Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/312/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206928

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214206928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa: BL Telecom collecion, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 47 150 513,
zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti

odporcovi: T. T., W. XX.XX.XXXX, F. U. XX, I. o návrhu na zaplatenie istiny 470,58 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 51,68 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo
sumy 17,58 € od 18.04.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 17,05 € od
18.06.2011 až do zaplatenia a úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 17,05 € od 18.07.2011 až do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 28.03.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky
470,58 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763
469 a odporcom o poskytovaní telekomunikačných služieb, keď odporca mal porušiť podmienky zmluvy

nezaplatením splatných faktúr za poskytnuté služby, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ zaplatenie
zmluvnej pokuty.

Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p.
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet
konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd
ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Z pripojených zmlúv o poskytovaní služby uzavretých dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že medzi spoločnosťou

SlovakTelecoma.s.,sosídlomKaradžičovač.10,Bratislava,bolauzavretáZmluvaoposkytovaníslužby
MagioSat s odporcom. V zmysle zmlúv o pripojení v spojení s cenovým výmerom č. 41647/2010, Tarifou
ST a.s. na poskytnutie služby MagioSat a Cenníkom pre koncové zariadenia - časť A (nájom a údržba
koncových zariadení bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 199,- € za porušenie doby viazanosti na
službu MagioSat, zmluvná pokuta za stratu alebo poškodenie karty vo výške 19,95 €, zmluvná pokuta za

stratu alebo poškodení satelitnej antény vo výške 29,95 €, zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty
alebo odcudzenia prenajatého Magio Boxu vo výške 150,- € a zmluvná pokuta v prípade nevrátenia
diaľkového ovládača vo výške 20,- €.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX € s
dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX € s dátumom splatnosti
XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX

titulom neuhradených služieb a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX € s dátumom splatnosti
XX.XX.XXXX titulom zaplatenia zmluvných pokút.

Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluvy o pripojení medzi účastníkmi konania boli uzavreté dňa XX.XX.XXXX, teda za účinnosti
Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským
vzťahom, a predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

predmetnej zmluvy.Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s
účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho,Obchodnéhozákonníka,akoajvšetkyinézmluvy,ktorýchcharakteristickýmznakomje,že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby

koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá,
predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inej, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej

neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ).

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu,
aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.
Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako
zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú

zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť,
nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady„právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne

formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný
zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, ak strany dojednanú pre prípad
porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný

pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne

a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri svojom
vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytnutie služieb
návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany navrhovateľa a neboli zaplatené odporcom, čo bolo
potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej

istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie
úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote
stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995
Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná

prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v čase od 13.04.2011 do 12.07.2011 bola 1, 25
% + 8% = 9, 25 % a v čase od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1,50 % + 8% = 9,50 %. Čo sa týka
nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľ ňou zabezpečil plnenie povinností
odporcom a zotrvanie v zmluvnom vzťahu po stanovenú dobu. Súd považoval takúto sankciu za
neprimeranú, vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišoval

medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a
medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Spotrebiteľ bol viazaný
zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať za neprijateľné, takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť
ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán z pohľadu
nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané ukracovanie odporcu ako spotrebiteľa s dopadom na

všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce zo
všeobecných zmluvných podmienok používa.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Predpokladom platného uzavretia dojednania o zmluvnej pokute v zmysle Občianskeho zákonníka je
písomná forma, pričom táto pokuta plní funkciu subsidiárnu, v tom, že hrozí touto sankciou pre dlžníka
preventívne, aby ho donútil tomu, aby povinnosť splnil. Odporca porušil podmienky zmluvy, nezaplatil

riadne splatné faktúry za poskytnuté služby, v dôsledku čoho navrhovateľ požadoval zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 418,90 €.Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neprijateľnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná

možnosť súdu rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve, tak na návrh
ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o
sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve,
navrhovateľom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že
podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá ,

aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku
presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom
takéhoto výroku, ktorým môže byť prijatý aj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa), je
to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky

tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom. Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľ mi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku, preto zamietol nárok navrhovateľa čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom
na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej

pokuty v konaní 5C 54/2012 a zamietol v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok žalobcu ako
neprijateľný, v danom prípade už nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd odporcovi ako pomerne úspešnému účastníkovi konania náhradu trov

konania nepriznal, keďže mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1/ O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).