Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312899502
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312899502.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD. v právnej veci navrhovateľov 1/ Bc. M..

G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., D. XXX, štátny občan SR, 2/ D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. Y., X. L. U. XXXX/XX, štátna občianska SR, 3/ D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., X. cesta
XX/XX, štátna občianka SR, všetci navrhovatelia právne zastúpení JUDr. Peter Dlhopolček, advokát so
sídlom AK Banská Bystrica, Horná 51 proti odporkyni N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., E. XXXX/
XXX, právne zastúpená Bako, Jančiar, Levrinc - advokáti s.r.o. so sídlom Zvolen, J. Kozačeka 13E, IČO:
36 859 842, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra

v Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2,
novovytvorenej geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/
XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod
číslom XXX/XX,

- navrhovateľ 1/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, novovytvorenej

Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,
- navrhovateľ 1/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre kat. územie
Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej Geometrickým plánom
spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006,
úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,

- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre

kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,
- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo 36041459-103/2006, vyhotoveným dňa
26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,

- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,
- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným

dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XXX,- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne,
pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným

dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným H. katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,

- navrhovateľka 3/ je vlastníkom v podiele X/X-tín nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne,
pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným

dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,
- navrhovateľka 3/ je vlastníkom v podiele XX/XX-tín nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v
Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX.

II. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.06.2002 sa navrhovatelia domáhajú, aby súd určil, že sú
vlastníkmi nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Brezno,

pre kat. územie Y. na LV č. XXXX KN parc. číslo XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2, XXXX/X,
ostatná plocha o výmere XXX m2, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, XXXX/X, trvalý
trávnatý porast o výmere XXX m2, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, každý v podiele
X/X. Súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

V návrhu v podstate uviedli, že v dedičskom konaní po neb. N. D., rod. D., zomrelej XX.XX.XXXX,
vedenom JUDr. Annou Medveďovou, notárom ako súdnym komisárom v Brezne pod sp. zn. D 659/99,
Dnot 305/99 na základe poverenia Okresného súdu Brezno, sa stali vlastníkmi nehnuteľností, a to
navrhovateľ 1/ nehnuteľností vedených v katastrálnom území Brezno záp. číslo XX XXX pzkn. parcela
č. XXXX, identické s parc. pozemk. kat. č. XXXXX, orná pôda o výmere X XXX m2, XXXXX, trvalý

trávnatý porast o výmere X XXX m2, XXXXX, orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X (v celosti),
navrhovateľka 2/ nehnuteľností vedených v katastrálnom území Y. v záp. č. XXXXX pzkn. parc. č. XXXX
identické s parc. pozemk. kat. č. XXXXX, trvalý trávnatý porast o výmere X XXX m2 v podiele X/X (v
celosti), záp. č. XXXXX pozkn. parc. č. X XXX identická s parc. pozemk. kat. č. XXXXX, orná pôda o
výmere X XXX m2 v podiele X/X (v celosti), navrhovateľka 3/ nehnuteľností vedených v katastrálnom

území Y. záp. č. XXXXX pzkn. č. XXXX identické s parc. pozemk. kat. č. XXXXX, trvalý trávnatý porast
o výmere X XXX m2, XXXXX, orná pôda o výmere X XXX m2, XXXXX, orná pôda o výmere X XXX m2,
XXXXX, orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele X/X, záp. č. XXXXX pozkn. parc. č. XXXX identické s
parc. pozemk. kat. č. XXXXX, orná pôda o výmere X XXX m2, XXXXX, trvalý trávnatý porast o výmere
X XXX m2, XXXXX, zastavaná plocha o výmere XX m2, XXXXX, zastavaná plocha o výmere XX m2

v podiele XX/XX.

Uviedli, že podľa identifikácie parciel Správy katastra Brezno z nehnuteľností vedených v katastrálnom
území Brezno záp. č. XXXXX pzkn. parc. č. XXXX a záp. č. XXXXX pzkn. parc. č. XXXX boli vyčlenené
KN parcela č. XXXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2, KN parc. č. XXXX, záhrady o výmere X XXX

m2, KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere XX m2, ktoré boli kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.1963
prevedené na T. V. a D. V., rod. D.. V súčasnej dobe sú ďalšie nehnuteľnosti vedené v katastrálnom
území Y. ako parcely KN č. XXXX/X, ost. plochy o výmere XXX m2, XXXX/X, ost. plochy o výmere
XXX m2, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere
XXX m2, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2 na LV č. XXXX a ako ich vlastníkom je

vedená odporkyňa N. Přidalová v podiele X/X. Uvedené nehnuteľnosti získala odporkyňa na základe
kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 20.12.2000 ako kupujúca od predávajúcej T. J., nar. XX.XX.XXXX. T.
J. získala tieto nehnuteľnosti osvedčením o vydržaní nehnuteľností vedeným JUDr. Vierou Kalinovou,
notárkou v Banskej Bystrici, dňa 07.11.2000 pod sp. zn. N 438/2000, Nz 394/2000. Nie je pravdou, že
kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX boli prevedené na kupujúcich T. V. a D. V. aj tieto nehnuteľnosti.

Tietonehnuteľnostivždyvlastniliaužívalirodičianavrhovateľov.Tietoskutočnostiniejemnožnépodložiťdôkazmi, pretože k nim nemajú prístup a žiadali preto, aby ich zabezpečil súd. Uvedené nehnuteľnosti
tak, ako boli pôvodne vedené ešte v pozemnoknižných zápisniciach a ako sú ešte uvádzané v osvedčení
o dedičstve po ich matke N. D., sp. zn.. D XXX/XX, Dnot 305/99, užívali ich rodičia a s nimi aj oni

od dávnej doby; v predchádzajúcej dobe ich užívali ich právni predchodcovia. Dôvodili, že T. J. si
dala neoprávnene osvedčiť tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, pričom k nim priamy vzťah nikdy
nemala.Poukázalinato,žeboliporušenéichvlastníckepráva,pričommajúzáujemovlastníctvokvyššie
uvedeným nehnuteľnostiam a o zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym tak, ako pretrvával
ešte za užívania a vlastníctva týchto nehnuteľností ich rodičmi. Majú tak naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva vo svoj prospech.

Navrhovatelia pripojil k návrhu listinné doklady.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2002, v ktorom uviedla,
že návrh žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Dôvodila, že nehnuteľnosti uvedené v petitu

návrhunadobudlatitulomriadneuzavretejkúpnejzmluvyzavkladovanejdokatastranehnuteľnostívroku
2000. Voči nej nemohli navrhovatelia nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním v zmysle ust. § 134 Obč.
zákonníka. Titulom riadnej kúpnej zmluvy vykonáva vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
užíva ich, má ich v držbe v súlade s ust. § 123 Obč. zákonníka. Poukázala tiež na to, že navrhovatelia
predmetné parcely neužívajú. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, užíva a drží ona.

Navrhovatelia nespĺňajú ani jednu zo základných podmienok vzniku vlastníckeho práva vydržaním, a
síce dobu držby, titul, dobromyseľnosť a existenciu držby.

Písomným podaním zo dňa 01.04.2003 navrhovatelia doplnili svoj pôvodne podaný návrh tak, že žiadali,
aby súd určil, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v Banskej

Bystrici, Správou katastra v Y., pre kat. územie Y. na LV č. XXXX KN parc. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, každý v podiele vyplývajúcom z osvedčenia o dedičstve D 659/99, Dnot 305/99
zo dňa 13.03.2001, konkrétne XXXX/X, ostatná plocha o výmere XX m2, vlastník D. O. v podiele X/
X, XXXX/X, ostatná plocha o výmere XX m2, vlastník G. D. v podiele X/X, XXXX/X, ostatná plocha o
výmere XXX m2, vlastník D. O. v podiele X/X, XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2, vlastník G. D.

v podiele X/X, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, vlastník D. O. v podiele X/X, XXXX/X,
trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, vlastník G. D. v podiele X/X, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o
výmere XXX m2, vlastník D. Z. v podiele X/X, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, vlastník
D. O. v podiele X/X, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, vlastník D. Z. v podiele XX/XX.
Súčasne zotrvali na uplatnenom nároku na priznanie náhrady trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu 31.05.2006 navrhovatelia opätovne zmenili petit pôvodne
podaného návrhu. Uviedli, že podkladom pre zmenu petitu je geometrický plán spoločnosti GeoPlus
s.r.o. Brezno č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovený dňa 26.05.2006, úradne overený Správou katastra
Brezno dňa 31.05.2006 pod č. XXX/XX. Doplnili, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k

novovytvoreným parcelám, ktoré zodpovedajú príslušnému dielu právneho stavu GP XXXXXXXX/XXX/
XXXX a ktoré diely boli vytvorené z tých PK parciel, ktoré sú uvedené v poznámke geom. plánu. Všetky
predmetné pozemnoknižné parcely boli predmetom dedenia po poručiteľke (matke navrhovateľov)
N. D., rod. D. na základe osvedčenia o dedičstve D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa 13.03.2001, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2001. V dedičskom konaní dedičia zo zákona uzavreli dedičskú

dohodu obsiahnutú v bode V. osvedčenia o dedičstve. V súlade s touto dohodou sa navrhovatelia
domáhajú určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech tak, ako je uvedené v pozmenenom petite
návrhu, ktorý presne konkretizovali.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C 116/2002 - 126 zo dňa 13.06.2006 rozhodol, že pripúšťa zmenu návrhu

tak, že namiesto určenia, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v
Banskej Bystrici, Správou katastra v Brezne pre katastrálne územie Brezno na LV č. XXXX, KN parcela č.
XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2, XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2, XXXX/X, trvalý
trávnatý porast o výmere XXX m2, XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, XXXX/X, trvalý
trávnatý porast o výmere XXX m2, každý v podiely X/X sa navrhovatelia X/, 2/ a 3/ domáhajú určenia, že

- navrhovateľ 1/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre kat. územie
Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej geometrickým plánom
spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006,úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý tvorí súčasť
rozsudku Okresného súdu Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/20002,
- navrhovateľ 1/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre

kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý
tvorí súčasť rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002,
- navrhovateľ 1/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre kat. územie

Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej Geometrickým plánom
spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006,
úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý tvorí súčasť
rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002,
- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej

Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý
tvorí súčasť rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002,
- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne pre kat.
územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, novovytvorenej C. plánom

spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006,
úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý tvorí súčasť
rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002,
- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej

Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý
tvorí súčasť rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002,
- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej

Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XXX,
ktorý tvorí súčasť rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002,
- navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne,
pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej

Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý
tvorí súčasť rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002,
- navrhovateľka 3/ je vlastníkom v podiele X/X- tín nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne,
pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej

Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý
tvorí súčasť rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002 a
- navrhovateľka 3/ je vlastníkom v podiele XX/XX-tín nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v
Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej

Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, ktorý
tvorí súčasť rozsudku OS Brezno vydaného v konaní číslo 4C 116/2002.

