Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 18, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218674
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112218674.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci

navrhovateľa OVB Allfinanz Slovensko a. s., so sídlom v Bratislave, Kukuričná 8, IČO: 31 361 358,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Komenského 3, IČO: 47 236 876 proti odporkyni O.. I. J., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. R. T. T., T.P. XX,
štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr. Ivetou Škvarkovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici,
Kukučínova 20, o zaplatenie 2.290,69 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 137,- Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 725,35 Eur k rukám JUDr. Ivety Škvarkovej, advokátky, do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného
rozkazudoručenýmtunajšiemusúdudňa01.08.2012domáhalvočiodporkynizaplateniasumy2.290,69
Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 63Rob/370/2012-61 zo
dňa 05. 10. 2012, proti ktorému podala odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 30.
11. 2012 v zákonnej lehote odpor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom
súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 23. 07. 2012 (na č. l. 1 - 4 p.
v.), odporkyňa uzatvorila dňa 03. 05. 2006 s navrhovateľom Zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „Zmluva
o sprostredkovaní“) podľa § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).
Odporkyňa vystupovala v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby a vykonávala činnosť v zmysle
Zmluvy o sprostredkovaní v postavení podriadeného sprostredkovateľa poistenia na základe zákona č.
340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Vykonávanie tejto činnosti je považované za podnikanie na základe iného, ako živnostenského

oprávnenia. Na základe tejto Zmluvy o sprostredkovaní vyvíjala odporkyňa sprostredkovateľskú činnosť
v mene navrhovateľa pre zmluvných partnerov navrhovateľa, aby zmluvní partneri navrhovateľa mali
možnosť uzavrieť zmluvy s klientmi na vybrané produkty ako i starostlivosť o klientov, s ktorými
odporkyňa sprostredkovala uzavretie zmluvy na vybrané produkty podľa Zmluvy o sprostredkovaní.Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporkyni províziu podľa podmienok Zmluvy o sprostredkovaní a
províznych listov. Navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že pre výšku provízie sú rozhodujúce parametre
uzatvorenej zmluvy klienta s partnerom. Na základe Zmluvy o sprostredkovaní sa zmluvné strany taktiež

dohodli, že odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľovi pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak
v lehote 24 mesiacov alebo 36 mesiacov od vyplatenia provízie nebudú klientom nepretržite plnené
záväzky zo sprostredkovanej zmluvy alebo dôjde k zániku, resp. k stornu sprostredkovanej zmluvy z
akéhokoľvek dôvodu, a to vo výške zodpovedajúcej pomeru medzi dobou riadneho plnenia lehotných
platieb klientom zo sprostredkovanej zmluvy a lehotou stanovenou v províznych listoch. V niektorých

prípadoch môžu byť podmienky pre vrátenie provízie upravené v províznych listoch odlišne. V prípade
rozporu medzi Zmluvou o sprostredkovaní a províznymi listami platia pre vrátenie provízie pravidlá
podľa provízneho listu. Nepretržitosť plnenia podľa zmluvy je pre účely Zmluvy o sprostredkovaní
porušená, ak sa klient omešká s ktoroukoľvek splátkou poistného alebo s platbou iného finančného
záväzku. Odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľovi vyplatenú províziu do 20. teho dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Odporkyňa podpisom Zmluvy o sprostredkovaní udelila navrhovateľovi súhlas

so započítaním vratnej provízie s nárokom odporkyne na províziu.

Ďalej podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu, všetky provízie podľa Zmluvy
o sprostredkovaní, ako aj ďalšie finančné nároky oboch zmluvných strán boli evidované na účte
odporkyne (ďalej len „Provízne konto“). Odporkyňa podpisom Zmluvy o sprostredkovaní oprávnila
navrhovateľa k tomu, aby finančné prostriedky evidované na Províznom konte boli použité k uspokojeniu

všetkých nárokov navrhovateľa voči odporkyni, vrátane nárokov vyplývajúcich z porušenia povinností
odporkyňou, najmä zmluvných pokút, a to formou započítania vzájomných pohľadávok. Podľa výslovnej
dohody zmluvných strán sa takto vzniknuté pohľadávky započítavali ku dňu, kedy sa stretli. Províziu
a debetné položky zúčtovával navrhovateľ minimálne jedenkrát mesačne. Prípadné debetné saldo
Provízneho konta bola odporkyňa povinná bezodkladne vyrovnať na výzvu navrhovateľa.

Dňa 20. 02. 2008 uzatvorila odporkyňa sa navrhovateľom Dohodu o poskytnutí vzdelávacieho
programu CFC (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej navrhovateľ zabezpečil odporkyni v spolupráci
s Führungsakademie OVB Holding Nemecko a EBFM - European Board for Financial Management,
St. Gallen (ďalej len „EBFM“) ucelený vzdelávací program za účelom zvyšovania kvality finančného
sprostredkovania a finančného poradenstva s názvom „Vzdelávanie na CFC - Certifikovaný finančný

konzultant“. Za uskutočnenie školenia bol navrhovateľom uhradený poplatok 5.974,90 Eur (180.000,-
Sk). V prípade, že odporkyňa alebo navrhovateľ vypovie Zmluvu o sprostredkovaní pred uplynutím 36
mesiacov od získania certifikátu od EBFM, odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi pomernú
časť nákladov, t.j. 1/36 za každý mesiac, o ktorý došlo k skráteniu dohodnutej 36 mesačnej doby
sprostredkovateľského záväzku. Odporkyňa svojím podpisom na Dohode potvrdila, že výslovne

súhlasí so započítaním nevyplatenej časti sprostredkovateľskej odmeny, na ktorú má právny nárok od
navrhovateľa, ak nesplní záväzky uvedené v tejto Dohode.

