Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411200550
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5411200550.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľov:

1. K. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D., O. XXXX/XX, 2. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
D., O. XXXX/XX, obaja zastúpení: JUDr. Ivica Firstová, advokátska kancelária Radlinského 1714/38,
Dolný Kubín, proti odporcovi: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D., E. XXXX/XX, t.č. bytom A., D.
XXX, zastúpený: POHANKA & PARTNERS, s.r.o., Radlinského 1716, Dolný Kubín, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: A.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D., E. XXXX/XX, t.č. bytom A., D.
XXX,zastúpená:POHANKA&PARTNERS,s.r.o.,Radlinského1716,DolnýKubín,vkonaníozaplatenie
24.500,- EUR s príslušenstvom a o zaplatenie 10.500,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 24.500,- EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 24.500,- EUR od 28.11.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 10.500,- EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 10.500,- EUR od 05.04.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom zo dňa 09.02.2011, podaným osobne tunajšiemu súdu dňa 16.02.2011 žiadali,
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť im 24.500,- EUR spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne

z uvedenej sumy od 28.11.2010 do zaplatenia a trovy

7C/41/2011

2.

konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia a odporca uzatvorili dňa 25.10.2010 v Dolnom
Kubíne dohodu o doplatení ceny nehnuteľností, predajom ktorej bol záväzok odporcu ako účastníka
dražby organizovanej spoločnosťou General factoring a.s. so sídlom Bratislava, doplatiť v prípade
vydraženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B. D., obec B. D. a zapísaných na LV č. XXX,
navrhovateľom rozdiel medzi vydraženou sumou a sumou 115.000,- EUR, a to v dvoch splátkach tak, že
70%rozdielunajneskôrdo30dníodudeleniapríklepua30%,minimálnevšak5.000,-EUR,pouvoľnení

a odovzdaní predmetných nehnuteľností do užívania odporcovi. Podľa potvrdenia dražobná spoločnosť
vykonala dražbu nehnuteľností dňa 27.10.2010 a vydražiteľom sa stal odporca, pričom predmet dražbynadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou A.. P. A., predmet dražby bol vydražený za
cenu 80.000,- EUR a bol zápisnične odovzdaný odporcovi a jeho manželke za prítomnosti pracovníka
dražobnej spoločnosti dňa 10.12.2010 a do notárskej úschovy bolo zložených 50.373,64 EUR. Podľa

oznámenia Správy katastra Dolný Kubín došlo ku zmene zápisu vlastníctva na LV č. XXX pre k.ú. B.
D. dňom 21.01.2011. Nakoľko k udeleniu príklepu na dobrovoľnej dražbe v prospech odporcu a jeho
manželky došlo 27.10.2010, lehota na plnenie zo strany odporcu podľa čl. III. bod 2 písm. a) uplynula
27.11.2011. Napriek opakovaným telefonickým a písomným výzvam však ku zaplateniu sumy 24.500,-
EUR zo strany odporcu nedošlo. Nevyplatením uvedenej sumy sa dostal do omeškania so splnením

svojho záväzku, preto požadujú aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky,
teda odo dňa 28.11.2010 do zaplatenia.

Dňa 26.10.2011 podali navrhovatelia súdu písomný návrh na rozšírenie petitu, v ktorom žiadali, aby
bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľom sumu 24.500,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 24.500,- EUR od 28.11.2010 do zaplatenia a zaplatiť im sumu 10.500,- EUR s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.500,- EUR od 05.04.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Návrhodôvodnilitým,ženavrhovateľomvznikolokremnárokunazaplateniesumy24.500,-EURajnárok
na zaplatenie sumy 10.500,- EUR. Uznesením č.k. 7C/41/2011-188 zo dňa 14.02.2012 bolo rozhodnuté
o pripustení zmeny návrhu.

Na pojednávaní konanom dňa 21.12.2011 navrhovateľka uviedla, že to vlastne bolo tak, že bežala
exekúcia a ona zároveň chcela ten dom predať cez nejaké realitné kancelárie, a to cez realitku pani D. a

cez realitku pána D.. Pani D. doviedla v podstate dvoch kupcov, a to odporcu a pána O. I., to je právnik.
Obaja prišli, ale A. prišli aj s deťmi, veľmi ten dom chceli, detičky plakali, že oni tam chcú zostať a tak
vlastne, aby obišli pani D. a pána I., urobili to cez ďalšiu realitku, ktorá predávala ten dom a to cez realitku
pána D., ktorý vlastne všetko aj spisoval. Navyše bol aj pri tom jednaní s nimi. Ešte sami A. hovorili, že
by neboli takí zlí ľudia, aby nevyplatili riadnu cenu za ten dom. Pritom pána I., ktorého odstavila, tak

ten už chcel ísť vyplácať výšku sumy v exekúcii do Bratislavy a chcel sa dohodnúť tak, že tam môžu
do marca bývať a obaja budú hľadať vhodného kupca. Toto všetko pán A. vedel, čiže oni ju vlastne
nahovorili na to a vedela o tom aj jeho manželka, lebo bola pri tých jednaniach. Pri tých jednaniach bol
ešte pán D. a pani L., t. j. asistentka pána D.Á., robí s ním. Tú dohodu podpisovali u pána D., prišiel len
pán A., pretože tvrdil, že manželka musí niekde odísť. Túto dohodu navrhli oni sami, ona ich do ničoho

nenútila. Oni ju proste prosili o ten dom. Oni si tam dokonca došikovali nejakú svoju

7C/41/2011

3.

priateľku pani K., ktorá im to už zariaďovala. Dokonca z Ružomberka mal prísť nejaký architekt, ale to už
nedovolila. Po dražbe ju zastupoval pán D., išiel za nimi a zrejme sa s nimi aj telefonicky spojil a povedal

jej, že nemajú peniaze. Keby dali peniaze, okamžite sa z domu sťahujú, ale oni jej žiadne peniaze
nedali, naopak skôr ju začali ohovárať po Kubíne. Navyše potrebovala poriešiť svoju bytovú potrebu. Za
3 mesiace mala byť dražba jedného bytu, kde podstatná časť peňazí mala prísť práve od odporcu. Keď
už dražba bola, tak došiel pár minút pred dražbou a tvrdil, že má len 4.000,- EUR, pričom bolo treba
zložiť zábezpeku najmenej 5.000,- EUR. Tak nakoniec o ten byt prišla. Tak vtedy sa tam na chodbe

rozplakala a je pravdou, že povedala odporcovi, že je hajzel. Potom večer za ním prišla jeho manželka
aj s testinou, že prečo si ideme robiť problémy, že on už s ňou nechce jednať, tak sa ich spýtala, ako
sa teda vlastne idú dohodnúť a vtedy jej ona povedala, že nedajú nič. Odvtedy s nimi nekomunikovala.
Ešte raz jej volal potom pán A., že pán A. ide ten dom predať, tak zavolala pánu D., ale ten nemohol
prísť, tak prišla pani L. a vtedy prišiel pán A. s troma takými chlapmi, riadnymi gorilami, ktorí sa jej začali

vyhrážať, že oni idú ten dom kupovať a že ak sa nevysťahuje, že na ňu pošlú policajtov, notára, že jej
vysťahujú celý dom do garáže, že im to nerobí problém, a preto si myslí, že ten dom oni aj na chvíľu
kúpili. Potom jej pán D. rýchlo zohnal nejaký nájom, kde ho platí dosť vysoký, ale nemala inú možnosť
po tejto skúsenosti. Nechcela v tom dome bývať, aj ho chcela opustiť, tak ako sľúbili, že ju vyplatia. To
vyplatenie navrhli oni sami. Na otázky svojho právneho zástupcu uviedla, že z kupcov najväčší záujem

