Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201061
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201061.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤs.r.o.,sosídlomPribinovač.25,Bratislava,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Sabinov, katastrálny odbor, so sídlom 17. novembra č. 2, Sabinov, za účasti W. S., bytom M. č.
XX/XX, A. S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 810/2014/VA zo dňa 3.
júla 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 3. júla 2014 č. V 810/2014/VA.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
06.06.2014 a zaevidovanom pod č. k.: V-810/2014/Va, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení

záložného práva č. 130/2014-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi konania POHOTOVOSŤ, s.r.o. a W. S.
tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že plnomocenstvo udelené ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci,
so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení Z. A., predseda združenia, ktorým záložca W. S.
splnomocnila združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou, spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o., je absolútne neplatné. Dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý
deň ako úverová zmluva, čo svedčí o tom, že uzavretie úverovej zmluvy je podmienené podpísaním

dohody o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že jej účelom je sledovanie návratnosti poskytnutého
úveru záložného veriteľa, čo spochybňuje konanie zástupcu v záujme zastúpeného. Zástupca so
zastúpeným ani nekomunikuje, nekontaktuje sa s ním a dlžník podpísal dohodu bez toho, aby zástupcu
poznal. Na základe uvedeného je možné predpokladať, že združenie je vopred určené spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy
splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru odporcu absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka
a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Postupom zo strany

navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca konštatoval, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je jasným
signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle
je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právnezáležitosti. To, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyberá aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“
občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania
veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ.

Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ.
Uvedené konanie nebankovej spoločnosti predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného
charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná. V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je
dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku,
ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Odporca vyhodnotil takúto dohodu o splnomocnení ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a to
z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Na zabezpečenie istiny- dlžnej sumy vo výške 600 Eur záložnou zmluvou sa zakladajú podiely na
troch rodinných domoch spolu s parcelami, ktorých hodnota presahuje niekoľkonásobne dlžnú sumu.
Existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je
primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložného veriteľa a ich vzťah možno označiť ako subsidiárny

a akcesorický. Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová
zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene
dlžníka bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral záložný
veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení
slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Zo spornej

dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či
záložca W. S. mala možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc
a či jej vôľa uzavrieť takúto dohodu bola slobodná a vážna.

Odporca vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka- záložcu, ale naopak iba
z vôle záložného veriteľa, a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že

sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, sa nezakladá na realite. Dôležitá je tu
zákonná požiadavka v zmysle § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní umožniť účastníkovi voľbu
svojho zástupcu. Toto právo bolo dlžníkovi z úverového vzťahu uvedeným postupom záložného veriteľa
v spojení s predložením predtlačeného (nemenného) zástupcu jednoznačne odňaté.

Odporca ďalej citoval ustanovenie § 17 ods. 1 Správneho poriadku, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej

dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.

Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí

len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a zjeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že
zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito

a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nestotožnil sa ani
s argumentáciou správneho orgánu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu. Z textu
splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť
splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Text teda
nepripúšťažiadnupochybnosťotom,čomôžebyťpredmetomzálohu.Rozsahsplnomocneniavovzťahu
k predmetu zálohu je dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet

zálohu- nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa s bližšou konkretizáciou a časovým hľadiskom
tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve splnomocniteľa ku dňu
uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný.

Navrhovateľ citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2,
§ 37 ods. 1, Správneho poriadku § 32 ods. 1, 2, § 46, Katastrálneho zákona č. 31 ods. 1.

Na základe uvedeného navrhovateľ namieta, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil, čím vydal nezákonné rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa
a odporcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd
pojednával v ich neprítomnosti, vypočul účastníčku správneho konania W. S. na pojednávaní dňa
11.11.2014, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 06.06.2014 podal návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 130/2014-ŠTE do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne
pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 11.04.2014 uzatvorenú podľa § 151a
a nasl. OZ, ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie
občianskoprávnej pomoci v zastúpení Z. A., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení

záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému
spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného veriteľa,
a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. 702900849 zo dňa 28.08.2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom
na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 600,00 Eur,

spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto

dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok soZmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene

splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká

vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Účastníčka správneho konania W. S. na pojednávaní dňa 11.11.2014 navrhla, aby súd rozhodnutie

