Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215497
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614215497.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletého X. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom
sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov M.. T. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom O., M. R. J. 3,
štátna občianka SR a Z. U., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom V. nad L., H. U. XX, štátny občan
SR, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/65/2014

- 71, zo dňa 12. 12. 2014 ,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že :
„súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/57/2008-21 zo dňa 03.10.2008 vo
výroku o výživnom na maloleté dieťa X. U., narodeného XX.XX.XXXX tak, že otcovi Z. U., narodenému

XX.XX.XXXX z v y š u j e výživné na maloleté dieťa X. U. zo sumy 1 400 Sk na sumu 150 Eur mesačne
od 01.10.2014. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.10.2014 do 31.12.2014 v sume 450 Eur z a v ä z u j
e otca splácať spolu s bežným výživným a to v 30 Eur mesačných splátkach až do úplného zaplatenia
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia

čo i len jednej splátky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že má za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov u
maloletého dieťaťa, nakoľko v čase určovania výživného, maloletý navštevoval prvý stupeň základnej

školy, pričom v súvislosti s 9. ročníkom základnej školy a uplynutím obdobia 6 rokov od naposledy
určovaného výživného, nastala podstatná zmena pomerov u maloletého. V súčasnosti určené výživné
vo výške 46,- eur nepostačovalo na výdavky maloletého, ktoré sú priemerne mesačne vo výške 186,-
eur a k tomu má maloletý nepravidelné ďalšie zvýšené výdavky vo výške 983,30 eur súvisiace s
výdavkami maloletého s lyžiarskym zájazdom, venčekom, školskými zájazdmi, táborom. Nakoľko otec
nepredložil súdu napriek tomu, že bol osobitne vyzvaný potvrdenie o príjme brutto, netto za posledných

12 kalendárnych mesiacov, potvrdenie o vedení evidencii uchádzačov o zamestnanie a listy vlastníctva,
súd vychádzal z lustrácie v Sociálnej poisťovni, kde zistil, že v období od januára 2014 do októbra
2014 bol otec maloletého dieťaťa zamestnaný vo firme Primgas, s. r. o., s vymeriavacím základom
priemerne 425,- eur. Následne od 27. 11. 2014 pokračoval v dohode o vykonaní práce vo firme STO.
Keďže súdu otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne nevyhnutné výdavky, ktoré by musel vynakladať
v súvislosti so svojou životnou situáciou, súd sa stotožnil a považoval za pravdivé vyjadrenie matky

maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že otec maloletého dieťaťa v čase, keď začne súdne konanie o
zvýšenie výživného sa odhlasuje zo zamestnaní, hoci bol zamestnaný aj v zahraničí (Švajčiarsko). Súdďalej vyhodnotil, že za rok 2013 bol otec maloletého dieťaťa zamestnaný vo firme Primgas, s. r. o.,
s vymeriavacím základom 340,- eur priemerne a vzhľadom na možnosti a schopnosti otca maloletého
dieťaťa a oprávnené potreby dieťaťa vzhľadom na pravidelné mesačné výdavky 186,- eur, k tomu

ďalšie mimoriadne výdavky, ktoré matematicky priemerne na mesiac činia sumu 78,- eur, čo dokopy
matematicky činí sumu 264,- eur, má súd za to, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa podieľal
len v minimálnom rozsahu na starostlivosti o maloletého, je návrh dôvodný podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine a zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne. Prihliadol pritom podľa § 75 ods. 1 Zákona o
rodine na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré spočívali v priemerných nákladoch mesačne

264,- eur, ako aj na možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ktorý dosahoval pravidelný príjem. Otec
dieťaťa pritom súdu nijako nepreukázal dôvodnosť straty svojho zamestnania a zároveň ako súd zistil
otec dieťaťa od 27. 11. 2014 bol znova zamestnaný s pravidelným príjmom. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Navrhol rozsudok okresného

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Namietal, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že žiadal o odročenie pojednávania. Súd
rozhodol v prospech matky maloletého dieťaťa s tým, že mu nedal priestor na vypočutie a doloženie
potrebných dôkazov ohľadom jeho finančnej situácie a výdavkov čo sa týka jeho rodiny. Je ženatý, má