V zmysle článku 7.1 Zmluvy o sprostredkovaní je ktorákoľvek zo zmluvných strán oprávnená Zmluvu o
sprostredkovaní vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa
odmietlalistomzodňa30.03.2009podpísaťnovéznenieZmluvyosprostredkovaní,ktorébolovynútené

rozsiahlymi legislatívnymi zmenami v oblasti sprostredkovania poistenia, pričom na potrebu podpísať
toto nové znenie Zmluvy o spolupráci bola odporkyňa niekoľkokrát upozornená (viď list zo dňa 09. 03.
2009),bolnavrhovateľnútenýdňa26.05.2009vypovedaťZmluvuosprostredkovaní.Nazákladečlánku
7.4 Zmluvy o sprostredkovaní bola odporkyňa povinná vyrovnať navrhovateľovi vzniknuté debetné
saldo. Ak povinnosť odporkyne vrátiť províziu podľa Zmluvy o sprostredkovaní vznikne po skončení

Zmluvy o sprostredkovaní, je odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi províziu bezodkladne po vzniku
tejto povinnosti. Zmluvné strany sa taktiež dohodli, že navrhovateľ je oprávnený od začiatku plynutia
výpovednej doby (v ostatných prípadoch skončenia Zmluvy o sprostredkovaní odo dňa jej
skončenia) zadržať provízie, na ktoré odporkyni vznikol nárok podľa Zmluvy o sprostredkovaní. V zmysle
článku 7.4 Zmluvy o sprostredkovaní sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli, že po skončení Zmluvy o

sprostredkovaní výpoveďou bude provízne konto odporkyne vedené navrhovateľom tak dlho, kým jej
nebudú zaúčtované všetky provízie, ktoré súvisia so zmluvami podpísanými počas trvania Zmluvy o
sprostredkovaní. V zmysle článku 7.1 Zmluvy o sprostredkovaní výpovedná lehota uplynula dňa 30.
09. 2009 a teda týmto dňom nastala účinnosť výpovede. Navrhovateľ však odporkyni v zmysle článku7.4 Zmluvy o sprostredkovaní viedol Provízny účet ešte 6 mesiacov od účinnosti skončenia Zmluvy o
sprostredkovaní za účelom zúčtovávania kladných a záporných provízií.

Výpočetpomernýchnákladovuhradenýchnavrhovateľomzavzdelávanieodporkyne,ktoréjeodporkyňa

povinná na základe Dohody vrátiť v prípade ukončenia zmluvného vzťahu odporkyne s navrhovateľom
pred uplynutím 36 mesačnej lehoty od získania certifikátu podľa Dohody, zdôvodnil navrhovateľ
nasledovne:

Odporkyňa ukončila vzdelávanie v mesiaci marec 2009. Výpovedná lehota Zmluvy o sprostredkovaní
skončila dňa 30. 09. 2009. Od získania certifikátu teda uplynulo 6 mesiacov, ktoré sa započítali podľa
čl. III. bod 1. Dohody k 36 mesiacom, ktoré bola odporkyňa povinná vykonávať sprostredkovanie pre

navrhovateľa, teda 36 - 6 = 30 mesiacov. 1/36-tina za dohodnutú cenu školenia v zmysle čl. II. bod
1. a v zmysle čl. III. bod 1. Dohody zo sumy 5.974,90 Eur predstavuje sumu 165,96 Eur. Táto suma
krát 30 mesiacov (počet mesiacov, ktoré odporkyňa z dôvodu výpovede nevykonávala sprostredkovanie
podľa Zmluvy o sprostredkovaní) predstavuje po zaokrúhlení sumu 4.979,- Eur. Z províznych výpisov
za obdobie od marca 2009 do mája 2010 je zrejmé, ako navrhovateľ zúčtovával kladné aj záporné

provízie v prospech a na ťarchu Provízneho konta odporkyne. Z Provízneho výpisu zo dňa 20. júna 2010
(vyúčtovanie provízií za máj 2010) je zrejmý konečný záporný stav Provízneho konta v sume mínus
2.290,69 Eur (počiatočný stav provízneho konta bol mínus 3.515,03 Eur, od ktorého bol ku dňu 20. 05.
2010 odpočítaný stav stornorezervného konta v sume 1.224,34 Eur). Navrhovateľ listom zo dňa 26. 10.
2009 oznámil odporkyni započítanie svojich pohľadávok voči províznemu kontu odporkyne. Dňa 06. 07.

2010 vyzval navrhovateľ odporkyňu na úhradu splatných pohľadávok zaúčtovaným voči Províznemu
účtu odporkyne. Odporkyňa bola na úhradu dlhu vyzvaná aj upomienkou zo dňa 11. 03. 2011 a následne
tiež predžalobnou výzvou zo dňa 19. 04. 2012.

Na základe uvedeného potom navrhovateľovi vznikla po zaúčtovaní všetkých provízií (kladných aj
záporných) a splatných pohľadávok, pohľadávka voči odporkyni vo výške 2.290,69 Eur (ďalej len

„Pohľadávka“). Pohľadávka navrhovateľa teda pozostáva zo zaúčtovania nasledovných položiek voči
províznemu účtu odporkyne:

- zúčtovanie kladných a záporných provízií za uzatvorenie zmlúv s klientmi podrobne špecifikovaných v
dôkaze „Provízne výpisy z provízneho konta odporkyne za obdobie od marca 2009 do mája 2010“

- úhrada nákladov za vzdelávací program CFC špecifikovaných v žalobe.

Celková pohľadávka navrhovateľa po započítaní všetkých kladných a záporných provízií a vyššie
uvedených položiek je vo výške 2.290,69 Eur. Odporkyňa dlžnú sumu 2.290,69 Eur navrhovateľovi ku
dňu podania žaloby na súd ani len čiastočne neuhradila. Keďže sa odporkyňa dostala do omeškania so
splnením peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ popri istine 2.290,69 Eur i úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 2.290,69 Eur od 21. 06. 2010 do zaplatenia, vzhľadom na to, že výplatným

termínom bol 20. deň v mesiaci a v mesiaci jún 2010 prebehlo posledné započítanie voči províznemu
kontu odporkyne (zaúčtovanie stornorezervy vo výške 1.224,34 Eur). Úrok z omeškania si navrhovateľ
uplatnil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a v zmysle § 3 ods.
1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č., 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa odporkyne v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29. 11. 2012
(na č. l. 67 - 69 p. v.) namietala právny základ žalovanej pohľadávky navrhovateľa. Potvrdila, že
odporkyňa mala s navrhovateľom uzatvorenú Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 03. 05. 2006 a aj to,
že počas trvania tohto zmluvného vzťahu sa odporkyňa zúčastnila školenia - vzdelávacieho programu,
ktorého výsledkom malo byť získanie certifikátu od EBFM. V článku III. Dohody zo dňa 20. 02. 2008