Vo výroku II. predmetného uznesenia súd súčasne konanie o návrhu navrhovateľov, aby do konania na

ich strane pripustil B. D. a Z.. N. J., zastavil.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. dňa 21.06.2006 a vo výroku II. dňa
07.07.2006.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 4C 116/2002 - 210 zo dňa 28.03.2008 rozhodol tak, že návrh navrhovateľov
zamietol. Navrhovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 14
305,- Sk. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Navrhovatelia podľa súdu neuviedli, akým titulom sa domáhajú určenia vlastníctva voči odporkyni. Vždypoukazovali len na tú skutočnosť, že nehnuteľnosti zdedili tak, ako je to uvedené v osvedčení o dedičstve
Okresného súdu Brezno č.k. D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa 13.03.2001.

Osvedčenie o dedičstve bolo vydané v dedičskej veci po neb. N. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX, kde však ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy Z.. N.
J., D. O., D. Z., František D. a G. D.. O vysporiadaní dedičstva bola uzavretá dedičská dohoda, kde
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom aj tohto konania, nadobudli zvlášť len traja dedičia, a to pozemok
vedený v pozemnoknižnej vložke č. XXXXX ako pzkn. parc. č. XXXX v X/X a pozemok v pozemnoknižnej

vložke č. XXXXX ako pzkn. parc. č. XXXX v XX/XX-tinách nadobúda D. Z. (navrhovateľka 3/); pozemky
vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXXXX ako pzkn. parc. č. XXXX a pozemky v pozemnoknižnej
vložke č. XXXXX ako pzkn. parc. č. XXXX v celosti nadobúda D. O. (navrhovateľka 2/); pozemky vedené
v pozemnoknižnej záp. č. XXXXX ako pzkn. parc. č. XXXX nadobúda G. D. (navrhovateľ 1/).

Ako vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX overeného ešte Okresným úradom v

Brezne, odborom katastrálnym dňa 06.11.2000 pod číslom XXX/XX, navrhovateľ 1/, ktorý osvedčením o
dedičstve D 659/99, Dnot 305/99 nadobudol nehnuteľnosti vedené v pozemnoknižnej vložke č.XXXXX
ako pzkn. parc. XXXX, z tejto parcely má odčlenených XX m2 k parcele KNC č. XXXX/X, XXX m2 z
KNC parcely č. XXXX/X a XXX m2 z KNC parcely č. XXXX/X. Navrhovateľka 2/ D. O., ktorá nadobudla
nehnuteľnostivedenévpzkn.vložkeč.XXXXXpzkn.parceluč.XXXX,máztejtoparcelyvýmeruXXXm2

vedenú v KNC parcele č. XXXX/X, XX m2 v KNC parcele č. XXXX/X. Navrhovateľka 2/ z nehnuteľností
vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXXX z pozemnoknižnej parcely č. XXXX má vedených XX m2
v KNC parcele č. XXXX/X a XX m2 v KNC parcele č. XXXX/X a XXX m2 v KNC parcele č. XXXX/X.
Navrhovateľka3/,ktoránadobudlanehnuteľnostivedenévpzkn.záp.č.XXXXXakopzkn.parc.č.XXXX,
má vedených XXX m2 v KNC parcele č. XXXX/X; u nehnuteľností vedených v poznk. vložke č. XXXXX

ako pzkn. parc. XXXX má vedených XXX m2 v KNC č. XXXX/X. Súd zistil, že návrh navrhovateľov
nekorešponduje s listinnými dôkazmi s identifikáciou jednotlivých parciel. Nezrovnalosti v petite návrhu
boli zapríčinené aj nezrovnalosťami v geometrickom pláne, ktorý si dali vypracovať navrhovatelia pod č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 26.05.2006, v ktorom popísaný doterajší stav tak, ako
je vedený v katastri nehnuteľností, nekorešponduje s navrhovaným novým stavom a nekorešponduje

ani s niektorými časťami poznámky uvedenej v geometrickom pláne.

V geometrickom pláne z CKN parcely XXXX/X o výmere XXX m2 v rámci nového stavu bola vytvorená
parcela č. XXXX/X len o výmere XX m2, ktorej vlastníkom naďalej by sa mala stať D. O.. Z tejto CKN
parcely XXXX/X však nepadla úprava XX m2, keďže táto CKN parcela XXXX/X bola vytvorená z pzkn.

parcely č. XXXX o výmere XX m2 a pzkn. parcely č. XXXX o výmere XX m2. Práve týchto XX m2 mal
zdediť na základe osvedčenia o dedičstve navrhovateľ 1/ G. D.. Tým pádom ďalej nastala chyba aj pri
novom stave vytvorenom z doterajšieho stavu CKN parcely XXXX/X o výmere XXX m2, kde v novom
stave sa navrhuje vytvoriť parcela č. XXXX/X o výmere XXX mX, XXXX/X o výmere XX m2 a XXXX/X o
výmere XXX m2 (v m2 XXX + XX + XXX je XXX). Bol teda vytvorený stav o výmere XXX m2, ktorý však

nemôže byť vytvorený z CKN parcely XXXX/X, ktorá má výmeru len XXX m2. Navyše dole v poznámke
je uvedené, že navrhovaná parcela č. XXXX/X zodpovedá dielu č. X právneho stavu GP č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX s pk. parcely č. XXXX, čo je nesprávne, pretože v tomto geometrickom pláne diel X má
výmeru XXX m2, nie XXX m2. Rovnako pri poznámke novo navrhnutej parcely č. XXXX/X zodpovedá
dielu č. X právneho stavu GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX pk. parcely č. XXXX, čo nie je správne, pretože

diel č. X má výmeru XXX m2 a nie XXX m2. V geometrickom pláne vypracovanom navrhovateľmi č.
XXXXXXXX-XXX/XXXX z 26.05.2006 čo sa týka ostatného doterajšieho stavu CKN parcely č. XXXX/X,
z ktorých mali byť vytvorené parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, CKN parcely č. XXXX/X, z ktorej
mali byť vytvorené parcely XXXX/X, XXXX/X a CKN parcely č. XXXX/X, z ktorej mali byť vytvorené
parcely č. XXXX/X, XXXX/X, už výmery, ako aj popis v poznámke, ktorému dielu zodpovedajú podľa

právneho stavu geometrického plánu č. XXXXXXXX - XXX/XXXX, sú uvádzané správne.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemohol pozitívne rozhodnúť o vlastníctve navrhovateľa G. D. k
parcele KN č. XXXX/X o výmere XX m2, nakoľko táto parcela nebola vytvorená z parcely KN č. XXXX/
X. K časti, kde sa navrhovateľ G. D. domáhal určenia vlastníctva k novovytvorenej parcele č. XXXX/

X o výmere XXX m2, ktorá mala byť vytvorená z KNC parcely č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere
XXX m2, súd uviedol, že ani toto nekorešponduje s geometrickým plánom, na základe ktorého bolo
zapísané vlastníctvo aj odporkyni, pretože G. D. v CKN parcele XXXX/X podľa pozemnoknižnej vložky
XXXXX a pozemnoknižnej zápisnice XXXX by mal mať výmeru až XXX m2. K chybe došlo aj v častipetitu, kde sa D. O. domáha určenia vlastníctva k novovytvorenej parcele č. XXXX/X, ostatné plochy
o výmere XXX m2, vytvorenej z KNC parcely XXXX/X o výmere XXX m2, lebo parcela č. XXXX/X
bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely XXXX o výmere XXX m2 (v osvedčení o dedičstve vedenej

na D. O.) a pozemnoknižnej parcely XXXX o výmere XXX m2 (v osvedčení o dedičstve vedenej na
navrhovateľa 1/). V tejto časti by sa D. O. teoreticky mohla domáhať určenia vlastníctva k pozemku len
o výmere XXX m2.

Ďalšou okolnosťou, pre ktorú súd musel návrh navrhovateľov zamietnuť, je podľa súdu nedostatok

aktívnej legitimácie navrhovateľov v konaní. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti zapísané Okresným
úradom, odborom katastrálnym v Brezne v katastrálnom území Y. v celosti ako parcela č. KN XXXX/X,
ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela č. KN XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela č.
KN XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, parcela KN č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast o
výmere XXX m2 a parcela KN č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, ktoré boli vytvorené
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, nadobudla právna predchodkyňa odporkyne T. J. na

základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice na Notárskom úrade v
Banskej Bystrici dňa 07.11.2000 pod sp.zn. N 438/2000, Nz 394/2000. Uvedené nehnuteľnosti (ako
aj ďalšie) boli kúpnou zmluvou vpísanou do notárskej zápisnice N 385/00, Nz 375/00 v notárskej
kancelárii JUDr. Štefana Demiana dňa 18.12.2000 prevedené na odporkyňu N. E.. Vklad tejto kúpnej
zmluvy bol povolený 15.01.2001 Okresným úradom v Brezne, odborom katastrálnym. Z uvedeného

vyplýva, že odporkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľností dobromyseľne na základe kúpnej zmluvy
od vlastníka (predávajúceho) riadne evidovaného v katastri nehnuteľností - T. J.. Súd pripustil, že je
pravdou, že v tom čase už prebiehalo dedičské konanie v dedičskej veci po poručiteľke N. D., právnej
predchodkyni navrhovateľov, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, po ktorej bolo vydané osvedčenie o dedičstve
Okresným súdom v Brezne sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa 13.03.2001 a účinky právoplatného

dedičského rozhodnutia nadobudlo dňa 29.03.2001. Osvedčenie o dedičstve však bolo vydané neskôr
ako si nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, dala osvedčiť vyhlásením o vydržaní T. J. a
dokonca neskôr, ako tieto nehnuteľnosti boli prevedené riadnou kúpnou zmluvou na odporkyňu.

