Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203172
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113203172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO 36 866 881 proti odporcovi W.
A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom Z. G. XXXX/XXX, B. nad K., o zaplatenie 820,03
eur takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.336,78 eur a náhradu trov konania v sume 52,34
eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Konanievčastiozaplatenie5,11eurspolus9%úrokomzomeškaniazosumy2,75eurod06.06.2009
do zaplatenia sa zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 1.024,50 eur a o zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 1.336,78
eur od 06.06.2009 do zaplatenia sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 2.366,39 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.339,53 eur od 6.6.2009 do zaplatenia. Uviedol, že s
odporcom uzatvorili zmluvu o bežnom účte dňa 13.5.2003. K tomuto bežnému účtu poskytol navrhovateľ

odporcovi službu povolené prečerpanie a tak odporca mohol čerpať prostriedky zo svojho účtu do výšky
poskytnutého debetného limitu. Odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky tým, že
zostatok na jeho účte dosiahol nepovolený debet. Keďže odporca nedoplnil zostatok na svojom účte
minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku, navrhovateľ dňa 5.6.2009 odstúpil od zmluvy a
vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 2.366,39 eur, ktorá suma pozostáva z istiny 1.339,53 eur a
sankčného úroku z omeškania vo výške 1.026,86 eur, ktorý je v sadzbe 20 % ročne zo sumy 1.336,78
eur za obdobie od 6.6.2009 /deň nasledujúci po odstúpení navrhovateľa od zmluvy/ do 30.6.2012 a v

sadzbe28%ročnezosumy1.336,78eurzaobdobieod1.7.2012dopodaniažaloby.Nároknavrhovateľa
na zaplatenie tohto sankčného debetného úroku vyplýva z čl. III bod 23 všeobecných obchodných
podmienok, ktorý stanovuje, že ak účet klienta dosiahne debetný zostatok, resp. je prekročené povolené
prečerpanie môže navrhovateľ účtovať na ťarchu účtu sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými
úrokmi uvedený v sadzobníku. V Sadzobníku v časti D) Depozitné produkty je uvedené, že sankčná
úroková sadzba predstavuje 20 % ročne.

V priebehu konania zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie 5,11
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2,75 eur od 6.6.2009 s tým, že v návrhu urobil
zrejmú chybu v písaní. Od odporcu si tak uplatňuje zaplatenie 2.361,28 eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.336,78 eur od 6.6.2009 do zaplatenia.Odporca k návrhu navrhovateľa uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol s nepovoleného prečerpania účtu. Poukázal však na privysoký úrok, ktorý si navrhovateľ

uplatňuje a žiadal, aby súd jeho oprávnenosť preskúmal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Zmluvou o osobnom účte Axion zo dňa 13.5.2003 bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca

ako klient uzatvorili uvedeného dňa zmluvu o bežnom účte, ktorou sa navrhovateľ ako banka zaviazal
zriadiťaviesťpreodporcubežnýúčetvmeneSlovenskákoruna/SKK/č.XXXXXXXXXX/XXXX stým,že
banka je oprávnená za vykonávanie platobných operácií a ďalších služieb účtovať si poplatky v zmysle
platného Sadzobníka poplatkov. Podľa obsahu zmluvy sa odporca zaviazal dodržiavať Všeobecné
obchodné podmienky navrhovateľa, ktoré sú súčasťou zmluvy a odporca prehlásil, že nim rozumie a
súhlasí s nimi.

Z obsahu návrhu odporcu ako majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby „Povolené
prečerpanie na osobnom účte“ zo dňa 12.7.2007 a návrhu na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu
schváleného navrhovateľom ako bankou dňa 12.7.2007 bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka
povolil odporcovi debetný limit na jeho osobnom účte vo výške 40.000,- Sk s účinnosťou od 12.7.2007.

Podľa výpisu z osobného účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX bol debetný zostatok na tomto účte
ku dňu 5.5.2009 1.336,78 eur, pričom tento bol tvorený debetnými operáciami vykonanými bankou na
pokyn odporcu ako klienta ako aj úrokmi, a poplatkami za služby banky. V uvedený deň bol podľa výpisu
vyrovnaný účtovne zostatok zatvoreného účtu.