je upravený záväzok odporkyne, že v prípade, že odporkyňa vypovie zmluvu o sprostredkovaní s
navrhovateľom alebo navrhovateľ vypovie zmluvu, prípadne odstúpi od zmluvy o sprostredkovaní zo
závažných dôvodov a k ukončeniu spolupráce medzi navrhovateľom a odporkyňou príde pred uplynutím
36 mesiacov od získania certifikátu od EBFM, odporkyňa sa zaväzuje uhradiť navrhovateľovi pomernú
časť nákladov. Právna zástupkyňa odporkyne tvrdila, že k naplneniu povinnosti vrátiť akúkoľvek čiastkuza absolvovanie vzdelávacieho programu nedošlo, nakoľko odporkyňa certifikát od EBFM nezískala,
ku dňu podania odporu proti platobnému rozkazu nie je jeho držiteľkou (navrhovateľ jej certifikát
neodovzdal). Poukázala tiež na skutočnosť, že odporkyňa Dohodu zo dňa 20. 02. 2008 podpisovala

v čase, keď mala s navrhovateľom uzatvorenú Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 03. 05. 2006, t.j. za
presne zadefinovaných podmienok pre výkon jej práce, s ktorými tým, že zmluvu o sprostredkovaní
podpísala, súhlasila. Znamená to teda, že ak sa v Dohode zo dňa 20. 02. 2008 zaviazala odpracovať pre
navrhovateľa určitú dobu, znamenalo to, odpracovať určitú dobu za zmluvne dohodnutých podmienok
v čase podpisu tejto Dohody. Navrhovateľ však koncom roka 2008 oboznámil odporkyňu so zmenami v

spoločnosti a zároveň aj s novým znením sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú mala podpísať. Odporkyňa
vstúpila s navrhovateľom do rokovania o obsahu nového znenia sprostredkovateľskej zmluvy, voči
ktorému mala výhrady, nakoľko sa zásadným spôsobom menili práva a povinnosti zmluvných strán
oproti podmienkam dojednaným v zmluve, ktorú mala platne uzatvorenú. Navrhovateľ nebol ochotný
akceptovať akékoľvek zmeny v predloženom návrhu novej zmluvy, o čom svedčí jeho list zo dňa 09.
03. 2009 a list odporkyne zo dňa 30. 03. 2009. Následne, keďže odporkyňa nepodpísala nové znenie

sprostredkovateľskej zmluvy, navrhovateľ doručil odporkyni odstúpenie od sprostredkovateľskej zmluvy
zodňa22.04.2009,vktoromuviedol,podľanázoruprávnejzástupkyneodporcu,zjavnevykonštruované
dôvody, ktoré odporkyňa namietala a upozornila navrhovateľa, že odstúpenie považuje za neplatné a v
prípade potreby sa vyslovenia neplatnosti bude domáhať aj súdnou cestou. Na základe takto vymenenej
korešpondencie, keď navrhovateľ neakceptoval možnosť ukončenia zmluvného vzťahu dohodou za

podmienky odporkyne, že voči nej nebudú uplatňované žiadne finančné nároky, bol zmluvný vzťah
ukončený na základe výpovede podľa listu navrhovateľa zo dňa 26. 05. 2009, a to ku dňu 30. 09.
2009. Právna zástupkyňa odporkyne tiež uviedla, že odporkyňa patrila v spoločnosti navrhovateľa k
okruhu sprostredkovateľov, ktorí dosahovali pre navrhovateľa najlepšie výsledky, práca ju veľmi bavila a
rozhodne chcela vo svojej práci pre navrhovateľa pokračovať. Právna zástupkyňa odporkyne mala za to,

že navrhovateľ neumožnil odporkyni výkon ďalšej práce, pretože nebol ochotný absolútne akceptovať
žiadne pripomienky pre deklarovanie nového zmluvného vzťahu, ako dvojstranného právneho úkonu, čo
jeminimálnevrozporesdobrýmimravmiapretotvrdila,ženiejeoprávnenýdomáhaťsažalovanejsumy.
Podľa jej názoru, na neexistujúci záväzok nemohlo byť vykonané započítanie a v neposlednom rade,
odporkyni nebol doposiaľ doručený kvalifikovaný právny úkon započítania na vzájomné pohľadávky.

Odporkyňa trvala na tom, že práve ona eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku z titulu nevyplatených
provízií.

Právny zástupca navrhovateľa sa vo svojom písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 18. 04. 2013 (na č. l.
91 - 93 p. v.) domnieval, že otázka absolvovania školenia CFC odporkyňou nie je medzi stranami sporná
a taktiež sa domnieval, že povinnosť zaplatiť za absolvované školenie sa viaže na jeho absolvovanie

a nie na fyzické odovzdanie potvrdenia o jeho absolvovaní. Uviedol tiež, že odporkyni bol písomný
certifikát potvrdzujúci absolvovanie školenia vyhotovený, odoslaný nadriadenému v jej štruktúre na
pobočku, v ktorej pôsobila a opakovane ponúknutý na prevzatie (napr. listom zo dňa 26. 05. 2009),
ku ktorému však zo strany odporkyne, podľa informácií navrhovateľa, doposiaľ neprišlo. Preto mal
právny zástupca navrhovateľa za to, že v omeškaní je v tomto prípade práve odporkyňa. Právny

zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že navrhovateľ bol v súvislosti so zmenou svojej právnej formy, ale
predovšetkým so zmenami, ktoré zaviedla novela Zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
nútenýupraviťznenieniektorýchustanoveníZmluvyosprostredkovaní,pričomjednoznačnemalzáujem
ospoluprácusodporkyňou,čodeklarovalajlistomzodňa09.03.2009.Avšakvzhľadomnaniekoľkotisíc
sprostredkovateľov, s ktorými navrhovateľ spolupracuje, nie je technicky možné individuálne upravovať

vzájomné zmluvy. Tieto dôvody v citovanom liste oznámil aj odporkyni, preto nemohol akceptovať
odporkyňou navrhnutú novú zmluvu o sprostredkovaní s odstránením bodu 10.8 („Zmluvné strany
zhodne vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, s obsahom tejto zmluvy súhlasia, že bola uzavretá podľa
ich pravej a slobodnej vôle, zrozumiteľne, určite a vážne, že nebola uzatvorená v tiesni, ani za iných
jednostranne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi.“). Odporkyňu opakovane vyzval

na prehodnotenie jej stanoviska a podpísanie neupravenej novej zmluvy o sprostredkovaní, na čo
odporkyňa reagovala listom zo dňa 30. 03. 2009 tak, že nové znenie zmluvy je pre ňu neprijateľné a svoju
činnosť bude vykonávať na základe starej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03. 05. 2006. S uvedeným
navrhovateľ nemohol súhlasiť a nemal inú možnosť, ako starú Zmluvu o sprostredkovaní s odporkyňou
vypovedať. K otázke započítania pomernej časti nákladov za absolvovanie vzdelávacieho programu

