani, ktorá išla v aute za autom obžalovanej (E. Ť.).

Svedok pri svojom vypočutí popísal postup spisovania záznamov z dopravných nehôd, z akých
informácií a od koho čerpajú, aké úkony sa robia na mieste samom, ako sa dopravné nehody
dokumentujú.

Svedkovia - poškodení X.. S. K., K. A. a splnomocnenci poškodených N. K. ( za SAD, a.s. Zvolen), S.
V. ( za Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o.), S.. K. J. ( za Záchrannú a dopravnú zdravotnú

službu Bratislava), I. Z. ( za Union poisťovňu, a.s.), S.. S. W. ( za Sociálnu poisťovňu, a.s.) a K.. N. J.
( za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu) sa pri svojom vypočutí v prípravnom konaní, ktorých výpovede sa
za súhlasu strán na hlavnom pojednávaní čítali, sa ku samotnému skutku a teda dopravnej nehode zo
dňa 14. októbra 2010 vyjadriť nevedeli, neboli jej priamymi účastníkmi a ani jej svedkami a vyjadrili sa
len k otázke náhrady škody a jej uplatneniu v trestnom konaní.

Svedkyňa I. N., záchranárka v Záchrannej a dopravnej zdravotníckej službe, pôsobiaca na stanici
Medený Hámor 11, Banská Bystrica v posádke rýchlej zdravotnej pomoci uviedla, že dňa 14. 10. 2010
mala nočnú službu, pričom v čase okolo 19.50-19.55 hod. boli vyrozumení operačným strediskom a
poslaní na zásah k dopravnej nehode autobusu, sanitky a osobného auta, ku ktorej malo dôjsť na

križovatke Ďumbierskej ulice v Banskej Bystrici - Sásovej. Po príchode k miestu nehody uvideli, že
účastníkom nehody bola posádka rýchlej lekárskej pomoci, ktorá s nimi slúžila na stanici na Medenom
Hámri 11, autobus MHD a nejaké osobné motorové vozidlo šedej farby. Na zemi vedľa havarovanej
sanitky sedel záchranár z havarovanej sanitky - K. P., ktorý bol pri vedomí, komunikoval s ňou, sťažoval
sa na bolesti pravej ruky a bolesti brucha. Vzápätí bola privolaná k vodičovi sanitky, ktorého práve z nej

vytiahli a ležal tam na ceste v bezvedomí, jednalo sa o S. Š. K.. a ona mu poskytovala prvú pomoc. Čo
sa týkalo ďalšieho člena posádky sanitky, tento bol zakliesnený v prednej časti sanitky a nejavil známky
života,jednalosaoK..O.F..Svedkyňaďalejuviedla,ženaobrubníkusedelinejakízraneníľudia,jednalo
sa u nich o ľahšie zranenia. Ona pokračovala v dávaní prvej pomoci S. Š. K.., ktorého naložili do ich
sanitky a so zraneným odišli do Roosveltovej nemocnice na urgentný príjem, mal veľmi ťažké zranenia,

musel ísť ihneď na CT - vyšetrenie hlavy.

Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či posádka havarovanej sanitky, teda vodič S. Š. K.. a K.. O. F., sediaci
vedľa neho, boli v čase ich príchodu pripútaní v sanitke bezpečnostným pásom, nakoľko v čase jej
príchodu už bol S. Š. K.. a K. P. zo sanitky von a K.. F. bol zakliesnený v sanitke a vôbec nebolo možné

vidieť, či bol pripútaný, alebo nie.

Svedok S. U., hasič Hasičského a Záchranného Zboru SR, s miestom pôsobenia na Okresnom
riaditeľstve Hasičského a Záchranného Zboru Banská Bystrica uviedol, že v daný deň boli operačným
strediskom vyslaný k dopravnej nehode sanitky a autobusu, ku ktorej malo dôjsť na obchvate v Sásovej

v Banskej Bystrici, na križovatke ulice Ďumbierskej. On bol velený ako veliteľ zásahu a v ich vozidle
okrem neho boli ešte ďalší dvaja kolegovia a za nimi vyrazilo ďalšie vozidlo OR HaZZ v počte 5 ľudí.
Po príchode k miestu nehody zistili, že sa tam nachádza havarovaný autobus MHD a sanitka RLP z
Medeného Hámra v Banskej Bystrici, pričom vo vozidle RLP sa nachádzala jedna zakliesnená osoba,
ktorá bola pritlačená v sanitke na mieste spolujazdca, iné osoby v sanitke už neboli. Vodič sanitky bol

uložený pred sanitkou na zemi, oni - hasiči ho zo sanitky nevyprosťovali, urobili tak nejakí ľudia ešte
pred ich príchodom. Spolujazdec sanitky nejavil známky života a oni ho spoločne s kolegami za pomoci
hydraulického náradia zo sanitky vyprostili. Ani tento svedok sa nevedel vyjadriť, či spolujazdec v sanitke
bol pripútaný bezpečnostným pásom, oni však pri jeho vyprosťovaní žiaden pás nerezali.
Svedok S. J., vodič záchranár v Záchrannej a dopravnej zdravotníckej službe a.s., Bratislava, s miestom

výkonu svojej práce v Banskej Bystrici na stanici Rýchlej lekárskej pomoci 1, Medený Hámor a zároveň
externý taxikár v Taxislužbe Expres Taxi Banská Bystrica uviedol, že v daný deň mal nočnú službu v
Taxislužbe, keď vo vysielačke približne okolo 20.00 hod. započul od kolegov, že videli havarovať sanitku
na Ďumbierskej ulici v Banskej Bystrici, pod cintorínom. Keďže pracoval na záchranke, okamžite savybral na miesto dopravnej nehody, kde prišiel asi po 3 minútach, na miesto nehody dorazil ako prvý,
ale jej priebeh nevidel. Na mieste videl zdemolovanú sanitku, pri ktorej pravej bočnej časti sedel na
schodíkoch, schúlený do klbka, záchranár K. P., bol pri vedomí, komunikoval, sťažoval sa na dýchanie a

on usúdil, že urgentne jeho pomoc nepotrebuje. Zavolal záchrannú službu na číslo 112, ktorú informoval
o danej udalosti a premiestnil sa k prednej časti vozidla. Na pravej strane sedel lekár, ku ktorému sa ale
nedostal vzhľadom k značnému poškodeniu vozidla, takže prešiel k strane vodiča a tam cez okno videl,
že vodič je v bezvedomí, jednalo sa o vodiča S. Š.Á. ml. a lekárom D. K.. F.. Vzhľadom k tomu, že aj dvere
vodiča boli poškodené, tak po nejakých cca 3 minútach sa mu podarilo ich násilím vytrhnúť a následne

vodiča vytiahol z vozidla, už aj za pomoci okolostojacich. Vodiča uložil na deku do stabilizovanej polohy
a asi do minúty prišla prvá záchranka, ktorej on pomáhal pri asistencii život zachraňujúcich úkonov S.
Š. K.. Medzitým k miestu prichádzali ďalšie záchranky, ktoré odvážali zranených, medzi inými aj K. P..
Po príchode k prednej časti havarovanej sanitky svedok nevidel, či bol lekár pripútaný bezpečnostným
pásom vzhľadom na deformáciu sanitky, ale vodič sanitky pripútaný bezpečnostným pásom nebol.
Čo sa týkalo toho, či v čase jeho príchodu k miestu nehody bolo zapnuté výstražné zvukové a svetelné

znamenie sanitky, uviedol že nie, toto bolo odtrhnuté od kabíny sanitky, bolo nefunkčné a vrazené cez
predné čelné sklo v autobuse. Ohľadom fungovania výstražného zvukového a svetelného znamenia v
sanitke odpovedal, že na prístrojovom paneli sanitky sa nachádzajú dve tlačidlá, jedno je na maják
a druhé na sirénu. Maják sa dá použiť samostatne bez doprovodu sirény, ale siréna sa ako samotná
nedá zopnúť bez súčasného spustenia majáku. Keď on pracoval ako vodič záchranky, používal neustále

počas jazdy v meste zvukové výstražné znamenie a to do 24.0 hod. a potom od 04.00 hod. znovu, ide
o zaužívané pravidlo, aby nedochádzalo k rušeniu nočného kľudu, ale neupravuje to žiaden predpis.
Svedok tiež uviedol, že na mieste nehody on neregistroval pohyb a reakcie vodičky vozidla zn. Citroen
Saxo striebornej farby, túto na mieste nehody neregistroval.
K okolnostiam, za akých došlo k dopravnej nehode, sa na mieste vyjadroval vodič autobusu a to tak,

že videl, že oproti nemu ide záchranka s výstražným zvukovým znamením a keďže on s autobusom
odbočoval doľava, zastal a dával prednosť protiidúcej
záchranke. V bezprostrednej blízkosti z ľavej strany od Ďumbierskej ulice išlo osobné vozidlo, ktoré
následne vrazilo do bočnej prednej časti sanitky, čím ju odstrčilo priamo do autobusu. Vodič autobusu
sa sťažoval na bolesti ramena.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov K.. J. a D. Ť. č. XX/XXXX, XX/XXXX vyplynulo, že násilná
príčina smrti v prípade úmrtia K.. O. F., je v priamej časovej a príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré
menovaný utrpel dňa 14. 10. 2010 o 19.45 hod. ako spolujazdec na pravej strane sanitného vozidla
záchrannej
zdravotnej služby, ktoré čelne narazilo do protiidúceho autobusu. Následkom dopravnej nehody

utrpel menovaný zranenie, ktoré svojím charakterom a závažnosťou bolo zranenie bezpodmienečne
smrteľného charakteru, bez akejkoľvek možnosti smrť odvrátiť.

