Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/38/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200430
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200430.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov

senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: I.. C.
S., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, J., proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru SR, Špeciálne
dopravné oddelenie Odboru dopravnej polície, Diaľničné oddelenie Policajného zboru SR, Domkárska
7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. AB XXXXXXX-PPZ zo
dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 15.03.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného vydaného v blokovom konaní, č. bloku S zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola
žalobcovi uložená peňažná pokuta vo výške XXX eur.

Ku skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX viedol motorové vozidlo po N. ulici v
J. v smere na diaľničný privádzač na D1 - smer G., pričom bol hliadkou Diaľničného oddelenia PZ SR
Bratislava na obchvate D1 zastavený a bolo mu oznámené, že spáchal priestupok proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť. Následne bolo žalobcovi
oznámené, že má zaplatiť v blokovom konaní pokutu XXX eur. Žalobca na mieste súhlasil s udelením
blokovej pokuty. Zároveň mu bolo s odvolaním sa na § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke zadržané vodičské oprávnenie. Žalobca obdržal potvrdenie o vybavení veci v blokovom
konaní - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydanú Špeciálnym dopravným oddelením Odboru
dopravnej polície Prezídia PZ SR, č. bloku AB0001163-PPZ.

Žalobca tvrdil , že postup žalovaného v konaní o priestupku a jeho rozhodnutie v blokovom konaní
trpí nedostatkami spôsobujúcimi nezákonnosť tohto rozhodnutia. Predovšetkým žalobca namietal, že
žalovaný rozhodol o výške sankcie v rozpore so zákonom a rozhodnutie neoprel o rozhodujúce
skutočnosti a okolnosti, ale aplikoval pravidlo neznámeho pôvodu, čím podľa názoru žalobcu postupoval
v rozpore so zásadou zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). Žalobca

namietal, že skutočnosť, že žalovaný rozhodol v blokovom konaní, ho neoslobodzuje k povinnosti
rozhodnúť o výške a druhu sankcie v súlade so všeobecným ustanovením § 12 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch s prihliadnutím na obmedzenia vyplývajúce z § 22 ods. 3 tohto zákona.Žalovaný svoje rozhodnutie o výške sankcie oprel výhradne o interný pokyn Ministerstva vnútra SR,
ktorý nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, čiže súčasťou právneho poriadku SR.

Žalobca ďalej namietal, že rozhodoval miestne nepríslušný orgán, nakoľko priestupok, z ktorého

spáchania bol obvinený, sa stal v mieste, kde žalovaný nie je miestne príslušným, nakoľko Diaľničné
oddelenie PZ SR Bratislava je miestne príslušné výhradne na diaľnici D1 a D2 a na odpočívadlách na
týchto cestných komunikáciách.

Záverom žaloby žalobca namietal, že neexistoval dôvod na zadržanie jeho vodičského preukazu a
využitie oprávnenia podľa § 71 zákona č. 8/2009 Z.z.. Podľa žalobcu skutočnosť, že policajt je podľa
zákona k niečomu oprávnený, ešte neznamená, že jestvuje dôvod na svojvoľný výkon tohto oprávnenia.

Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že námietka týkajúca sa
nepríslušnosti orgánu, ktorý uložil blokovú pokutu s poukazom na § 52 písm. b/ a § 55 ods. 1 zákona
o priestupkoch nie je dôvodná, nakoľko podľa týchto ustanovení prejednávajú priestupky spáchané
porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

orgány Policajného zboru v mieste príslušné podľa územného obvodu spáchaného priestupku. Podľa čl.
1 písm. a/ a čl. 2 ods. 5 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 12/2009 o vykonávaní dohľadu nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej
činnosti v znení neskorších predpisov, plní Špeciálne dopravné oddelenie úlohy Odboru dopravnej
polície Prezídia Policajného zboru na úseku cestnej premávky podľa osobitných predpisov v rámci celej

Slovenskej republiky. Jeho územná pôsobnosť nie je právnymi predpismi inak obmedzená.