mal pán I. a pán A., ten doslova prosil, tie detičky plakali, že z domu nechcú odísť. Vyzeral ako seriózny
človek. Tú dohodu navrhol práve pán A. s manželkou, ona na nich žiadnym spôsobom netlačila. Dohodasa uzatvárala v realitnej kancelárii, kde bol aj pán D. a pani D., pán A. vedel, o ktorej hodine má prísť a
prišiel, len jeho manželka musela niekde odísť. Všetci prítomní sa dopredu oboznámili s tou dohodou,
ktorú išli podpisovať, nemal pán Melicherčík námietky k ničomu. Na otázky právneho zástupcu odporcu

navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že ona sa stretla s A. pred dražbou ako s normálnymi kupcami.
Prišli večer, keď na druhý deň ráno už mala pani D. ísť do Bratislavy vyplácať tú podlžnosť. Oni ju však
uprosili, aby to inému nepredávala, že majú veľký záujem. Pani D. mala tie peniaze vyplácať z peňazí,
ktoré jej mal poskytnúť pán I.. Pokiaľ ona vie, tak A. oslovili priamo ju preto, že chceli obísť pani D., aby
jej nemuseli platiť nejakú províziu. Na otázku, či jej zo strany pani D. bola predložená nejaká zmluva, či

návrh kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve s manželmi A. uviedla, že nie, že oni vlastne pani
D. úplne obišli. Ona mala s realitkami takú dohodu, že kto ten dom prv predá, tak tomu zaplatí províziu.
Pred dražbou ona už nevyvíjala aktivitu preto, že už bola dohoda s odporcom a na dražbu priamo išiel
ako odporca, tak aj pán D..

Odporca na pojednávaní uviedol, že má tri maloleté deti a bývali v 3-izbovom byte a teda hľadali niečo
väčšie, kde našli ponuku realitnej kancelárie pani D., ktorá ponúkala na predaj predmetný dom. Ozvali

sa jej teda a ona si dohodla s nimi osobné stretnutie, kde im okrem iného povedala, že tam treba
zohnať nejakých 24.000,- EUR, aby sa vyplatila nejaká exekúcia. Keď tie peniaze mali a urobil sa nejaký
presnejší výpočet, zistilo sa, že je tam okolo 10 alebo 11 exekúcií a tá suma predstavuje okolo 40.000,-
EUR. Vtedy zavolal pánovi A. a ten aj pripravil nejaký návrh kúpnej zmluvy, ale v zásade mu poradil, že
bude pre neho výhodnejšie a bezpečnejšie, ak ten dom kúpi v dražbe, aby sa potom nenašli nejaké iné

dlžoby, ktoré by musel vyplatiť. Je pravdou, že ten dom chceli, stretli sa viackrát aj

7C/41/2011

4.

s navrhovateľkou s tým, že dali urobiť aj znalecký posudok na ten dom, kde cena vyšla okolo 115.000,-
EUR a tie peniaze boli ochotní za dom aj vyplatiť. Preto sa potom aj dohodli o tom doplatku s tým, že

navrhovateľka sa zaviazala, že nebude robiť problémy a že sa z bytu po dražbe vysťahuje. Keď teda
dražba prebehla, prišli za ňou, ona peniaze chcela, ale povedala, že zo zákona má 90 dní na to, aby sa z
bytu vysťahovala. Zároveň si zobrali spotrebný úver na vyplatenie dražby a ten chceli vyplatiť predajom
ich bytu, kde už mali aj kupca. Tu však bol pre nich šok, lebo sa báli, že zostanú s troma deťmi na
ulici, preto iniciovali ešte zo dve stretnutia aj s pánom D., kde boli ochotní tie peniaze zložiť prípadne do

notárskej úschovy, ak navrhovateľka byt uvoľní, ale tá sa vôbec nedostavila. Mal aj kamaráta, ktorý mu
bol ochotný na chvíľu nejaké peniaze požičať, kým by sa zrealizoval ten predaj bytu. Pokiaľ hovoril o tom
krátkodobom úvere, ten bol len v hodnote okolo 8.000,- EUR, nebol teda na celú sumu, ktorú vyplatili
na dražbe. Keď sa to všetko naťahovalo, odstúpil kupec od kúpy bytu. Pána D. upozorňovali na to, že
ú v zlej situácii, že chcú ísť do domu bývať, aby mohli predať byt a že pani D. sa nechce vysťahovať

s tým, že nakoniec boli donútení ten dom predať, pričom pri predaji vlastne prerobili, lebo ho predali za
dražobnú sumu a pritom okolo toho mali veľa poplatkov, pričom však ten dom im nejako už odpadol od
chuti. Treba povedať, že sa komplet celá rodina teraz odsťahovali do I. a žijú teraz v Bratislave. Dostali
pracovnú ponuku a bývajú teraz v A. v rodinnom dome. To ubytovanie dáva zamestnávateľ vlastne ako
bonus. Je pravdou, že manželka bola aj s jeho svokrou za navrhovateľkou, chceli sa nejako dohodnúť

aj ohľadne toho notára, tá však stále chcela len peniaze v hotovosti, pretože ona si vraj objednala auto
a musí zložiť zálohu a taktiež potrebuje ísť na dovolenku. Ona aj pred svedkom povedala, že si od neho
peniaze môže vymôcť aj inak a prípadne jej syn ho môže dať aj zabiť. On ale rezignoval na trestné
oznámenie, chcel mať s tým už pokoj. Na otázku svojho právneho zástupcu, čo malo byť protihodnotou
za tie peniaze, ktoré mali navrhovateľke vyplatiť odporca uviedol, že protihodnotou malo byť to, že táto

sa odsťahuje a nebude robiť problémy, pretože on zaregistroval aj niekde v médiách prípad, keď nejaká
sudkyňa tu v Kubíne sa 6 rokov nemohla dostať po dražbe do domu a takýmto problémom oni chceli
predísť. On si nebol vedomý v takej miere, ako to vidí teraz, že aké problémy môžu nastať, myslel si,
že tá suma skoro milión, ktorú ponúkli navrhovateľke, ich od takýchto problémov ochráni. Rozhodujúcim
momentov,kedysaonirozhodli,ženevyplatianavrhovateľketiepeniazebolo to,žesanechceladostaviť

na schôdzku u pána D.. Navyše sa po meste dozvedeli, akú má navrhovateľka povesť ohľadom tých
dlhov a navyše po dražbe na list vlastníctva pribudli ďalší dvaja veritelia, ktorých bolo treba vyplácať.
Vtedy vedeli, že jej nemôžu dať do rúk žiadne peniaze. On znenie predmetnej dohody pred jej podpisom
s nikým nekonzultoval, ale je pravdou, že ju čítal. Na otázku, kedy začal riešiť dodatok uviedol, že tak3 týždne po dražbe, keď sa objavili noví veritelia, chceli sa teda stretnúť a dohodnúť sa na nejakom
dodatku k zmluve a navrhovateľka sa na dve stretnutia nedostavila. Na otázky súdu uviedol, že on
jednal vždy len s navrhovateľkou, jej manžela nikdy nevidel. O tom, že môže zložiť peniaze do notárskej

