Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Juráková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/147/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200893
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200893.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu: CI-servis a.s., Werferova 3,
Košice,IČO:36180459,zastúpenéhoJUDr.ĽubomíromMajerčíkom,advokátom,Advokátskakancelária
Mlynská 1, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.8-10, Bratislava,
IČO: 30807484, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č.43367-2/2012-BA zo dňa 27.11.2012 a
č.43368-2/2012-BA zo dňa 7.11.2012, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.: č.43367-2/2012-BA zo dňa 27.11.2012, žalovaný rozhodujúc
podľa § 179 ods.1 písm.b/ zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na základe podaného odvolania žalobcu vo veci predpísaného
penále vydal podľa § 218 ods.2 cit. zákona o sociálnom poistení rozhodnutie a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č.700-3413765412-GC04/12 zo dňa 7.9.2012.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka v Košiciach predpísala
žalobcovi penále v sume 5.467,81 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v
nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu
bola príloha, uvedené („poistné a príspevky„ sa vzťahovali na obdobie január 2009 až február 2009.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že žalobca nespochybnil neodvádzanie
platieb poistného a príspevkov, avšak v odvolacích dôvodoch poukázal na to, že na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I., sp.zn.: 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011,
bola podľa zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoKaR) ukončená reštrukturalizácia žalobcu. V súvislosti s týmto poukázal na ust. § 155 ods.2
cit. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 120 ods.1 tohto zákona. Žalobca uviedol, že v súlade
s citovanými ustanoveniami mala Sociálna poisťovňa prihláškou uvedenú pohľadávku prihlásiť v
rámci reštrukturalizačného konania a z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť. Žalovanýďalej uviedol, že žalobca je od 1.1.2004 registrovaný v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou
poisťovňou. V súvislosti s uvedeným citoval ust. § 141 ods.1, § 142 ods.1 zákona o sociálnom poistení,
ako aj § 27 ods.1 zákona č. 43/2004 Z.z.. Uviedol ďalej, že ak odvádzateľ neodvedie poistné a príspevky
včas, sociálna poisťovňa je povinná predpísať odvádzateľovi poistného a príspevkov penále podľa §
240 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.43/2004 Z.z.. Zopakoval ustanovenia § 120
ods.1, § 155 ods.2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, avšak uviedol, že penále sa stalo
pohľadávkou sociálnej poisťovne až jeho predpísaním. Napadnutým rozhodnutím prvostupňový orgán
predpísal účastníkovi konania penále dňa 7.9.2012.
Predpísané penále nepovažoval za príslušenstvo istiny.
V čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu predpísané penále neexistovalo.
Obdobne bolo rozhodnuté aj v rozhodnutí vydaného pod číslom: 43368-2/2012-BA zo dňa 7.11.2012 s
tým rozdielom, že išlo o penále v sume 25.183,93 Eur za obdobie I-XII/2006, I-IV/2007, IX-XII/2007 a
celý rok 2008. Obrana žalobcu ako aj dôvody v uvedených rozhodnutiach sú totožné ako pri rozhodnutí
č. 43367-2/2012-BA zo dňa 27.11.2012.
Proti uvedeným rozhodnutiam žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote žalobu. Medzi žalobné
dôvody uviedol:
- uznesením Okresného súdu Košice I. sp.zn.: 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť
17.3.2011, bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného č. 11957-2/2013-BA
zo dňa 21.1.2013, z predpísaného penále po schválení reštrukturalizácie bolo zaplatených 676,16 Eur
a takto ostáva sporných 785,01 Eur,
- poukázal na porušenie § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zastával názor, že zverejnením
uznesenia o potvrdení plánu v obchodnom vestníku zaniklo právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa
tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,
- plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný
osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, ako aj
podľa ust. § 138 ods.2 tohto zákona, ktorým sa spravuje ďalší účinok súdom schváleného potvrdeného
plánu reštrukturalizácie a podľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych
úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného
konania, sa do plánu nezahŕňajú, tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v
celom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok, ako
i neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie alebo vzniknú
v budúcnosti.