V posudku sa nachádza podrobný popis všetkých vonkajších poranení, zistených na tele nebohého,
zistené jednak pri vonkajšej obhliadke, ako i pitvy tela K.. O. F.. Podľa znalcov, k vzniku zranení došlo

bezprostredne v okamžiku dopravnej nehody a za najzávažnejšie zranenie možno považovať prudké
stlačenie hrudníka predozadným smerom, čo má za následok prudké stúpnutie vnútrohrudného tlaku.
Totoprinaplnenísrdcaacievnehosystémunestlačiteľnýmkrvnýmobjemommázanásledokvzniktrhliny
steny hrudnej srdcovnice, v jej prechodu oblúka do hrudnej časti, s masívnym krvácaním mimo cievne
riečisko do pohrudničných vakov. Príčinou smrti bol hemoragický šok z úrazového roztrhnutia hrudnej

srdcovnice s krvácaním mimo cievne riečisko do pohrudničných dutín, ako následok dopravnej nehody
a teda tieto zranenia sú v priamej a príčinnej súvislosti s jeho smrťou.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov K.. J. a D. Ť. č. XX/XXXX, XX/XXXX vyplynulo, že v prípade
úmrtia S. Š. K.. sa jednalo tiež o násilnú smrť, ktorá je v priamej časovej a príčinnej súvislosti s

poraneniami, ktoré menovaný utrpel dňa 14. 10. 2010 ako vodič vozidla záchrannej zdravotnej služby
zn. Volkswagen, ev. č. D. XXXTF. V dôsledku dopravnej nehody utrpel zranenia na následky ktorých,
cez komplikácie zomrel, pričom vzniknuté poranenia boli takého charakteru, že ani napriek odbornej a
špecializovanej lekárskej starostlivosti sa smrti nepodarilo zabrániť.

V posudku sa nachádza podrobný popis všetkých vonkajších poranení, zistených na tele
nebohého, zistené jednak pri vonkajšej obhliadke, ako i pitvy tela S. Š.. Podľa znalcov, k vzniku
zranenídošlobezprostrednevokamžikudopravnejnehody.Zanajzávažnejšiezraneniepovažovalivznik
zlomenín v oblasti pravej očnice ako i spodiny lebečnej, prevažne na pravej strane lebky. Súčasne došlok rozkmitaniu tkaniva mozgu v pevnej kostenej schránke lebky s popretrhaním cievnych spojov a ku
vzniku krvácania pod pavúčnicu a podlebnicu na spodine mozgu a ku zmliaždeniu kôry v oblasti spodiny
čelových lalokov s následným ťažkým opuchom mozgu. Príčinou smrti menovaného bol splývajúci

hnisavý zápal pľúc ako komplikácia zlomenín kostí lebky so zmliaždením mozgového tkaniva a ťažkým
opuchom mozgu, ako následok dopravnej nehody. Úmrtie S. Š. nar. XX. XX. XXXX, je v priamej časovej
a príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré menovaný utrpel dňa 14. 10. 2010, ako vodič sanitného vozidla
záchrannej zdravotnej služby, ktoré čelne narazilo do protiidúceho autobusu.

Znalecký posudok znalca K.. J. A.J. č. XXX-X. sa zaoberal posúdením charakteru, mechanizmom a
spôsobom vzniku zranení, ako aj potrebnej dĺžky liečby a práceneschopnosti poškodených, so vznikom
prípadných trvalých následkov, ako aj vyčíslenia výšky bodového odškodnenia bolestného za zranenia
u jednotlivých poranených účastníkov dopravnej nehody, kolízie osobného motorového vozidla, vozidla
RZP a autobusu MHD dňa 14. 10. 2010 v čase okolo 19,45 hod. Znalecký posudok bol vypracovaný na
podklade údajov obsiahnutých v zapožičanej spisovej dokumentácii, na podklade údajov zo zdravotnej

dokumentácie poškodených a súdobých náhľadov súdneho lekárstva na danú problematiku. Znalec
okrem iného uviedol, že pri štúdiu a spracovaní materiálov neboli ním zistené žiadne iné skutočnosti,
pomocou ktorých by sa zranenia, okolnosti a spôsob ich vzniku, ako aj doby liečenia a následkov zranení
dali iným spôsobom bez závad ozrejmiť, než ako je to uvedené v jeho znaleckom posudku. V závere
znalec skonštatoval, že po zhodnotení všetkých nálezov a poznatkov a po ich vyhodnotení je možné

ustáliť, že objektívne zistené zranenia na telách jednotlivých poškodených účastníkov dopravnej nehody,
zranenia rôznej závažnosti, charakteru a lokalizácie na telách poškodených, vyžadujúce rôzne dlhú
dobu liečby a úpravy stavu, vznikli v priamej časovej a príčinnej súvislosti s následkami kombinovaného
úrazového kolízneho deja, nárazu čelnej plochy osobného motorového vozidla do prednej pravobočnej
plochy vozidla RLP, ktoré následne svojou čelnou plochou narazilo do čelnej plochy protiidúceho

autobusu MHD, ku ktorému došlo o 19,45 hod dňa 14. 10. 2010. Zároveň znalec v jednotlivých
bodoch znaleckého posudku u každého poškodeného samostatne zodpovedal na otázky vyšetrovateľa,
týkajúcich sa posúdenia vecí súvisiacich s daným prípadom.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne X.. A. Z. č. XX/XX vyplynulo, že výsledok stanovenia

koncentrácie etanolu v krvi 0,01 g/kg (promile) nameranej u S. Š. dňa 18. 10. 2010 pod č. 547/10 je
negatívny, menovaný v čase odberu krvi na etanol nebol pitím ovplyvnený. Znalkyňa dala do pozornosti,
že v krvi je etanol pozitívny, ak sa pri vyšetrení plynovou chromatografiou zistí 0,21 g/kg a viac, pričom
koncentrácia etanolu v krvi vodiča do 0,30 g/kg (0,30 promile) nie je z hľadiska cestnej premávky
významná. V organizme sa môže nachádzať endogenný etanol, ktorého hodnota sa v literatúre uvádza

od 0,03 do 0,1 g/kg a súčasne sa pripúšťa chyba merania plynovou chromatografiou do 0,1 g/kg (chyba
prístroja, chyba metódy, chyba individuálna - ide o štatistickú terminológiu).

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom A.. X.. X. H. Č.. X/XXXX, pomocou
počítačového simulačného programu PC-CRASH 9.0, zaoberajúci sa rozborom nehodového deja z

technického hľadiska a z jeho záverov vyplynulo, že podľa znalca
- obžalovaná ako vodička os. mot. vozidla zn. Citroen Saxo, ev. č. D. XXXDM nedostatočne vyhodnotila
situáciu pred odbočením doľava a vošla do koridoru pohybu vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej služby
zn. Volkswagen, ev. č. D. XXXTF v čase, keď sa toto vozidlo nachádzalo v takej vzdialenosti, že jeho
vodič nemal možnosti zabrániť zrážke.

- V okamihu vzniku kritickej nehodovej situácie sa vozidlo rýchlej záchrannej zdravotnej služby zn.
Volkswagen, ev. č. D. XXXTF pohybovalo po hlavnej komunikácii rýchlosťou vyššou ako rýchlosť
povolená, pričom v tomto čase malo zapnutú výstražnú signalizáciu.
- Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska vo vzťahu k takýmto prvkom nehodového deja bola
jednak nevhodnú technika jazdy obžalovanej a súčasne aj rýchlosť vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej

služby zn. Volkswagen, ev. č. D. XXXTF.
- Obžalovaná pred križovatkou s najväčšou pravdepodobnosťou spomalila a začala úkon odbočovania
doľava, vyhodnocovala situáciu zprava, t.j. nebezpečie pohybu odbočujúceho autobusu doľava
nachádzajúceho sa od nej vo vzdialenosti približne 30,0 m, čo bola vzdialenosť bezpečná pre jej
odbočenie.