ďalšiu vyživovaciu povinnosť a vedie riadny slušný život slovenského občana. Okresnému súdu Lučenec
uviedol, že je ženatý, má maloletú dcéru T. U., nar. XX. XX. XXXX a v spoločnej výchove maloletú dcéru
P. Y., nar. XX. XX. XXXX. Momentálne je vedený na ÚPSVaR v Žiari nad Hronom ako nezamestnaný,
taktiež manželka D. U. nar. XX. XX. XXXX je vedená ako nezamestnaná v Žiari nad Hronom na ÚPSVaR.
Navrhovateľka tieto skutočnosti so zámerom zamlčala. Finančná situácia jeho, ako aj jeho rodiny je

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti momentálne veľmi zlá, nakoľko prišiel o prácu a v rodine sú
štyria členovia. Čo sa týka jeho práce, nie je pravdou, že má každomesačný stály príjem čo
navrhovateľkaveľmidobrevie,nakoľkoväčšinudoterajšíchzamestnanívykonávalakomurárapracovné
zmluvy má vždy na dobu určitú vzhľadom na to, že jeho práca v zimnom období stagnuje. Taktiež nie
je pravdou, ako uvádza navrhovateľka, že bol riadne zamestnaný a zámerne ukončil pracovný pomer,

keď sa dozvedel o návrhu na zvýšenie výživného. Nikdy by zámerne jeho rodinu nedostal do finančnej
tiesne, len kvôli navrhovateľkiným návrhom o zvýšenie výživného. Navrhovateľka vždy podáva návrh
na zvýšenie v zimnom období, keď jemu v tomto období vždy končí pracovná zmluva. Vo Švajčiarku
nepracoval dlhodobo, išiel tam z vlastnej iniciatívy na dobu dvoch týždňov na brigádu, nakoľko na
Slovensku bol v tom období nezamestnaný a evidovaný na ÚPSVaR v Lučenci. Vo firme Primgas, s.

r. o., bol jeho priemerný mesačný zárobok cca 340,- eur. Firma sa dostala do zlej finančnej situácie, čo
sa odrážalo hlavne na pravidelnosti vyplácania jeho mesačnej mzdy, ktorá mu bežne meškala jeden a
pol až dva mesiace, pričom mesiac august ako zamestnanci firmy Primgas boli na nútenej dovolenke.
Jeho manželka je nezamestnaná, jej pravidelný mesačný príjem pozostáva z náhradného výživného
vyplácaného štátom na maloletú XX,-Y., momentálne vo výške 50,- eur mesačne a z prídavkov na deti vo

výške 47,- eur mesačne. Jej príjem činí spolu do 100,- eur mesačne. Spolu s jeho príjmom mali
440,- eur mesačne. Majú spolu výdavky na bývanie, nakoľko žijú v podnájme, čo činí nájomné vo výške
125,- eur mesačne, inkaso 105,- eur mesačne, odvoz za smeti 2,70 eur týždenne, poplatok za
káblovú televíziu 7,- eur mesačne a výživné na maloletého X. U. vo výške 46,47 eur mesačne.
Na živobytie im potom zostáva cca 10,- eur mesačne. V tejto zlej finančnej situácii im pomáhajú rodičia

ich oboch z dôchodkov. Obaja sa veľmi snažia zamestnať, čo dokazuje aj jeho dohoda o vykonaní
práce pre firmu STO, čo neznamená, že je to pravidelný príjem, ako si to vykladá Okresný súd Lučenec.
To by musel mať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Navrhovateľka úmyselne a premrštene navyšuje
výdavky na maloletého X. a zámerne súd zavádza a klame. Od samotného maloletého X. vie, že tento
tenis nehrá najmenej dva roky. Potom aj výdavky v súvislosti s tenisom na maloletého X. sa nezakladajú

na pravde. Aj dávanie vreckového maloletému X. nie je nevyhnutné a taktiež poplatok za telefón. ZRPŠ
nie je mesačný výdavok, platí sa na začiatku školského roka, a to cca 10,- až 12,- eur. Ostatné výdavky
týkajúce sa lyžiarskeho zájazdu, tábora, výletu do Bratislavy sú výdavky, ktoré môžu aj nemusia byť,
nakoľko nie je isté, že sa naozaj budú konať. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že už teraz má výdavky
na maloletého spojené so strednou školou, to nie je pravda, nakoľko maloletý nemá strednú školu ani