Správa katastra v Brezne oznámila, že notárska zápisnica N 438/00, Nz 394/00 o osvedčení vyhlásenia

o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bola do katastra nehnuteľností zapísaná záznamom
v zmysle § 34 Katastrálneho zákona. Podľa ust. § 38 Kat. zákona na vykonanie záznamu podľa
citovaného § 34 je okrem iných spôsobilé osvedčenie notára vydané podľa § 63 zák. č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 písm. a) bod 1 zák. č.
323/1992 Zb. v znení zák. č. 397/2000 Z.z.. účinného od 01.12.2000, notárska zápisnica musí okrem

iného obsahovať vyjadrenie osôb, ktorých posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam alebo ich právnych nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady.
Nakoľko v čase vyhotovenia notárskej zápisnice nebol ešte účinný zák. č. 397/2000 Z.z., ktorým bol
zmenený a doplnený citovaný zákon č. 323/1992 Zb., správa katastra neskúmala obsah osvedčenia v
zmysle § 63 písm. a) bod 1 tohto zákona. V zmysle vyššie uvedených skutočností Správa katastra v

Brezne konštatovala, že zápis vlastníckeho práva podľa notárskej zápisnice bol vykonaný v súlade s
vtedy platnými predpismi.

Podľa oznámenia o zápise do katastra nehnuteľností adresovaného Správou katastra v Brezne
navrhovateľovi 1/ G. D. zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že až dňa 26.01.2007 bol v zmysle § 16

vyhl. č. 79/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, do listu
vlastníctva č. XXXX v kat. území Y. vykonaný zápis kódu právneho vzťahu „X - duplicitné alebo
viacnásobné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti alebo jej časti“ a v zmysle § 39 ods. 2 Kat. zákona
zápis obmedzujúcej poznámky o skutočnosti, že hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti bola
spochybnená. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že Osvedčenie o dedičstve Okresného súdu

Brezno sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa 13.03.2001 nadobudlo právoplatnosť už 29.03.2001,
do katastra nehnuteľností toto osvedčenie o dedičstve zapísané nebolo, a to až do 26.01.2007, kde bol
vykonaný zápis kódu 9 ako duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti. Vykonanie
zápisu záznamom podľa § 34 a nasledujúcich zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) má v katastri evidenčný charakter,

ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práva k nehnuteľnosti (§ 5 ods. 2 Kat. zákona).
(18/2004 ZSR; Rozsudok NS SR 7 SŽ 48/2002). Osvedčenie o dedičstve má účinky právoplatného
súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti. Rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorým bol zapísaný
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve,ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežne riešiť otázku vlastníctva
nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného
v katastri nehnuteľností (57/2001 ZSP; Rozsudok NS SR č. 2Cdo 67/2000). Z uvedeného vyplýva,

že súd pri posudzovaní otázky vlastníctva nehnuteľností nie je viazaný stavom evidovaným v katastri
nehnuteľností.

Právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o dedičstve bolo zapísané do katastra
nehnuteľností záznamom, pričom záznam má len evidenčný charakter. Navrhovatelia sa v konaní

domáhali svojho vlastníckeho práva len na tom základe, že im vlastnícke právo svedčí na základe
rozhodnutiavydanéhovdedičskomkonaní,toznamenáosvedčeniaodedičstveOkresnéhosúduBrezno
sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa 13.03.2001. Iný titul, na základe ktorého by mali byť vlastníkmi
sporných nehnuteľností, navrhovatelia neuviedli. Súd v rozsudku konštatoval, že návrh navrhovateľov
musel zamietnuť, pretože nie je možné určiť vlastníctvo v ich prospech iba na základe toho, že o
týchto nehnuteľnostiach bolo rozhodnuté v dedičskom konaní, v ktorom sa dedičia dohodli tak, že

len navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ nadobúdajú tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Ak by súd návrhu
navrhovateľov vyhovel, došlo by len ku kopírovaniu výsledku dedičského konania, resp. zisťovaniu
vstupu účastníkov konania do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam po ich právnych predchodcoch.

Okruh účastníkov v konaní na strane navrhovateľa má byť taký, aby z neho vyplývalo, že navrhovatelia

vstupujú do vlastníckych práv po svojich právnych predchodcoch, pričom by preukazovali, že uvedené
nehnuteľnosti boli v dobromyseľnej držbe právnych predchodcov a po ich smrti do tejto dobromyseľnej
a oprávnenej držby vstupujú ich právni nástupcovia. Keďže v tomto konaní ide o určenie vlastníctva
(kde odporkyňa je osobou, ktorá vstúpila do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou po
predávajúcej, ktorá si uvedené

nehnuteľnosti dala osvedčiť vyhlásením o vydržaní), navrhovatelia mali podľa súdu preukazovať,
že nedošlo k vydržaniu na strane odporkyne, resp. jej právnej predchodkyne, ale že k vydržaniu
nehnuteľností došlo práve na strane navrhovateľov. Keďže na strane navrhovateľov sa odvodzuje
vlastnícke právo na základe vstupu do práva po ich právnych predchodcoch, účastníkmi konania
na strane navrhovateľa mali byť potomkovia po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch. Uvedené

znamená, že tak, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa
13.03.2001, účastníkmi konania mali byť všetci zákonní dedičia v 1. dedičskej skupine, teda okrem
navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ aj B. D., nar. XX.XX.XXXX a Z.. N. J., nar. XX.XX.XXXX. To, že sa piati
zákonní dedičia v dedičskom konaní po N. D. dohodli, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto sporu, budú len traja navrhovatelia, nič nemení na tom, že do práv a povinností po právnych

predchodcoch vstúpili všetci zákonní dedičia, teda vlastníckeho práva sa musia domáhať všetci zákonní
dedičia. Keďže zápis osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností má len evidenčný charakter a
súdniejeviazanýstavomzaevidovanýmvkatastrinehnuteľností,pričomvlastníckeprávonavrhovateľov
nadobudnuté v dedičskom konaní je spochybňované, okruh účastníkov na strane navrhovateľov mal
byť totožný s okruhom všetkých právnych nástupcov po právnej predchodkyni navrhovateľov N. D.. Súd

preto uzavrel, že aj z toho dôvodu, vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľov,
musel návrh zamietnuť.

Proti predmetnému rozsudku tunajšieho súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Proti
predmetnému rozsudku tunajšieho súdu podala odvolanie proti výroku o náhrade trov konania aj

odporkyňa.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co 147/2008 - 259 zo dňa 10.07.2008 rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože okresný súd vec nesprávne právne
posúdil a nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Krajský súd uviedol, že otázka právneho posúdenie

veci je otázkou, ktorú musí zodpovedať súd a nie účastníci konania. Pokiaľ okresný súd návrh zamietol
aj z toho dôvodu, že navrhovatelia neuviedli, akým titulom sa domáhajú určenia vlastníctva proti
odporkyni a že vždy poukazovali jedine na tú skutočnosť, že nehnuteľnosti zdedili, okrem toho, že toto
tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, pretože navrhovatelia sa už v návrhu na začatie konania domáhali
určenia vlastníckeho práva titulom vydržania, bolo úlohou okresného súdu vec právne posúdiť. Ak sa

navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva, okresný súd mal zistiť, na základe akého právneho
titulu sa tohto určenia domáhajú a síce, či titulom toho, že predmetné nehnuteľnosti zdedili alebo titulom
vydržania. Zodpovedanie tejto otázky má potom vplyv aj na zodpovedanie otázky aktívnej legitimácie
navrhovateľov. Krajský súd uviedol, že pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho právatitulom dedenia po svojich rodičoch, aktívne legitimovanými na podanie návrhu na okresnom súde by
boli tí dedičia, ktorým bolo dedičské právo potvrdené v osvedčení o dedičstve, teda navrhovatelia 1/
až 3/. Pokiaľ by sa však určenia vlastníckeho práva domáhali titulom vydržania tak, že do vydržacej

doby by bolo potrebné započítať aj dobu, po ktorú užívali nehnuteľnosti aj ich právni predchodcovia,
aktívne legitimovanými na podanie návrhu (žaloby) by boli všetci dedičia po neb. N. D., teda okrem
navrhovateľov 1/ až 3/ aj B. D. a Z.. N. J.. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného
súdu, že zaradenie určitej veci notárom do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva
toho, kto vec nadobudol na základe dohody dedičov. Okrem toho, že dohoda o vyporiadaní dedičstva

rieši vzťahy len účastníkov konania o dedičstve, platí aj ust. § 460 Obč. zákonníka, podľa ktorého
dedičstvosanadobúdasmrťouporučiteľa.Rozhodnutímsúduodedičstvealeboosvedčenímodedičstve
vydaným notárom, sa nadobudnutie dedičstva potvrdzuje spätne ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ by
navrhovatelia v konaní tvrdili, že sporné nehnuteľnosti zdedili v dedičskom konaní po neb. N. D. a
z tohto titulu sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, nebolo by možné takémuto návrhu vyhovieť,
ak došlo k zmene právneho stavu po vydaní osvedčenia o dedičstve, na základe ktorého by už

vlastnícke právo navrhovateľom nesvedčilo. Bolo by to možné v tom prípade, ak by navrhovatelia
osvedčili svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam iným titulom (napr. vydržaním). Pokiaľ by
došlo k zmene vlastníckeho práva od smrti N. D. zomrelej dňa XX.XX.XXXX do vydania osvedčenia o
dedičstve(13.03.2001),atonazákladeosvedčeniaovydržaní,ktorébolospísanédonotárskejzápisnice
notárkou JUDr. Vierou Kalinovou pod sp.zn. 938/2000, Nz 394/2000, ktorým sporné nehnuteľností

získala do vlastníctva T. J., navrhovatelia musia v konaní preukázať, že sú i naďalej vlastníkmi
týchto nehnuteľností, pretože osvedčenie o vydržaní v prospech T. J. bolo vydané neopodstatnene,
že argumenty v osvedčení o vydržaní nezodpovedajú skutočnosti, a teda celkovo, že neboli splnené
podmienky na vydanie takéhoto osvedčenia. V tom prípade navrhovatelia musia preukázať, že oni, príp.
aj ich právni predchodcovia sporné nehnuteľností užívali počas celej vydržacej doby. Pokiaľ odporkyňa