Žalovaný taktiež považoval za nedôvodnú námietku vo veci nezákonnosti rozhodnutia spočívajúcu
v tom, že žalovaný rozhodol o výške pokuty v rozpore so zásadami zákonnosti, nakoľko pre určenie
jej výšky neaplikoval postup podľa § 12 zákona o priestupkoch s prihliadnutím na § 22 ods. 3 tohto
zákona, ale aplikoval pravidlo neznámeho pôvodu. Uviedol, že medzi všeobecné povinnosti účastníka

cestnej premávky ustanovené § 3 zákona č. 8/2009 Z.z. patrí povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené týmto zákonom. Podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke smie vodič jazdiť
v obci rýchlosťou najviac 50 km/h. Žalobca tým, že prekročil rýchlosť jazdy o 43 km/h, porušil citované
ustanovenie, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch. Za tento priestupok možno podľa § 22 ods. 3 zákona

o priestupkoch v blokovom konaní uložiť pokutu do 650 eur. Z uvedeného je zrejmé, že bloková pokuta
vo výške 250 eur bola uložená v dolnej polovici zákonom ustanovenej výšky sankcie. Žalovaný postup
konajúceho príslušníka Policajného zboru SR pri určení výmery sankcie považoval za súladný s § 12
zákona o priestupkoch. Policajt prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a
na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky, ako aj na

osobu páchateľa a uložil pokutu v dolnej polovici zákonom ustanovenej výmery.

K námietke žalobcu týkajúcej sa zadržania vodičského preukazu žalovaný uviedol, že zadržanie
vodičského preukazu podľa § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke je osobitným oprávnením policajta.
Ide o opatrenie, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje vymožiteľnosť práva. K tvrdeniu žalobcu, že
neexistovaldôvodnavyužitieoprávneniapodľa§71ods.1zákonaocestnejpremávkežalovanýuviedol,

že dôvod na zadržanie vodičského preukazu v predmetnom prípade bol jednoznačne zákonodarcom
vyjadrený v citovanom ustanovení. Žalobcovi bola uložená pokuta, bol ochotný ju zaplatiť, ale nemohol
tak urobiť namieste. Pokiaľ by policajt takéto zákonom stanovené oprávnenie nevyužíval, stratilo by toto
ustanovenie význam a nebol by zabezpečený účel, ktorý zákonodarca sledoval.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j
ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán

oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či dané procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol s vozidlom zastavený dňa 09.03.2011 o
14:06 hod. hliadkou Špeciálneho dopravného oddelenia Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného
zboru Ministerstva vnútra SR z dôvodu prekročenia maximálne povolenej rýchlosti obci (50km/h) o 43
km/h. V priebehu komunikácie so žalobcom bol mu predložený k nahliadnutiu záznam o prekročení
povolenej rýchlosti. Žalobca uviedol, že nemá u seba dostatočnú finančnú hotovosť na zaplatenie

blokovej pokuty za priestupok, ktorú uložila hliadka vo výške XXX eur v blokovom konaní. Bola mu
vypísaná poštová poukážka a blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AB XXXXXXX-PPZ a bol mu
zadržaný vodičský preukaz. V potvrdení o zadržaní vodičského preukazu bola žalobcovi ďalšia jazda
povolená po dobu nasledujúcich 15 dní. Žalobca bol upovedomený o tom, že vodičský preukaz si môže
vyzdvihnúť na Diaľničnom oddelení PZ SR, Domkárska 7, Bratislava po uhradení blokovej pokuty. O

zastavení žalobcu a priebehu blokového konania bol príslušníkom policajného zboru kpt. Bc. E. O.
spísaný dňa XX.XX.XXXX úradný záznam.

V administratívnom spise sa nachádza tiež fotodokumentácia z namerania rýchlosti motorového vozidla
vedeného žalobcom, z ktorej vyplýva, že žalobcovi bola nameraná rýchlosť 93 km/h. Podľa potvrdenia
o zadržaní vodičského preukazu spísaného v ten istý deň (č. AA XXXXXXX) bol žalobcovi bol zadržaný

