Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/270/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207882

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512207882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom
debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36
862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: Z. R., H..

XX.XX.XXXX, C. E.Š. E., C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO:
42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Budapeštianska 8, v konaní o zaplatenie 1.067,78 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Konanie sa v rozsahu sumy 340,99 eura z a s t a v u j e .

Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 13,37 eura cestou príslušného daňového úradu.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 403,90 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 192,39 eura od 26.8.2009 do zaplatenia

- zo sumy 114,86 eura od 28.7.2009 do zaplatenia

- zo sumy 94,99 eura od 28.8.2009 do zaplatenia

- zo sumy 1,66 eura od 28.9.2009 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanej splácať pohľadávku žalobcu v 50 eur mesačných splátkach, splatných najneskôr
do 15 dňa v mesiaci, počnúc mesiacom október 2013 a to na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX,
VS 190650839, v poradí započítania splátok: 1. istina, 2. úrok z omeškania, až do úplného zaplatenia.
Nezaplatením čo i len jedinej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v

sume 152,55 eura na účet jeho právneho zástupcu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 150142 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenie sumy 1.067,78 eura titulom
dlžoby na cene služieb, poskytnutých jej právnym predchodcom žalobcu, spolu so zákonným úrokom z

omeškania, zmluvnej pokuty a náhradou trov konania.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila na pojednávaní konanom dňa 29.1.2013 kde uznala základ pohľadávky
žalobcu, ale nevedela sa vyjadriť k sume, ktorú bude povinná zaplatiť.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane žalovaného vstúpil dňa 6.7.2012, navrhol žalobu zamietnuť
v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.

Dňa 15.03.2013 bola doručená tunajšiemu súdu zmena žalobného petitu a čiastočné späťvzatie žaloby v

časti zmluvnej pokuty. Žalobca žiadal, aby súd konanie v časti nad sumu 726,79 eura zastavil a navrhol,
aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu 726,79 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
192,39 eura od 26.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 114,86 eura od 28.7.2009 do zaplatenia, zo sumy
94,99 eura od 28.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eura od 28.9.2009 do zaplatenia a zo sumy 322,89
eura od 28.4.2009do zaplatenia. Suma 322,89 eura zodpovedá sume dotácie právneho predchodcu

žalobcu do mobilných telefónov.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,listinnýmidôkazminazákladečohozistiltentoskutkový
stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom

ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za čo sa žalovaná zaviazala nielen odberať
služby, ale aj riadne a včas platiť vyúčtovanú cenu služieb. Právny predchodca vyúčtoval žalovanej
služby fa č. 7905291481, splatnou 27.6.2009 na sumu 192,39 eura (5.795,94,- Sk) za obdobie od
8.5.2009 do 7.6.2009, a fa č.7906306755 splatnou 27.7.2009 za obdobie od 8.6.2009 do 7.7.2009 v
sume 114,86 eura (3.460,27 Sk ), fa č.7907333890 splatnou 27.8.2009 za obdobie od 8.7.2009 do

7.8.2009 v sume 94,99 eura (2.861,67 Sk ) a fa č.7908380564 splatnou 27.9.2009 za obdobie od
8.8.2009 do 7.9.2009 v sume 1,66 eura (50,01 Sk ). Okrem vyššie uvedených súm sa zároveň žalobca
domáhal úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne. Povinnosťou žalovanej bolo o.i. odoberať služby
a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči
právnemu predchodcovi žalobcu žalovanej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola

dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala
paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej. V
uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb,
v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete. Riadnym splnením svojich
záväzkov by po dobu viazanosti žalovaná postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok

právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 16.12.2011.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení
z 20.3.2009 z ktorej súd zistil, že žalovaná bola pripojená k elektronickej sieti v programe RELAX 100.

Dňa 28.1.2013 doručil tiež Dodatok k zmluve o pripojení z20.3.2009 (čl. 63), z obsahu ktorého vyplýva,
že žalovanej bol dodaný mobilný telefón Nokia 6300 za kúpnu cenu 1,- Sk, a že sa týmto dodatkom
o.i. zaväzuje v: (súd uvádza skrátene)bode 1. b) riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, VOP
a cenníkom

vbode2:žepodobuviazanostiuvedenúvtabuľkeč.1(24mesiacov)nepožiadaovypojenieSIMkarty z

prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by vzniklo
podniku právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo
strany účastníka; že za žiadosť o vypojenie z prevádzky sa považuje tiež žiadosť o prenesenie čísla k
inému operátorovi,

v bode 3 sa zaviazal , že nepožiada o aktiváciu programu a lebo zmenu programu služieb s nižším
mesačným poplatkom ako má uvedený v tabuľke č. 1

v bode 4 sa strany „dohodli“, že v prípade porušenia povinnosti uvedenej v bod e1b) alebo bode 2
alebo bode 3 Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6. VOP alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP , v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty, je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 (331,94 eura).