úschovy vedel, mal nejaké také vedomosti, pán Migo mu povedal, že by to stálo nejakých 100,- EUR.
Nevie odpovedať na to, prečo peniaze do notárskej úschovy nezložil v lehote stanovenej v zmluve. On
však vychádzal z toho, že navrhovateľka mu už na druhý deň po dražbe povedala, že ona sa z domu
neodsťahuje. On mal skutočne kupca na ten byt, ten mal schválený úver, on však nemohol riskovať,
že nebude mať kde bývať a navrhovateľka bude bývať v jeho dome aj s peniazmi. Na otázky právnej

zástupkyne navrhovateľky uviedol, že on sa s právnikom radil trebárs o zábezpeke, ten mu vyhotovoval
kúpnopredajnú zmluvu, ale keď videl tú podpísanú dohodu tak mu povedal, že je debil. O tej

7C/41/2011

5.

konkrétne sa s ním neradil. On konkrétne býva v A., D. XXX. Ten rodinný dom predal pánovi B.. Je
pravdou,žeonteraznaOravuchodítakrazza2-3týždne,pánaB.nepoznáanemáknemužiadenbližší

vzťah. Je pravdou, že ten dom navštevuje a že sa tam zdržiava, ale to preto, že ten odkúpila jeho svokra,
a to od firmy Jogy s.r.o. Prečo ho neodkúpila priamo od neho, to nechcela a prečo ho potom kúpila od
tej firmy, tak to sa treba spýtať priamo jej. On v tom dome nič neprerábal. Je pravdou, že sa založil byt
svokry,ajjehobyt.Boltovlastnetakýprekleňovacíúver,lebobankanechcelaakceptovaťakozábezpeku
ten dom, kým nebudú zapísaný na liste vlastníctva. Je pravdou to, že oni ponúkli navrhovateľke svoj byt.

Ona ho nechcela, že je škaredý, že sa jej nepáči. Pán D. povedal, že ona pozerala desiatky bytov. Je
pravdou, že v prvej stavebnej sporiteľni dostali úver vo výške 80.000,- EUR, a to až po dražbe, to bolo
na vyplatenie dražobnej ceny toho domu. Znalecký posudok im zabezpečila pani D., nikto iný. Podpísať
tú dohodu navrhla navrhovateľka. Je pravdou, že o dom mali oni záujem, bolo tam s nimi skutočne aj
jedno z ich detí, ktoré sa tam hralo. Na otázku, prečo teda ten dom predali, keď mali oň taký záujem

uviedol, že to bolo práve pre tie okolnosti, ktoré spomínal, pre tie doťahovačky. Na otázku, či zložil
dražobnú zábezpeku 10.000,- EUR uviedol, že áno, taktiež dostal ten úver 80.000,- EUR po dražbe,
teda mu minimálne 10.000,- EUR zostávalo, z toho vyplatil ten spotrebný úver, nevie však povedať
presne, kedy sa to stalo. Možno to bol február, marec 2011. On skutočne chcel peniaze navrhovateľke
vyplatiť podľa dohody, neurobil to preto, že mu na druhý deň po dražbe povedala, že stade neodíde.

Podľa neho papierovo existujú prostriedky na vypratanie, ale reálne je to ťažké. On osobné skúsenosti
s obdobným prípadom nemal. Na ďalšiu otázku uviedol, že dom predal za 80.000,- EUR, hoci znalecká
bola 115.000,- EUR. Pod cenu ho predali preto, že nechceli na ňom ani korunu zarobiť, navyše po
vyprataní bol v zdevastovanom stave. O stave je dokumentácia, môže ju predložiť. Na otázku, či necítil
žiadnu zodpovednosť, že neplnil podľa dohody uviedol, že jemu navrhovateľka na druhý deň po dražbe

povedala, že sa nevysťahuje, a preto on jej nemohol plniť peniaze do ruky. On nevie uviesť, či bola
možnosť predať ten dom za 115.000,- EUR, navrhovateľka ho predávala niekoľko mesiacov. On nemá
skúsenosti s predajmi nehnuteľností, v súčasnosti pracuje ako správca jednej budovy v Bratislave. Pred
týmto prípadom on žiadne nehnuteľnosti nekupoval alebo nepredával.

Navrhovateľ v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 30.01.2012 uviedol, že toho k veci veľa uviesť

nevie, pretože prakticky bol stále preč a dal plnú moc aj v tejto veci manželke a prakticky vie už potom
len to, čo mu ona povedala. Jemu manželka zhruba povedala, že ten dom sa musí predať, že je tam
nejaký kupec. Spomenula aj nejaké meno, ale on tých ľudí nejako nevidel. O doplatku vie toľko, že na
tej dražbe bola nejaká suma 80.000,- EUR a potom mal byť doplatok 35.000,- EUR. To mu povedala
manželka, on jej dôveruje. Nejako to nekontroloval. Pokiaľ vie, tak doplatok im nebol vyplatený. Tých

ľudí nekontaktoval, nepozná ich, dnes ich vidí prvýkrát. Na otázky svojho právneho zástupcu uviedol, že
mali záujem vysťahovať sa z domu hneď po dražbe. Nebol dôvod to predlžovať. Potrebovali len financie,
aby si mohli zariadiť nové bývanie.

Svedkyňa A.. P. A. uviedla, že sa nejakou náhodou dozvedeli, že v Dolnom Kubíne sa predáva rodinný
dom blízko centra a tak sa aktívne začali zaujímať, hľadali na internete a takto vlastne oslovili pani D.,

ktorá má realitnú kanceláriu Kama real, že majú záujem o uvedený dom. Táto pani im povedala, žesa treba poponáhľať, pretože tento dom je dva týždne pred opakovanou dražbou, a preto prakticky na
druhý deň

7C/41/2011

6.

zorganizovala ohliadku tohto domu, boli tam aj s kamarátkou, ktorá sa venuje dizajnu a povedala im, že
tento dom sa dá celkom pekne prerobiť. Dozvedeli sa, že na uvedený dom je 13 exekúcii. Tento dom bol
teda vo veľmi zložitých právnych podmienkach. Začali podnikať kroky, aby nadobudli tento dom, ale keď
chodili po bankách a informovali sa, zistili sme, že navrhovateľka má veľmi zlú povesť. V jednej banke
ich upozornili, že môže ísť aj o podvod, pretože aj oni majú voči nej pohľadávku, ktorú chcú žalovať.

Začali sa báť, či nebudú nejaké ďalšie pohľadávky, preto nakoniec zmluvu nepodpísali, navyše majiteľka
tej realitnej kancelárie začala často vyvolávať, mali pocit, že vyvíja tlak. Báli sa podpísať kúpnu zmluvu,
ktorá bola pripravená, ale nakoniec sa dohodli tak, že pôjdu do tej dražby a že budú navrhovateľku
nejako kompenzovať. Skutočne mali takýto záujem, keby ho nemali, tak mohli napr. poslať na dražbu
tretiu osobu, ktorá by nebola ničím viazaná a ktorá by to mohla kúpiť. Pôvodne chceli, aby ich na dražbe

zastupovala pani D., ale ona sa rozhádala s navrhovateľkou a tak tam nakoniec bol pán D.. Tá ponuka
kompenzácie v podstate zrejme vyšla od pani L. a ona chcela tú dohodu podpísať aj hneď, ale oni sami
navrhli, že to bude až nad druhý deň, kde už nemohla pre pracovné povinnosti prísť a tak tam išiel
manžel. Ten podpísal tú zmluvu, keď ju doniesol, tak si všimla, že tam boli opačne pomery 30 % a 70
%, ktoré pôvodne dohodli opačne, ale nepovažovali to za niečo dramatické. Vedeli, že navrhovateľka v

podstate nemala na výber. Dražba bola dosť dramatická, prišlo tam dosť veľa ľudí, až tam si uvedomili,
že aké sú tu riziká, že navrhovateľka má 100 dní, aby sa odvolala a aj účastníci dražby môžu túto
napadnúť. Nakoniec dom vydražili za 80.000,- EUR a začali robiť kroky k predaju bytu a to cez realitnú
kanceláriu pani P., kde do 24 hodín mali dvoch kupcov za 42.000,- EUR. Keď však o nejaké dva dni prišli
ku navrhovateľke domov, tak táto sa správala arogantne, že ona tam na Vianoce bude, pretože jej syn

si má doviesť niekoho zo Španielska, ďalej že si zoberie kuchyňu, o ktorej sa vyjadrila, že sa jej nepáči,
že ona sa informovala u právnika, že žalúzie či markíza nie sú súčasťou domu a ak ich chcú, musia
doplatiť. Odhliadli to na takú sumu 3.000,- EUR, ona konkrétne žiadnu sumu nepovedala, tiež povedala,
že ona sa vysťahuje vtedy, keď dostane všetky peniaze aj od General factoring. Potom pri vybavovaní
úveru zistili, že tam pribudli za 2 týždne dve nové plomby, hoci podľa zákona museli byť vymazané.