- Je technicky prijateľné, že v tejto fáze pohybu obžalovaná mohla mať zakrytý výhľad plotom (oporným
múrom) nachádzajúcim sa vľavo a teda nemala možnosť vidieť do priestoru, v ktorom sa v tom čase
pohybovalo vozidlo rýchlej zdravotnej služby.-Keďobžalovanávyhodnocovalasituáciu,jejvozidlosamuselonachádzaťeštepredhranicoukrižovatky
a následne pokračovala v úmysle odbočiť doľava, zákonite, nemala dostatok času na vyhodnotenie
nebezpečia prichádzajúceho zľava t.j. zo smeru prichádzajúceho vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej

služby.
- Ak osobné motorové vozidlo obžalovanej malo z hranice križovatky tendenciu pri odbočovaní
zrýchľovať, potom sa vozidlo muselo nachádzať už za hranicou križovatky, t.j. v koridore pohybu vozidla
rýchlej záchrannej zdravotnej služby, potom obžalovaná nedostatočne vyhodnotila situáciu zľava a vošla
do koridoru pohybu vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej služby, čo viedlo k vzniku kritickej nehodovej

situácie. Toto by bola potom ale technika jazdy obžalovanej vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam, ktorá
nezodpovedala vznikajúcej situácii.
- Z prevedených simulačných a technických analýz vyplynulo, že vozidlo rýchlej záchrannej zdravotnej
služby sa mohlo pohybovať, v okamihu vzniku kritickej nehodovej situácie, rýchlosťou približne 110,0
km/h, podľa spisového materiálu malo zapnutú svetelnú výstražnú signalizáciu, pričom nie je možné
vylúčiť, že tesne pred zrážkou bola zapnutá aj zvuková výstražná signalizácia. Vodič tohto vozidla na

vjazd obžalovanej do priestoru križovatky reagoval miernym vyhýbacím manévrom doľava, ale tento
úkon neviedol k zabráneniu zrážky.
- Ak by obžalovaná zastala tesne za hranicou križovatky, toto by mohlo viesť ku kolíznej situácii s
autobusom, ktorý sa v tom čase už čiastočne nachádzal v odbočovacom pruhu.
- Technika jazdy vodiča vozidlo rýchlej záchrannej zdravotnej služby k uvedeným skutočnostiam bola

vyhodnotená ako technika, ktorá nezodpovedala vznikajúcej situácii z dôvodu jeho rýchlosti, ktorá
bola taká, že akékoľvek riešenie prípadnej kritickej situácie v danom úseku (klesanie, križovatka s
obmedzenými rozhľadovými pomermi, po pravej strane stojace motorové vozidlá, autobusová zastávka,
priechod pre chodcov ...) by bolo neúspešné.
- Vodič autobusu na situáciu reagoval v čase, keď na takúto reakciu vznikol podnet, brzdením a nie je

možné vylúčiť, že autobus mal tendenciu bočne sa premiestňovať doprava, v čase zrážky autobus stál,
resp. jeho rýchlosť bola minimálna, nemal možnosť zabrániť zrážke a v zmysle uvedeného je možné
techniku jazdy vodiča autobusu hodnotiť ako techniku, ktorá zodpovedala vznikajúcej situácii.
- Obžalovaná sa pohybovalo tesne pred kolíznou situáciou rýchlosťou približne 18,0 km/h, v okamihu
primárnej zrážky s vozidlom rýchlej záchrannej zdravotnej služby mohla byt jej rýchlosť približne 21,0

km/h.
- Vozidlo rýchlej záchrannej zdravotnej služby sa pred kolíznou situáciou ako i v okamihu primárnej
zrážky s obžalovanou sa pohybovalo rýchlosťou približne 110,0 km/h.
- Autobus MHD sa mohlo pohybovať v okamihu vzniku kritickej nehodovej situácie rýchlosťou približne
24,0 km/h, v okamihu sekundárnej zrážky s vozidlom rýchlej záchrannej zdravotnej služby autobus stál,

resp. jeho rýchlosť bola minimálna.
- Keď sa obžalovaná nachádzala na hranici križovatky, vozidlo rýchlej záchrannej zdravotnej služby sa
mohlo nachádzať vo vzdialenosti približne 33,0 m od následného miesta zrážky.
- Z charakteru kritického úseku vyplýva, že limitujúcimi parametrami zhoršujúce rozhľadové pomery
v danom úseku bol oporný múr resp. protihlukový plot nachádzajúci sa v pravo (uvažované v smere

pohybu vozidla RZS).
- Z posudzovania rozhľadových parametrov vyplýva, že ak sa obžalovaná nachádzala pred hranicou
križovatky, vznikli podmienky na to, aby vodička mala dostatočný rozhľad doľava, t.j. do priestoru,
z ktorého prichádzalo vozidlo rýchlej záchrannej zdravotnej služby a podobné podmienky vznikli pre
posúdenie situácie aj pre vodiča rýchlej záchrannej zdravotnej služby.

- Rozhľadové pomery vo vzťahu k smerovému a výškovému vedeniu komunikácie ako i dopravnému
značeniu je možné hodnotiť ako primerané, t.j. mali taký charakter, že umožňovali vodičom primerane
reagovať.
- Rozhľadové pomery neboli základnou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska, mali len
obmedzujúci charakter.

- Obžalovaná by zrážke s vozidlom rýchlej záchrannej zdravotnej služby zabránila takým spôsobom,
že by na vznikajúcu situáciu reagovala ako pri dopravnej nehode, pričom rýchlosť jej vozidla na hranici
križovatky by bola vyššia ako 50,0 km/h a akcelerácia by zodpovedala strednej hodnote zrýchlenia v
úrovni 1,5 m/s. Podmienkou je, aby vozidlo rýchlej záchrannej zdravotnej služby bol charakterizovaný
parametrami, ako pri dopravnej nehode. Tiež by obžalovaná dopravnej nehode zabránila, ak by zastala

pred hranicou križovatky.
- Vodič vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej služby by zrážke s obžalovanou zabránil takým spôsobom,
že by sa pohyboval ako pri dopravnej nehode, pričom rýchlosť jeho vozidla by bola nižšia ako 34,0 km/h za podmienky, aby pohyb obžalovanej bol charakterizovaný parametrami ako pri dopravnej nehode,
vtedy by obžalovaná bezpečne odbočila doľava.
- Tiež by vodič rýchlej záchrannej zdravotnej služby zrážke s obžalovanou zabránil takým spôsobom, že

by sa pohyboval ako pri dopravnej nehode, pričom rýchlosť jeho vozidla by bola nižšia ako 70,0 km/h a
na situáciu by reagoval len jazdou vo svojom jazdnom pruhu, teda nemal by tendenciu vyhýbať sa autu
obžalovanej za podmienok, že by sa obžalovaná pohybovala s parametrami ako pri dopravnej nehode,
vtedy by obžalovaná bezpečne odbočila doľava.
- Vodič vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej služby by zrážke s obžalovanou zabránil aj takým

spôsobom, že by sa pohyboval ako pri dopravnej nehode, pričom rýchlosť jeho vozidla by bola nižšia ako
76,0 km/h a na situáciu by reagoval jazdou vo svojom jazdnom pruhu, teda nemal by tendenciu vyhýbať
sa a súčasne by začal brzdiť, za podmienky, aby pohyb obžalovanej bol charakterizovaný parametrami
ako pri dopravnej nehode, aj vtedy by obžalovaná bezpečne odbočila doľava.
- Vodič autobusu MHD nemal možnosť zabrániť zrážke.
- Opakovanými simulačnými analýzami pohybu vozidiel pred zrážkou, sa neprejavili také anomálie, ktoré

by viedli ku domnienke, že príčinou dopravnej nehody bol technický stav motorových vozidiel.
- Z prevedených simulačných analýz je možné konštatovať, že obžalovaná vjazdom do jazdného pruhu
by neprinútila vodiča vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej služby k náhlej zmene rýchlosti resp. k zmene
smerupohybu,zapredpokladu,žebyrýchlosťtohtovozidlabolanižšiaako70,0km/h.Prirýchlostivyššej
by bolo možné konštatovať, že vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú by mal kolízny charakter, za podmienky,

aby sa vodič vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej služby pohyboval vo svojom jazdnom pruhu.

K znaleckému posudku bol na hlavnom pojednávaní, na rozdiel od prípravného konania, osobne
vypočutý znalec A.. X.. X. H., ktorému bolo umožnené, aby pred svojim vypočutím bol prítomný aj pri
vypočutí obžalovanej a poškodených na hlavnom pojednávaní.

Pri svojom vypočutí pred súdom sa znalec v plnom rozsahu pridržal záverov svojho znaleckého posudku
č. X/XXXX a to i s prihliadnutím na výpoveď obžalovanej S. A., ktorá v prípravnom konaní nevypovedala.
Následne posudok č. X/XXXX v stručnosti aj ústne predniesol, pričom aj popísal, z čoho, z akých
podkladov a výpovedí svedkov z prípravného konania vychádzal pri jeho vypracovaní.

Uviedolteda,žesvojznaleckýposudokvypracovalzpodkladov,ktorémuboliposkytnutévyšetrovateľom
- jednak spisový materiál a fotodokumentácia, ako i z podkladov, ktoré si zadovážil a zhromaždil sám
na mieste samotnej dopravnej nehody, bezprostredne po kolíznej situácii. Potvrdil, že náčrtok z miesta
dopravnej nehody, ktorého hodnovernosť bola na hlavnom pojednávaní namietaná a bolo svedkami
potvrdené, že nezodpovedá realite, mu bol poskytnutý políciou a vždy jeho hodnovernosť záleží len

od grafickej a vizuálnej zručnosti pracovníka polície. Jeho praxou a zvyklosťou však je, že si on v
každom prípade, pri každej dopravnej nehode sám vypracúva svoj digitalizovaný plán dopravnej nehody,
ktorý vychádza i zo satelitnej snímky‚ aby bolo zabezpečené maximálne objektívne smerové vedenie
komunikácie. Do tohto podkladu ním boli zaznamenané ponehodové polohy všetky zúčastnených
vozidiel a stopy, ktoré boli identifikované jednak podľa fotodokumentácie a jednak podľa jeho merania

a ním zdokumentovania situácie. Takýto materiál sa potom stal pre neho podkladom pre vypracovanie
počítačovej simulácie dopravnej nehody.
Zopakoval závery ohľadom rýchlostí jednotlivých vozidiel a to u osobného motorového vozidla
obžalovanej sa malo jednať o rýchlosť 15-20 km/hod a u vozidla rýchlej záchrannej zdravotnej služby
o rýchlosť cca 110 km/hod.. Nevylúčil, že sa sanitka pohybovala viac v strede svojho jazdného pruhu,

mala tendenciu vyhýbania doľava, čomu nasvedčuje zaistená stopa z jemu predloženej dokumentácie.