vodičský preukaz a ďalšia jazda mu bola povolená do 21.03.2011. Z bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste č. S súd zistil, že dňa 09.03.2011 bola žalobcovi uložená pokuta 250 eur za skutok spáchaný v
tento deň o 14:06 hod. na Galvaniho ulici v Bratislave, a to za prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti
jazdy a porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., čím sa žalobca dopustil priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. h/ zákona o priestupkoch.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza korešpondencia žalobcu k veci, ako napríklad žiadosť
o odklad výkonu rozhodnutia, sťažnosť na postup konajúceho orgánu, námietky proti rozhodnutiu aevidenčná karta vodiča. S týmito listinami sa súd oboznámil, avšak podstatnejší význam pre posúdenie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného tieto listiny nemajú.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide

po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov
podľa§70ods.1ajvtedy,akvodičmotorovéhovozidla,ktorémujevblokovomkonanízapriestupokproti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie
diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy alebo za priestupok spáchaný porušením predpisov na úseku
organizácie pracovného času v doprave uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť

na mieste.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom
predpise, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. v blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku
1 písm. a/ až i/ pokutu do 650 eur, podľa odseku 1 písm. j/ do 150 eur a podľa odseku 1 písm. k/ do 60

eur. V rozkaznom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až i/ pokutu do 650 eur.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán,
v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.

Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je
priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste,
vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote
jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.

Pred tým, ako sa súd začal zaoberať obsahom žaloby, preskúmal najprv právomoc súdu rozhodovať
vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/56/2008, podľa ktorého v prípade

pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom § 248 písm. a/ O.s.p. poskytne
účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR.

? Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244
ods. 3 O.s.p. požiadavka, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická
osobaukrátenánasvojichprávachažiada,abysúdpreskúmalzákonnosťtohtorozhodnutiaapostupu.?
Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. To znamená, že
predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu

verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Štvrtou podmienkou, ktorá musí byťsplnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že
nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené § 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad
ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu

verejnej správy, ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa
svojim obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje
Ústava SR alebo príslušná medzinárodná norma o ľudských právach a základných slobodách.

Súd je toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky štyri podmienky zákonom stanovené pre
možnosťpreskúmaťvecpodľapiatejčastiO.s.p.vsprávnomsúdnictvearozhodnutienapadnutéžalobou

nebolo žiadnym predpisom z prieskumu vylúčené.

? S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vo veci konal príslušný
správny orgán, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol
i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vydal
orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom
pre konanie.

Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového
vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú
dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Žalobca tým, že v mieste merania prekročil najvyššiu
povolenú rýchlosť, dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. V konaní
nebolo sporným, či žalobca spáchal priestupok a žalobca to ani nenamietal.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v predmetnej veci konal miestne nepríslušný správny orgán, súd
poukazuje na Nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 12/2009 z 30.04.2009 o vykonávaní dohľadu
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-
inžinierskej činnosti. Podľa čl. 1 písm. a/ tohto nariadenia, úlohy na úseku cestnej premávky plní vo svojej
pôsobnosti aj Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru. Podľa čl. 2 ods. 5 tohto nariadenia

Špeciálne dopravné oddelenie Odboru dopravnej polície plní úlohy pri výkone dohľadu primerane podľa
druhej a štvrtej časti tohto nariadenia. Policajt Špeciálneho dopravného oddelenia zistený priestupok,
ktorý neprejednal v blokovom konaní, odovzdá miestne príslušnému dopravnému inšpektorátu na
ďalšie konanie. Pokiaľ takýto priestupok nemôže odovzdať okresnému dopravnému inšpektorátu, tento
odovzdá miestne príslušnému základnému útvaru, ktorý ho následne odovzdá miestne príslušnému

okresnému dopravnému inšpektorátu.

Miestna príslušnosť Špeciálneho dopravného oddelenia Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného
zboru nie je citovaným nariadením ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom nijako
obmedzená a je daná pre celé územie Slovenskej republiky. Preto vo veci prejednania priestupku
spáchaného žalobcom konal vecne i miestne príslušný správny orgán a námietke žalobcu preto

nemožno prisvedčiť.

Súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky ustanovené §
84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok bol spoľahlivo zistený a zadokumentovaný. Z dôkazu
zabezpečeného žalovaným (fotodokumentácia z namerania motorového vozidla vedeného žalobcom,
s určením polohy merania a nameranej rýchlosti 93 km/h) je zrejmé, že žalobca prekročil najvyššiu

povolenúrýchlosť.Žalobcaspáchanieskutkunepoprelabolochotnýpokutuurčenúnamiestepolicajtom
zaplatiť.Keďžežalobcanemoholzaplatiťpokutunamieste,vydalmužalovanýbloknapokutu.Podpisom
na prevzatý blok žalobca potvrdil jeho prijatie a súhlas so závermi o spáchaní priestupku, s výškou
pokuty,akoajochotupokutuzaplatiť.Námietky,ktorévzniesolžalobcavžalobe,moholuplatniťnamieste
prejednania priestupku, najmä mohol odmietnuť zaplatenie pokuty a riešenie veci v blokovom konaní.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu o nesúlade takého interného riadiaceho aktu so zákonom, ktorý
akýmkoľvek spôsobom obmedzuje policajta prejednávajúceho priestupok v aplikácii ustanovenia § 12
zákona o priestupkoch pri určovaní výšky pokuty. Pokiaľ by policajt pri určení výšky pokuty za spáchanýpriestupok nepostupoval v zmysle interného riadiaceho aktu a rozšíril, prípadne inak by kritériá, na ktoré
by pri určení výšky pokuty prihliadol v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, nemalo by to rozhodne
za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. Je možné polemizovať o vhodnosti vytvorenia spomínaného

interného riadiaceho aktu (tzv. sadzobníka pokút), avšak s ohľadom na uvedené, súd takýto riadiaci akt
skôr považuje za návod pre policajtov, ako postupovať pri prejednávaní priestupkov, ktorý je záväzný
len do miery neodporujúcej zákonu.

Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho
spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky

a na osobu páchateľa. Či sa bude uložená pokuta pohybovať v hornej alebo v spodnej hranici
prípustnej sadzby závisí od uváženia správneho orgánu, pričom je však povinný rešpektovať zákonné
kritériá, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. Svoju úvahu o
okolnostiach, na ktoré správny orgán prihliadol pri určení výšky pokuty, je povinný správny orgán uviesť
do odôvodnenia rozhodnutia dostatočne výstižne, určite a zrozumiteľne, aby presvedčilo účastníkov
konania o správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a bolo preskúmateľné v konaní o

opravnom prostriedku či pred súdom. V blokovom konaní však táto podmienka (odôvodnenie výšky
pokuty) splnená byť nemôže. Pri blokovom konaní sa predpokladá súhlas účastníka konania so závermi
o skutku, s jeho právnou kvalifikáciou a tiež s výškou pokuty. Preto sa odôvodnenie rozhodnutia v
blokovom konaní nevyžaduje.

Zároveň treba dodať, že rozhodnutie o výške pokuty je prejavom diskrečnej právomoci správneho

orgánu, pričom takéto rozhodnutie súd posudzuje v intenciách § 245 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pri
rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie)
preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd
neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Hodnotí len, či je správne uváženie v súlade
s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takúto úvahu boli zistené úplne a riadnym procesným

postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné
alebo opačné závery. Rozumová či kvalitatívna úroveň použitia správneho uváženia sama osebe nie je
determinantom zákonnosti.

V danom prípade bola pokuta uložená v dolnej polovici možného zákonného rozpätia, pričom správny
orgán pri jej určovaní komunikoval so žalobcom, ktorý s jej výškou súhlasil, čo potvrdil na vyššie

opísanom bloku. Z uvedeného hľadiska preto uložená pokuta spĺňa tak represívnu funkciu voči
žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného
o uložení pokuty blízko dolnej hranici zákonnej sadzby za zjavne vybočujúce z medzí a hľadísk zákona.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa jeho nesúhlasu so zadržaním jeho vodičského preukazu
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., súd sa plne stotožnil so stanoviskom žalovaného uvedenom vo

vyjadrení k žalobe. Ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. oprávňuje policajta zadržať vodičský
preukaz vodičovi motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.
Policajt nezakázal žalobcovi ďalšiu jazdu, vydal mu potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu na 15
dní a poučil ho o tom, že vodičský preukaz mu bude vrátený po zaplatení pokuty. Týmto zákonným

ustanovením zákonodarca sledoval predovšetkým preventívne zabezpečiť výkon rozhodnutia o pokute
uloženej v blokovom konaní nezaplatenej na mieste.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v
konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v správnom
súdnictve zásadne nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.