Listom zo dňa 23.1.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na doplnenie zostatku na jeho osobnom účte, keď
debetný zostatok na účte odporcu dosiahol debetný zostatok, ktorý sa odporca zaviazal neprekročiť.
Listom zo dňa 28.5.2009 navrhovateľ oznámil odporcovi, že nakoľko je na jeho účte vykazovaný debetný
zostatok 1.315,34 eur, navrhovateľ odstupuje dňom doručenia listu od príslušnej zmluvy o bežnom účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 dlžník je povinný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ
požiadal.

Podľa § 708 ods.1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 zmluvou o bežnom účte

sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie
zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 ak je v zmluve určené, že banka
vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte,

spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku

omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.1.2012 do 31.1.2013 ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto

zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,

riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili zmluvu o bežnom
účte, z ktorého záväzkového vzťahu sa práva a povinnosti účastníkov spravujú samotnou zmluvou,
vrátane všeobecných obchodných podmienok, ako aj ustanoveniam Obchodného zákonníka /§ 708
a § 710/. Na uvedenom účte zriadil navrhovateľ pre odporcu službu povolené prečerpanie do výšky

debetného limitu 1.327,76 eur /40.000,- Sk/. Odporca túto výšku debetného limitu presiahol a ani na
výzvu navrhovateľa zostatok na účte do výšky povoleného debetu nedoplnil. Navrhovateľ bol preto
oprávnený pre toto podstatné porušenie zmluvných povinností odporcom od zmluvy odstúpiť podľa
§ 344 a § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo aj urobil listom zo dňa 28.5.2009. Podľa výpisu z
účtu odporcu a tvrdení navrhovateľa odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o bežnom účte nadobudlo

účinnosť dňom 5.6.2009. Vzťahy medzi účastníkmi zo služby povoleného prečerpania na bežnom účte
sa popri ich zmluve a všeobecných obchodných podmienok spravujú aj ustanoveniami Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere /§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka/. Odporca tak bol povinný vrátiť
celý debetný zostatok na svojom účte vo výške ku dňu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, 1.336,78
eur, na požiadanie navrhovateľa ako veriteľa. Navrhovateľ odporcu preukázane požiadal o vrátenie

celého debetného zostatku na účte listom, ktorým odstupoval od zmluvy o bežnom účte. Odporca si
doposiaľ povinnosť vrátiť navrhovateľovi debetný zostatok na svojom osobnom účte vo výške 1.336,78
eur nesplnil a preto mu súd splnenie tejto povinnosti, ktorá odporcovi vyplýva z právneho vzťahu medzi
ním a navrhovateľom, uložil týmto rozsudkom.

Popri istine debetu na bežnom účte má navrhovateľ právo podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to zo sumy istiny dlhu odporcu na kontokorentnom
úvere. Navrhovateľ však súdu neuviedol aká je suma istiny kontokorentného úveru z požadovanej
sumy celkového dlhu odporcu 1.336,78 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v uvedenej
sume celkového dlhu je aj suma kapitalizovaných úrokov z kontokorentného úveru, pričom súdu

nebol predložený kompletný výpis z účtu odporcu, z ktorého by bolo možné ustáliť výšku istiny
kontokorentného úveru a výšku úrokov z neho, tak ako sa sumy týchto nárokov podieľajú na celkovom
dlhu 1.336,78 eur. Súd pritom nemôže navrhovateľovi priznať úroky z omeškania zo sumy úrokov,
pretože by porušil zákaz tzv. anatocizmu a jednalo by sa tak neprípustné o úročenie úrokov /viď. okrem
iných aj rozsudok veľkého senátu NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24. marca 2004/. Úroky

sú príslušenstvom pohľadávky /§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka/ a preto ich možno požadovať
len z istiny a nie z iného príslušenstva /z úrokov/. Uvedené platí aj pre úroky z omeškania, ktoré ako
príslušenstvo istiny nemožno priznať z iného príslušenstva istiny /úrokov/. Keďže z tvrdení navrhovateľa
nemohol súd ustáliť a z vykonaného dokazovania potom potvrdiť, čo z požadovanej celkovej sumy dlhu
1.336,78 eur je istina kontokorentného úveru, z ktorej by bolo možné priznať navrhovateľovi požadovaný