Z technického hľadiska znalec potvrdil, že pokým by sa vozidlo rýchlej záchrannej služby pohybovalo
rýchlosťou max. 70 km v danom úseku, tak napriek tomu, že obžalovaná vychádzala z vedľajšej cesty
na hlavnú, tento jej vjazd by nemal kolízny charakter, jej vozidlo by bezpečne odbočilo bez toho, aby

vodič rýchlej záchrannej služby bol prinútený k náhlej zmene rýchlosti, prípadne zmene smeru. Každá
vyššia rýchlosť by v podstate tento kolízny charakter už mala.

Znalec tiež rozobral príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku, ako i závermi týkajúcimi sa techniky jazdy účastníkov dopravnej nehody vzhľadom

na dopravné značenia. Ako znalec viackrát na doplňujúce otázky uviedol, vo svojom posudku techniku
jazdy obžalovanej S. A. vyhodnotil za nesprávnu, ale len vo vzťahu k reálnemu priebehu nehodového
deja.K samotnému miestu dopravnej nehody potvrdil, že sa jedná o exponovaný úsek, kde mohlo vznikať
vzhľadom na vtedajšie dopravné značenie, nebezpečie. Z vedľajšej cesty sa jednalo o mierne stúpanie,
zľava obmedzenie zvukovou bariérou, hranica križovatky nebola vyznačená dopravným značením.

VýpoveďobžalovanejS.A.,učinenejnahlavnompojednávaní,ktorúsiznalecvypočuloznačilzalogickú,
ak táto uviedla ňou vnímané ako prvé nebezpečenstvo jej hroziace zprava - autobus. Ak aj potom zľava
zbadala sanitku a už bola na hranici križovatky, aj keby brzdila, nemala vzhľadom na jazdu sanitky,
šancu zrážke zabrániť a vlastne ani šancu brzdiacim autom zastať. Pri jazde sanitkou do 70 km/hod by

obžalovanáprijejtechnikejazdycezkrižovatkubezpečneprešla.Včase,keďsaobžalovanánachádzala
na pomyselnej hranici križovatky, sanitka sa nachádzala 30-35 m od miesta zrážky. Ak sa obžalovaná
podľa jej výpovede pozrela doľava, doprava a zas doľava, vzhľadom na časový úsek, ktorý je potrebný
na zmenu smeru pohybu hlavy, mohla táto pri prvom raze pozretia doľava, vyhodnotiť situáciu tak, že
jej nehrozí nebezpečie. Vtedy bola sanitka od miesta zrážky cca 80 m, obžalovaná vtedy nemohla byť
na (pomyselnej) hranici križovatky a preto nemusela vyhodnotiť situáciu na hlavnej ceste ako riskantnú

a nebezpečnú. Znalec tiež uviedol, že na danom mieste všetci vodiči majú problém vyhodnotiť, kde je
hranica križovatky, nakoľko, ak tam aj je, on ju pri obhliadke nevidel.

Na základe stanoviska Krajského súdu v Banskej Bystrici, vysloveného v uznesení sp. zn. 4To 1/12 zo
dňa 11. 04. 2012, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 10.

2011 sp. zn. 4T 71/2011, vo veci bol v súčinnosti s orgánmi polície a za prítomnosti znalca vykonaný dňa
23. 11. 2012 vyšetrovací pokus, na základe výsledkov a meraní ktorého, znalec A.. X.. X. H. vypracoval
dňa 26. 02. 2013 doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. X/XX.

Zo záverov doplnenia č. 1 zo dňa 26. 02. 2013 k znaleckému posudku č. X/XX bolo zistené, že znalec

Dipl. Ing. Igor Harach na základe vyhodnotenia vyšetrovacieho pokusu, analýzy predmetnej dopravnej
nehody pomocou počítačového simulačného programu PC-CRASH 9.1 ako i rozboru nehodového deja
vo vzťahu k rozhľadovým podmienkam v čase vzniku kolíznej situácie uviedol, že
- Obžalovaná mala možnosť prvýkrát vnímať odrazy majákov sanitky na okolitom teréne ako poten-
ciálne (možné) nebezpečenstvo približne 1,77 až 1,95 sekúnd pred zrážkou vozidla so sanitkou. V tomto

čase sa obžalovaná mohla nachádzať približne 9,3 až 10,3 m od miesta zrážky. Sanitka približne 53,9
až 59,5 m.
- Obžalovaná mala možnosť prvýkrát vnímať odrazy majákov sanitky na okolitom teréne ako reálne
(skutočné) nebezpečenstvo približne 1,48 až 1,64 sekúnd pred zrážkou vozidla so sanitkou. V tomto
čase sa obžalovaná mohla nachádzať približne 7,9 až 8,7 m od miesta zrážky. Sanitka približne 45,1

až 49,9 m.
- Sanitka sa mohla nachádzať vo vzdialenosti približne 38,3 až 42,3 m od miesta zrážky, keď sa obžalo-
vaná so svojím vozidlom dostala na také miesto na vozovke, z ktorého už mala výhľad na jazdný pruh,
v ktorom sa pohybovala sanitka. Pri pohľade vľavo mala možnosť vidieť minimálne ľavú prednú časť
sanitky.

- V okamihu, keď sa predná časť vozidla obžalovanej nachádzala na hranici križovatky, sanitka sa moh-
la nachádzať vo vzdialenosti približne 31,4 až 34,7 m od miesta zrážky.
-Vokamihu,keďsaprednáčasťos.mot.vozidlaobžalovanejnachádzala5,0mpredhranicoukrižovatky,
sanitka sa mohla nachádzať od následného miesta zrážky vo vzdialenosti 59,2 až 65,4 m (62,3 m).
Autobus MHD sa mohol nachádzať od hranice križovatky (koniec odbočovacieho pruhu) vo vzdialenosti

16,4 až 18,1 m.
- Vzhľadom na technickú konštrukciu vozidla obžalovanej, jeho veľkosť, ako i polohy protizvukovej
bariéry, nemala možnosť obžalovaná vidieť prichádzajúce vozidlo sanitky zľava. Sanitku mala možnosť
vidieť v okamihu, keď sa predná časť jej vozidla nachádzala približne 1,5 m pred hranicou križovatky,
resp. približne 7,6 m od miesta zrážky.

- Vyhodnotenie polohy autobusu MHD vo vzťahu, keď jeho vodič mal možnosť zaregistrovať výstraž-
nú svetelnú signalizáciu sanitky je pomerne problematické. Dôvodom je skutočnosť, že nie je možné
popísať detailne jeho pohyb do miesta sekundárnej zrážky (nie je možné zistiť rýchlosť, akceleráciu
a následne brzdenie a pod.). Je však technicky prijateľné, že ak sa autobus MHD nachádzal 30,0 až
40,0 m od hranice križovatky (koniec odbočovacieho pruhu), vzájomná vzdialenosť medzi sanitkou a

autobusom MHD mohla byť 140,0 až 150,0 m, mohli nastať podmienky na to, aby vodič autobusu MHD
zaregistroval odraz výstražnej svetelnej signalizácie sanitky na okolitom teréne.K tomuto doplneniu č. 1 k znaleckému posudku č. X/XX bol na hlavnom pojednávaní opätovne osobne
vypočutý znalec A.. X.. X. H., ktorý aj teraz zotrval na záveroch jednak svojho znaleckého posudku č. X/
XX, ako i jeho doplneniu č.1 vedeného ako znalecký úkon 10/13, pričom mu neboli známe žiadne nové

skutočnosti, ktoré by boli dôvodom zmeniť tieto závery.

Znalec dal do pozornosti, že vykonaný vyšetrovací pokus, ktorého sa zúčastnil a ktoré zistenia pri
ňom boli podkladom pre vypracovanie jeho doplnenia č. 1 k znaleckému posudku, mal za cieľ opísať
fázu nehodového deja v čase, keď bolo možné registrovať nejakým spôsobom pohyb vozidla RZS

pohybujúcej sa po hlavnej ceste, a to hlavne vo vzťahu k svetelnej signalizácii a v tej poslednej fáze,
aj k samotnému vizuálnemu vnímaniu vozidla. Vyšetrovací pokus, ako uviedol, bol prevedený tzv.
statickou metódou, kde poloha osobného motorového vozidla bola v prvých fázach nakonfigurovaná do
polohy približnej hranice križovatky s tým, že postupne pozorovatelia vnímali odraz svetelnej signalizácie
pomaly sa pohybujúcej sanitky k miestu kolíznej situácie. Boli získané určité parametre, ako aj samotná
konfigurácia priestoru so satelitnej snímky, kde obmedzujúcimi prvkami, okrem iného, nebolo len

smerové vedenie komunikácie, ale hlavne betónová bariéra, zvuková bariéra, ktorá sa nachádzala
vpravo v smere pohybu vozidla, resp. v ľavej časti z pohľadu vodičky motorového vozidla. Táto, v
každom prípade bola limitujúcim prvkom tak na spozorovanie prípadných odrazov výstražnej svetelnej
signalizácie na okolitom teréne a okolitých objektoch, múre a plotoch, ako aj samotného vnímania
vozidla tesne pred zrážkou. Boli teda vykonané základné merania, ktoré potom následne za pomoci

počítačového programu PC-CRASH 9.1 boli vyhodnotené takým spôsobom, aby bolo možné odpovedať
na stranami mu položené otázky.