v konaní tvrdí, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré nadobudla od T. J. kúpnou zmluvou z
XX.XX.XXXX, odporkyňa musí preukázať pravdivosť údajov v osvedčení o vydržaní, t.j. že T. J. a jej
právni predchodcovia sa oprávnene domnievali, že od právnych predchodcov navrhovateľov 1/ až 3/
nadobudli sporné nehnuteľnosti, že boli v tomto smere dobromyseľní a v užívaní od 30.12.1963 nikým
nerušení. Od tohto dňa preto, lebo vtedy bola uzavretá kúpna zmluva medzi právnymi predchodcami

navrhovateľov a T. V. a jeho manželkou D., rod. D., t.j. s právnymi predchodcami T. J., na základe
ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam teraz označeným ako KN č. XXXX, XXXX
a XXXX. T. J. v konaní tvrdila, že od uzavretia tejto zmluvy sa jej právni predchodcovia domnievali,
že sú vlastníkmi aj ďalších sporných nehnuteľností, ktoré mali byť tiež predmetom prevodu. Krajský
súd poukázal na to, že v konaní bude potrebné vypočuť ako svedka p. J. (suseda odporkyne),

príp. nech účastníci konania navrhnú aj iných svedkov na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ ide o
pochybnosti o správnosti geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX týkajúce sa zaokrúhľovania
výmery, krajský súd ponechal okresnému súdu na zváženie, či tieto pochybnosti vzhľadom na vyjadrenie
firmy GeoPlus s.r.o. zo dňa 24.04.2008 nie sú odstránené. Záverom krajský súd uložil okresnému súdu
úlohuvysporiadaťsaajsnámietkamiodporkynetýkajúcimisatrovkonaniaaznovurozhodnúťonáhrade

trov konania.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 4C 116/2002 - 336 zo dňa 10.07.2009 návrh navrhovateľov opätovne
zamietol. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku v podstate uviedol, že na pojednávaní konanom

dňa 28.10.2008 na základe pokynu krajského súdu priamo zisťoval, akým titulom sa navrhovatelia
domáhajú určenia vlastníctva, pričom právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia sa
domáhajú určenia vlastníctva titulom dedenia. Dedičstvo sa nadobúda dňom poručiteľovej smrti a pokiaľ
boli navrhovatelia dedičmi na základe právoplatného rozhodnutia dedičského súdu, je daná ich aktívna
legitimácia. Dňom poručiteľovej smrti vstúpili do všetkých práv a povinností po poručiteľovi a ako dedičia

aj do tohto konania.

Súd návrh navrhovateľov zamietol v plnom rozsahu z viacerých dôvodov. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že osvedčenie o dedičstve bolo vydané neskôr, ako si nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto sporu, dala osvedčiť vyhlásením o vydržaní T. J. a dokonca neskôr, ako tieto nehnuteľnosti boli

prevedené riadnou kúpnou zmluvou na odporkyňu. Navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho
práva len na tom základe, že im vlastnícke právo svedčí na základe rozhodnutia vydanom v dedičskom
konaní, to znamená osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Brezno sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99 zo
dňa 13.03.2001. Iný titul, na základe ktorého by mali byť vlastníkmi sporných nehnuteľností, neuviedli.Súd dospel k záveru, že navrhovatelia sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam len na základe toho, že v dedičskom konaní sa pôvodne s ďalšími dedičmi B. D. a Z..

N. J. dohodli, že nehnuteľnosti budú patriť len im, teda navrhovateľom 1/, 2/ a 3/. Aktívna legitimácia na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa podľa súdu nemôže odvíjať len od dohody dedičov v
dedičskom konaní. Dedičstvo sa v zmysle § 460 Obč. zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa. Smrťou
poručiteľadochádzakuniverzálnejsukcesiivšetkýchzákonnýchdedičovdoprávapovinnostíporučiteľa.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, museli preto smrťou poručiteľa ako dedičstvo nadobudnúť

všetci zákonní dedičia. Smrťou poručiteľa sporné nehnuteľnosti nenadobudli len navrhovatelia 1/, 2/ a
3/. Pokiaľ sa teda navrhovatelia domáhajú určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam len titulom
dedenia, nepreukázali, že ku dňu smrti poručiteľa zdedili tieto nehnuteľnosti len oni a že teda len oni
nadobudli smrťou poručiteľa dedičstvo v rozsahu sporných nehnuteľností. Aktívne legitimovanými na
podanie návrhu (žaloby) o určenie vlastníctva titulom dedenia by boli iba v prípade, ak by ku dňu smrti
poručiteľa dedičstvo nadobudli výlučne oni. Museli by preukázať, že toto vlastnícke právo patrí výlučne

im a že toto vlastnícke právo patrilo výlučne im už ku dňu smrti poručiteľa, lebo určenia vlastníctva sa
domáhajú titulom dedenia a dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. To, že sa piati zákonní dedičia v
dedičskom konaní po zomr. N. D. dohodli, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu,
budú len traja z nich, nemení nič na tom, že do práv a povinností po právnych predchodcoch vstúpili
všetci zákonní dedičia, a preto sa vlastníckeho práva titulom dedenia musia domáhať všetci zákonní

dedičia. Zápis z osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností má len evidenčný charakter a súd
nie je viazaný stavom zaevidovaným v katastri nehnuteľností. Súd preto návrh zamietol pre nedostatok
vecnej aktívnej legitimácie na strane navrhovateľov.

Súdrozhodujepodľastavukudňurozhodnutia.Akvčaserozhodnutiadedičskéhosúdupatrilovlastnícke

právo k nehnuteľnostiam už inej osobe, dohoda dedičov v dedičskom konaní ohľadom sporných
nehnuteľností nemohla byť podľa súdu platná, pretože v čase dohody dedičia po poručiteľke N. D.
už neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré ako dedičstvo nadobudli ku dňu smrti poručiteľky.
Dedičským rozhodnutím sa nadobudnutie dedičstva potvrdzuje spätne ku dňu smrti poručiteľa. Dedičia
po zomr. N. D. sa nemohli platne dohodnúť o ďalšom vlastníctve nehnuteľností, ktoré nadobudli

dedením ku dňu smrti poručiteľky, lebo v čase ich dohody im už vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nepatrilo. Takáto dohoda dedičov ako samostatný právny úkon je absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč.
zákonníka, pretože odporuje zákonu. Dohoda dedičov v dedičskom konaní je dohodou do budúcna;
upravuje vzťahy dedičov, ktorí nadobudli dedičstvo smrťou poručiteľa na obdobie po dohode.

Čo sa týka samotného vydržania nehnuteľností v prospech T. J., súd uviedol, že navrhovatelia musia
uniesť dôkazné bremeno, že osvedčenie o vydržaní v prospech T. J. bolo vydané neopodstatnene,
že argumenty v osvedčení o vydržaní nezodpovedajú skutočnosti, a teda celkovo, že neboli splnené
podmienky na vydanie takéhoto osvedčenia. Takéto dôkazné bremeno podľa súdu nie je možné preniesť
na odporkyňu. Nie je preto možné, aby odporkyňa preukazovala pravdivosť údajov uvedených v

osvedčení o vydržaní, t.j. že T. J. a jej právni predchodcovia sa oprávnene domnievali, že od právnych
predchodcovnavrhovateľov1/až3/nadobudlispornénehnuteľnosti,žebolivtomtosmeredobromyseľní
a v užívaní od 30.12.1963 neboli nikým rušení.

Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že ani z výpovede vypočutých svedkov jednoznačne nevyplynulo,

ktoré nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia navrhovateľov aj po odpredaji právnymi predchodcami
navrhovateľov ako predávajúcimi kupujúcim T. V. a D. V. od roku 1963 okrem murovaného domu s
murovanou stajňou a parcelou ohraničenou drôteným oplotením. Zo svedeckých výpovedí jednoznačne
nevyplynulo, či sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, užívali od roku 1964 právni
predchodcovia navrhovateľov, resp. právni predchodcovia odporkyne. Svedecké výpovede boli podľa

súdu vždy závislé od toho, ktorá strana konkrétnych svedkov navrhovala. Súd ustálil, že jednoznačne
bolo preukázané, že plot vzadu smerom k parcele č. XXXX/X bol vedený v rovine steny hospodárskej
budovy č. parcely XXXX, a teda parcely č. XXXX/X a XXXX/X neboli pôvodne oplotené tak, ako sú
oplotené teraz. Čo sa týka parciel č. XXXX/X a XXXX/X, podľa súdu nebolo jednoznačne preukázané,
že tieto parcely by boli užívali právni predchodcovia odporkyne; práve naopak, vzhľadom na to, že

tieto dve parcely nadväzujú na parcelu XXXX/X, ktorá je poľnohospodárskou pôdou, tieto parcely
obhospodaroval brat navrhovateľov B. D.. Podľa názoru súdu vyjadrenom v predmetnom rozsudku, len
u týchto štyroch parciel (parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X) je možné uvažovať o tom, že
nemohli byť právnou predchodkyňou odporkyne vydržané. U ostatných sporných parciel vzhľadom nato, že nadväzujú na rodinný dom odporkyne s dvorom a záhradou a nadväzujú na prístupovú cestu k
týmtonehnuteľnostiam,pričomparcelyč.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/Xpriamonadväzujúnatieto
nehnuteľnosti, je podľa súdu predpoklad, že boli využívané právnymi predchodcami odporkyne. Keďže

parcely XXXX/X a XXXX/X nadväzujú na záhradu parcely č. XXXX v jednej línii, je daný predpoklad, že
v takomto užívaní právni predchodcovia odporkyne zotrvávali, tieto nehnuteľnosti užívali dobromyseľne,
a preto v tomto rozsahu by súd musel návrh navrhovateľov zamietnuť aj po vecnej stránke.