Žalobcapredložiltiežzmluvuz5.10.2004,ohľadomktorejaležiadnekonkrétnostianavecsavzťahujúce

skutkové okolnosti neuvádzal.

Faktúrou č. 7003416101 splatnou 27.4.2010 bola žalovanej vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume
663,88 eura, čo je dvojnásobok oproti zmluve. Žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti
z nej nevyplývajú.

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP boli

účastníkomriadnedoručenéato:právnemuzástupcovižalobcudňa5.12.2012, vedľajšiemuúčastníkovi
dňa 5.12.2012 a žalovanej 4.12.2012.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 2.9.2012 (čl 48) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to (súd uvádza stručne), že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď ani v žalobe
neuvádza, ani listinami nepreukázal to, že vôbec vzniklo právo na zmluvnú pokutu, či, v akom rozsahu

a v čom žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a navyše sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
kde je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Túto okolnosť
právoplatne judikoval rozsudok Krajského súdu Prešov 12Co/132/2011 kde práve vo vzťahu k právnemu
predchodcovi žalobcu bolo vyslovené, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a dodávateľ sa
má zdržať jej uplatňovania. Poukázal tiež na rozsudok ESD C-618-10.

Žalovaná pred súdom prezentovala, že pri uzatváraní zmluvy o žiadnej zmluvnej pokute nevedela,
pretože o tom nepadla ani zmienka a takýmto termínom ani nerozumie. Potvrdila, že v roku 2009
uzavrela zmluvu, kedy si pre mamku zobala telefón Nokia za 1,- Sk, čo zaplatila do pokladne, a zároveň
prolongovala svoju starú zmluvu, na základe čoho dostala na výmenu nový telefón Sony Ericsson tiež
za 1,- Sk. Čo sa týka dlhu na službách, tieto prejavila ochotu zaplatiť a túto časť pohľadávky uznala

a však vo vzťahu k zmluvnej pokute si osvojila argumenty vedľajšieho účastníka. Zároveň uviedla, že
pracuje ako predavačka v predajni bufetu na strednej škole s príjmom 300 eur mesačne a v prípade, ak
bude zaviazaná na zaplatenie akejkoľvek sumy, požiadala o možnosť uhradiť svoj dlh v splátkach po 50
eur tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd vyhodnotil dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde

k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.

Podľa § 11 zákona 71/1992 Z.z.: (3) Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním
odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých

zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti,
ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z
dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred

zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že konanie ohľadom sumy 340,99 eura zastavil a
žalobcovivrátilsúdnypoplatokztejtosumyvovýške13,37eura prostredníctvompríslušnéhodaňového
úradu.

Ohľadom ceny služieb:

Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:

(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

3) Zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.Podľa § 42 Zákona ods. 1) cit. zákona: Podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej

služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

(4) Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

V súlade s cit. ustanoveniami zákona a skutočnosti, že žalovaná cenu služieb v sume 403,90 eura
nezaplatila, preto súd žalobu v tejto časti uznal za dôvodnú a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom z
omeškania, pretože:

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ účinného v čase omeškania žalovanej: ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania žalovanej:

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže od mája 2009 do apríla 2011 bola základná sadzba ECB 1%, súd žalobcovi priznal úrok z
omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti každej faktúry týkajúcej sa dodanej služby.

Podľa ust. §160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.

S poukazom na finančnú situáciu žalovanej jej súd povolil splatiť dlh v 50 mesačných splátkach tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Ohľadom zmluvnej pokuty ale súd uvádza:Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmlúv o pripojení,
ktoré sa udiali v relatívne krátkom čase po sebe) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 Obč. zákonníka:

(1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Obč. zákonníka:

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Súd cituje:

„Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej
záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.
Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje

vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla
odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé
podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú

ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol
by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek

zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva“.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) tiež viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov (o.i. aj rozsudkom Krajského súdu Prešov 2Co/132/2011 zo dňa 23.5.2012) čo je

napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď vyššie cit. rozsudkom C-618/10).

Predmetné zmluvy vykazujú znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa.
Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o
prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako
neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby,
ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ

tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných
zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to
určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu
neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky spojené so samotným
prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše

znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta.

Jednou z takýchto podmienok je aj sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, ako sa to stalo v

tomto prípade. Takáto sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta ako jej
následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne predvídateľný,
zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho ceny. Zmluvnú
pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a nie je potrebné
ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným spôsobom

zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých, ktorí zaplatiť
nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto formálne dojednané
právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.