odporcu ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že si zobrala od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôžičku
vo výške 600 Eur, ktorú mala mesačne splácať po 98 Eur. V tom čase pracovala v spoločnosti Vajex
D., a teda splácanie úveru v uvedených mesačných splátkach nebol pre ňu problém. Následne sa
táto firma dostala do ťažkostí a v súčasnosti už ani neexistuje, pretože skrachovala. POHOTOVOSTI
napísala, že sa dostala do ťažkej situácie. Bola evidovaná na úrade práce a vzhľadom na to, že poberala

iba minimálnu mzdu, dali jej dávku v nezamestnanosti 204 Eur. Bolo podľa nej logické, že z tejto
sumy sa nedala udržiavať v chode domácnosť a ešte zaplatiť splátku za úver. Zo sumy 600 Eur mala
nakoniec povinnosť uhradiť 1.176 Eur. Má k dispozícii ústrižky poštových poukážok, z ktorých vyplýva,
že uhradila 968 Eur. V súčasnosti si našla prácu a pokračuje v splácaní úveru. Po nahliadnutí do dohody
o splnomocnení uviedla, že podpis na tejto dohode je jej, ale zamestnanec POHOTOVOSTI v Kežmarku

jej na podpis predložil listiny, papiere, podpísala ich, ale nečítala, neinformoval ju o tom, že podpisuje
nejakú dohodu o splnomocnení. Myslela si, že je to len zmluva o úvere. Žiadneho pána A. nepozná,
nikdy s ňou nerokoval, rozprávala sa iba so zamestnancom POHOTOVOSTI v D.. So žiadnym iným
pánom ani žiadnou inou osobou sa o úvere, či akejsi dohode o splnomocnení nerozprávala. V ten istý
deň ako uzavreli zmluvu o úvere, jej bolo na ruku vyplatených 600 Eur. V rodinnom dome, vo vzťahu

ku ktorému sa má zriaďovať záložné právo a k ďalším pozemkom nebýva, ani tieto pozemky neužíva,
pretože býva v D., ale v tomto dome bývajú jej súrodenci, z rodičovského domu ju nevyplatili, a preto
jej tam ostal podiel ako spoluvlastníčke.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a
poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základeprávoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliadaokresnýúradajnaskutkovéaprávneskutočnosti,ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.

ZuvedenéhoustanoveniaKatastrálnehozákona,ajpodľanázorusúdujednoznačnevyplýva,žeodporca

bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy a ako orgán verejnej správy postupoval v rámci
svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj
posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona,
kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na

povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je nepochybne aj plnomocenstvo udelené účastníkom
konania.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť

na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú

práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi
jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo

okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6 M Cdo 9/2012). Takáto slobodná
vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je

ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka
splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulované Združenie
ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné,
že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými
finančnými prostriedkami zo strany veriteľa, čo vyplýva aj z výsluchu účastníčky správneho konania

W. S.. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru.
Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy
zo strany W. S., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní
právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva,
ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej

dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o slobodnú
vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne
samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v

rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca
sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o splnomocnení v uvedenom prípade
bola predložená ako formulárová typová zmluvu, ktorej obsah nemal možnosť ovplyvniť, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s tvrdeným rozporom v

záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Udelené plnomocenstvo je preto
absolútneneplatnýmprávnymúkonom,nazákladektoréhonemohlodôjsťkplatnémuuzavretiuzmluvyo
zriadenízáložnéhopráva,ktorúvmeneW.S.uzavrelosnavrhovateľomnímvybranéZdruženieProHelp.

Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je ďalej zrejmé a nepochybné, že dlžník
udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými

prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby
určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť. Udelené plnomocenstvo je koncipované
obšírne a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť
záložné právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá rukou vpísaná špecifikácia nehnuteľností v
spoluvlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku

určitosti,nakoľkoniejemožnéjednoznačneurčiť,ktoréztamuvedenýchnehnuteľnostíbudúajskutočne
tvoriť predmet zálohu.

Súd sa stotožnil aj so záverom správneho orgánu, že hodnota zálohu je ďaleko vyššia ako hodnota
plnenia dlžníka, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 a § 39 OZ.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 30/2007, ktorý vo svojom

rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď sa prevod
vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza zákon, a
je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv
použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je

však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami samienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti
poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z

úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, W. S. a odporca
aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.