Na základe stanoviska Krajského súdu v Banskej Bystrici, vysloveného jednak v uznesení sp. zn. 4To
1/12 zo dňa 11. 04. 2012, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

24. 10. 2011 sp. zn. 4T 71/2011, ako i vysloveného v následnom uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystricisp.zn.4To63/13zodňa25.09.2013,ktorýmdošlokzrušeniurozsudkuOkresnéhosúduBanská
Bystrica zo dňa 10. 06. 2013 sp. zn. 4T 71/2011, súd požiadal znalca o podanie odborného stanoviska
k požiadavkám odvolacieho súdu ( konajúci prvostupňový súd tieto požiadavky považoval v konaní
zo strany znalca už za zodpovedané v potrebnom rozsahu a preto neboli ani stranami požadované

na doplnenie) a to ohľadom dôvodov nevykonania časovo-grafickej analýzy predmetnej dopravnej
nehody znalcom, dôvodov nezabezpečenia autobusu MHD pri vyšetrovacom pokuse vykonanom dňa
23. 11. 2012 a nevykonania ho aj v dynamických podmienkach pohybu, ako i možnostiach viditeľnosti
svetelných odrazov sanitky na autobuse obžalovanou, čo znalec A.. X.. X. H. zosumarizoval vo svojom
odbornom stanovisku, zapísaného ako znalecký úkon č. 73/13 zo dňa 08. 12. 2013.

Znalecopakovanezdôraznil,žeprinímanalyzovanípredmetnejdopravnejnehodybolpoužitýsimulačný
program na analýzu dopravných nehôd PC Crash 9.0, resp. 9.1, t.j. v čase znaleckého dokazovanie
posledné aktuálne verzie predmetného programu, jedná sa o komplexný najmodernejší program na
riešenie dopravných nehôd, ktoré sa začali používať už od roku 1995, čo znamená, že metóda, ktorá

bola založená na časovo-grafickej analýze, bola nahradená časovo - priestorovou analýzou nehodového
deja, ktorá okrem iného pracuje s matematickými modelmi skutočných vozidiel a prostredia, pričom
v plnej miere zohľadňuje aj dynamické podmienky pri ich pohybe. Časovo-grafická analýza (ručné
kreslenie diagramov pohybu vozidiel ... ) takéto možnosti v žiadnom prípade neumožňuje a používajú ju
len znalci, ktorí nevlastnia licenciu na používanie takýchto programov, je nedokonalou metódou, ktorej

úroveň a možnosti sú determinované minulým storočím a jej prípadné použitie pri znaleckom skúmaní
by bolo krokom späť a v žiadnom prípade by nemohli mať vplyv na závery uvádzané v jeho znaleckom
posudku a jeho doplnení.

K dôvodu, prečo súd pri vyšetrovacom pokuse konanom dňa 23. 11. 2012 nezabezpečil aj prítomnosť

autobusu MHD, treba v prvom rade poukázať na to, že samotné podmienky vykonania tohto pokusu,
(ktorý mal byť jednoznačne vykonaný už v prípravnom konaní), ako bolo zabezpečenie motorových
vozidiel, určenie času jeho vykonania, spôsob metódy prevedenia, zabezpečenie príslušného počtu
príslušníkov PZ, technikov PZ, rozdelenie ich úloh a pod., súd konzultoval jednak so samotným znalcom,
ako i riaditeľom DI PZ Banská Bystrica, pričom samotný znalec zabezpečenie autobusu MHD na mieste

vyšetrovacieho pokusu vzhľadom na jeho závery znaleckého posudku a jeho doplnku, považoval za
nepotrebný.Znalec to potvrdil aj vo svojom písomnom odbornom stanovisku, poukazujúc na to, že popísanie
technickými parametrami pohyb autobusu vo väčšej vzdialenosti pred miestom vzniku kolíznej situácie
nie je súčasnými technickými prostriedkami možné a jeho pohyb s určitou pravdepodobnosťou je

možné charakterizovať len tesne pred zrážkou so sanitkou. V danom prípade, keďže najprv došlo k
zrážke vozidla obžalovanej so sanitkou (primárna zrážka), potom pohyb autobusu má len sekundárny
charakter, tento bolo nutné vyhodnotiť skôr len k samotnej sekundárnej zrážke zo sanitkou, t.j. vypočítať
vzájomnú polohu vozidiel a ich nárazové rýchlosti. Všetky rozhodujúce parametre, ktoré boli potrebné
pre objektívnu analýzu nielen samotnej sekundárnej zrážky autobusu so sanitkou, ale aj komplexného

posúdeniacelejdopravnejnehody,bolipostačujúceabolizískanézmiestadopravnejnehody,spisového
materiálu, odbornej literatúry, prípadne z jeho znaleckých technických databáz. Z uvedeného teda
vyplýva, že zabezpečenie autobusu pri vyšetrovacom pokuse, by neprinieslo žiadne také skutočnosti,
ktoré by mali vplyv na zmenu záverov prezentovaných v znaleckom posudku a jeho doplnení

Znalec sa vyjadril i k možnostiam viditeľnosti svetelných odrazov sanitky na autobuse obžalovanou, kedy

opakovane popísal úsek, v ktorom sa pohyboval autobus do miesta sekundárnej zrážky so sanitkou,
ako úsek osvetlený verejným osvetlením, pričom jedinou reflexnou plochou, ktorá mohla výraznejšie
odrážať prípadné svetelné efekty výstražnej svetelnej signalizácie sanitky bola predná plocha autobusu
- čelné okno, avšak ak interiér autobusu bol osvetlený nielen vnútorným osvetlením, ale aj verejným
(vonkajším), potom čelné sklo autobusu ako možný zdroj odrazu malo minimálnu schopnosť odrážať

svetelné lúče takým spôsobom, aby ich mohla vnímať obžalovaná.

Znalec tiež zdôraznil, že výstražná svetelná signalizácia sanitky má charakter skôr lokálneho
(výstražného) osvetlenia, nejedná sa o zdroj, ktorý by mal osvetľovať úsek pred vozidlom. Ak z
technických a simulačných analýz vyplynulo, že ak sa vozidlo obžalovanej nachádzalo približne 5,0

m pred hranicou križovatky, t.j. keď mala možnosť vyhodnocovať situáciu pred vjazdom na hlavnú
komunikáciu, vzájomná poloha sanitky a autobusu mohla byť približne 80,0 m a takáto vzdialenosť
vylučovala, že by bolo možné registrovať akékoľvek odrazy nielen na autobuse, ale aj okolitých ob-
jektoch (múre). Znalec teda vylúčil, aby v tejto fáze pohybu (rozhodujúcej) vozidla obžalovanej, mala
obžalovaná možnosť vnímať odrazy majákov na autobuse. Ak by obžalovaná mala možnosť registrovať

odrazy na čelenej ploche autobusu, potom len v čase, keď kritický nehodový dej už prebiehal, t.j. nemala
možnosť tento podnet vyhodnoť a teda ani ovplyvniť nehodový dej.

Aj k tomuto odbornému stanovisku bol osobne na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec A.. X.. X. H.,
ktorý na jeho obsahu zotrval a tiež opakovane zotrval na záveroch jednak svojho znaleckého posudku

č. X/XX, ako i jeho doplneniu č.1.

Za prvotnú príčinu dopravnej nehody opakovane znalec potvrdil nevhodnú techniku jazdy obžalovanej a
to vo vzťahu k vyhodnoteniu situácie - k rýchlosti sanitky. Rýchlosť sanitky bola príčinou sekundárnou.
Vyhodnotenie obžalovanou ako prvé nebezpečie zprava - autobus, má však podľa znalca logiku, ale

tým bola vlastne odpútaná pozornosť pbžalovanej na vyhodnotenie nebezpečia zľava.