CFC sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril tak, že započítanie pohľadávky je vyslovene dohodnuté
v čl. IV. Dohody zo dňa 20. 02. 2008 a odporkyňa s výškou nákladov za školenie súhlasila tak ako jeuvedené v čl. III. citovanej Dohody, ktorú podpísala. O tom, že si navrhovateľ uvedenú čiastku započítal,
svedčia tiež provízne výpisy, kde je v províznom mesiaci za apríl 2009 zrejmý zápočet zmluvnej pokuty
CFC vo výške 5.808,94 Eur. Toto započítanie následne upravil na základe reklamácie odporkyne na

sumu 4.979,09 Eur tak ako to vyplýva z provízneho výpisu za mesiac august 2009. O započítaní a výške
debetného salda bola odporkyňa tiež opakovane informovaná písomne, napr. Výzvou na úhradu dlžnej
čiastky - debetné saldo provízneho účtu zo dňa 26. 10. 2009, listom zo dňa 22. 04. 2009, 24. 11. 2009,
06. 07. 2010, 11. 03. 2011, ako aj predžalobnou výzvou zo dňa 19. 04. 2012 a v odpovedi na námietku
voči predžalobnej výzve zo dňa 21. 05. 2012. Na základe uvedeného potom považoval právny zástupca

navrhovateľa započítanie pohľadávky za náklady školenia CFC, ako aj všetky uplatnené nároky za
oprávnené a v súlade s uzatvorenými zmluvami, o čom bola odporkyňa niekoľkokrát informovaná.

Právny zástupca navrhovateľa počas celého súdneho konania trval na podanej žalobe v celom rozsahu,
pridržiaval sa dôvodov v nej uvedených, ako aj všetkých písomných podaní vykonaných v súdnom
konaní, kde sa podrobne vyjadroval k prebiehajúcemu súdnemu konaniu (zo dňa 18. 04. 2013 na č. l.
91 - 93 p. v., zo dňa 10. 03. 2014 na č. l. 159 - 166 p. v. a zo dňa 11. 04. 2014 na č. l. 192 - 195 p. v.).

Trval na tom, že odporkyňa získala certifikát v mesiaci marec 2009 a mal za to, že získaním certifikátu
sa nerozumie fyzické odovzdanie certifikátu odporkyni, je potrebné prihliadnuť na to, že toto školenie
bolo zo strany odporkyne absolvované s vykonaním záverečných skúšok a až na základe absolvovania
záverečných skúšok bol odporkyni zo strany nemeckej spoločnosti udelený certifikát. Preto podľa jeho
názoru, povinnosť zaplatiť za toto školenie nie je viazaná len teda na fyzické odovzdanie certifikátu.

Certifikát bol pre odporkyňu vyhotovený a bol zaslaný jej nadriadenému v štruktúre navrhovateľa na
pobočku, kde odporkyňa pôsobila, bol jej opakovane ponúknutý na prevzatie, avšak odporkyňa tento
certifikát neprevzala. Navrhovateľ trval na osobnom prevzatí certifikátu práve z dôvodu podpísania
preberacieho protokolu ako dôkazu o jeho skutočnom prevzatí odporkyňou. Odporkyňa však žiadnym
spôsobom nepreukázala, že sa vydania certifikátu domáhala aj osobne u svojho nadriadeného. Právny

zástupca navrhovateľa tiež zdôraznil, že navrhovateľ skončením spolupráce s odporkyňou nič nezískal,
práve naopak, stratil cenného obchodného partnera, s ktorým niekoľko rokov úspešne spolupracoval a
do ktorého navyše v predchádzajúcich mesiacoch investoval značné prostriedky v podobe platenia jeho
vzdelávania. Navrhovateľ odporkyni niekoľkokrát uviedol, že nie je možné spolupracovať na základe
starej zmluvy a takisto ani dojednávať individuálne podmienky a opakovane jej bola navrhovaná ďalšia

spolupráca, ktorú však odporkyňa aj napriek dovtedajšej niekoľkoročnej spolupráci s navrhovateľom
odmietla.

Odporkyňa v konaní pred súdom uviedla, že pre navrhovateľa pracovala 11 rokov, patrila k jeho veľmi
kvalitným spolupracovníkom a obchodným partnerom a nikdy neboli voči nej vznesené nejaké výčitky.
Na základe toho jej navrhovateľ ponúkol absolvovať vzdelávanie, ktoré aj skutočne absolvovala a

podpísala tiež Dohodu, že nasledujúcich 36 mesiacov odpracuje a ďalej bude obchodným partnerom
u navrhovateľa. Nikdy neuvažovala o tom, že by od navrhovateľa odišla, nemala na to žiadny dôvod.
Školenie absolvovala a ukončila skúškou v januári 2009. V tomto období sa však začali meniť u
navrhovateľa zmluvné podmienky, mala podpísať novú zmluvu, ktorej podmienky boli pre ňu absolútne
neprijateľné. Navrhovateľ nebol ochotný akceptovať jej pripomienky k novej zmluve s tým, že ak

nesúhlasí s celým obsahom zmluvy tak ako jej bol predložený, zmluva podľa nového aktualizovaného a
doplneného znenia nevznikne. Odporkyňa však novú zmluvu s navrhovateľom nepodpísala, pretože s
ňou nesúhlasila. Napokon došlo k ukončeniu záväzkového vzťahu výpoveďou zo strany navrhovateľa,
a to ku dňu 30. 09. 2009. Podľa názoru odporkyne, navrhovateľ si neoprávnene nárokuje zaplatenie
nákladov za školenie, pretože Dohodu o odpracovaní 36 mesiacov podpísala za určitých zmluvných