Proti predmetnému rozsudku tunajšieho súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 16Co 256/2009 - 372 zo dňa 15.10.2009 rozsudok
okresného súdu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že sa nestotožňuje s
právnymnázoromokresnéhosúdu,žeaktívnelegitimovanýminapodanieurčovacejžalobyvpredmetnej
veci sú všetci zákonní dedičia po poručiteľke N.
D., rod. D., zomr. XX.XX.XXXX a nielen tí z nich, ktorí sa stali preberateľmi dedičstva po nej osvedčením

o dedičstve vydanom v konaní sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99. Poukázal na to, že okresný súd
vychádzal pri rozhodovaní z ust. § 460 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda
dňom smrti poručiteľa. Právna argumentácia okresného súdu by bola správna iba v tom prípade,
keby sa navrhovatelia domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej
predchodkyni. Krajský súd poukázal na to, že v uznesení č.k. 16Co 147/2008 - 259 zo dňa 10.07.2008

vyslovil, že pokiaľ by sa navrhovatelia 1/ až 3/ domáhali určenia vlastníckeho práva titulom dedenia
po svojich rodičoch, aktívne legitimovanými na podanie žaloby na okresnom súde by boli tí dedičia,
ktorým bolo dedičské právo potvrdené v osvedčení o dedičstve, teda navrhovatelia 1/, 2/ a 3/. Pokiaľ
by sa však určenia vlastníckeho práva domáhali navrhovatelia titulom vydržania týchto nehnuteľností
tak, že do vydržacej doby by bolo potrebné započítať aj dobu, po ktorú užívali tieto nehnuteľnosti ich

právni predchodcovia (čo zároveň platí i v prípade podania žaloby na určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva po právnom predchodcovi), aktívne legitimovaným na podanie žaloby by boli všetci dedičia
po zomr. N. D., a teda okrem navrhovateľov 1/ až 3/ aj B. D. a Z.. N. J.. Okresný súd v tomto smere
neakceptoval právny názor odvolacieho súdu a pokiaľ návrh zamietol vzhľadom na nedostatok aktívnej
legitimácie na strane navrhovateľov, jeho rozhodnutie nie je správne.

V ostatnom sa krajský súd stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozsudku okresného súdu v celom rozsahu.
Zaradenie určitej veci notárom do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec
nadobudol na základe dohody dedičov. Rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve
vydaným notárom, sa nadobudnutie dedičstva potvrdzuje síce spätne ku dňu smrti poručiteľa v súlade s

ust. § 460 Obč. zákonníka, avšak táto skutočnosť nevylučuje takú možnosť, že dôjde k strate vlastníctva
dedičov po smrti poručiteľa, ale ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve alebo osvedčenia
o dedičstve (napr. vydaním osvedčenia o vydržaní pre tretiu osobu). Osvedčenie o dedičstve po
poručiteľke N. D., zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané Okresný súdom Brezno v konaní vedenom pod sp.zn.
D 659/99, Dnot 306/99 zo dňa 13.03.2001 a nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia

dňa 29.03.2001. Už na základe osvedčenia a vyhlásenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice
na notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa 07.11.2000 pod sp. zn. N 438/2000, Nz 394/2000 sa
vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala T. J., ktorá ich následne kúpnou zmluvou uzavretou dňa
XX.XX.XXXX previedla na odporkyňu. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 15.01.2001, teda
ešte pred vydaním osvedčenia o dedičstve. Z tohto dôvodu je dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva

v dedičskom konaní po poručiteľke absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ sa navrhovatelia
domáhali, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností titulom dedenia po poručiteľke, vychádzajúc z
argumentácie krajského súdu, okresný súd správne ich návrh zamietol z dôvodu straty vlastníctva po
smrti poručiteľky. V predmetnej veci je irelevantná skutočnosť, že právna predchodkyňa navrhovateľov
1/ až 3/ bola zapísaná ako vlastníčka v pozemkovej knihe a že došlo k uzavretiu dohody dedičov o

vyporiadaní dedičstva a následne k vydaniu osvedčenia o dedičstve. Keďže po smrti poručiteľky došlo
k strate vlastníckeho práva navrhovateľov 1/ až 3/, títo sa podľa krajského súdu mali domáhať žalobou
určenia, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela
T. J. s odporkyňou z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní týchto
nehnuteľností T. J.. Navrhovatelia však až v odvolacom konaní namietli tú skutočnosť, že T. J. nemohla

predniesť na iného viac práv než sama mala. V priebehu prvostupňového konania na výslovnú otázku
okresného súdu, či sa domáhajú aj určenia vlastníckeho práva titulom dedenia, odpovedali kladne. Preto
okresný súd správne posudzoval, či sú navrhovatelia vlastníkmi predmetných nehnuteľností titulom
dedenia. Posudzovanie otázky vlastníctva navrhovateľov okresným súdom aj z hľadiska vydržania jenadbytočné, pretože navrhovatelia sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva titulom dedenia a
zároveň aj titulom vydržania. Jedna skutočnosť totiž vylučuje druhú. Pokiaľ by sa však navrhovatelia
domáhali určenia vlastníckeho práva aj titulom vydržania nehnuteľností, krajský súd sa stotožňuje s

právnym názorom okresného súdu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo
v preukázaní tej skutočnosti, že osvedčenie o vydržaní nehnuteľnosti v prospech T. J. bolo vydané
neopodstatnene, že argumenty v osvedčení o vydržaní nezodpovedajú skutočnosti, a teda celkovo, že
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto osvedčenia.

Okresný súd uznesením č.k. 4C 116/2002 - 378 zo dňa 12.11.2009 rozhodol tak, že navrhovateľom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy prvostupňového aj odvolacieho konania v
celkovej výške 4 184,79 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne. Zároveň rozhodol, že navrhovatelia
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu vo výške 1,83 Eur na účet tunajšieho
súdu.

Protipredmetnémuuzneseniutunajšiehosúdupodalivzákonnejlehoteodvolanienavrhovatelia.Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co 406/2009 - 394 zo dňa 25.02.2010 uznesenie okresného
súdu v časti výroku, v ktorej bola navrhovateľom uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
odporkyni trovy prvostupňového aj odvolacieho konania v celkovej výške 4 184,79 Eur zmenil tak, že
navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy prvostupňového aj

odvolacieho konania v celkovej výške 4 183,73 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Generálny prokurátor SR podal proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 4C 116/2002 - 336 zo
dňa 10.07.2009 a proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 256/2009 - 372 zo dňa

15.10.2009 mimoriadne dovolanie.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímsp.zn.6MCdo17/2010zodňa28.03.2012zrušilrozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 256/2009 zo dňa 15.10.2009 a rozsudok Okresného súdu
Brezno č.k. 4C 116/2002 - 336 zo dňa 10.07.2009, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 15Co 406/2009 zo dňa 25.02.2010 a uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 4C 116/2002 - 378
zo dňa 12.11.2009 a vec vrátil Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie.

V odôvodní svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že po preskúmaní mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora SR dospel k záveru, že je dôvodné. Najvyšší súd poukázal na to, že z

odôvodnenia rozsudkov prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu je zrejmé, že dôvodom zamietnutia
žaloby bol právny záver oboch súdov o neunesení dôkazného bremena navrhovateľmi. Tento právny
záver vychádzal z takého výkladu ustanovení upravujúcich tzv. dôkaznú povinnosť účastníka konania
podľa ktorého, ak účastník tvrdí, že je vlastníkom veci z titulu dedenia a popiera tým vlastnícke právo
protistrany, ktorá tvrdí, že nadobudla (resp. jej právna predchodkyňa) vlastníctvo vydržaním, má tento

účastník dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie, že protistrana nenadobudla vlastníctvo vydržaním.
S takýmto výkladom súdov sa Najvyšší súd SR nestotožňuje.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak

bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. stanovuje dôkaznú
povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké

následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení účastníka.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ

je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov
ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby
účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniťsvoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,

potom spravila ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

V spore o určenie vlastníckeho práva má navrhovateľ bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých
skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva
bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností
spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, navrhovateľ uniesol
ako bremeno tvrdenia, tak aj dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa odporca bráni proti návrhu tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací
titul a o svojim tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť navrhovateľ, zatiaľ čo

okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo odporcu) sú záležitosťou odporcu.

Podľa odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda
môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého

účastníkatrebarešpektovaťtzv.negatívnudôkaznúteóriu,t.j.pravidlo,ženeexistencia(niečoho)majúca
trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Po nikom totiž nie je možné spravodlivo žiadať, aby
preukázalreálnuneexistenciuurčitejprávnejskutočnosti.Napríkladvsporeourčenievlastníckehopráva
od navrhovateľa nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu
odporcu. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu odporcu je na prospech odporcu, je na ňom,

aby ho tvrdil a v konaní preukazoval.

Najvyšší súd SR poukázal na to, že v prejednávanej veci mali navrhovatelia bremeno tvrdenia, že
sú vlastníkmi sporných pozemkov a že tento stav stále trvá. Z toho bremena tvrdenia mali dôkaznú
povinnosť preukázať nadobúdací vlastnícky titul.

Najvyšší súd SR výslovne uviedol, že navrhovatelia túto skutočnosť preukázali, keďže nebolo sporné,
že sú dedičmi po svojej matke, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe ako vlastníčka pozemkov a tieto
počas života na iný subjekt nepreviedla. Pokiaľ sa odporkyňa proti návrhu bránila tvrdením, že jej právna
predchodkyňa T. J. nadobudla vlastnícke právo k tým istým pozemkom vydržaním, bolo jej povinnosťou

toto svoje tvrdenie preukázať, teda preukázať existenciu zákonnom stanovených podmienok pre
vydržanie vlastníckeho práva t.j. oprávnenú (dobromyeľnú) držbu trvajúcu po stanovenú dobu a
spôsobilý predmet vydržania. Ak odporkyňa preukazovala nadobúdací titul svojej právnej predchodkyne
predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčovala táto listina iba
pravdivosť toho, že ju spísala notárka a že T. J. urobila pred notárkou vyhlásenie. Neosvedčovala

však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto
podmienkach). Predloženie tejto listiny, ktorú odvolací súd nesprávne považoval za nadobúdací titul
vlastníckeho práva, preto nemalo za následok prechod dôkazného bremena na navrhovateľov, t.j. ich
povinnosť preukazovať neexistenciu oprávnenej držby T. J.. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania
pravdivosti obsahu uvedenej listiny zostalo na odporkyni, ktorá z nej vyvodzovania pre seba priaznivé

právne dôsledky.