Aby vozidlo obžalovanej bezpečne odbočilo a to bez zrážky, rýchlosť sanitky mala byť nižšia ako 70 km/
h a preto, ak by sa sanitka nepohybovala tak, ako sa pohybovala, techniku jazdy obžalovanej by označil
za primeranú situácii.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por.
a to splnomocnenia na čl. 100, 107, 114, 129, 136 a 141, úradným záznamom na čl. 115, mailovou
správou na čl. 116, nájomnou zmluvou s dodatkom na čl. 117-120, záznamom o dopravnej nehode čl.
370-374, zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody na čl. 375-378, plánikom z miesta nehody na

čl.379-391, fotodokumentáciou výhľadových pomerov na čl. 392-395, zápisom o dychových skúškach
na čl. 396, protokolom o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi na čl. 398, listom o prehliadke
mŕtveho na čl. 399-400, lekárskymi správami a potvrdeniami o PN na čl. 401-471 a čl. 675, potvrdením
o zadržaní vodičského preukazu obžalovanej na čl. 473, dokladmi o vlastníctve vozidiel na čl. 474-480,
výpismi z Obchodného registra na čl. 481-483, 487-502, zriaďovacou listinou na čl. 484-486, zmluvou

o nájme motor. vozidla na čl. 503, oznámením o výške poistného plnenia na čl. 504, faktúrou na čl.
505-507, účtovacím listom na čl. 508, zápisom o prevzatí stroja na čl. 509, zápisom k poistnej udalosti
na čl. 510, dokladmi ku škodám na čl. 511-622, 624-634, 663-667 a 669-670, hlásením škodovej
udalosti poisteným na čl. 635-636, úradným záznamom s fotodokumentáciou na čl. 639-640, výpisomz evidenčnej karty vodiča obžalovanej na čl. 650-651, správami a posudkami na obžalovanú na čl.
652-654, odpisom z registra trestov na obžalovanú na čl. 655, rozsudkom na čl. 660-662, výpis z EKV
Jozefa Šárika ml. na čl. 677-678, odpoveďou ministerstva zdravotníctva na písomnú žiadosť obhajcu,

či existuje interný predpis ktorý by upravoval používanie zvláštnych výstražných znamení, predložený
na hlavnom pojednávaní obhajcom obžalovanej, pričom zo strany obžalovanej, ani poškodených po ich
prečítaní námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadrili.

Po vykonanom dokazovaní súd pristúpil podľa svojho vnútorného presvedčenia k hodnoteniu

vykonaných dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do
úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovanej.

V prvom rade si súd musel prejudiciálne vyriešiť otázku, či špeciálne motorové vozidlo zn. Volkswagen
Crafter ev. č. D. XXXTF, ktoré dňa 14. októbra 2010 v čase okolo 19.45 h v Banskej Bystrici na
Ďumbierskej ulici viedol S. Š. K.. nar. XX. XX. XXXX, používalo zvláštne výstražné znamenie v súlade s §

40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. a teda či obžalovanej S. A., v tom čase vedúcej osobné motorové vozidlo
zn. Citroën Saxo ev. č. D. XXXDM vznikla povinnosť vyplývajúca s § 40 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z..

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické
zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne

ichkombináciou(ďalejlen"zvláštnevýstražnéznamenie"),niejepovinnýdodržiavaťpovinnostiazákazy
ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. a) až e).
Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia (ďalej len "vozidlo
s právom prednostnej jazdy"), je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej
premávky neohrozil.

Podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., vozidlá s právom prednostnej jazdy sú
vozidlá Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby,
záchrannej zdravotnej služby a banskej záchrannej služby pri plnení úloh spojených so záchranou života
a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt.

Podľa § 40 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z., vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom prednostnej
jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť
vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny vozidiel tvorenej vozidlami s právom
prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.

Obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. 1Pv 577/10-33 zo dňa 27. 07. 2011,
doručenej tunajšiemu súdu dňa 28. 07. 2011 bolo obžalovanej S. A. kladené za vinu, že 14. októbra
2010 v čase okolo 19.45 h v Banskej Bystrici na Ďumbierskej ulici, ako vodička osobného motorového
vozidla zn. Citroën Saxo ev. č. BB XXXDM, na trojramennej križovatke tvaru písmena „T“, pri vychádzaní

z vedľajšej cesty na hlavnú, smerujúc doľava na mestskú časť Karlovo, nedala prednosť v jazde z jej
pohľadu zľava prichádzajúcej a po hlavnej ceste idúcej sanitke - špeciálnemu motorovému vozidlu zn.
Volkswagen Crafter ev. č. D. XXXTF, ktorú viedol S. Š., nar. XX. XX. XXXX, a ktorá mala v tom čase
používať zvláštne výstražné znamenie.

„Zvláštnym výstražným znamením“ podľa vyššie citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z.z. sa teda rozumie typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo
červeným svetlom, prípadne ich kombináciou. Jednoznačne je zákonom stanovené súčasné používanie
zvukového a svetelného znamenia a o kombinácii sa hovorí len v súvislosti s farbami ( modrej a červenej)
svetelného znamenia. Okrem citovaného zákonného ustanovenia neexistuje žiadny iný predpis, ktorý

by umožňoval výnimky, prípadne určoval denní resp. nočný čas, v ktorom by tieto podmienky neplatili
a napriek tomu by takého vozidlo nebolo povinné dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené zákonom
č. 8/2009 Z.z.

Práve toto súčasné používanie zvukového a svetelného znamenia sanitkou, ako špeciálneho

motorového vozidla zn. Volkswagen Crafter ev. č. D. XXXTF, ktorú viedol S. Š. K.., bolo pre súd jedným
z hlavných a podstatných predmetov vykonaného dokazovania, pre objektívne rozhodnutie vo veci.To, že sanitka, ako špeciálne motorové vozidlo, nemala zapnuté zvukové výstražné znamenie, jednak vo
svojej výpovedi pred súdom, ako i v prípravnom konaní tvrdila obžalovaná S. A. a táto skutočnosť bola
potvrdená aj priamymi svedkami dopravenej nehody a to K. A. - spolujazdkyňa obžalovanej, osádkou

vozidla idúceho za obžalovanou - X.. O.. W. J. a E. Ť. ( bola k tomu vyťažovaná príslušníkom polície
K.. I. S.), a tiež cestujúcimi autobusu MHD, spoju č. 22 - J. D., X.. I. H., V. J., K. A., Ľ. Z. a S. V..

Jediným priamym svedkom dopravnej nehody, ktorý tvrdil, že sanitka mala zapnuté zvukové aj
svetelné výstražné znamenie bol vodič autobusu MHD linky č. 22 zn. Karosa B 961 E ev. č. U.

XXX D. - A.O. K., ktorého však obhajoba s poukazom na výpovede ostatných svedkov označil za
svedka nedôverihodného, k čomu sa súd, vzhľadom na neodstránenie rozporov v jeho výpovediach a
nekorešpondujúce konanie ako vodiča v danej situácii, priklonil.

Svedok A. K. pri svojej výpovedi totiž tvrdil, že „zo zástavky na Ďumbierskej ulici mal odchod o 19.44
hod., že vyhodil smerovku a zaraďoval sa do odbočovacieho pruhu“. Na druhej strane však cestujúci z

tohto autobusu vypovedali, že vodič na tejto zástavke ani nezastavil. Tiež uviedol, že „majáky sanitky
videl, ešte keď bola sanitka za zákrutou, zvukové znamenie počul, až keď vyšla zpoza zákruty a potvrdil,
že na 100%, ako sanitka vyšla z poza zákruty, mala zapnuté svetelné aj zvukové výstražné znamenia.
Majáky zbadal, lebo sa odrážali na múre, ale ak sanitka mala zapnutú sirénu aj pred zákrutou, nepočul
by to, lebo bola dosť ďaleko“. Ak teda svedok K. ako vodič, zbadal v diaľke majáky odrážajúce sa na

múre, je otázne, prečo sa tento zaraďoval do odbočovacieho pruhu nachádzajúceho sa v strede vozovky
a nesplnil si povinnosť podľa § 40 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. nesnažil sa prejsť ku pravej krajnici
vozovky, aby sanitke umožnil bezpečný a plynulý prejazd, aby jej neprekážal. Taktiež sa nepotvrdili
ďalšie jeho slová, keď uviedol pred súdom, že „registroval obžalovanú, ako vyšla z auta, hodila sa na
kolená a vravela :“ Ja som ich zabila!“. Práve ďalší očitý svedok dopravnej nehody, jazdiaci za vozidlom

obžalovanej - X.. O.. W. J. toto poprel a on, čo bol v blízkosti obžalovanej potom, ako táto vyšla zo svojho
auta, mala uviesť „ Bože, nie, ...nech nikto nezomrie“. Svedok J. ešte ohľadom správania sa svedka
Mrenu tesne po nehode uviedol, že videl, ako „vodič autobusu sa snažil vyliezť cez predné sklo von,
keď vypadol na cestu, štvornožky išiel preč, bol zrejme v šoku“.

Výpovede ďalších dvoch svedkov, ktorí neboli však priamymi svedkami dopravnej nehody a ktorí mali
potvrdiť, že sanitka mala zapnuté zvukové aj svetelné výstražné znamenie - K. V. a S. K., si vzájomne
odporovali. Pokiaľ svedok V., tiež vodič autobusu, ktorý v daný deň o 19.45 h vchádzal do križovatky
na Karpatskej ulici, uviedol, ako oproti idúca sanitka, ktorá predtým išla bez húkačiek, ich zapla až pri
ňom a jeho z toho dôvodu trhlo ( či ich sanitka nechala spustené aj potom, ako sa blížila k miestu zrážky,

uviesť nevedel, ale potvrdil, že sa o tejto nehode rozprával z kolegom K., ktorý bol šoférom autobusu, do
ktorého vrazila sanitka a ten mu mal povedať, že počul sirény sanitky), svedok S. K. ( bol vypočutý až po
ôsmych mesiacoch od nehody) tvrdil pred súdom, že na 100%, že sanitka húkala zďaleka, hoci k času,
po ktorý to počul, sa vyjadriť nevedel. Tento svedok však s istotou nevedel potvrdiť, či sanitka vôbec
mala zapnuté svetelné znamenie. ( Túto skutočnosť však súd považoval za jednoznačne preukázanú).