podmienok podľa starej zmluvy z roku 2006 a tie netrvali. Odporkyňa bola ochotná odpracovať 36
mesiacov, ale podľa starých zmluvných podmienok a na to zase navrhovateľ nebol ochotný pristúpiť.
Nárok navrhovateľa uplatnený žalobou odporkyňa neuznala, pretože Dohodu podpisovala za iných
podmienok, ktoré sa potom výrazným spôsobom zmenili, čo bolo pre ňu neprijateľné. Odporkyňa
pred súdom potvrdila, že vzdelávanie absolvovala a skončilo záverečnými skúškami v januári 2009,

avšak certifikát jej doposiaľ nebol vydaný, napriek tomu, že sa ho opakovane domáhala aj u svojho
priameho nadriadeného, aj priamo na centrále navrhovateľa. Samotný navrhovateľ listom zo dňa 26.
05. 2009 písomne oznámil právnej zástupkyni odporkyne, že certifikát bude vydaný v najbližších dňoch
prostredníctvom vedúceho odporkyne v štruktúre navrhovateľa, aj právna zástupkyňa odporkyne listom
zodňa09.06.2009žiadalanavrhovateľaooznámenietermínuodovzdaniacertifikátupriamonacentrále

navrhovateľa, avšak doposiaľ odporkyňu nikto nekontaktoval a certifikát jej nebol vydaný. Odporkyňatiež uviedla, že na centrálu do Bratislavy telefonovala, či si teda môže pre certifikát prísť, na čo dostala
odpoveď, že sa má obrátiť na svojho vedúceho. Keď sa obrátila na svojho vedúceho, tento jej - podľa
tvrdenia odporkyne - povedal, že na certifikát nemá nárok. Takže odporkyňa sa k certifikátu nikdy

nedostala.

Právna zástupkyňa odporkyne trvala v konaní pred súdom na všetkých svojich písomných podaniach,
v ktorých sa podrobne vyjadrila k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a v ktorých tiež zdôvodnila, prečo
odporkyňa žalobou uplatnený nárok neuznáva (zo dňa 29. 11. 2012 na č. l. 67 - 69 p. v., zo dňa 14.
02. 2014 na č. l. 139 - 141 p. v. a zo dňa 20. 03. 2014 na č. l. 175 - 179 p. v.). Poukázala pritom na

článok III. Dohody zo dňa 20. 02. 2008, kde záväzok odporkyne rieši situáciu, kedy odporkyňa by mala
vrátiť navrhovateľovi alikvótnu časť v prípade, že neodpracuje uvedenú dobu 36 mesiacov od získania
certifikátu navrhovateľovi. Pokiaľ je v tejto dohode, v tomto článku upravená povinnosť odporkyne
vrátiť pomernú časť nákladov za neodpracovanú dobu od získania certifikátu od EBFM, tak odporkyňa
doposiaľ tento certifikát nezískala, nedisponuje ním a nemôže sa ním nikde preukázať, nemôže ho
používať. Na vydanie certifikátu odporkyňa opakovane navrhovateľa vyzývala, tento jej však doposiaľ

vydaný nebol. Postoj odporkyne na nevyplatenie alikvótnej časti sa odvíja od tohto ustanovenia - článku
III. Dohody a preto právna zástupkyňa odporkyne mala za to, že nie sú splnené podmienky na zaplatenie
žalovanej sumy. Uviedla tiež, že k započítaniu nemohlo dôjsť, nakoľko pohľadávka navrhovateľa je
nedôvodná a neexistuje.

Na pojednávaní vo veci samej dňa 27. 05. 2014 (zápisnica na č. l. 202 - 207 p. v.) pokúsil sa

právny zástupca navrhovateľa doručiť odporkyni duplikát certifikátu o absolvovanom vzdelávaní spolu s
osvedčením,ktorélistinyodmietlaprávnazástupkyňaodporkyneprevziaťatietozostalikdispozíciisúdu.
Duplikát Certifikátu zo dňa 20. 03. 2009, ako aj duplikát Osvedčenia o získanom vzdelaní s celoštátnou
platnosťou zo dňa 01. 04. 2009 sa nachádzajú v osobitnej prílohovej obálke, ktorá je súčasťou spisu
sp. zn. 60Cb 218/2012. Právna zástupkyňa odporkyne neprevzatie týchto listín zdôvodnila tým, že

predmetný certifikát odporkyňa nikdy nemala možnosť vidieť, nevie teda posúdiť jeho hodnovernosť a
autentičnosť. Okrem toho, certifikát je pre odporkyňu v súčasnosti absolútne nepoužiteľný, jedná sa o
obdobie viac ako 5 rokov od jeho vydania, pričom v súčasnosti je pre odporkyňu nevýznamný, nevie
ho akýmkoľvek spôsobom pri svojej práci použiť, využiť. Právna zástupkyňa odporkyne len dodala, že
odovzdanie certifikátu bolo opakovane podmieňované pri podpisovaní nového znenia novej zmluvy o

sprostredkovaní, k čomu nedošlo a následne pri skončení zmluvného vzťahu vyplatením finančných
nákladov za školenie pre získanie tohto certifikátu, k čomu tiež nedošlo. Preto k odovzdaniu certifikátu
skutočne doposiaľ nedošlo. Podľa jej názoru, v termíne „získanie“ certifikátu nie je len absolvovanie
školenia, ale aj fyzické získanie dokladu o tom, že toto školenie odporkyňa absolvovala, čo sa doposiaľ
nestalo. Samotná odporkyňa sa tiež vyjadrila, že po piatich rokoch tento certifikát už pre ňu nemá