Súdneuznalzafaktorhodnoteniazabezpečovanejpovinnostiuzmluvnejpokutyto,žedodávateľslužieb,
zároveň ako predávajúci mobilného telefónu či iného elektronického zariadenia, tieto predal žalovanému

podľa zmluvy za stanovenú cenu Stanovenie týchto cien po bližšom preskúmaní dotknutých článkov
Zmluvy alebo Dodatku k zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník,
teda tunajší žalovaný, zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti
vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom a iné). V tomto zmysle je zabezpečovanou
povinnosťou násobok povinných mesačných platieb, ktorým žalobca vôbec neargumentuje, ale v

kontexte zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu tunajší súd aj tak považuje dojednanú
zmluvnú pokutu za príliš vysokú a príliš všeobecne dojednanú, akoby opakovane uplatniteľnú za rôzne
porušenia zmluvy. Zmluva s dodatkom,

podľa ktorého bol mobilný telefón predaný, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného
telefónu, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je

v tomto hodnotení oddeliteľné. Inak by súd nemohol zaviazať žalovaného z uzatvorenej zmluvy. Nie je
dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu mobilného telefónu.
Tým, že účastníci uzavreli o kúpe telefónu zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je jedine smerodajná
dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Dohodnutie kúpnej ceny v žiadnom prípade nemá vplyv na
dohodnutie zmluvnej pokuty, ktorá ako zabezpečovací inštitút zaplatenia pohľadávky je paušalizovanounáhradou škody. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty vecí, keďže
žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za len podľa základného zmluvného dojednania.

Okrem toho:

Vo vzťahu k úkonu - faktúre č.7003416101, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil v sume 663,88
eura súd udáva, že za každých okolností je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať
povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností
sa vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenej povinnosti sa
zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť
bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a

zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou
podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute.

Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,
neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti si ju žalobca účtuje a dôvody
jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie.

Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7003416101, (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bol
žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice

srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je
jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatnenia zmluvnej pokuty keďže
zmluvná pokuta bola viazaná na viacero, od seba odlišných zmluvných povinností a tá nebola ani
žalovanej ale ani súdu nepochybným spôsobom špecifikovaná a zároveň bola vyhodnotená ako
neprijateľná zmluvná podmienka. .

Z vyššie uvedených dôvodov a úvah preto súd žalobu ohľadom zmluvnej pokuty ako plne nedôvodnú

zamietol.

Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 37,85 % a patrila by mu čiastočná náhrada trov konania podľa
§ 142 ods. 2 OSP, avšak:

- žalobcom je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108. Z výpisu z obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 6971/B je zapísané, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti

je spoločnosť BL Consulting s.r.o. (od 16.112012). Konateľmi žalobcu sú: JUDr. David Soukeník aJUDr. Peter Štrpka, ktorí sú zároveň jedinými spoločníkmi a konateľmi BL Consultingu s.r.o. - jediného
spoločníka žalobcu

- právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862711, ktorej

spoločníkmi a konateľmi sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka, Jedná sa pritom o tie isté
osoby.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti

s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať

procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému

tvrdenému nároku.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle

článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však
nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo

veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre
trovy nevyhnutné v rámci trov právnej pomoci. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje

ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,
štátneho orgánu) 1/ na právnu pomoc a 2/nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu
pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal,
pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu
na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na
zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane
druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti

uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi
v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením
advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto,
že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Ak teda advokát (právny zástupca) vykonáva úkony v mene a v prospech inej, ale vlastnej spoločnosti

za účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy konania,
priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti
z pohľadu nielen zákona o advokácii ale aj Obč. súdneho poriadku a podľa názoru súdu aj dobrým
mravom. A preto, aj keď bol žalobca takmer plne úspešný, požadovanie trov za zastupovanie vlastnej
firmy (teda seba samého ) súd považuje za parazitujúce a krajne neetické. Žalobcovi trovy právneho

zastúpenia z vyššie popísaných dôvodov a úvah nepriznal súd nepriznal.

Naopak, vedľajší účastník pri obrane žalovanej ohľadom zmluvnej pokuty (663,88 eura) splnil svoje
poslanie.

Žalovanej, ktorá bola v rozsahu zmluvnej pokuty ako oddeliteľného plnenia konaní plne úspešná, by
podľa § 142 ods. 1 OSP prináležala náhrada trov konania (ak by jej vznikli), pričom tento osud zdieľaaj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho
zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a
prípravu zastúpenia v sume 43,16 eura eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu

podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v
znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon
právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 2) vyjadrenie k žalobe v sume 43,16 + režijná
náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, spolu: 101,58 eura. Žalobca je povinný

zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej
lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,e)doterazzistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.