vybratú. Maloletý syn je naďalej s ním v styku, aj keď sa z finančných dôvodov presťahovali do V. nad
L.. Napriek tomu ich navštevuje aj keď v menej častých intervaloch, vzhľadom k ich finančnej situácii.
Mimo výživného sa snažia maloletému prispievať na ošatenie vrámci ich možností. Tak isto dochádza
k občasnému dobitiu kreditu. V minulosti prispeli aj polovičnou sumou na tábor. Navrhovateľka nechcek nim púšťať maloletého X., nakoľko vie, že syn sa im veľakrát vysťažuje, ako sa mu s mamou zle
býva. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka s jej druhom sú na tom finančne úplne ináč ako on a jeho
rodina. Nechce sa vyhýbať zodpovednosti voči svojmu synovi, ale jeho finančná situácia a jeho príjmy

nepostačujú na to, aby platil čo i len jedno výživné vo výške 150,- eur.

Matka maloletého navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že otec bol prvostupňovým
súdom riadne a včas predvolaný. Na pojednávanie sa aj napriek tomu nedostavil, svoju
neúčasť neospravedlnil. Svoju ignoráciu súdneho konania v odvolaní argumentoval jeho „psychickým

rozpoložením“ a finančnou tiesňou. Potvrdenie o návšteve psychológa, resp. psychiatra s uvedenou
akútnou diagnózou okresnému súdu nedoložil, resp. pokiaľ by bol vo finančnej tiesni mohol v zmysle
zásady hospodárnosti civilného konania požiadať prvostupňový súd, aby procesné úkony (výsluch) s
ním vykonal Okresný súd Žiar nad Hronom. Odporca sa opätovne pokúša robiť obštrukcie v
konaní, tak ako to bolo v roku 2008. Odporca je notorický klamár. Klame aj vo veciach, ktoré sa dajú
ľahko dokázať ako napríklad, keď uvádza, že jeho manželka poberá 50,- eur náhradné výživné, pričom

v skutočnosti poberá 100,- eur. Zabudol poukázal aj na skutočnosť, že z dôvodu, že si dovolila
podať návrh na zvýšenie výživného, výživné v mesiaci december, kedy bolo pojednávanie do dnešného
dňa nezaplatil. Odporca predložil súdu potvrdenie o príjme, kde deklaruje priemerný čistý mesačný
príjemcca360,-eur.Avšakjebežnoupraxou,ževstavebníctvesa„napapieri“vyplácaminimum,ostatná
zložka mzdy sa platí bez dokladu, podľa jej vedomostí cca vo výške 800,- až 900,- eur. Takto sa pokúšal

odporca aj v minulých konaniach vytvárať dojem „chudáka“ že nikde nepracuje, až kým nepreukázala
opak prostredníctvom inšpektorátu práce v roku 2005 (viď súdny spis č. k. 11P/156/2005). Odporca
zámerne ukončí pracovný pomer po doručení návrhu na zvýšenie výživného. Naposledy bol podaný
návrh dňa 29. 09. 2010, ukončený pracovný pomer bol dňa 31. 10. 2010. Rozsudok bol právoplatný
dňa 16. 03. 2011 a zamestnal sa na riadny pracovný pomer 28. 03. 2011. V skutočnosti jeho príjem

pozostáva z jeho príjmu cca 850,- eur, príjem manželky v dobe pracovného pomeru 465,- eur, náhradné
výživné 100,- eur, rodinné prídavky 47,- eur, spolu to v čistom príjme činí 1 462,- eur. Ďalej dala
do pozornosti súdu, že odporca nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej P. Y., nakoľko mu
nie je dcéra, a ani k osvojeniu tohto maloletého dieťaťa z jeho strany nedošlo.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na vyjadrení zo súdneho pojednávania zo
dňa 12. 12. 2014.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Platná právna úprava výživného zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine predpokladá úpravu

výživného pre deti vo výške primeranej pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí a príjmom a majetkovým
pomeromrodičov.Upovinnejosobysúrozhodujúcejejreálneschopnostiamožnostiposkytovaťvýživné.