žiadny praktický význam a keď sa ho domáhala, vždy jej bolo povedané, že ho nedostane dovtedy, kým
nezaplatí spornú čiastku.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese uviedol, že čo sa týka okolností
odovzdania certifikátu odporkyni, z vyjadrenia odporkyne na pojednávaní vyplýva, že konečné
stanovisko navrhovateľa bolo, že tento certifikát sa nachádza v Banskej Bystrici, odporkyňa si ho však

v Banskej Bystrici osobne neprevzala. Zo strany navrhovateľa bola v každom prípade snaha tento
certifikát odporkyni odovzdať (aj na pojednávaní dňa 27. 05. 2014), avšak odporkyňa si tento certifikát
odmietla prevziať, pričom navrhovateľ ju žiadnym spôsobom nevie prinútiť alebo presvedčiť, aby si tento
certifikát prevzala. Právny zástupca navrhovateľa bol toho názoru, že skutočnosti uvádzané odporkyňou
využíva ako účelovú obranu, aby sa vyhla svojej povinnosti zaplatiť náklady na školenie, ktoré za ňu

navrhovateľ uhradil a na zaplatenie ktorých sa zaviazala v dohode o poskytnutí vzdelávacieho programu
zo dňa 20. 02. 2008. Z týchto dôvodov preto navrhol, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 2.290,69 Eur aj s príslušným úrokom z omeškania a
na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa odporkyne vo svojom záverečnom prednese uviedla, že v skutočnosti nebol

odporkyni tento certifikát odovzdaný, a teda v pravom slova zmysle certifikát nezískala tak, ako je to
zadefinované v dohode o účasti na školení a získaní medzinárodného certifikátu. Odporkyňa v konanídostatočným spôsobom preukázala, že opakovane žiadala navrhovateľa o odovzdanie predmetného
certifikátu, naposledy listom zo dňa 09. 06. 2009, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by reagoval na túto výzvu a akýmkoľvek spôsobom odporkyňu vyzval a oznámil jej termín, kedy a kde

si tento certifikát môže vyzdvihnúť. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ sa na pojednávaní
dňa 27. 05. 2014 pokúsil doručiť odporkyni certifikát, keď ho vlastne pri skončení zmluvného vzťahu
odporkyni neodovzdal. Právna zástupkyňa odporkyne mala za to, že odporkyňa v konaní skutočne
dostatočným spôsobom preukázala, že práve ona sa snažila dohodnúť s navrhovateľom a poukázala na
všetky úskalia, ktoré jej navrhovateľ predložil do cesty. Návrh navrhovateľa považovala za nedôvodný,

tento žiadala v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporkyni náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa čl. 7. bodu 7.1. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03. 05. 2006, zmluva sa uzatvára na dobu

neurčitú s právom písomne ju vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote bez uvedenia dôvodu.
Výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej
zmluvnej strane.

Podľa čl. 7. bodu 7.4. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03. 05. 2006, v prípade odstúpenia od zmluvy
alebo jej skončenia výpoveďou je sprostredkovateľ povinný súčasné alebo neskôr vzniknuté debetné

saldo okamžite vyrovnať. Po skončení zmluvy výpoveďou bude provízne konto sprostredkovateľa
vedené tak dlho, kým mu nebudú zaúčtované všetky provízie, ktoré súvisia so zmluvami podpísanými
počas trvania tejto zmluvy. Toto obdobie však nemôže trvať dlhšie ako 6 mesiacov, pokiaľ nebude
dohodnuté inak. V prípade odstúpenia od zmluvy zanikajú všetky ďalšie nároky.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa čl. I. bodu 1. Dohody uzatvorenej v zmysle ustanovení § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a
zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení zo dňa 20. 02. 2008 (ďalej len „Dohoda“),
predmetom tejto zmluvy je záväzok poskytovateľa - OVB poskytnúť objednávateľovi v spolupráci s

Führungsakademie OVB Holding Nemecko a EBFM - European Board for Financial Management,
St. Gallen ucelený vzdelávací program za účelom zvyšovania kvality finančného sprostredkovania a
finančného poradenstva s názvom „Vzdelávanie na CFC - Certifikovaný finančný konzultant“ (v ďalšom
texte len školenie). Toto školenie bolo akreditované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky dňa
15. 12. 2006 pod číslom XXXX/XXXXX/XXXX/XXX/X ako ucelený vzdelávací program zložený zo 14

modulov s celkovým objemom 192 vyučovacích hodín. Súčasťou programu sú 2 skúšky - medziskúška
a záverečná skúška. Osvedčením o úspešnom zložení záverečnej skúšky je certifikát udeľovaný EBFM
a akreditované osvedčenie Akadémie vzdelania OVB n.o.

Podľa čl. II. bodu 1. citovanej Dohody, poskytovateľ - OVB sa objednávateľovi zaväzuje v prípade
úspešného ukončenia školenia špecifikovaného v článku I. tejto zmluvy v plnom rozsahu pokryť účelne

vynaložené náklady na školenie, ubytovanie a zabezpečenie stravy, prípadne jej náhrady (in relutam) do
maximálnej výšky 180.000,- Sk. Táto čiastka je medzi zmluvnými stranami zároveň dohodnutou cenou
za poskytnutie školenia podľa článku I. v zmysle Zákona o cenách.

Podľa čl. II. bodu 2. citovanej Dohody, poskytovateľ - OVB sa zaväzuje po úspešnom absolvovaní celého
školenia odovzdať objednávateľovi certifikát udeľovaný EBFM a akreditované osvedčenie Akadémie

vzdelania OVB n.o.Podľa čl. III. bodu 1. citovanej Dohody, v prípade, že objednávateľ vypovie zmluvu o sprostredkovaní
s OVB alebo OVB vypovie zmluvu, prípadne odstúpi od zmluvy o sprostredkovaní s objednávateľom
zo závažných dôvodov a k ukončeniu spolupráce medzi OVB a objednávateľom príde pred uplynutím

36 mesiacov od získania certifikátu od EBFM, objednávateľ sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi -
OVB pomernú časť nákladov. Pre účely výpočtu nákladov za výkon školenia zmluvné strany dohodli
ako základ dohodnutú cenu školenia - čiastku 180.000,- Sk. Z tejto čiastky sa objednávateľ zaväzuje
poskytovateľovi uhradiť pomernú časť nákladov, t.j. 1/36 za každý mesiac, o ktorý došlo k skráteniu
dohodnutej 36 mesačnej doby sprostredkovateľského záväzku, tak ako je tomu uvedené vyššie.

Podľa čl. IV. bodu 1. citovanej Dohody, objednávateľ svojím podpisom na tejto dohode potvrdzuje, že
výslovne súhlasí so započítaním nevyplatenej časti sprostredkovateľskej odmeny, na ktorú má právny
nárok od OVB, ak nesplní záväzky uvedené v článku III. a V. tejto dohody.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 03. 05. 2006
Zmluvu o sprostredkovaní a dňa 02. 03. 2009 uzavreli Dodatok k Zmluve o sprostredkovaní. Ďalej mal
súd preukázané, že dňa 20. 02. 2008 uzatvorili účastníci konania Dohodu, kde si presne vymedzili
predmet svojich záväzkov. Záväzkom navrhovateľa bolo v prípade úspešného ukončenia školenia

špecifikovaného v článku I. tejto zmluvy v plnom rozsahu pokryť odporkyni účelne vynaložené náklady
na školenie, ubytovanie a zabezpečenie stravy, prípadne jej náhrady (in relutam) do maximálnej výšky
180.000,- Sk a po úspešnom absolvovaní celého školenia odovzdať odporkyni certifikát udeľovaný
EBFM a akreditované osvedčenie Akadémie vzdelania OVB n.o. (čl. II. body 1. a 2. Dohody). Záväzkom
odporkyne bolo v prípade, že vypovie zmluvu o sprostredkovaní s OVB alebo OVB vypovie zmluvu,

prípadne odstúpi od zmluvy o sprostredkovaní s odporkyňou zo závažných dôvodov a k ukončeniu
spoluprácemedziOVBaodporkyňouprídepreduplynutím36mesiacovodzískaniacertifikátuodEBFM,
uhradiť navrhovateľovi pomernú časť nákladov. Pre účely výpočtu nákladov za výkon školenia zmluvné
strany dohodli ako základ dohodnutú cenu školenia - čiastku 180.000,- Sk. Z tejto čiastky sa odporkyňa
zaviazala navrhovateľovi uhradiť pomernú časť nákladov, t.j. 1/36 za každý mesiac, o ktorý došlo k

skráteniudohodnutej36mesačnejdobysprostredkovateľskéhozáväzku,takakojetomuuvedenévyššie
(čl. III. bod 1. Dohody). Okrem toho, odporkyňa svojím podpisom na Dohode potvrdila, že výslovne
súhlasí so započítaním nevyplatenej časti sprostredkovateľskej odmeny, na ktorú má právny nárok od
navrhovateľa, ak nesplní záväzky uvedené v článku III. a V. Dohody (čl. IV. bod 1. Dohody). Súd mal tiež
preukázané, že odporkyňa sa v zmysle predmetu Dohody zúčastnila vzdelávacieho programu v období

od 20. 02. 2008 do 28. 01. 2009 a vykonala aj záverečnú skúšku. Napokon mal súd preukázané, že
záväzkový medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 03. 05. 2006 skončil
na základe výpovede navrhovateľa zo dňa 26. 05. 2009 dňa 30. 09. 2009. Tieto skutočnosti neboli medzi
účastníkmi konania sporné.

Spornou zostala skutočnosť, či navrhovateľovi vznikol právny nárok na žalobou uplatnené peňažné

plnenie, a to započítaním nákladov na školenie v alikvótnej časti 4.979,09 Eur s nárokom odporkyne
v nevyplatenej časti sprostredkovateľskej odmeny za obdobie od apríla 2009 do marca 2010 (podľa
výpočtov navrhovateľa vo výške 2.688,40 Eur) v zmysle článkov II., III. a IV. Dohody zo dňa 20. 02. 2008.
K uvedenej skutočnosti zaujíma súd nasledovné:

Je nesporné, že v čl. II. bode 1. Dohody zo dňa 20. 02. 2008 si zmluvné strany dohodli cenu za

poskytnutie školenia podľa čl. I. do maximálnej výšky 180.000,- Sk (5.974,90 Eur). Z tejto sumy si
navrhovateľ uplatnil na započítanie alikvótnu časť nákladov vo výške 4.979,09 Eur na základe výpočtu
uvedeného v žalobnom návrhu, ktorý výpočet považoval súd za vecne správny, vzhľadom na skončenie
sprostredkovateľského záväzku dňa 30. 09. 2009. Avšak zároveň sa navrhovateľ v čl. II. bode 2. tejto
Dohody zaviazal po úspešnom absolvovaní celého školenia odovzdať odporkyni certifikát udeľovaný

EBFM a akreditované osvedčenie Akadémie vzdelania OVB n.o. Na strane druhej sa odporkyňa v čl. III.bode 1. Dohody zaviazala uhradiť navrhovateľovi pomernú časť nákladov v prípade, že vypovie zmluvu
o sprostredkovaní s navrhovateľom alebo navrhovateľ vypovie zmluvu, prípadne odstúpi od zmluvy
o sprostredkovaní s odporkyňou zo závažných dôvodov a k ukončeniu spolupráce medzi zmluvnými

stranami príde pred uplynutím 36 mesiacov od získania certifikátu od EBFM. V čl. IV. bode 1. Dohody
odporkyňa výslovne súhlasila so započítaním nevyplatenej časti sprostredkovateľskej odmeny, na ktorú
má právny nárok od navrhovateľa, ak nesplní záväzky uvedené v čl. III. a V. tejto Dohody.

Podľa názoru súdu, pri výklade čl. II. bodu 2. a čl. III. bodu 1. Dohody, povinnosti navrhovateľa (po
úspešnomabsolvovaníceléhoškolenia)„odovzdať“odporkynicertifikátudeľovanýEBFMaakreditované

osvedčenie Akadémie vzdelania OVB n.o. korešpondovalo právo odporkyne „získať“ (prevziať) certifikát
od EBFM (prostredníctvom navrhovateľa) a zároveň povinnosť uhradiť navrhovateľovi pomernú časť
nákladov, ak z dôvodov presne špecifikovaných v čl. III. bode 1. Dohody príde k ukončeniu spolupráce
medzi zmluvnými stranami pred uplynutím 36 mesiacov od „získania“ (prevzatia) certifikátu od EBFM
(prostredníctvom navrhovateľa). Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že odporkyňa „získala“
certifikát už absolvovaním školenia a prevzatie certifikátu v tomto prípade nebolo potrebné. Práve

naopak, z dôvodu právnej istoty zmluvných strán bol v čl. II. bode 2. Dohody zakotvený záväzok
navrhovateľa „odovzdať“ odporkyni certifikát a v čl. III. bode 1. Dohody záväzok odporkyne uhradiť
navrhovateľovi pomernú časť nákladov v prípade ukončenia sprostredkovateľského záväzku pred
uplynutím 36 mesiacov od „získania“ certifikátu, to znamená od momentu, kedy sa jej certifikát dostane
do dispozičnej sféry. Ak by to tak nebolo, nemusel byť záväzok navrhovateľa „odovzdať“ odporkyni

certifikát v čl. II. bode 2. Dohody výslovne zakotvený. Súd bol toho názoru, že odporkyňa mohla
„získať“ (prevziať) certifikát jedine od navrhovateľa (ako svojej zmluvnej strany) a disponovať s ním od
momentu jeho získania. V tomto smere iné skutočnosti nevyšli v konaní najavo.