Na základe koho a čoho došlo vyšetrovateľom k predvolaniu a vypočutiu svedka K. dňa 23. 06. 2011
ostalo nezistené, nevyplynulo to ani z vyšetrovacieho spisu, pričom k tejto okolnosti svedok S. K. na
hlavnom pojednávaní uviedol, že bol oslovený, aby svedčil, dvoma ženami, ktorých mená neuviedol a o
ktorých až neskôr mal zistiť, že jedna z nich bola rodinnou príslušníčkou niektorého z nebohých. Osobné
údaje o sebe im neposkytol, len mu prišlo predvolanie na výsluch.

Ani výpoveď svedka - poškodeného K. P., ktorý bol pre súdom vypočutý dňa 22. 10. 2012, teda
potom, ako Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 4To 1/12 zo dňa 11. 04. 2012 zrušil
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 10. 2011 sp. zn. 4T 71/2011, nepovažoval za
vieruhodnú. Svedok, ako účastník dopravnej nehody uviedol, že sanitka od svojho výjazdu na hlavnú

cestuvMedenomHámoremalazapnutémajákyajsirénu.Nakoľkosavšaktátoskutočnosťnezhodovala
s jeho výpoveďou z prípravného konania, súd sa snažil odstrániť rozpory vo svedkových tvrdeniach a to
prečítaním časti zápisnice o jeho skoršom výsluchu, kedy uviedol, že nevie uviesť, kedy sanitka zapla
zvukovú signalizáciu. Na toto svoje tvrdenie si svedok pre súdom už nepamätal.

ĎalšívypočutýsvedokS.J.,akojedenzvodičovZáchrannejadopravnejzdravotníckejslužbyBratislava,
s miestom výkonu práce v Banskej Bystrici, nepotvrdil, že by vodiči ich sanitiek používali zvukové
výstražné znamenia stále počas jazdy v meste a zapínajú ich vždy pri primárnom výjazde, ale vypovedal
o zaužívanom pravidle v tom čase, neupravenom žiadnym predpisom a to, že aby nedochádzalo krušeniu nočného kľudu, počas jazdy v meste sa zvukové výstražné znamenie používa do 24.00 hod. a
potom od 04.00 hod. Tento svedok okrem iného uviedol, že on bol osobou, ktorá vodiča S. Š. K.. vytiahol
z vozidla a potvrdil, že vodič pripútaný bezpečnostným pásom nebol.

Otázka, či v danom prípade sa jednalo o plnenie úloh spojených so záchranou života a zdravia osôb,
ako to má na mysli § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., a teda v tomto prípade by vozidlo
rýchlej záchrannej zdravotnej služby malo požívať právo prednostnej jazdy ( za splnenia ostatných
podmienok § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.), ostalo tiež súdu nezodpovedané a vyšetrovateľ sa

v prípravnom konaní touto skutočnosťou v podstate vôbec nezaoberal. Svedok - poškodený K. P. si
už tieto skutočnosti nepamätal, v daný deň mali byť vyslaní k nejakému staršiemu pánovi do Seliec,
mal mať pravdepodobne sťažené dýchanie. S určitosťou si to nepamätal. Opodstatnenosť použitia
zvláštnych výstražných znamení nepotvrdil ani splnomocnený zástupca za poškodenú spoločnosť
Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava - K.. S. D., ktorý v procesnom postavení svedka
na hlavnom pojednávaní uviedol, že o priebehu dopravnej nehody vie len sprostredkovane od K. P., pred

pojednávaním si zabezpečil k prípadu všetku dostupnú dokumentáciu, avšak záznam z výjazdu sanitky
neexistuje, nie je, nakoľko nakoniec sanitka na miesto nedošla. Vedel len adresu, kam mal byť výjazd
realizovaný a či k nemu následne išla iná sanitka, uviesť tiež nevedel.

Z platnej judikatúry súdov je zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal
obžalovaný. Tiež sa síce nevylučuje, aby súd oprel výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za
predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych
dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú
skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich

možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov.

Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu

nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Zásada
náležitého zistenia skutkového stavu pritom vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste
o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá
bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre
obvineného priaznivejší.

Na základe hore uvedených zásad, súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení jednotlivo každý
dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že vozidlo rýchlej zdravotnej služby zn. Volkswagen Crafter
ev. č. D. XXXTF, ktoré viedol S. Š. K.., porušil podmienky použitia zvláštnych výstražných zvukových
znamení alebo svetiel podľa § 40, 41 zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. že sanitka, ako špeciálne motorové

vozidlo, nemala zapnuté zvukové výstražné znamenie v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.,
(navyše vodič sanitky Jozef Šárik ml. neviedol v čase skutku motorové vozidlo maximálne povolenou
rýchlosťou (do 50 km/h), nešiel len vo svojom jazdnom pruhu a navyše nebol vo vozidle pripútaný
bezpečnostným pásom), z čoho vyplýva, že obžalovanej, ako vodičke osobného motorového vozidlo zn.
Citroën Saxo ev. č. D. XXXDM nevznikla povinnosť vyplývajúca s § 40 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z..

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.

Podľa § 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h) Tr. zák. sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. je nedbanlivostným trestným činom
už vo svojom základe, pričom objektom tohto trestného činu je ľudský život a teda páchateľ tohto
trestného činu nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobiť akúkoľvek ujmu na zdraví, ale napriek tomu,hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek a zo
subjektívnej stránky sa vyžaduje jeho nedbanlivosť. Za okolnosť podmieňujúcu použitia vyššej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať to, ak páchateľ spáchal taký čin preto, lebo porušil

dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú
mu podľa zákona.

Čo sa týka právneho vyhodnotenia podstaty žalovaného skutku, t.j. či obžalovaná z nedbanlivosti
porušila ustanovenia zákona ukladajúce povinnosti vodiča pri vjazde do križovatky z vedľajšej cesty

(prejazdu križovatkou), čo predstavuje právne posúdenie techniky jazdy obžalovanej pred samotným
vjazdom do križovatky, súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu uvedenom pri vrátení veci na
nové konanie, na základe vykonaného dokazovania, uvádza nasledovné:

Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti a citácie ustanovenia § 16 Tr. zák. je zrejmé, že pri nedbanlivosti
je daná len vedomostná (intelektuálna zložka) zavinenia, kedy na rozdiel od úmyselného zavinenia

páchateľ nechce spôsobiť následok predpokladaný trestným činom, ani s jeho spôsobením nesúhlasí.
Podľa stupňa, resp. prítomnosti vedomostnej zložky zavinenia pritom rozlišujeme nedbanlivosť vedomú
a nevedomú. Vedomá nedbanlivosť zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý
páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane.
Nevedomá nedbanlivosť nezahŕňa vedomosť páchateľa, avšak páchateľ vedieť mal a mohol, že svojím

konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Táto povinnosť, resp.
možnosť vedomosti je súčasne podmienená okolnosťami prípadu a osobnými pomermi páchateľa.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací zastal názor, že pri posudzovaní okolností ktoré môže
alebo nemôže vodič predvídať, je treba vychádzať z konkrétnej dopravnej situácie. Z hľadiska zavinenia

z nedbanlivosti to potom znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej z pravidiel cestnej
premávky, tu existuje i jej subjektívne vymedzenie, vzťahujúce sa k miere opatrnosti, ktorú je schopný
vodič v konkrétnom prípade vynaložiť. V tejto súvislosti je potom rozhodujúce, či obžalovaná mala
povinnosť dať prednosť v jazde a súčasne i možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestným zákonom.

Ak obžaloba vychádzala z obsahu pojmu „Porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona“, treba
uviesť, že pod týmto pojmom treba rozumieť okrem iného i
- porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky podľa § 3 zákona č. 8/2009 Z.z.,
- porušenie povinností vodiča, stanovené § 4 zákona č. 8/2009 Z.z.,

- porušenie zákonom stanovených v § 20 zákona č. 8/2009 Z.z. pravidiel jazdy cez križovatku, ako i
- porušenie podmienok použitia zvláštnych výstražných zvukových znamení alebo svetiel podľa § 40,
41 zákona č. 8/2009 Z.z. okruhom vozidiel podľa § 22 zákona č. 725/2004 Z.z..

Pri skúmaní porušení vyššie uvedených „dôležitých povinnosti“ súd poukazuje na závery znaleckého

dokazovania znalca z odboru cestnej dopravy X.. H. v jeho znaleckom posudku, že príčiny vzniku
dopravnej nehody boli nie jedna, ale dve. Okrem rýchlosti sanitky, to bola aj a najmä nevhodná
technikajazdyobžalovanej,ktorápreukázateľnevyvolalavznikkritickejnehodovejsituácie.Podľaznalca
obžalovaná prechádzala predmetnou križovatkou veľmi nezodpovedne, a dôsledne nerešpektovala
svoju povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste, ktorá povinnosť jej vyplývala

z ustanovenia § 20 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z dopravného označenia
nachádzajúceho sa v inkriminovanom čase v predmetnej križovatke, a ktorá povinnosť by mala byť
pre každého zodpovedného vodiča jednou z najdôležitejších a najzákladnejších povinnosti. Znalec v
súvislosti s prejazdom križovatky obžalovanou jasne uviedol, že keď sa obžalovaná dostala svojim
vozidlom na také miesto na vozovke, z ktorého už mala dostatočný výhľad nielen na jazdný pruh, v

ktorom sa pohyboval autobus, ale aj jazdný pruh, v ktorom sa pohybovala sanitka (teda keď už bola na
takom mieste na vozovke, na ktorom reálne mala možnosť začať si plniť svoju povinnosť dať prednosť v
jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste), bola od nej sanitka vzdialená 38,3 až 42,3 metra a obžalovaná
možnosť vidieť minimálne ľavú prednú časť sanitky, ktorá v tom čase navyše preukázateľne používala
svetelné výstražné znamenie, z čoho muselo byť každému vodičový zrejmé aj to, že sanitka smeruje

akútny lekársky zásah.

Znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy X.. H. bol v súvislosti s možnou predvídateľnosťou
nebezpečnej a riskantnej situácie v križovatke, do ktorej obžalovaná vchádzala, doplnený v zmyslepožiadaviek krajského súdu vyslovených v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 11. 04. 2012 (a to
po vykonaní vyšetrovacieho pokusu) aj k možnosti viditeľnosti odrazov svetiel majákov sanitky na
okolitom teréne pred vjazdom obžalovanej do križovatky, ktorý vyšetrovací pokus sa konal dňa 23. 11.

2012. Znalec v doplnku svojho znaleckého posudku zreteľne uviedol, že obžalovaná mala možnosť
prvýkrát vnímať odrazy majákov sanitky na okolitom teréne ako potenciálne (možné) nebezpečenstvo
približne 1,77 až 1,95 sekundy pred zrážkou vozidla so sanitkou. V tomto čase sa obžalovaná mohla
nachádzaťpribližne9,3až10,3metraodmiestazrážky,sanitkapribližne53,9až59,5metra.Obžalovaná
potom mala možnosť prvýkrát vnímať odrazy majákov sanitky na okolitom teréne ako reálne (skutočné)

nebezpečenstvo v čase približne 1,48 až 1,64 sekundy pred zrážkou vozidla so sanitkou. V tom čase
sa mohla obžalovaná nachádzať približne 7,9 až 8,7 metra od miesta zrážky, sanitka približne 45,1 až
49,9 metra. Sanitka sa potom následne mohla nachádzať vo vzdialenosti približne 38,3 až 42,3 metra
od miesta zrážky, keď sa obžalovaná so svojim vozidlom dostala na také miesto na vozovke, z ktorého
už mala potrebný výhľad na jazdný pruh, v ktorom sa pohybovala sanitka (podľa výpovede znalca
na hlavnom pojednávaní sa vozidlo obžalovanej v tomto čase nachádzalo cca 2 metre pred hranicou

križovatky) a pri pohľade vľavo mala obžalovaná možnosť vidieť minimálne ľavú prednú časť sanitky.
V okamihu, keď sa predná časť vozidla obžalovanej nachádzal na hranici križovatky, sanitka sa mohla
nachádzať vo vzdialenosti približne 31,4 až 34,7 metra od miesta zrážky a pre obžalovanú už bola jasne
viditeľná celá sanitka.

Z týchto výsledkov znaleckého dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaná mala možnosť sanitku,
ktorá používala svetelné výstražné znamenie, vidieť už čase keď sa prednou časťou svojho vozidla
nachádzala približne 2 metre pred hranicou križovatky, resp. 7,6 metra od následného miesta zrážky.
Navyše obžalovaná už skôr, a to v čase, keď sa nachádzala 7,9 až 8,7 metra od miesta zrážky, mala
možnosť vnímať odrazy majákov sanitky na okolitom teréne už ako reálne nebezpečenstvo. Obžalovaná

mala teda preukázateľne dostatok priestoru a času na to, aby mohla vyhodnotiť situáciu v križovatke ešte
pred jej prejazdom ako nebezpečnú a riskantnú (čo bola jej povinnosť, keďže bola povinná dať prednosť
v jazde), so svojím vozidlom mohla a mala zastať a dať prednosť v jazde po hlavnej ceste idúcej sanitke,
ktorá vtom čase navyše používala svetelné výstražné znamenie, čo obžalovaná jednoznačne musela
vidieť. Táto skutočnosť napokon jasne vyplýva aj znaleckého riešenia možnosti zabránenia dopravnej

nehode zo strany jej účastníkov, ako aj z výpovedí priamych svedkov nehody X.. O.. W. J. a E. Ť..

S poukazom na závery znaleckého dokazovania vykonaného znalcom z odboru cestnej dopravy X.. H.,
zahŕňajúcim jeho doplnenie po vykonaní vyšetrovacieho pokusu, treba zdôrazniť a upriamiť pozornosť
na jednoznačné vyjadrenie znalca X.. H. na hlavnom pojednávaní dňa 17. 02.2014 a 12. 02. 2015, kedy

znalecjasneaopakovaneuviedol,žeprimárnouahlavnoupríčinouvznikupredmetnejdopravnejnehody
bola nevhodná technika jazdy obžalovanej cez križovatku, keď obžalovaná vznikajúcej dopravnej
situácii nevenovala dostatočnú pozornosť, v dôsledku čoho potom nedostatočne vyhodnotila situáciu
v križovatke a to najmä vo vzťahu k nebezpečenstvu, ktoré hrozilo z ľavej strany z jej pohľadu, teda
zo smeru, z ktorého prichádzala do križovatky sanitka. Podľa znalca by si správna technika jazdy zo

strany obžalovanej vyžadovala, aby táto pred vjazdom do križovatky so svojim vozidlom zastala a až
takto hodnotila situáciu v križovatke (povinnosť v prípade potreby s vozidlom zastať v sebe rozhodne
zahŕňa aj povinnosť dať prednosť v jazde). Znalec následne jasne konštatoval, že rýchlosť sanitky bola
až sekundárnou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody, pričom v tejto súvislosti na doplňujúcu
otázku obhajcu obžalovanej, či znalec hodnotí techniku jazdy obžalovanej negatívne len vo vzťahu

k zistenej rýchlosti sanitky znalec jednoznačne odpovedal, že techniku jazdy obžalovanej hodnotí
negatívne nie vo vzťahu k zistenej rýchlosti sanitky, ale vo vzťahu k nedostatočnému vyhodnoteniu
situácie v križovatke.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaná ako trestne

zodpovedný subjekt, z hľadiska veku a príčetnosti (§ 22 a 23 Tr. zákona), naplnila svojim konaním po
subjektívne aj objektívnej stránke zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona,
pretože táto inému z nedbanlivosti spôsobila smrť. Z hľadiska zavinenia sa u obžalovanej jednalo
o vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože vedela, že svojim konaním môže
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonam,

ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Na rozdiel
od obžaloby sa súd nestotožnil s použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 149 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona, kde zohľadnil spoluvinu (spoluzavinenie) vodiča sanitky na vzniku dopravnej nehody a
následkoch s ňou spojených.Nebezpečnosť konania obžalovanej spočívala v tom, že porušila záujem spoločnosti na ochrane
ľudského života.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovanej a jej pomery súd zistil, že táto je vydatá, má dvoch už plnoletých
synov, býva spolu s manželom v 3-izbovom byte, je zamestnaná v Allianz-Slovenskej poisťovni a.s. ako
manažérka, nikdy nebola súdom trestaná, vodičský preukaz má od roku 1988 a nikdy nemala dopravnú
nehodu, pokutu platila len raz, za parkovanie.

Obžalovanej poľahčovalo, že v minulosti viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a že napomáhala

OČTK pri objasňovaní tejto trestnej činnosti (§ 36 písm. n/ Tr. zákona). Nepriťažovalo jej nič.

Trestný zákon za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona umožňuje ukladať trest odňatia slobody
vo výmere od 0 do 3 rokov. S prihliadnutím na doterajší bezúhonný život obžalovanej, ktorá sa doteraz
nedostala do významnejšieho rozporu zo zákonom, prihliadnuc na spôsobený nenapraviteľný následok

v podobe usmrtenia dvoch osôb, ako aj na spoluzavinenie dopravnej nehody vodičom sanitky, súd
považoval za primeraný trest uložený obžalovanej trest podmienečný vo výmere 1 rok s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Uvedený trest je podľa názoru súdu dostatočný tak z
hľadiska výchovného pôsobenia na obžalovanú, aby v budúcnosti viedla riadny život (individuálna
prevencia), ako aj preventívneho pôsobenia trestu smerom k ostatným členom spoločnosti tak, aby

vnímali, že za porušenie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdený (generálna prevencia).

Pretože obžalovaná sa dopustila vyššie uvedeného konania v súvislosti s vedením motorového
vozidla, pri ktorom spôsobila nenapraviteľný následok v podobe usmrtenia dvoch osôb, na posilnenie
výchovného účinku trestu, jej súd okrem trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu uložil podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona aj trest zákazu vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek
druhu v trvaní 4 roky.

S poukazom na vyššie konštatovaný záver, že na vzniku dopravnej nehody sa okrem obžalovanej
spolupodieľal aj vodič sanitky, a vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania ohľadom skúmania miery

účasti týchto subjektov pri uvedených škodových nárokoch z hľadiska ich vyčíslenia a preskúmania,
čo by trestné konanie predĺžilo, a ktorý rozsah dokazovania presahuje potreby trestného konania, súd
rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku tak, že poškodených Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom ul. Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava IČO: 36 284 831, Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom
Ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,

so sídlom ul. Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 odkázal z ich nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.