Najvyšší súd doplnil, že tento záver možno vyvodiť aj uplatnením tzv. negatívnej dôkaznej teórie na
danú situáciu. Navrhovatelia tým, že tvrdením svojho vlastníckeho práva z titulu dedenia popieralinadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam T. J. vydržaním (a tým aj prechod vlastníckeho práva z T.
J. na odporkyňu), v podstate tvrdili neexistenciu podmienok vydržania u T. J.. Preukázanie neexistencie
týchto podmienok nebolo možné od nich spravodlivo žiadať, lebo podľa vyššie uvedenej teórie sa

neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje (preukazuje sa
jej existencia). Najvyšší súd preto dospel k záveru, že odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa vychádzali
z nesprávneho uplatnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľov a dospeli tak k nesprávnemu právnemu
záveru o neunesení dôkazného bremena navrhovateľmi s následkom znášania pre nich nepriaznivého
rozhodnutia v podobe zamietnutia návrhu. Konanie pred obidvomi súdmi tak bolo postihnuté aj tzv. inou

vadou spočívajúcou v zjavnom rozpore medzi záverom súdu prvého stupňa (s ktorým sa stotožnil aj
odvolací súd) o tom, že T. J. štyri pozemky nevydržala a zamietnutím žaloby ako celku. To malo za
následok nepresvedčivosť a pre bližšie nevysvetlenie aj nepreskúmateľnosť oboch rozsudkov v tejto
časti.

Najvyšší súd záverom uviedol, že zrušil aj súvisiace uznesenia obidvoch súdov o trovách konania.

Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2012.

Tunajšiemu súdu bola predmetná právna vec predložená dňa 25.05.2012 a bola jej pridelená sp.zn. 4C
86/2012.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C 86/2012 - 485 zo dňa 23.03.2013 na základe návrhu odporkyne prerušil
konanie do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti podanej
odporkyňou proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 17/2010 zo dňa 28.03.2012, ktoré
je vedené na Ústavnom súde SR pod sp.zn. II.ÚS 561/2012. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.04.2013.

Ústavný súd SR nálezom sp.zn. II. ÚS 561/2012 zo dňa 13.11.2013 rozhodol, že základné práva
odporkyne N. E. zaručené v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a právo zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M

Cdo 17/2010 zo dňa 28.03.2012 porušené nebolo.

Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na 10.07.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania.

Pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.07.2014 právny zástupca navrhovateľov poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, ktorým boli zrušené rozhodnutia krajského, ako aj okresného súdu s tým, že z
rozhodnutia Najvyššieho súdu podľa neho vyplýva, že rozhodnutia prvostupňového, ako aj odvolacieho
súdu sú zmätočné. Uviedol, že Najvyšší súd potvrdil, že navrhovatelia sú vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, ktorými sa stali titulom dedenia. Poukázal tiež na to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie, z ktorého súd môže pri svojom rozhodovaní vychádzať.

Sudcaoboznámilgeometrickýplánč.XXXXXXXX-XXX/XXXXvyhotovenýdňaX6.05.2006,pričomzistil,
že pri parcele č. XXXX/X, z ktorej vznikli novovytvorené parcely č. XXXX/X o výmere XX m2, č. XXXX/X
o výmere XX m2 a č. XXXX/X o výmere XX m2, právny zástupca navrhovateľov do upraveného návrhu
tak, ako ho súd pripustil uznesením č.k. 4C 116/2002 - 126 zo dňa 13.06.2006, zámerne nepoňal parcelu

č. XXXX/X o výmere XX m2 z dôvodu, že podľa jeho vyjadrenia sa táto parcela netýka tohto konania
a bola riešená v inom konaní vedenom na tunajšom súde. Navrhovatelia preto parcelu č. XXXX/X do
návrhu nepoňali.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že podľa informácií ktoré jej sprostredkovala odporkyňa na

pojednávaní, pri parcele č. XXXX/X išlo o inú výmeru ako XX m2, čo znamená, že sa jedná
pravdepodobne o iné nehnuteľnosti.

Sudca na pojednávaní účastníkov oboznámil s tým, že zo strany súdu bolo vykonaná snaha o pripojenie
notárskehospisusp.zn.N438/2000,Nz394/2000vedenéhonaNotárskomúradeJUDr.VieryKalinovejv

Banskej Bystrici. Notárka však súdu oznámila, že zapožičanie tohto spisu nie je možné, hoci bol tunajším
súdom vrátený na jej Notársky úrad ešte v roku 2010 z dôvodu pochybenia Notárskeho úradu, pretože
predmetný spis sa v archíve tohto úradu nenachádza pravdepodobne z dôvodu straty. Účastníci vzali
túto skutočnosť na vedomie.Právny zástupca navrhovateľov v záverečnom vyjadrení poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa
vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkou odporcov voči aktívnej legitimácii navrhovateľov v

konaní. Najvyšší súd dal za pravdu navrhovateľom, keď uviedol, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli dedením; táto skutočnosť teda nie je spochybnená. Preto je na odporkyni,
aby preukázala opodstatnenosť zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním od svojej právnej predchodkyne, resp. osoby, od ktorej predmetné nehnuteľnosti získala na
základe kúpnej zmluvy. Uvedené skutočnosti je povinná v konaní preukázať odporkyňa. Navrhol, aby

súd návrhu navrhovateľov vyhovel a rozhodol v zmysle uznesenia zo dňa 13.06.2006, ktorým pripustil
zmenu ich pôvodného návrhu. V prípade úspechu si navrhovatelia uplatnili náhradu trov konania.

Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v záverečnom vyjadrení uviedla, že návrh žiada v
celom rozsahu zamietnuť. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania. Podľa jej názoru návrh
nie je dôvodný. Poukázala na obsiahlo vykonané dokazovanie, ako aj na právne závery vyplývajúce z

rozhodnutí tunajšieho a krajského súdu. Dôvodila, že Najvyšší súd neriešil otázku aktívnej legitimácie,
ktorá na strane navrhovateľov daná nie je, pretože v čase, keď nadobudli, resp. mali nadobudnúť
vlastnícke právo titulom dedenia, boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na odporkyňu. Je preto
nadbytočné skúmať a zaoberať sa aj vyjadreniami uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu v tom
smere, že odporkyňa je povinná preukazovať dôvodnosť zákonných predpokladov pre nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním zo strany T. J..

Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.07.2014 si odporkyňa uplatnila náhradu trov konania vo
výške 7 843,68 Eur vrátane DPH. Uvedenú sumu žiadala poukázať na účet svojho právneho zástupcu.

Navrhovatelia si písomným podaním doručeným súdu dňa 17.07.2014 uplatnili náhradu trov konania vo
výške 4 641,70 Eur, ktoré žiadali poukázať na účet svojho právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu podanom na tunajšom súde dňa 06.06.2002, výpisu
z LV č. XXXX, identifikácie parciel vyhotovenej pre dedičské konanie, osvedčenia o dedičstve sp.zn.

D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa 13.03.2001, rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp.zn.
D 222/83 zo dňa 25.03.1983, rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp.zn. D 1291/85 zo
dňa 30.08.1985, uznesenia Okresného súdu v Brezne, oddelenia pozemkovej knihy zo dňa 21.05.1951,
kúpno-predajnej zmluvy sp.zn. Č.d. XXX/XX zo dňa 18.04.1950, uznesenia Okresného súdu v Brezne,
oddelenia pozemkovej knihy zo dňa 21.05.1951, vyjadrenia odporkyne k návrhu zo dňa 15.10.2002,

oboznámením geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 02.11.2000, oznámenia Správy
katastra v Brezne zo dňa 22.03.2004, výpisu z LV č. XXXX - čiastočný, notárskej zápisnice sp.zn. N
438/2000, Nz 394/2000 zo dňa 07.11.2000, notárskej zápisnice sp.zn. N 385/00, Nz 375/00 napísanej
na Notárskom úrade JUDr. Štefana Demiana v Brezne dňa 18.12.2000, výkazu plôch ku geometrickému
(polohopisnému) plánu č. XXX/XX/XXX-XXX zo dňa 18.12.1963, ohliadkou predmetných nehnuteľností

vykonanou dňa 04.05.2005, písomného podania navrhovateľov zo dňa 31.05.2006 označeného ako
„zmenapetitužaloby“,ďalejoboznámenímgeometrickéhoplánuvypracovanéhospoločnosťouGeoPlus,
s.r.o. so sídlom v Brezne, č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 26.05.2006, uznesenia tunajšieho súdu
č.k. 4C 116/2002 - 126 zo dňa 13.06.2006, písomného podania navrhovateľov zo dňa 26.06.2006,
oznámenia Správy katastra v Brezne zo dňa 08.12.2006, oznámenia Správy katastra v Brezne zo dňa

22.11.2006 označeného ako „oprava nezrovnalostí v katastri nehnuteľností“, oznámenia Správy katastra
v Brezne zo dňa 17.01.2007 označeného ako „oznámenie k vyjadreniu účastníčky konania“, oznámenia
právneho zástupcu odporkyne adresovaného Správe katastra v Brezne zo dňa 12.01.2007, výpisu z
LV č. XXXX, XXXX a XXXX, oznámenia Správy katastra v Brezne zo dňa 20.03.2008, rozhodnutia
Správy katastra v Brezne zo dňa 19.02.2007 č.j. X - 139/06, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C 116/2002

- 210 zo dňa 28.03.2008, notárskej zápisnice sp.zn. N 16/2007, Nz 3726/2007, NCRls 3739/2007
zo dňa 30.01.2007, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 147/2008 - 259 zo dňa
10.07.2008, písomného vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Ďumbier so sídlom v Brezne zo dňa
07.01.2008a04.06.2009,rozsudkutunajšiehosúduč.k.4C116/2002-336zodňa10.07.2009,rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 256/2009 - 372 zo dňa 15.10.2009, uznesenia tunajšieho

súdu č.k. 4C 116/2002 - 378 zo dňa 12.11.2009, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15Co 406/2009 - 394 zo dňa 25.02.2010, mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR zo
dňa 02.11.2010, vyjadrenia navrhovateľov k mimoriadnemu dovolaniu Generálneho prokurátora SR,
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 17/2010 zo dňa 28.03.2012, návrhu odporkyne naprerušenie konania zo dňa 20.11.2012, vyjadrenia kancelárie Ústavného súdu SR zo dňa 01.03.2013,
uznesenia tunajšieho súdu č.k. 4C 86/2012 - 485 zo dňa 23.03.2013, vyjadrenia kancelárie Ústavného
súdu SR zo dňa 07.10.2013, Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 561/2012 - 38 zo dňa 13.11.2013,

vyjadrenia notárky JUDr. J. kalinovej zo dňa 08.07.2014, výsluchom navrhovateľov, odporkyne, ako aj
svedkov G. J., M.. G. N., D. N., Viery H., J. D., D. L., D. L., N. Y. a M.. D. D..