Nakoniec získali list vlastníctva až vo februári. Mali predať byt, zostať bez bytu s troma deťmi a dúfať,
že sa navrhovateľka odsťahuje a rozmýšľať, čo všetko si odnesie. Navrhovateľka im povedala, že ona
sa do 100 dní neodsťahuje, resp. že sa odsťahuje, keď bude mať všetky peniaze, že bude brať drahé
veci, hovorila im, že aby doniesli keš, ona si už objednala nové auto, dozvedeli sa, že sa navrhovateľka
rozvádza, o svojom manželovi sa vyjadrovala veľmi vulgárne, oni ho videli dnes prvýkrát a vlastne ani

nevedeli, či tá dohoda, ktorú podpísala navrhovateľka je platná. Navrhovateľka mala veľmi veľa dlžôb,
zistili že je tam odpojený plyn, nefunkčné kúrenie, veľká dlžoba na vode, stavebné povolenie na garáž
tam bolo už neplatné. Bolo jasné, že tam bolo treba investovať nemalé peniaze, boli tam obrovské
skryté vady, nebol napr. úplne vyvložkovaný komín, zatekalo tam, bola odpojená elektrika, zatekalo
do obývačky, bolo tam prehnité zábradlie na balkóne, vnútorné zábradlie bolo zle zalepené, boli tam

doškriabané dvere od psa, na záhrade bolo vykopané množstvo stromov. Mali ísť do obrovského rizika,
nevedeli v akom stave bude dom. 13.000,- EUR si zobrali ako úver, kde platili právnika a rôzne poplatky.
Dostali sa na hranu finančných možností. Ona bola na materskej s dieťaťom, ktoré malo celiakiu. Chceli
sa kontaktovať s navrhovateľkou, ale ona sa chcela rozprávať len cez pána D.. Nerátali s tým, že budú
musieť platiť rôzne poplatky na právnika, byt, chceli teda znížiť tú sumu. Ona bola za navrhovateľkou aj

so svojou mamou, ale navrhovateľka im vtedy povedala, že ona svoje

7C/41/2011

7.

peniaze dostane aj inou ako právnou formou, že jej syn povedal pred hodinou, že zabije jej manžela
a že keď je človek v koncoch, ani by sa nečudovala keby to urobil. Pri pánovi D. boli iniciované a

dohodnuté stretnutia, kde sa však navrhovateľka nedostavila. Je pravdou, že jej peniaze v termínoch
stanovených v dohode nedali, ale bolo to pre tie dôvody, ktoré uviedla, po dražbe zistili, že tam nie jeplyn, navrhovateľka hovorila, čo všetko si z tade zoberie a za takých okolností im bolo jasné, že tá suma
nemôže byť taká, ako sa dohodli, ale že bude musieť byť nižšia. Potom mali vlastne zlú finančnú situáciu.
Ten dom boli nútení predať. Fakticky hneď sa im ozval pán B., teda trvalo to asi mesiac. Teda ten dom

mu predali. Bol totiž problém predať tu dom, v ktorom niekto býva. On im však peniaze nevyplatil. Oni si
mysleli, že sa to rýchlo predá, ale tam boli rôzne vady, navyše tu pre ľudí bola aj určitá morálna bariéra,
pretože veľa ľudí navrhovateľku poznalo. Stále nemali peniaze a nakoniec sa dohodlo, že ten dom kúpi
jej mama v podstate so starou mamou a v súčasnosti je teda vlastníčkou jej mama. Pokiaľ ide o tú kúpnu
cenu, keď predávali dom, tak nebolo to tak, že by nechceli vyplatiť peniaze, ale stále mal byť nejaký

kupec, ktorý to kúpi a vždy z toho zišlo. Bolo teda na základe nejakej vzájomnej dohody. Zároveň boli v
situácii, kedy si nejaké podmienky klásť nemohli. Tento predaj však išiel mimo ňu. Na otázky právneho
zástupcu navrhovateľov uviedla, že je pravou, že si dom obzreli, ale je rozdiel, keď sa dom prezerá
30 min. a je zariadený a je rozdiel, keď sa pozerá prázdny, kde nie sú svetlá, zástrčky, žalúzie. Oni
chceli prípadne zložiť peniaze aj do notárskej zábezpeky. Ona cítila vnútorne, že tie peniaze, čo mali
dať navyše, akoby dar pre navrhovateľku a keď sa zistili také závažné skutočnosti, tak podľa nej by

sa priečilo zdravému rozumu, aby dala peniaze, ktoré bude potom vymáhať naspäť. Aj navrhovateľka
mohla tridsiateho povedať, že má naložené veci na avii a že jej majú dať peniaze, ale ona nerobila
žiadne kroky k tomu, nemala prenajatý žiadny byt, oni jej núkali na výmenu aj svoj byt, ten sa jej nepáčil
a vraj prešla množstvo bytov a žiaden jej nebol dosť dobrý. Mali záujem plniť z predmetnej dohody
peniaze, mali kupcov na byt, pretože jeden mal hotovosť, ak aj bolo na ich byte záložné právo, nebola to

vysoká suma, bolo to 3.000,- EUR. Na otázku, prečo nejaké vady, ktoré teraz spomína, nie sú uvedené v
zápisnici o odovzdaní uviedla, že je tam napísané, že tam nie je plynová prípojka o tom oni nevedeli pred
dražbou. Na otázku, či predmetnú dohodu považuje za platnú uviedla, že ona sa k tomu nevie vyjadriť,
avšak oni mali úmysel podľa nej plniť. Pokiaľ ide o jej vzdelanie, má vyštudovanú psychológiu, má ešte
2 súrodencov, kde jedna sestra žije v Nitre a jedna pracuje tu v DK. Mama chodí do toho domu takmer

každý deň, ale zatiaľ tam podľa nej trvalo nebýva. Na otázku, prečo nekúpila dom jej matka priamo od
nich uviedla, že to bolo celé právne zamotané, to sa stále menilo, komunikovalo sa s navrhovateľkou,
s realitkami, rodinou. Oni vždy v danej chvíli robili to najlepšie čo vedeli. Úver dostali bez problémov,
nemeškali ani s jednou splátkou, ale bolo to tak, že úver bol schválený, ale nemohol byť poskytnutý, lebo
pribudli záložné práva, ktoré tam byť nemali, ale kataster mal 60 dní na to, aby ich vymazal. S manželom

väčšinu vecí vybavovali spolu, ale chodili aj po samom. Pokiaľ ona uviedla, že ten dom potom predali
za 90.000,- a manžel uviedol, že ho predali za tú sumu, za ktorú ho vydražili, tak vie, že tam bol nejaký
dodatok a ono sa to znižovalo. Pokiaľ o spotrebnom úvere ona hovorila 13.000,- EUR a manžel 8.000,-
EUR, vlastne boli dva a to jeden vo výške 5.000,- EUR asi na manžela a 8.000,- EUR na ňu.