- rozhodnutia žalovaného nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu
a boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,
- žalovaný ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru musel vedieť o všetkých úkonoch, spojených
so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I., ak
by uhradil žalobca dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné
právne predpisy,- žalobca požaduje predpísané penále za takto uhradený dlh na sociálnom poistení nad rámec právnych
predpisov v rozpore s možnosťou rovnakého zaobchádzania s poukazom na § 151 ods.1 zákona o
sociálnom poistení,
- úhradou nárokov zo starých dlhov spred obdobia nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o
potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu by došlo k účelovému zvýhodňovaniu jedného veriteľa
v reštrukturalizácii a v období po nej na úkor ostatných, jednak k zníženiu ochrany dlžníka pred jeho
veriteľmi, pričom obidvoje je v rozpore s účelom tých ustanovení zákona č.7/2005 Z.z., ktoré hovoria o
reštrukturalizácii. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle priznať štatút tzv. osobitných pohľadávok, aj tým
nárokom veriteľov, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a stali sa splatnými po jeho
skončení, bol by tak výslovne urobil,
- žalobca mal za to, že verejnoprávna inštitúcia akou je žalovaný, je podľa § 1 ods.1 písm.b/ zák.č.
176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií povinná starať sa, aby pohľadávka
verejnoprávnej inštitúcie bola včas a riadne uplatnená na príslušných orgánoch a v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, je verejnoprávna inštitúcia povinná včas a riadne uplatniť
a vymáhať aj príslušenstvo pohľadávky (ust. § 10 zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych
inštitúcií),
- žalovaný mal postupovať podľa § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky,
resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil, odpísať, keďže na základe
právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť
sociálnej poisťovni pohľadávku, alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný
podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.
K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 1.10.2013 a uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo preukázané,
že žalobca poistné a príspevky za penalizované obdobie zaplatil oneskorene. Na základe uvedenej
právnej skutočnosti Sociálna poisťovňa zo zákonných dôvodov musela predpísať žalobcovi penále
za vyššie uvedené obdobie v súlade s ustanoveniami § 240 zákona o sociálnom poistení. Uvedené
pohľadávky žalovaného vznikli až predpísaním na základe vyššie uvedených napadnutých rozhodnutí
žalovanéhoaprávosociálnejpoisťovnevymáhaťpredpísanépenálevzniknenazákladeprávoplatnýcha
vykonateľnýchvyššieuvedenýchrozhodnutí.Knámietkežalobcu,pokiaľideoprepísanépenáleobdobia
pred začatím reštrukturalizačného konania uviedol, že penále ako pohľadávka vznikla pred začatím
reštrukturalizačného konania, preto nejde o pohľadávku, ktorú je potrebné uplatňovať v reštrukturalizácii
prihláškou podľa § 120 ods.1 zákona č.7/2005 Z.z.
Zaujal právne stanovisko k § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení.
Navrhol žalobu zamietnuť.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k
záveru, že žaloba nebola dôvodná.
Všetky žalobné námietky žalobcu sa nevzťahovali k ust. § 240 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení, ale
vzťahovali sa k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii podľa tretej hlavy citovaného zákona č. 7/2005
Z.z.,kdepodľaust.§119účastníkomreštrukturalizačnéhokonaniajedlžník,navrhovateľaveritelia,ktorí
spôsobom ustanoveným k tomuto zákonu prihlásili svoje pohľadávky, pričom toto ustanovenie nemá nič
spoločné s predpísaním penále podľa ust. § 240 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení.
Žalobca v žalobných dôvodoch neuviedol, v čom vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, keď
Sociálna poisťovňa, pobočka v Košiciach podľa ust. § 240 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 43/2004 Z.z. predpísala penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania ododňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa keď bola dlžná suma
poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
ŽalobcavidelnezákonnosťpostupuSociálnejpoisťovne,pobočkyvKošiciachprivydaníprvostupňových
rozhodnutí v tom, že Sociálna poisťovňa napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Košice I.
vydaného pod sp.zn. č.: 31R/7/2010-352 zo dňa 9.3.2011 bolo začaté reštrukturalizačné konanie a
Sociálna poisťovňa neprihlásila pohľadávky do reštrukturalizačného konania, podľa tvrdenia žalobcu
neprihlásením týchto pohľadávok zanikol nárok Sociálnej poisťovne na vymáhanie predmetného penále,
teda pohľadávky ako takej, ktorá inak ak nebola zahrnutá do reštrukturalizačného konania mala by byť
odpustená.