9 % ročný úrok z omeškania, musel považovať v časti uplatnených úrokov z omeškania 9 % ročne zo
sumy 1.366,78 eur od 6.6.2009 do zaplatenia nárok navrhovateľa za nedôvodný a ako taký ho musel
v tejto časti zamietnuť.Podobne súd postupoval pokiaľ ide o navrhovateľom požadované úroky z omeškania, ktoré vyčíslil
navrhovateľ v sume 1.024,50 eur /po čiastočnom späťvzatí návrhu/. Ani tieto nemožno priznať
navrhovateľovi aj z úrokov, pretože by to porušovalo zákaz anatocizmu. Úroky z omeškania patria

navrhovateľovi z vlastnej istiny nesplateného úveru a nie z jeho úrokov. Z výpočtu požadovanej sumy
úrokov z omeškania, 1.024,50 eur, ktorú predložil navrhovateľ však vyplýva, že navrhovateľ požadovanú
sumu úrokov z omeškania vypočítal v sadzbe 20 % ročne zo sumy 1.336,78 eur za obdobie od 6.6.2009 /
deň nasledujúci po odstúpení navrhovateľa od zmluvy/ do 30.6.2012 a v sadzbe 28 % ročne zo sumy
1.336,78 eur za obdobie od 1.7.2012 do podania žaloby. Navrhovateľ teda pri vyčíslení požadovaných

úrokov z omeškania tieto počítal nielen z istiny samotného kontokorentného úveru ale aj z jeho úrokov,
ktoré sú zahrnuté v sume 1.336,78 eur. Okrem toho poukazuje súd na to, že právo na sankčný úrok
z omeškania, resp. zmluvnú pokutu /navrhovateľ vo svojich podaniach ale aj v predkladaných listinách
týkajúcich sa zmluvného vzťahu s odporcom používa oba pojmy/ uplatňuje za obdobie od odstúpenia
od zmluvy až do podania návrhu na súd, pričom odstúpením od zmluvy došlo podľa § 349 ods. 1 a §
351 ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti

zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti
podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je zjavné, že právo na zaplatenie sankčného úroku z
omeškania /poplatku, či zmluvnej pokuty/ si navrhovateľ uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy
o bežnom účte, teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a navrhovateľ ani
súdu nepreukázal, že by išlo o právo, ktoré podľa ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka

odstúpením od zmluvy nezaniklo. Navrhovateľ tak podľa súdu nemá právny titul, na základe ktorého by
mohol požadovať o odporcu zaplatenie sumy 1.024,50 eur.

Na základe uvedených záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.336,78 eur do
30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti o zaplatenie 1.024,50 eur a o zaplatenie 9 % úroku

z omeškania zo sumy 1.336,78 eur od 06.06.2009 do zaplatenia návrh navrhovateľa zamietol.

Konanie v časti o zaplatenie 5,11 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2,75 eur od 06.06.2009
do zaplatenia súd podľa § 96 O.s.p. zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľa v tejto časti.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danej právnej veci bol v konaní pomerne úspešnejší navrhovateľ,
keď súd vyhovel jeho návrhu v časti o zaplatenie 1.336,78 eur a zamietol ho v časti o zaplatenie
1.024,50 eur, pričom aj zastavenie konania v časti o zaplatenie 5,11 eur je potrebné prirátať k dobru

odporcu. Pomer úspechu navrhovateľa je tak 12,98 % /1.336,78 - (1.024,50 + 5,11) = 307,17 eur, čo v
pomere k predmetu konania 2.366,39 eur = 12,98 %/. Súd preto odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi
zaplatil z celkových trov konania navrhovateľa 403,24 eur náhradu v pomere 12,98 %, teda 52,34 eur.
Trovy konania navrhovateľa predstavujú 141,50 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania a 261,74 eur za trovy jeho právneho zastúpenia v konaní /tarifná odmena 101,25 eur + 7,81

eur režijný paušál za prevzatie a prípravu zastúpenia, tarifná odmena 101,25 eur + 7,81 eur režijný
paušál za písomný návrh na začatie konania a 43,62 eur ako 20 % DPH zo súčtu tarifných odmien a
režijných paušálov; výška tarifnej odmeny za úkony advokáta vedľajšieho účastníka bola vypočítaná
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3
uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2012, v ktorom boli úkony právnej

pomoci vykonané/. Za trovy konania, konkrétne právneho zastúpenia, ktoré by mohli byť navrhovateľovi
nahradené v tomto konaní súd nepokladal tarifnú odmenu a režijný paušál, za úkon predžalobnej výzvy
navrhovateľaodporcovi.Tentoúkonnebolvykonanývkonaní,trovysnímspojenéniesútrovamikonania
ale príslušenstvom istiny pohľadávky, ktoré si mal navrhovateľ uplatniť na zaplatenie spolu so žalovanou
istinou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.