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhajú, aby súd určil, že
navrhovateľ 1/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre kat. územie
Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej geometrickým plánom
spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006,
úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, vlastníkom v celosti
nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/

X, ostatné plochy o výmere XXX m2, novovytvorenej Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS
s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou
katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej
Správou katastra v Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX
m2, novovytvorenej Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/

XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006
pod číslom XXX/XX, ďalej, že navrhovateľka 2/ je vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou
katastra v Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX
m2, novovytvorenej Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/
XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006

pod číslom XXX/XX, vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne pre
kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom 208/05,
vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc.

KN č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XX m2, novovytvorenej Geometrickým plánom spoločnosti
GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006, úradne overeným
Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX, vlastníkom v celosti nehnuteľnosti
vedenej Správou katastra v Brezne pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, ostatné plochy
o výmere XX m2, novovytvorenej Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo

XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne
dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XXX, vlastníkom v celosti nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v
Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX,

ďalej, že navrhovateľka 3/ je vlastníkom v podiele X/X- tín nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v
Brezne, pre kat. územie Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej
Geometrickým plánom spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným
dňa 26.05.2006, úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX
a vlastníkom v podiele XX/XX-tín nehnuteľnosti vedenej Správou katastra v Brezne, pre kat. územie

Brezno ako parc. KN č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, novovytvorenej Geometrickým plánom
spoločnosti GeoPLUS s.r.o. Brezno číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 26.05.2006,
úradne overeným Správou katastra v Brezne dňa 31.05.2006 pod číslom XXX/XX.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 4C 116/2012 - 210 zo dňa 28.03.2008 návrh navrhovateľov ako nedôvodný

zamietol. Návrh zamietol z dôvodu, že navrhovatelia neuviedli, akým titulom sa domáhajú určenia
vlastníctva voči odporkyni. Ďalšou okolnosťou, pre ktorú súd návrh zamietol, bol nedostatok aktívnej
legitimácie navrhovateľov v konaní. Navrhovatelia mali preukázať, že nedošlo k vydržaniu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam na strane odporkyne, resp. jej právnej predchodkyne, ale že k
vydržaniu došlo na ich strane. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co 147/2008 - 259 zo

dňa 10.07.2008 rozsudok Okresného súdu Brezno zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný
súd Brezno rozsudkom č.k. 4C 116/2002 - 336 zo dňa 10.07.2009 návrh navrhovateľov opätovne
zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam titulom dedenia. Návrh zamietol z viacerých dôvodov. Dokazovanímzistil, že osvedčenie o dedičstve bolo vydané neskôr, ako si nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania, dala osvedčiť vyhlásením o vydržaní T. J. a dokonca neskôr, ako tieto nehnuteľnosti boli
prevedené riadnou kúpnou zmluvou na odporkyňu. Navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho

práva iba na tom základe, že im vlastnícke právo svedčí na základe rozhodnutia vydaného v dedičskom
konaní - osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Brezno sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa
13.03.2001. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam iba na tom základe, že v dedičskom konaní sa pôvodne s ďalšími dedičmi B.
D. a Z.. N. J. dohodli, že nehnuteľnosti budú patriť iba im. Navrhovatelia totiž nepreukázali, že ku

dňu smrti poručiteľa zdedili nehnuteľnosti iba oni, a teda, že iba oni nadobudli smrťou poručiteľa
dedičstvo v rozsahu sporných nehnuteľností. Súd preto opätovne návrh zamietol pre nedostatok aktívnej
legitimácie na strane navrhovateľov. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu bola skutočnosť, že
ak v čase rozhodnutia dedičského súdu patrilo vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam už inej osobe,
dohoda dedičov v dedičskom konaní ohľadom sporných nehnuteľností nemohla byť platná. Dedičia po
zomrelej N. D. sa totiž nemohli platne dohodnúť o ďalšom vlastníctve nehnuteľností, ktoré nadobudli

dedením ku dňu smrti poručiteľky, pretože v čase ich dohody im už vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nepatrilo. Takáto dohoda dedičov ako samostatný právny úkon je absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč.
zákonníka, pretože odporuje zákonu. Navrhovatelia podľa záverov súdu neuniesli v konaní dôkazné
bremeno, že osvedčenie o vydržaní v prospech T. J. bolo vydané neopodstatnene, že argumenty v
osvedčení o vydržaní nezodpovedajú skutočnosti, a teda celkovo, že neboli splnené podmienky na

vydanie takéhoto osvedčenia. Dôkazné bremeno v tomto smere pritom nie je možné preniesť na
odporkyňu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 16Co 256/2009 - 372 zo dňa 15.10.2009
rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 10.07.2009 potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 6 M
Cdo17/2010zodňa28.03.2012zrušilrozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.16Co256/2009
zo dňa 15.10.2009 a rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 4C 116/2002 - 336 zo dňa 10.07.2009.

Dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie podané Generálnym prokurátorom SR je dôvodné. Zároveň
zrušil aj súvisiace uznesenie obidvoch súdov o trovách konania.

Na pojednávaní konanom dňa 10.07.2014 zotrvali účastníci na svojich vyjadreniach. Poukázali na
obsiahle dokazovanie, ktoré bolo v priebehu konania vykonané. Navrhovatelia zhodne uviedli, že

odporkyňa je povinná v konaní preukázať opodstatnenosť zákonných predpokladov pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním od svojej právnej predchodkyne, resp. od osoby, od ktorej predmetné
nehnuteľnosti získala kúpnou zmluvou. Odporkyňa naproti tomu žiadala návrh ako nedôvodný
zamietnuť. Tvrdila, že Najvyšší súd SR neriešil otázku aktívnej legitimácie v konaní, ktorá na strane
navrhovateľovniejedaná,pretoževčase,keďnadobudli,resp.malinadobudnúťvlastníckeprávotitulom

dedenia, boli už predmetné nehnuteľnosti zapísané na ňu. Je preto nadbytočné skúmať a zaoberať sa
vyjadreniami uvedenými v rozhodnutí NS SR v tom smere, že ona je povinná preukazovať dôvodnosť
zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zo strany T. J..

Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

Podľa § 123 Obč. zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 134 Obč. zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
práva ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v

držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3
vyššie citovaného ustanovenia zákona, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.Podľa § 136 ods. 1 Obč. zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa ods. 2
vyššie citovaného ustanovenia zákona, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 460 Obč. zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 Obč. zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľov v konaní, ktorú aj na pojednávaní dňa 10.07.2014
opätovne namietala odporkyňa, súd poukazuje na to, že túto otázku opakovane riešil Krajský súd
v Banskej Bystrici vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. Z jeho záverov vyplýva, že pokiaľ

sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva titulom dedenia po svojich rodičoch, aktívne
legitimovanými na podanie návrhu sú tí dedičia, ktorým bolo dedičské právo potvrdené v osvedčení o
dedičstve, teda navrhovatelia 1/, 2/ a 3/. V prípade, ak by sa navrhovatelia domáhali určenia svojho
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania tak, že do vydržacej doby by bolo
potrebné započítať aj dobu, po ktorú užívali nehnuteľnosti aj ich právni predchodcovia (čo však nie je

tento prípad), aktívne legitimovanými na podanie určovacieho návrhu by boli všetci dedičia po neb. N.
D., čo znamená, že okrem navrhovateľov X/, 2/ a 3/ aj B. D. a Z.. N. J..

Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ odvodzujú svoje vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam titulom dedenia. Zodpovedanie tejto otázky má vplyv aj na zodpovedanie

otázky aktívnej legitimácie navrhovateľov v konaní. Tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny
záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 256/2009 - 372 zo dňa
15.10.2009, z ktorého vyplýva, že Krajský súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu,
podľa ktorého aktívne legitimovanými na podanie určovacej žaloby v predmetnej veci sú všetci zákonní
dedičia po poručiteľke N. D., rod. D., zomr. XX.XX.XXXX, a nielen tí z nich, ktorí sa stali preberateľmi

dedičstva po nej osvedčením o dedičstve vydanom v konaní sp.zn. D 659/99, Dnot 305/99. Krajský súd
jednoznačne vyslovil právny záver, že pokiaľ sa navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ domáhajú v predmetnom konaní
určenia vlastníckeho práva titulom dedenia po svojich rodičoch (čo je splnené), aktívne legitimovanými
na podanie návrhu sú tí dedičia, ktorým bolo dedičské právo potvrdené v osvedčení o dedičstve, teda
navrhovatelia 1/, 2/ a 3/. Iba v prípade, ak by sa domáhali určenia vlastníckeho práva titulom vydržania

nehnuteľností tak, že do vydržacej doby by bolo potrebné započítať aj dobu, po ktorú užívali tieto
nehnuteľnosti ich právni predchodcovia (čo rovnako platí i v prípade podania žaloby na určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi), aktívne legitimovanými na podanie návrhu
by boli všetci dedičia po nebohej N. D., rod. D., zomr. XX.XX.XXXX, teda okrem navrhovateľov 1/, 2/ a 3/
aj B. D. a Z.. N. J.. Uvedený právny názor vyplýva jednak z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č.k. 16Co 147/2008 - 259 zo dňa 10.07.2008 a bol opakovane vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici , č.k. 16Co 256/2009 - 372 zo dňa 15.10.2009. Vo svetle týchto právnych názorov,
ktorými je tunajší súd viazaný a stotožňuje sa s nimi, považuje súd vyjadrenia odporkyne, ktorá aj pri
výsluchu na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 10.07.2014 namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľov
1/, 2/ a 3/ v predmetnom konaní, za nedôvodnú a nestotožňuje sa s ňou.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že je nesporné, že navrhovatelia 1/, 2 a 3/ sa ako aktívne
legitimovaní na podanie návrhu domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
titulom dedenia. Uvedené potvrdil ich právny zástupca aj na pojednávaní konanom dňa 28.10.2008,
kedy súd na základe pokynu krajského súdu priamo zisťoval, akým titulom sa navrhovatelia domáhajú

určenia vlastníctva.