Súd pri určení výživného je povinný dôsledne dbať na náležité zistenie pomerov všetkých účastníkov, t. j.

každého rodiča (otca i matky) i maloletého dieťaťa a tieto pomery vyhodnotiť komplexne, čiže zohľadniť
všetky zistené okolnosti, ktoré by mohli byť významné pre správne rozhodnutie vo veci. To nebráni tomu,
aby súd v rozhodnutí osobitne poukázal na také skutočnosti, ktoré okrem ostatných najvýraznejšieprispeli k určitému konečnému verdiktu súdu. Skutočnosti rozhodné a významné pre rozhodnutie vo
veci musia byť obsahom odôvodnenia rozsudku, a súd musí k nim zaujať konkrétne stanovisko.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu o zvýšenom výživnom (jeho
odôvodnenia) dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu - rozsudok nie je riadne odôvodnený
tak, ako ukladá ustanovenie § 157 O. s. p. a v dôsledku toho nie je preskúmateľný súdom vyššieho
stupňa. Zároveň odvolací súd uvádza, že z úradnej povinnosti je odvolací súd povinný prihliadať v
súlade s ust § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania, ktoré mali za rozhodnutie nesprávne rozhodnutie

vo veci. Takýto následok majú predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných
podmienok, účasťou vylúčeného sudcu pri rozhodovaní, odňatím možnosti niektorému z účastníkov
konať, porušením predpisu o spôsobe vykonania dôkazu a podobne. Po preskúmaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúce v porušení predpisu o spôsobe vykonania
dokazovania, resp. nevykonania dokazovania, a to konkrétne dôkazu, z ktorého súd vychádzal pri

odôvodnení svojho rozhodnutia „z lustrácie v Sociálnej poisťovni“ ohľadom zamestnaní a príjmov otca.
Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2014 okresný
súd nevykonal dokazovanie aj oboznámením sa s pripojeným listinným dôkazom, ktorý vrámci svojho
rozhodnutia považoval v odôvodnení za rozhodujúci a z neho aj vychádzal. Pojednávanie začalo o 10:00
hod. dňa 12. 12. 2014 a skončilo o 10:20 hod. Listinný dôkaz „odpoveď na lustráciu v

Sociálnej poisťovni“ je síce zažurnalizovaný pred zápisnicou o pojednávaní, avšak odvolací súd zistil,
že číslo žiadosti 11075141 bolo generované od Sociálnej poisťovne dňa 12. 12. 2014 o 10:41:39 hod.
Prvostupňový súd teda nemal uvedený listinný dôkaz k dispozícii predtým, ako vyniesol rozhodnutie
vo veci ohľadom zvýšenia výživného na maloleté dieťa a ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, tento
dôkaz na pojednávaní ani nevykonal. Teda vykonaný rozsah dokazovania nie je postačujúci pre náležité

zistenie skutkového stavu, pre rozhodnutie vo veci samej ohľadom príjmu otca maloletého dieťaťa, a
odvolací súd preto rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. pri aplikácii ust. §
212 ods. 3 O. s. p. zrušil a vec v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd v ďalšom konaní vykoná dokazovanie v súlade s ust. §
129 O. s. p.

Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého
procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutia má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z

akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil.
Treba mať na zreteli, že každé rozhodnutie súdu o výživnom pre maloleté dieťa (teda skutkový stav
pomerov účastníkov - rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) predstavuje zároveň základ pre prípadné
nasledujúce rozhodovanie súdu o výživnom, pretože slúži ako podklad pre porovnanie zmeny pomerov
účastníkov v rozhodnom čase voči pomerom, ktoré existovali a boli preukázané v čase posledného

(predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom). Na tomto je založené rozhodovanie súdu o výške
výživného rodiča na dieťa v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1, 2 O. s. p. (podľa
§ 163 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok, alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozbavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.)

V danom prípade v rozhodnutí súd neuviedol ani porovnanie príjmov rodičov maloletého dieťaťa v
čase posledného rozhodovania s príjmom v čase rozhodovania, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní.