Takýto názor žalobcu je nesprávny.
Podľa ust. § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Predpísaním penále Sociálna poisťovňa iba uplatňuje svoje zákonné nároky, avšak vymáhanie týchto
pohľadávok po schválení reštrukturalizačného plánu spadá do iného konania, na základe zákonom
stanovených podmienok (ZoKaR).
Podľa ust. § 120 ods.1 zákona č.7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje
inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom
ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii
riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, aké práva a povinnosti má veriteľ voči dlžníkovi
vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla počas reštrukturalizácie, prípadne ešte pred týmto konaním.
V danom prípade sa však nejedná o takú pohľadávku, ktorá je predmetom uplatňovania vo vzťahu k
reštrukturalizácii, ale v tomto prípade sa jedná o pohľadávku, vzťahujúcu sa na predpísané penále, ktoré
Sociálna poisťovňa predpisuje v zmysle ust. § 240 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení.
Pohľadávka Sociálnej poisťovne vznikla predpísaním penále na základe prvostupňových rozhodnutí
- Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach pod č. 700-3413765214-GC04/12 zo dňa 7.9.2012 a
č. 700-3413765312-GC04/12 zo dňa 7.9.2012 na základe oneskorene uhradeného poistného na
nemocensképoistenie,poistnéhonastarobnépoistenieapríspevkovnastarobnédôchodkovésporenie,
poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie,
poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity za príslušné
obdobia, ktoré boli uvedené v napadnutých rozhodnutiach, teda pred a počas reštrukturalizácie, a preto
Sociálnej poisťovni vznikla povinnosť v zmysle ust. § 240 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžných súm za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici. Z hľadiska ust. § 240 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné
konštatovať, že Sociálna poisťovňa konala v rozpore so zákonom, prípadne, že zvolila nesprávny postup
pripredpísaníuvedenéhopenáleajnapriektomu,žežalobcamalukončenúreštrukturalizáciunazáklade
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I. v Košiciach dňom 17.3.2011.
K námietke žalobcu vzťahujúcej sa k ust. § 155 ZoKaR súd dodáva, že potvrdenie plánu súdom
spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas. Rovnaké
účinky nastávajú aj voči podmieneným pohľadávkam, ktoré sa mali prihlásiť prihláškou a neboli
prihlásené. Zánik vymáhateľnosti znamená nemožnosť vymáhať pohľadávky na súde; ak už veriteľ má
priznanú pohľadávku súdom, nie je možné priznanú pohľadávku vymáhať v rámci exekučného konania.V tomto konaní sa neriešila otázka vymáhateľnosti pohľadávky, iba otázka zákonnosti predpísaného
penále, preto žalobné námietky ohľadne reštrukturalizácie súd považoval za irelevantné.
Zákon o sociálnom poistení ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá žiadne ustanovenia o tom, že
v prípade reštrukturalizačného konania sa pozastavuje vydávanie správnych rozhodnutí, ani na základe
potvrdeného plánu záväzky dlžníka automaticky nezanikajú. Spôsob zániku pohľadávok si zvolí správny
orgán, napr. podľa ust. § 151 ods.1, 2 písm.a/ až h/ zákona o sociálnom poistení.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná,
preto žalobu zamietol.
Podľaust.§250jods.1O.s.p.,aksúdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a
postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba
zamieta.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods.1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak má
žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu trov konania. Vzhľadom na neúspech žalobcu v tomto konaní, súd žalobcovi právo na náhradu
trov nepriznal.
Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 z.č. 757/2004 Z.z., v znení účinnom od
1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.