Dedičstvo sa nadobúda dňom poručiteľovej smrti a pokiaľ boli navrhovatelia dedičmi na základe
právoplatného rozhodnutia súdu, je v konaní daná ich aktívna legitimácia. Dňom poručiteľovej smrti
vstúpili do všetkých práv a povinností po poručiteľovi a ako dedičia aj do tohto konania. Vzhľadom

na to, že k predmetným nehnuteľnostiam je zapísané tzv. duplicitné vlastníctvo, je nepochybne daný
ich naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Uvedené odôvodňuje aj to, že zaradenie
určitej veci notárom do aktív dedičstva, nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol
na základe dohody dedičov. Rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve vydanýmnotárom sa nadobudnutie dedičstva potvrdzuje síce spätne ku dňu smrti poručiteľa v súlade s § 460
Obč. zákonníka, avšak táto skutočnosť nevylučuje možnosť, že dôjde k strate vlastníctva dedičov po
smrti poručiteľa ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve alebo osvedčenia o dedičstve napr.

vydaním osvedčenia o vydržaní pre tretiu osobu. Tak to bolo aj v posudzovanom prípade. Osvedčenie
o dedičstve po poručiteľke N. D., rod. D., zomr. XX.XX.XXXX zo dňa 13.03.2001 nadobudlo účinky
právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 29.03.2001. Už na základe osvedčenia a vyhlásenia o
vydržaní spísaného do notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej v Banskej Bystrici
dňa 07.11.2000 pod sp.zn. N 438/2000, Nz 394/2000, sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala

T. J., ktorá ich následne kúpnou zmluvou uzavretou 18.12.2000 previedla na odporkyňu. Vklad tejto
zmluvy bol povolený 15.01.2001, teda ešte pred vydaním osvedčenia o dedičstve. Na tomto mieste
poukazuje tunajší súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 17/2010 zo dňa 28.03.2012,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovatelia preukázali, že sú vlastníkmi sporných pozemkov
a že tento stav stále trvá. Navrhovatelia teda preukázali bremeno tvrdenia, z ktorého im vyplynula
dôkazná povinnosť preukázať nadobúdací vlastnícky titul, čo tiež preukázali, keďže nebolo sporné,

že sú dedičmi po svojej matke, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe ako vlastníčka pozemkov a
tieto počas svojho života na iný subjekt nepreviedla. Navrhovatelia tým, že tvrdím svojho vlastníckeho
práva z titulu dedenia popierali nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam T. J. vydržaním (a tým aj
prechod vlastníckeho práva z T. J. na odporkyňu), v podstate tvrdili neexistenciu podmienok vydržania
u T. J.. Najvyšší súd na rozdiel od právnych záverov tunajšieho súdu vyjadrených v rozsudku č.k.

4C 116/2002 - 210 zo dňa 28.03.2008, rozsudku č.k. 4C 116/2002 - 336 zo dňa 10.07.2009, ako aj
na rozdiel od právnych záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrených v rozsudku č.k. 16Co
256/2009 - 372 zo dňa 15.10.2009 vyjadril názor, podľa ktorého, pokiaľ sa odporkyňa v konaní proti
návrhu navrhovateľov, ktorí sa domáhali určenia vlastníctva vo svoj prospech, bránila tvrdením, že
jej právna predchodkyňa T. J. nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním,

mala povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať, a teda mala povinnosť preukázať existenciu zákonom
stanovenýchpodmienokprevydržanievlastníckehopráva,t.j.oprávnenú(dobromyseľnúdržbu)trvajúcu
po stanovenú dobu a spôsobilý predmet vydržania. Ak odporkyňa preukazovala nadobúdací titul svojej
právnej predchodkyne predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, táto listina
osvedčovala iba pravdivosť toho, že ju spísala notárka a že T. J. urobila pred notárkou vyhlásenie;

neosvedčovala však existenciu podmienok inštitútu vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len
vyhlásenie o týchto podmienkach). Túto listinu preto podľa Najvyššieho súdu nemožno považovať
za nadobúdací titulu vlastníckeho práva. Jej predloženie nemalo za následok prechod dôkazného
bremena na navrhovateľov 1/, 2/ a 3/, t.j. ich povinnosť preukazovať neexistenciu oprávnenej držby T. J..
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania pravdivosti obsahu uvedenej listiny zostalo na odporkyni, ktorá

z nej vyvodzovala pre seba priaznivé právne dôsledky. Preukázanie neexistencie podmienok vydržania
podľa Najvyššieho súdu nebolo možno od navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ spravodlivo žiadať, pretože podľa
negatívnej dôkaznej teórie, ktorú Najvyšší súd aplikoval aj na danú situáciu, sa neexistencia určitej
právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje (preukazuje sa jej existencia).
Uvedené pochybenie tunajšieho, ako aj krajského súdu malo za následok to, že Najvyšší súd SR zrušil

rozsudky prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.07.2014 okrem iného uviedla, že Najvyšší súd neriešil
otázku aktívnej legitimácie, ktorá na strane navrhovateľov podľa jej názoru daná nie je, pretože v čase
keď nadobudli, resp. mali nadobudnúť vlastnícke právo titulom dedenia, boli predmetné nehnuteľnosti

zapísané na ňu. Je preto podľa nej nadbytočné skúmať a zaoberať sa vyjadreniami uvedenými v
rozhodnutí Najvyššieho súdu v tom smere, že ona je povinná preukazovať dôvodnosť zákonných
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zo strany T. J.. S týmto jej vyjadrením
tunajší súd nesúhlasí.

Notárska zápisnica, do ktorej bolo spísané osvedčenie o vydržaní, v danom prípade osvedčuje iba
to, že T. J. urobila určité vyhlásenie pred notárkou. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že notárka
neosvedčia aj existenciu skutočností (oprávnenú držbu), ktoré sú podmienkami vydržania. Notárka
nezabezpečila vyhlásenie osoby dotknutej (právnych nástupcov osôb zapísaných v pozemkovej knihe)

a nezabezpečila žiadny dôkaz, z ktorého by držba T. J. vyplývala. Z obsahu notárskej zápisnice
vyplýva presný opak toho, čo T. J. vyhlasuje, pretože, ak T. J. uviedla, že sa vysporiadala s právnymi
nástupcamiporodičoch,potomT.J.neboladobromyseľná,žeprávopatrívýlučnejej.Notárskazápisnica
osvedčuje iba pravdivosť toho, že listinu spísala notárka a že T. J. urobila pred notárkou vyhlásenie. Tietoskutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu, odporkyňa
musí v konaní preukázať, že T. J. nadobudla sporné nehnuteľnosti vydržaním. Toto dôkazné bremeno
v konaní zaťažuje práve ju. Musí preukázať, že Eva Vaníková užívala pozemky ako svoje vlastné v

dobrej viere. Odporkyňu zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie dvoch sporných skutočností pre
posúdenie otázky vydržania, ktorými sú držba a dobrá viera. Dobrá viera (bona fides) sa kreuje u držiteľa
veci prostredníctvom nadobúdacieho titulu (justus titulus). Nadobúdateľ musí mať dôvodne za to, že vec
týmto titulom nadobudol. Ide o prípady, kedy nadobúdateľ verí, že vec nadobudol; nemá však vedomosť
o skutočnostiach, pre ktoré je nadobúdací titul neplatný alebo nevie, že vec jeho právnemu predchodcovi

nepatrila. Pri pozemkoch môže ísť aj o prípady, kedy pozemok uvedený v nadobúdacom titule je v teréne
vyznačenýinak.Častopôjdeosituácie,kedyzameraniepozemkuvterénezaberáurčitúčasťsusedného
pozemku.Dobrávierasavšaklogickynemôžekreovaťvtedy,akpozemkyuvedenévnadobúdacomtitule
(kúpna zmluva z roku 1963) majú spolu výmeru 3 XXX m2 a pozemky v nadobúdacom titulu neuvedené
(ktorésúpredmetomsporu),majúvýmeru2XXXm2.Žiadnynadobúdateľtotižnemôžebyťvdobreviere,
že kúpil pozemky o 65 % výmery väčšie, ako sú pozemky uvedené v zmluve. Dobrá viera vzhľadom na

všetky okolnosti (§ 130 ods. 1 Obč. zákonníka) nemohla u rodičov T. J. v roku 1963 vzniknúť. Ak si D.
V. myslela, že pozemky jej od roku 1963 patrili, potom si súčasne jej dcéra T. V. nemohla myslieť, že tie
isté pozemky parili jej, pretože uvedené sa vzájomne vylučuje. Ak by totiž platilo, že matka T. J. užívala
nehnuteľnosti počas zákonom predpísanej doby pre vydržanie, potom uplynutím tejto doby nadobudla
nehnuteľnostimatkaT.J.,aniesamotnáT.J..NehnuteľnostimohlanaT.J.previesťibaprávnymúkonom

v spojeným s vkladom do katastra nehnuteľností. T. J. teda nemala žiadny putatívny nadobúdací titul, na
základe ktorého mohla poňať dobrú vieru, že jej nehnuteľnosti patria. Súd poukazuje aj na osvedčenie o
vydržaní, pri ktorom je v zápisnici notárkou uvedené, že „žiadateľka (T. J.) sa s právnymi nástupcami po
T. V. a D. V. finančne vysporiadala“. Z uvedeného vyplýva, že sama notárka chápala inštitút vydržania
zrejme tak, že z viacerých osôb považujúcich sa za dobromyseľných držiteľov veci, sa vlastníkom veci

vydržaním stane ten, na kom sa všetci vzájomne dohodnú.

Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je však objektívnou právnou skutočnosťou; nastáva
uplynutím času a nie ústnou dohodou o vyporiadaní medzi rodičom a viacerými potomkami. P. zápisnica,
do ktorej bolo spísané osvedčenie o vydržaní v danom konkrétnom prípade osvedčuje iba to, že T. J.

urobila určité vyhlásenie pred notárkou. Z obsahu zápisnice vyplýva, že notárka neosvedčia aj existenciu
skutočností, ktoré sú podmienkami vydržania. Nezabezpečila vyhlásenie dotknutej osoby (právnych
nástupcov osôb zapísaných v pozemkovej knihe) a nezabezpečila ani žiadny dôkaz, z ktorého by držba
T. J. vyplývala. Z obsahu notárskej zápisnice dokonca vyplýva presný opak toho, čo T. J. vyhlásila. Ak
totiž T. J. uviedla, že sa vysporiadala s právnymi nástupcami po rodičoch, potom T. J. nemohla byť

dobromyseľná, že právo patrí výlučne jej.

Vychádzajúc z týchto skutočností, opierajúc sa pritom o argumety a právne závery vyplývajúce z
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný,
a preto rozhodol tak, že ich návrhu vyhovel.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej vzhľadom na zložitosť prejednávaného prípadu, predchádzajúce rozhodnutia okresného
a krajského súdu, ktoré boli Najvyšším súdom zrušené, ako aj vzhľadom na väčší počet účastníkov a

nárokov uplatňovaných v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž

e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).