Vychádzajúc z takejto právnej úvahy, potom súd nemal v konaní preukázané, že navrhovateľ si splnil
svoj záväzok vyplývajúci mu z čl. II. bodu 2. Dohody a „odovzdal“ odporkyni certifikát, čím zároveň

nemal preukázané, že odporkyňa certifikát „získala“. Ako v konaní vyšlo najavo, navrhovateľ mal
k dispozícii certifikát aj akreditované osvedčenie z nemeckej strany, ale tieto zmluvne dohodnutým
spôsobom odporkyni neodovzdal ani v období po ich vyhotovení (vyhotovené boli dňa 20. 03. 2009
a dňa 01. 04. 2009), ale ani počas trvania sprostredkovateľského záväzku, ktorý skončil dňa 30. 09.
2009. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa si certifikát od navrhovateľa osobne neprevzala,

resp. že nepreukázala, že sa jeho prevzatia domáhala. Na navrhovateľovi je dôkazné bremeno, aby
preukázal, že si svoj záväzok z Dohody splnil a odovzdal odporkyni certifikát. Podľa jeho vlastných
tvrdení (či už písomných alebo ústnych prostredníctvom svojho právneho zástupcu) mal niekoľko
spôsobov ako certifikát odporkyni odovzdať. U navrhovateľa bola predsa zaužívaná prax, že originál
certifikátu bol zo strany navrhovateľa odovzdaný príslušnému nadriadenému, ktorý ho ďalej odovzdával

jemu podriadeným spolupracovníkom na svojom najbližšom hodnotiacom stretnutí (ktoré sa organizovali
pravidelne), ďalej tvrdil, že certifikát bol odovzdaný priamemu nadriadenému odporkyne na pobočke,
kde pôsobila. Ale ani v jednom z týchto dvoch prípadov nepreukázal, že certifikát odporkyni odovzdal.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ nebol ochotný odoslať certifikát odporkyni poštou, mal ešte ďalšiu
možnosť odovzdať certifikát prostredníctvom preberacieho protokolu, čo tiež v konaní nepreukázal,

že sa o to aspoň pokúsil. Práve na ňom spočívalo splnenie záväzku z Dohody odovzdať certifikát
odporkyni. Na základe vykonaného dokazovania potom dospel súd k záveru, že navrhovateľ neodovzdal
odporkyni v zmysle čl. II. bodu 2. Dohody po úspešnom absolvovaní celého školenia certifikát, a teda
že odporkyňa certifikát nezískala. Aj keď sa navrhovateľ pokúsil odovzdať odporkyni duplikát certifikátu
a duplikát akreditovaného osvedčenia na pojednávaní vo veci samej dňa 27. 05. 2014, odporkyňa toto

prevzatie odmietla s odôvodnením, že po piatich rokoch tento certifikát už nemá pre ňu žiadny praktický
význam a keď sa ho domáhala, vždy jej bolo povedané, že ho nedostane dovtedy, kým nezaplatí spornú
čiastku. Takže v tomto smere boli tvrdenia navrhovateľa zoslabené - aj odporkyňa sa domáhala vydania
certifikátu, avšak bezúspešne.

Súd sa nezaoberal skúmaním podmienok „starej“ a „novej“ zmluvy o sprostredkovaní, pretože

predmetom tohto súdneho konania nebolo určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o sprostredkovaní
a napokon navrhovateľ mohol Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 03. 05. 2006 písomne vypovedať
aj bez uvedenia dôvodu (čl. 7. bod 7.1. citovanej zmluvy). Podstatou tohto súdneho konania bolo,
či navrhovateľovi vznikol právny nárok na žalobou uplatnené peňažné plnenie, a to započítanímnákladov na školenie v alikvótnej časti 4.979,09 Eur s nárokom odporkyne v nevyplatenej časti
sprostredkovateľskej odmeny za obdobie od apríla 2009 do marca 2010 (podľa výpočtov navrhovateľa
vo výške 2.688,40 Eur) v zmysle článkov II., III. a IV. Dohody zo dňa 20. 02. 2008, vzhľadom na to, že

odporkyňa právny základ žalovanej pohľadávky namietala.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, s poukazom na citované zákonné a zmluvné
ustanovenia,zovšetkýchskutočností,ktorévyšlivkonanínajavo,akoajzvyššieuvedenejprávnejúvahy
súdu, dospel súd k záveru, že v súdenom prípade neboli splnené zmluvné podmienky vyplývajúce z čl.
II. bodu 2. a z čl. III. bodu 1. Dohody zo dňa 20. 02. 2008 a preto nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky

navrhovateľa vo výške 4.979,09 Eur z titulu pomernej časti nákladov vynaložených navrhovateľom na
školenie odporkyne s pohľadávkou odporkyne z titulu nevyplatenej časti sprostredkovateľskej odmeny
podľa výpočtov navrhovateľa vo výške 2.688,40 Eur. Z uvedených dôvodov potom považoval súd žalobu
za nedôvodnú a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni ako
účastníčke v spore úspešnej priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho

poplatku za odpor vo výške 137,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 725,35 Eur voči
navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal
súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a priznal odporkyni trovy právneho zastúpenia za 7 právnych úkonov po 91,29 Eur, 1 právny
úkon po 22,82 Eur, 2x režijný paušál po 7,63 Eur, 6x režijný paušál po 8,04 Eur, všetko spolu vo výške

725,35 Eur - za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za podanie odporu
proti platobnému rozkazu zo dňa 29. 11. 2012, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 04. 02. 2014,
za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 11. 03. 2014, za písomné podanie vo veci samej na súd zo
dňa 20. 03. 2014, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 27. 05. 2014, za účasť na pojednávaní
vo veci samej dňa 27. 06. 2014 a za účasť na pojednávaní dňa 18. 07. 2014, pri ktorom došlo iba k

vyhláseniu rozhodnutia. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného
vyúčtovania trov konania a trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou odporkyne zo dňa 02. 07.
2014 na č. l. 221 p. v.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného

doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

Vodvolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvéhostupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).