Svedok Z. D. uviedol, že neboli jediná realitka v Dolnom Kubíne, ktorá predávala navrhovateľkin dom,

boli asi tri realitky. Vie, že keď pozrel ešte ten znalecký posudok pred dražbou, tak mu bolo zrejmé, že
je podhodnotený, že nekopíruje tržné ceny v DK. Boli oslovení už tesne pred dražbou, pretože to pred
tým riešila iná realitka. Spísala sa

7C/41/2011

8.

tá dohoda ohľadne doplatku do 115.000,- EUR. Na tej dražbe bolo potom dosť záujemcov. Nevedel,
aká časť výťažku z dražby pripadne navrhovateľke. Mali za úlohu pomôcť jej pri zabezpečení bytu, kde
by sa odsťahovala. Aj boli na pár ohliadkach, najviac sa jej však páčil byt, ktorý bol v dražbe. Tie sú
lacnejšie, tam jej už dali aj kľúče od bytu, aby si to mohla premerať. V druhom kole bolo však treba
zložiť zábezpeku 5.000,- EUR, tak volala odporcovi, aby jej ich priniesol a ten jej povedal, že má len

4.000,- EUR. Boli tam jediní účastníci, cena bola asi 35.000,- EUR, boli by to vydražili. Následne bol
ten byt vydražený v 3. kole. Nemal pocit, že by odporca nechcel ten doplatok zaplatiť. Povedal mu že
sa to nejako skomplikovalo. Vie, že tam mali zrejme problém s tým, že pribudli nejaké záložné práva
a oni chceli brať úver z Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá však im ho nechcela dať, pokiaľ nebude list
vlastníctva čistý. Pokiaľ ide konkrétne o tú dohodu, tak tú spisovala v kancelárii jeho manželka. Na

otázky právneho zástupcu navrhovateľov uviedol, že nebol konkrétne pri spisovaní tej dohody medzi
navrhovateľkou a odporcom. Prišiel chvíľu neskôr. Nevie, že by boli nejaké výhrady, bola to vzájomná
dohoda oboch strán. Ani sa neoveroval podpis. Prešli si ju na konci ako býva zvykom, nebol žiadny
nátlak. Bola to seriózna dohoda. Kto ju navrhol uzavrieť si nepamätá, asi odporca, ale nie si je istý. Nebolito však oni ako realitná kancelária. Pokiaľ ide o ten byt, o ktorý mala záujem navrhovateľka, ten sa v 3.
kole vydražil ešte za niečo nižšiu sumu ako 35.000,- EUR, avšak presnú cenu nevie. Tých 4.000,- EUR,
ktoré mal mať odporca, reálne nevidel. On prišiel asi tak o 10.45 hod., dražba mala byť o 11.00 hod.

Chodí po dražbách pravidelne. Pokiaľ ide o to, že sú na nehnuteľnosti nejaké záložné práva, spravidla to
nebýva problém a naopak dražba býva najčistejší spôsob, ako nadobudnúť vlastníctvo s tým, že dôjde k
výmazu záložných práv po uspokojení, či už v celosti alebo pomerne. Je pravdou, že on robí s realitami.
Tá tržná cena toho domu aj v súčasnosti by bola 115.000,- až 120.000,- EUR. Pokiaľ vie, tak tam nebola
dorobená kúpeľňa na hornom poschodí a bol tam nejaký problém s plynom. Navrhovateľka tam kúrila

už len krbom, ale to nie je nejaký veľký problém. Podľa neho o týchto nedostatkoch vedeli aj manželia
A.. Boli aj ďalší záujemcovia okrem manželov A.. Už pred prvou dražbou to však nestihli, aj pred druhou
bol nejaký záujemca z Bardejova. Manželia A. mali o ten dom najväčší záujem, prvú ohliadku s nimi ale
urobila pani D.. Bola reálna šanca, že tú nehnuteľnosť kúpi niekto iný. Na otázky odporcu uviedol, že
dražba toho bytu, ktorý spomínali, bola po dražbe domu niekoľko mesiacov, zrejme bola v marci, ale
nie si je celkom istý. Je pravdou, že odporca inicioval po dražbe nejaké stretnutie ohľadne tejto dohody.

To sa však neuskutočnilo a v podstate už sa oni obaja zaťali a prestali komunikovať. Je pravdou, že
odporca bol vtedy u nich v kancelárii aj s manželkou, navrhovateľka nebola. Keď sa uzatvárala dohoda,
tak protihodnotou za peniaze, čo mali vyplatiť, bola nehnuteľnosť, kľúč od domu. Odporca uviedol, že
pokiaľ ide o tých 4.000,- EUR, tak je pravdou, že peniaze fakticky nevideli, ale on vie dokladovať výberom
z banky, že ich mal. Navrhovateľka si začala hľadať bývanie až niekoľko mesiacov po dražbe domu. Z

toho chce poukázať na to, že u tejto nebola snaha si hľadať bývanie a nemala sa kde presťahovať.

Svedkyňa I. L. uviedla, že ju zavolala navrhovateľka, keď tam boli manželia A., aby sa prípadne
porozprávali o tom, aké sú možnosti nadobudnutia toho domu pre nich, pretože tam bol už termín dražby,
taksarozprávalootom,čijelepšietokúpiťcezdražbualebokúpiťzmluvouavyplatiťtiedlžoby.Manželia
A. sa báli, tak sa rozhodli, že to budú kupovať cez dražbu. Hodnota tej nehnuteľnosti bola tak 115.000,-

až 120.000,- EUR. Oni ju chceli, tak sa dohodli, že do 115.000,- EUR by za tú

7C/41/2011

9.

nehnuteľnosť dali aj v tej dražbe. Teda oni vedeli, že dražobná cena je približne 80.000,- EUR, teda
rozdiel do 115.000,- EUR chceli navrhovateľke doplatiť, vedeli že o dom sú aj iní záujemcovia, ona sama

mala dvoch, ale tam bol problém v tom, že to chceli riešiť cez úver a bolo strašne málo času. Samotnú
dohodu už nespisovala, boli zrejme u nich v realitke. Ona s nimi bola asi len raz a to v tom rodinnom
dome, keď ju zavolala navrhovateľka. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľov uviedla, že vie, že
navrhovateľka mala pred dražbou aj ďalšiu zaujímavú ponuku od pána I.. Ešte jej ona povedala, aby to
už nechala tak, že tí A. už majú o to taký záujem a boli už aj nejaké rokovania. Je pravdou, že ona po

dražbe v marci bola na návšteve u navrhovateľky, ktorej zháňala nejaký byt a vtedy tam prišiel odporca s
nejakými pánmi, ktorí navrhovateľke povedali, že už nie je vlastníčkou a že oni ten dom potrebujú ihneď.
Ešte ona hovorila, že navrhovateľke zháňajú byt, že v podstate je to už záležitosť pár dní, keď sa jej
uvoľní jeden podnájom. Na otázku odporcu, čo mal on dostať za tých 35.000,- EUR svedkyňa uviedla,
že tam sedeli a že hovorili o tom, že tá nehnuteľnosť má hodnotu okolo 115.000,- EUR a teda, že ak sa

vydraží za menej, tak doplatia oni ten rozdiel do sumy 115.000,- EUR, že ak sa to vydraží za viacej, tak
to bude v prospech navrhovateľky. Ich realitka ponúkala uvedený dom za 120.000,- EUR, odporca bol
ho ochotný kúpiť za 115.000,- EUR, ak teda išiel cez dražbu, tak on vlastne mal doplatiť tú sumu, ktorú
by bol zaplatil, keby to bol kupoval u nich v realitke bez dražby. Keď tam ona bola, prišiel tam odporca
s troma chlapmi, tak v podstate ohliadli len spodok, povedali, že to chcú kúpiť, navrhovateľke povedali,

že ona už nie je vlastníčkou a že jej veci vysťahujú na dvor, že oni s tým nemajú problém, tak vtedy
ona povedala, že je z realitky, že nech jej počkajú pár dní a že v podstate už realizujú jeden byt a že
je to ozaj otázka len pár dní.

Vo svojej záverečnej reči právny zástupca navrhovateľov poukázal na tú skutočnosť, že nárok na
žalovanú sumu uplatňujú z dôvodu, že navrhovatelia svojim konaním umožnili manželom A. nadobudnúť

vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže prestali konať s potenciálnym kupcom, ktorý chcel vyplatiťexekúcie viaznuce na rodinný dom. Ide o záväzok na základe zásady zmluvnej voľnosti s tým, že
účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená.

Právny zástupca odporcu, resp. vedľajšej účastníčky na strane odporcu uviedol, že podľa nich existujú

minimálne tri dôvody, prečo je predmetná dohoda neplatná, a to je vada plnej moci, na základe ktorej
konalanavrhovateľka,pretožeplnámocsatýkalenpredajanehnuteľnostíanieuzatváraniatejtodohody,
potom je to chýbajúci súhlas vedľajšieho účastníka s uzavretím takejto dohody a v treťom rade je to
absolútna neplatnosť podľa § 39 OZ, keďže táto dohoda obchádza zákon o dražbách aj samotný OZ v
tom,ženavrhovateľomzabezpečujevýhodnejšiepostavenienaúkorzáložnýchveriteľov,ktorírealizovali

predmetnú dražbu. Zároveň tento uviedol, že od tejto dohody odstupujú.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, výsluchom
účastníkov konania a svedkov, pričom zistil nasledovný stav:

Nebolo v konaní sporné, že navrhovatelia sa dostali do finančných problémov, kde prednostný záložný
veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) sa rozhodol riešiť nesplácanie úveru navrhovateľmi predajom
nehnuteľností vlastnícky patriacich navrhovateľom (rodinný dom súp. č. 1619 postavený na parc. č.

1442/11, pozemky parc. CKN č. 1442/2 - záhrady o výmere 170 m2, parc. č. 1442/3 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 225 m2 a parc. č.

7C/41/2011

10.

1442/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2 zapísané na LV č. XXX k.ú. B. D.) na dobrovoľnej

dražbe, ktorú pre prednostného záložného veriteľa vykonala spoločnosť GENERAL FACTORING a.s.
Taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné a samozrejme potvrdzovali to aj listinné doklady založené
v spise, že na opakovanej dobrovoľnej dražbe nadobudli predmetné nehnuteľnosti ako vydražitelia
do svojho BSM U. A. a jeho manželka P. A. za najvyššie podanie v sume 80.000,- EUR (viď č. l.
117 spisu - osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby). Cena dosiahnutá na dražbe bola

vydražiteľom zložená v plnej výške (potvrdenie o uhradení ceny dosiahnutej vydražením - č. l. 132 spisu)
a navrhovatelia boli vyzvaní, aby dňa 10.12.2010 odovzdali predmet dražby vydražiteľovi (viď napr. č. l.
12spisu-výzvanaodovzdaniepredmetudražbydražiteľovi).Nákladyvynaloženévsúvislostisvýkonom
záložného práva predstavovali sumu 5.720,22 EUR a po vyplatení prednostného záložného veriteľa bolo
do notárskej úschovy dňa 22.12.2010 zložených 50.373,64 EUR (viď č. l. 4 spisu - záverečná správa

o výkone záložného práva). O odovzdaní predmetu dražby sa spísala zápisnica zo dňa 10.12.2010
vyhotovená dražobníkom, kde o.i. bolo uvedené, že plynomer je odpojený, vonkajší vzhľad a stav budov,
ako i stav vnútorných priestorov zodpovedá znaleckému posudku č. 69/2010 a zároveň je tam uvedené,
že dom nie je vyprataný, účastníci sa dohodli na dodatočnom vyprataní príslušenstva domu s tým,
že kľúče budú odovzdané na základe dohody medzi účastníkmi (viď zápisnicu o odovzdaní predmetu

dražby č. l. 5 - 6 spisu). Taktiež nie je medzi účastníkmi sporné, že navrhovatelia niekoľko mesiacov po
dražbedomvyprataliavčaserozhodnutiasúduvpredmetnomdomeužsistotounebývali.Kvlastníckym
pomerom k predmetnému domu ešte je potrebné uviesť, že manželia A. predali predmetný rodinný
dom kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2011 F. B., kde následne F. B. kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.2011
previedolpredmetnýrodinnýdomajspozemkamispoločnostiYOGIs.r.o.Trenčínanáslednespoločnosť

YOGI s.r.o. previedla kúpnou zmluvou zo dňa 24.06.2011 predmetné nehnuteľnosti na U.. A. B., bytom
B. D., ktorá je v súčasnosti vlastníčkou predmetných nehnuteľností a táto je blízkou príbuznou odporcu a
jeho manželky, ide o svokru odporcu (viď kúpne zmluvy a rozhodnutia o vklade na č. l. 156 - 170 spisu),
táto je v súčasnosti zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností na LV č. XXX k.ú. B. D. v 1/1.

Z písomnej dohody o doplatení ceny nehnuteľnosti (č. l. 7 - 9 spisu) vyplýva, že účastníci dohody,

navrhovatelia a odporca, uzavreli dohodu o doplatení ceny nehnuteľností, a to dňa 25.10.2010 s tým,
že v prípade, že sa odporca zúčastní dražby predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
k.ú. B. D., zaväzuje sa v prípade viacerých účastníkov dražby dvíhať podanie až do sumy 110.000,-
EUR a v prípade, že bude vydražiteľom predmetných nehnuteľností, zaväzuje sa doplatiť navrhovateľomrozdiel medzi vydraženou sumou a sumou 115.000,- EUR v dvoch splátkach tak, že 70 % z rozdielu
zaplatí najneskôr do 30 dní po udelení príklepu a sumu 30 %, minimálne však 5.000,- EUR, po uvoľnení
a odovzdaní predmetných nehnuteľností do užívania odporcovi. Zároveň sa navrhovatelia dohodli,

že pokiaľ odporca predmetné nehnuteľnosti vydraží, navrhovatelia sú povinní uvoľniť a odovzdať mu
predmetné nehnuteľnosti do užívania do 15 dní od obdržania sumy, ktorá predstavuje 70 % rozdielu
medzivydraženoucenouasumou115.000,-EUR.Zároveňsúnavrhovateliapovinníodporcoviodovzdať
aj všetku projektovú a inú stavebné dokumentáciu spojenú s výstavbou a kolaudáciou rodinného domu.
Zároveň si účastníci dohodli, že právne vzťahy založené touto dohodou, ale ňou výslovne neupravené,

sa spravujú

7C/41/2011

11.

príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných právnych predpisov Slovenskej
republiky.

V danom prípade je potrebné ešte uviesť skutočnosti, ktoré súd zistil z výsluchu či už účastníkov

alebo aj svedkov, prípadne z listinných dôkazov a z ktorých vyplýva, že v podstate niet sporu o
tom, že navrhovatelia, aby zabránili dražbe nehnuteľností im vlastnícky patriacich, požiadali viaceré
realitné kancelárie zaoberajúce sa predajom nehnuteľností o pomoc pri predaji týchto nehnuteľností
(viď napr. č. l. 48 spisu - ponuka realitnej kancelárie týchto nehnuteľností). A práve na takúto ponuku
reagoval aj odporca s manželkou. Z ich súhlasných výpovedí, ktoré sú v podstate zhodné aj s

výpoveďou navrhovateľky je zrejmé, že títo aj za účasti pracovníčky realitnej kancelárie predmetný dom
a navrhovateľku navštívili a prejavili záujem o jeho kúpu, mali možnosť si dom prezrieť, boli oboznámení
aj s právnou situáciou okolo domu, s jeho znaleckým odhadom na sumu 115.000,- EUR, resp. i s výškou
vyvolávacejceny,saminavrhli,žedoplatiarozdielmedzivydraženoucenouaznaleckýmodhadomstým,
že najskôr chceli uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností, avšak

vzhľadom na nejasnosti ohľadne výšky tiarch viaznucich na predmetných nehnuteľnostiach rozhodli sa,
že predmetný dom s pozemkami vydražia a navrhovateľom doplatia rozdiel do sumy 115.000,- EUR.
Toto zhodne potvrdzujú ako výpovede účastníkov, tak aj výpovede svedkov D., L. a prehlásenie D., kde
svedkovia sú pracovníci, resp. vlastníci realitných kancelárií. Zároveň z výpovedí svedkov vyplýva aj
skutočnosť, že o predmetné nehnuteľnosti, vzhľadom na výhodnú cenu, bolo viacero záujemcov, z čoho

minimálne ponuka pána I. bola prijateľná aj pre navrhovateľov a navrhovatelia s ním nekomunikovali už
vzhľadom na vážny záujem a dohodu s odporcom a jeho manželkou. K samotnej dohode ešte je nutné
dodať, že jednania sa zúčastňovali odporca s manželkou fakticky spoločne, boli o všetkom oboznámení,
zo strany navrhovateľov však vzhľadom na prácu navrhovateľa (vodič kamiónu), jednala s odporcom
a jeho manželkou len navrhovateľka, ktorá o.i. mala plnú moc zo dňa 10.10.2010, ktorou ju manžel

splnomocnil ohľadne predmetných nehnuteľností na zastupovanie jeho osoby vo všetkých právnych
úkonoch spojených s predajom a prevodom týchto nehnuteľností, kde je o.i. uvedené, že navrhovateľka
je oprávnená zastupovať manžela vo všetkých vzťahoch spojených s predajom a prevodom vyššie
spomenutých nehnuteľností. Skutočnosť, že o kompenzácii vedela aj vedľajšia účastníčka je zrejmá aj z
jej výpovede, kde uviedla, že ona bola ochotná túto dohodu podpísať aj hneď, na druhý deň však už pre

pracovné povinnosti nemohla prísť a tak ju podpísal len manžel, kde ona si všimla, že tam boli opačne
pomery 30 % a 70 %, ale nepovažovali to s manželom za niečo dramatické.

V zmysle § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

V zmysle § 40a, veta prvá a druhá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, 145 ods. 1, 479, 589, 701 ods. 1 a 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľsa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

7C/41/2011

12.

V zmysle § 145 ods. 1, 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

V danom prípade potom súd poukazuje na to, že nesporným, vzhľadom na vykonané dokazovanie,
je tá skutočnosť, že odporca do BSM so svojou manželkou vydražil nehnuteľnosti vlastnícky patriace

navrhovateľom. Pre prípad, že sa tak stane, uzavreli dohodu, v zmysle ktorej mal odporca zaplatiť
navrhovateľom rozdiel medzi sumou 80.000,- EUR, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti vydražené
a sumou 115.000,- EUR, t.j. 35.000,- EUR a to tak, že sumu 24.500,- EUR mal odporca zaplatiť do
30 dní po udelení príklepu, v danom prípade teda do 27.11.2010 (príklep bol dňa 27.10.2010) a sumu
10.500,- EUR po uvoľnení a odovzdaní predmetných nehnuteľností do jeho užívania. Zároveň podľa

dohody navrhovatelia po obdržaní sumy 24.500,- EUR mali do 15 dní uvoľniť a vypratať predmetné
nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených dôkazov, a v zásade medzi účastníkmi to nebolo ani sporné, je
zrejmé, že odporca ani jeho manželka, neuhradili navrhovateľom zo sumy 35.000,- EUR žiadnu čiastku.

V prvom rade súd skúmal už aj z úradnej povinnosti to, či uvedená dohoda svojim obsahom alebo
účelom neodporuje zákonu, prípadne ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. Odporca,

resp. vedľajší účastník na strane odporcu túto skutočnosť tvrdili, avšak konkrétne ustanovenie nejakého
zákona neuviedli. V zásade uviedli len, že takýmto konaním navrhovateľov došlo k ich zvýhodneniu
oproti iným záložným veriteľom odhliadnuc od prednostného záložného veriteľa. Súd však nenašiel v
konaní navrhovateľov rozpor so žiadnym zákonom, či už o dražbách, resp. Občianskym zákonníkom.
V zásade je nutné skonštatovať, že aj samotná dražba, či už dobrovoľná alebo napr. v exekúcii, je v

podstate len obdobou kúpnej zmluvy, kde je prejav vôle vlastníka nahradený iným spôsobom, príklepom.
Nútený spôsob predaja slúži v danom prípade k uspokojeniu záväzkov vlastníkov. Pokiaľ vlastníci, ako
dlžníci uspokoja tieto záväzky do momentu dražby, niet dôvod, aby došlo k nútenému predaju. Zároveň
treba skonštatovať, že účelom núteného predaja nie je dosiahnuť čo najvyššiu sumu pre vlastníkov, ale
uspokojiť veriteľov z výťažku. Bolo by práve v rozpore so zákonom a aj s dobrými mravmi, ak by do

momentu dražby bolo bránené vlastníkom, v danom prípade navrhovateľom, pokúsiť sa dosiahnuť za
svoje nehnuteľnosti čo najvyššiu sumu, a preto je možné, aby títo podnikali kroky smerujúce k predaju
uvedenýchnehnuteľností,kdepritakomtopredajisúprávazáložnýchveriteľovchránené,čiužtým,žeby
záložné právo zostalo zapísané, prípadne z kúpnej ceny by bol takýto záložný veriteľ vyplatený. Potom
nejaví sa v rozpore s dobrými mravmi, ak sa uzavrie taká dohoda, akú uzatvorili navrhovatelia, ktorí sa

vzdali práva rokovať s potenciálnymi kupcami, o ktorých existencii, vzhľadom na vykonané dokazovanie,
nebolo pochýb a zároveň navrhovatelia sa zaviazali vypratať predmetné nehnuteľnosti skôr, ako im
prikazoval zákon, po tom, čo by boli obdržali od odporcu určitú finančnú sumu. Toto je aj odpoveď na
otázku odporcu, že čo mal dostať za svoje peniaze, teda dostal exkluzivitu v tom, že okrem neho ako
s potenciálnym kupcom už navrhovatelia s nikým iným nejednali, hoci to bolo ich právo a určité ponuky

jednoznačne boli, a navyše by sa vysťahovali v zmysle dohody 15 dní po tom, ako by boli obdržali prvú
časť dohodnutej sumy. V danom prípade nie je rozpor s dobrými mravmi už aj preto, že od samého
počiatku bolo jasné, vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, resp. už aj na

7C/41/2011

13.

vyvolávaciucenu,ževprípadedražbybudúuspokojeníokremprednostnéhozáložnéhoveriteliaajvšetci
ostatní, a že bude určitý zvyšok ešte vyplatený aj navrhovateľom.Pokiaľ ide o ďalšie dva dôvody neplatnosti, v podstate sú totožné a ide o otázku konania manželov
ako bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, resp. o otázku súhlasu jedného z manželov s
úkonmi druhého manžela. Ustanovenie § 145 upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov

k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať
každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle
ustanovenia § 40a neplatný, avšak iba za toho predpokladu, že sa druhý z manželov tejto neplatnosti
dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní
obajamanželiasolidárne.Nietpochýb,ževdanomprípadenejdeobežnúvec,atedamanželia,vdanom

prípade navrhovateľka a odporca mali mať od svojich manželov buď plnú moc alebo súhlas druhého
manžela. Takýto súhlas možno dať v akejkoľvek forme, možno ho dať teda ústne, písomne alebo aj
mlčky (konkludentne), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola
záležitosť takto vybavená a súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Z uvedeného komentára
k citovanému zákonnému ustanoveniu je zrejmé, že v danom prípade, pokiaľ je daný súhlas druhého
manžela, nemusí sa súd vôbec zaoberať otázkou platnosti plnej moci danej navrhovateľke manželom,

nakoľko k jej konaniu stačil súhlas manžela, a to aj dodatočný, ktorý je zrejmý a nespochybniteľný.
Vyplýva nakoniec aj z plnej moci, ktorou manželku poveril predajom a zároveň jej dal oprávnenie
zastupovať ho vo všetkých vzťahoch spojených s predajom alebo prevodom tejto nehnuteľnosti, kde
podľa názoru súdu takéto splnomocnenie dáva oprávnenie uzavrieť aj spornú dohodu. Navrhovateľ
však navyše nikdy nespochybnil svoj súhlas, naopak jeho súhlas s dohodou je zrejmý a potvrdený

podaním žaloby na odporcu. Taktiež však pokiaľ ide o manželku odporcu, jej súhlas je zrejmý. Tá
sama na pojednávaní uviedla, že bola ochotná túto dohodu podpísať aj hneď, len pracovné povinnosti
jej nedovolili prísť ju podpísať na druhý deň a pokiaľ sa s ňou oboznámila, tak iné rozvrhnutie súm
nepovažovala za podstatné. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa manželka odporcu dovolávala relatívnej
neplatnosti, z vyššie uvedeného dôvodu úspešná byť nemohla. Navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti

nedovolával, a preto z vyššie uvedených hľadísk musel súd pozerať na dohodu ako na platnú.

Pokiaľ teda súd nenašiel dôvody neplatnosti predmetnej dohody a naopak považuje túto za platnú je
zrejmé, že navrhovatelia majú právo na plnenie z tejto dohody. Vzhľadom na citované ustanovenie § 145
OZ a vyššie uvedený komentár je zrejmé, že navrhovatelia mali právo žiadať plnenie buď len od odporcu,
alebo aj od oboch manželov. Pokiaľ v konaní je jasne preukázané, že odporca ani jeho manželka

neplnili, musel ich k plneniu zaviazať súd. V danom prípade ešte je potrebné konštatovať, že dôvody
pre neplnenie, ktoré uvádza odporca, či jeho manželka, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní pokiaľ
tvrdia, že už na druhý deň po dražbe im navrhovateľka tvrdila, že sa z domu nevysťahuje, a to malo byť
dôvodom, prečo jej nevyplatili ani prvú časť dohodnutej sumy. Je to v rozpore so zápisnicou o odovzdaní
predmetu dražby zo dňa 10.12.2010, ktorý podpísala navrhovateľka a odporca s manželkou a kde je

uvedené, že dom nie je vyprataný a účastníci sa dohodli na dodatočnom vyprataní príslušenstva domu s
tým, že kľúč bude odovzdaný na základe dohody medzi účastníkmi. Neuniklo pozornosti súdu, že v tom
čase už mala byť prvá časť sumy doplatku navrhovateľom vyplatená, a preto sa javí pravdepodobnejším
tvrdenie navrhovateľky podporované aj tvrdením svedka D., že odporca s manželkou mali problém so

7C/41/2011

14.

zabezpečením financií, domáhali sa zmeny prípadnej dohody, čo však navrhovateľka odmietla. Treba
skonštatovať ešte jednu skutočnosť, a to, že vysťahovanie navrhovateľov bolo podmienené zaplatením
prvej časti doplatku odporcom a jeho manželkou, čo sa nestalo a navrhovateľka s manželom sa
vysťahovali z domu sami bez zaplatenia akejkoľvek náhrady. Je minimálne nekorektné, ak odporca

argumentuje s vysťahovaním navrhovateľov, ktoré bolo dohodnuté po tom, čo im mal zaplatiť prvú
časť doplatku, čo neurobil a miesto toho nehnuteľnosť viackrát zmenila majiteľa, aby nakoniec sa jej
vlastníčkou stala rodinne prakticky najbližšia príbuzná odporcu s manželkou. Dohoda aj ohľadne druhej
časti doplatku je však koncipovaná tak, že uvedenú sumu je odporca povinný zaplatiť po uvoľnení a
odovzdaní predmetných nehnuteľností.Pokiaľ ide o prípadné odstúpenie od zmluvy, ktoré uviedol právny zástupca odporcu vo svojej záverečnej
reči, tu je nutné konštatovať, že takýto spôsob odstúpenia od dohody nespĺňa náležitosti určitosti
právneho úkonu a súd ho nepovažuje za platné. Hoci ho právny zástupca nejako bližšie nekonkretizoval,

tak v danom prípade súd konštatuje, že odstúpenie od dohody nie je v tejto dohode dohodnuté (§ 48 OZ -
odzmluvymôžeúčastníkodstúpiť,lenakjetovtomtoalebovinomzákoneustanovenéaleboúčastníkmi
dohodnuté), v dohode je prehlásenie, že táto nebola uzavretá v tiesni alebo za nápadne nevýhodných
podmienok (dôvod na odstúpenie v zmysle § 49 OZ), teda ani dôvod v zmysle § 49 OZ neprichádza
do úvahy a ani nebol v konaní preukázaný. Teda ani odstúpenie od zmluvy urobené tzv. z opatrnosti

neprichádza v danom súdenom prípade do úvahy. Inak súd samozrejme skúmal platnosť dohody aj v
zmysle ustanovenia § 37 v spojení s § 35 OZ, kde uvedenú dohodu považuje za určitú a zrozumiteľnú a
prejav vôle účastníkov je dostatočne jasne prejavený a pokiaľ súd nemal problém zistiť vôľu účastníkov
z tejto dohody, nevidí žiaden dôvod, aby bola s odstupom času neurčitá a nezrozumiteľná pre odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd potom
žalobe vyhovel a odporcu zaviazal k náhrade žalovanej sumy. V zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ priznal

navrhovateľom aj právo na úrok z omeškania, ktorý bol správne žiadaný od ďalšieho dňa, odkedy
mali účastníci plniť, teda ohľadne prvej časti doplatku ďalší deň po uplynutí lehoty 1 mesiac od dražby
(28.11.2010), ohľadne druhej časti doplatku od nasledujúceho dňa, kedy sa navrhovatelia vysťahovali
(05.04.2011 - viď č. l. 82 spisu - potvrdenie o odovzdaní kľúčov).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

7C/41/2011

15.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).