Za postačujúce nemožno považovať, ak súd v rozhodnutí iba odkázal na vymeriavací základ otca
maloletého dieťaťa, ktorý dosahoval vo firme Primgas v priemere 425,- eur s tým, že zároveň
prvostupňový súd uviedol, že nasledovne od 27. 11. 2014 pokračoval otec v dohode o vykonaní
práce vo firme STO, kde má znova pravidelný príjem, pričom výšku prvostupňový súd nezisťoval a v
rozhodnutí ani neuviedol. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie. Ak rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, tým sa v konečnom
dôsledku okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odňala
účastníkovi konania možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Podľa
názoru odvolacieho súdu je takouto vadou postihnuté i konanie prvostupňového súdu v danej veci, pretoodvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm.
f/ O. s. p.).

Skutočnosti rozhodné a významné pre správne rozhodnutie vo veci prvostupňovým súdom nie sú
obsahom odôvodnenia, a nie sú ani obsahom súdneho spisu. Bolo potrebné zisťovať nielen zárobkové,
ale aj osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a taktiež potreby dieťaťa. Posúdenie schopnosti
a možnosti rodičov ovplyvní aj existencia ich majetku. Totiž výnimočne, v prípade nedostatku iných
prostriedkov, by bolo možné prihliadnuť i na majetok, ktorý slúži k uspokojeniu potrieb rodiča, ktorý by

mohol byť použitý k plneniu vyživovacej povinnosti. Majetok rodiča zároveň vypovedá aj o jeho životnej
úrovni. Súd majetok otca v tomto prípade vôbec nezisťoval, napríklad dopytom na príslušný kataster
nehnuteľností, dopravný inšpektorát atď..

Rovnakosúdvôbecnezdôvodnilvýrokozameškanomvýživnom.Bližšieakonkrétnevôbecnezdôvodnil,
prečo počiatok výživného určil od 01. 10. 2014, čím a ako mal preukázané skutkové závery, ktoré súd k

takémuto rozhodnutiu viedli. Prvostupňový súd nesprávne určil aj zameškané výživné až do obdobia
31. 12. 2014, pretože bežné výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
vopred, a teda výživné, ktoré má otec zaplatiť v decembri, ešte splatné nebolo (splatnosť výživného
bola určená vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred a prvostupňový súd rozhodoval dňa 12. 12.
2014, t. j. pred splatnosťou výživného v mesiaci december 2014). Potom teda aj výpočet zameškaného

výživného v sume 450,- eur nie je správny, a odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako prvostupňový súd
dospel k uvedenej výške, pričom v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd túto skutočnosť bližšie
neodôvodnil.

Takto zistený skutkový stav bez pochyby nemožno považovať za náležite zistený a preukázaný,

a nedostatok podkladov pre rozhodnutie o výživnom viedlo k rozhodnutiu, ktoré je podľa názoru
odvolacieho súdu predčasné, ničím nepodložené. K takémuto záveru dospel odvolací súd oboznámiac
sa so spisom, podaniami doručeným súdu v odvolacom konaní (odvolacími námietkami otca a
vyjadrením matky).

V ďalšom konaní okresný súd došetrí skutkový stav, aktuálny stav pomerov účastníkov, teda oboch
rodičov i maloletého dieťaťa. Najmä zistí príjmy, majetkové a osobné pomery každého z rodičov, tieto
vyhodnotí u každého osobitne, zistí odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom aj na jeho
vek. Prihliadne tiež na obsah podaní doručených súdu v priebehu odvolacieho konania (odvolanie
otca, vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka k nemu). Vo veciach, ktorých konanie možno začať

aj bez návrhu, takýmto je aj dané konanie, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O. s. p.). Okresný
súd vo veci výživného znova rozhodne. Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a právne závery súdu,
budú obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu (§ 157 ods. 1, 2 O. s. p.). Zároveň prvostupňový súd
zistí aj prípadné ďalšie vyživovacie povinnosti rodičov a tieto zohľadní pri určovaní výšky

výživného na maloletého.

Odvolací súd zároveň zrušil výrok rozsudku o trovách konania, pretože v danom prípade ide o
nesporové konanie, kde v zásade právo na náhradu trov konania neprichádza do úvahy, z toho
dôvodu rozsudok nemusí obsahovať výrok o trovách konania (R V/1968). V danom prípade teda ide o

vec starostlivosti o maloleté deti, kde si každý z účastníkov trovy konania hradí sám, nemôžu maloleté
deti byť zaviazané, aby hradili trovy konania rodičom, ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné