Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Júlia Weiserová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206764
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615206764.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcu 1/ Y.. M. D., C.. XX.X.XXXX, 2/ B. D., C..
XX.X.XXXX, obaja bytom T., L. X, právne zast. JUDr. Martin Bašista, advokát AK, Štefánikova 8, Poprad,
proti odporcom: 1/ Y.. M. I., C.. XX.X.XXXX, a 2/ Y.. Ľ. I., C.. X.X.XXXX, obaja bytom T., M. A. XX, o
zriadenie práv zodpovedajúceho vecnému bremenu za náhradu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Mestu Levoča.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobcovia majú právo spoločne a nerozdielne na vrátenie súdneho poplatku z návrhu v sume 99,50 Eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. CVFT, OSA Thurzova 1, Košice do 30 dní odo dňa doručenia
tohto právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali na tunajší súd návrh, v ktorom žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno v ich prospech

ako bezpodielových spoluvlastníkov pozemku parc. C-KN č. XXXX/X o výmere 529 m2 a pozemku
C-KN č. XXXX/XX o výmere 74 m2 v k.ú. Levoča spočívajúce v práve vedenia inžinierskych sietí
(vodovod, kanalizácia, plyn a elektrina) cez pozemok, ktorý je v bezpodielovom vlastníctve žalovaných,
a to k parc. C-KN č. XXXX/XX v k. ú. Levoča za odplatu. Konštatovali, že na svojom pozemku plánujú
realizovať výstavbu rodinného domu, avšak na vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia
musia zdokladovať stavebnému úradu možnosť napojenia rodinného domu na inžinierske siete. Keďže v

bezprostrednej blízkosti ich pozemku sa nachádzajú ďalšie rodinné domy, ktoré sú napojené na verejné
inžinierske siete, podali túto žalobu, pretože žalovaní s uzavretím dohody o zriadení vecného bremena
nesúhlasili.

Podľa § 7 ods. 1, 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú všetky veci,
ktoré vyplývajú zo vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych,
pokiaľ ich neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, ako aj iné veci, ak to stanoví zákon.

Danosť právomoci súdu na konanie vo veci je jednou z podmienok, ktorých dodržanie je predpokladom,

aby mohlo konanie prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Skutočnosť, či je daná právomoc
súdu na konanie v konkrétnej veci súd z úradnej povinnosti skúma v ktoromkoľvek štádiu konania.Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpi
vecpoprávoplatnostiuzneseniaozastaveníkonaniapríslušnémuorgánu,pričomprávneúčinkyspojené

s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Predmetom žaloby žalobcov je návrh na zriadenie vecného bremena k susednému pozemku, ktorý
vlastnia žalovaní.

Občiansky zákonník umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno iba v prípade:

1/ neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§135c
ods. 3 OZ),

2/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym
rozdelením spoločnej nehnuteľnosti (§142 ods. 3 OZ)

3/ zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (§151o ods. 3 OZ).

V iných prípadoch je právomoc súdu na zriadenie vecného bremena rozsudkom vylúčená a to i vtedy, ak
by sa z okolnosti prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie,

a to dokonca ani v prípadoch, keď si to vyžaduje verejný záujem. Rozhodovať o zriadení a vedení
prípojok na siete do domu, vedených pozemkom, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (tak ako je tomu
v tomto prípade), je prípustné iba z hľadiska správnych predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku .), a to rozhodnutím správnych orgánov v tomto prípade stavebného
úradu v rámci vydávania územného rozhodnutia, stavebného povolenia či kolaudačného rozhodnutia,

avšak nezriaďuje sa ním vecné bremeno. Jedná sa iba o zákonné obmedzenie.

Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je
preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa názoru súdu z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že nie je v právomoci súdu rozhodovať
o žalobcom uplatňovanom nároku, tento nedostatok právomoci je neodstrániteľnou prekážkou konania

a preto súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil s tým, že po
právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená príslušnému stavebnému úradu, ktorým je v tomto
prípade Mesto Levoča. Práve mesto ako orgán na ktorý boli prenesené kompetencie štátnej správy, ako
stavebný úrad je príslušný rozhodovať o uplatnených nárokoch žalobcov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 11 ods. 1, druhá veta, zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok sa taktiež vráti, ak
súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.

Keďže konanie bolo pre nedostatok právomoci súdov zastavené, súd priznal žalobcovi právo na vrátenie
súdneho poplatku z návrhu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.