Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814219559.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného I. F. C., s.r.o., so sídlom E. XXX XX, I. XX, IČO:
35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. A. F., s.r.o. so sídlom E. XXX XX, R. XX,
IČO: 47 233 516, konateľom a advokátom JUDr. A. F. proti povinnému A. R., bytom I. XXX XX, E. XX/
X o vymoženie 2.632,98 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 27. novembra 2014 č.k. 16Er/4008/2014 - 17 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, §
52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a) b) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa, príslušné ustanovenia Smernice Rady č.

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príslušné ustanovenia zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 2.632,98 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1043/14-EK zo dňa 27.06.2014 právoplatný dňa
26.08.2014 a vykonateľný dňa 03.09.2014 vydaný rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v
Žiline. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500034098 zo dňa
29.10.2013, Rozhodcovskou zmluvou č. 8500034098 zo dňa 29.10.2013 a zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.170,00 €, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 42
- mesačných splátkach po 62,69 €, posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom

formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
VRozhodcovskejzmluveč.8500034098vzhliadolsúdnekalúpodmienku,atospôsobriešeniasporovzo
zmluvy: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou
zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych

rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o, so sídlom v
Bratislave, - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so
sídlom v Banskej Bystrici s tým, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať
a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu
posúdil súd ako neprijateľnú nekalú podmienku a ako takú neplatnú. Rozhodcovská zmluva bola
vyplnená formou predtlačeného formulára, v ktorom oprávnený ako veriteľ vyplnil označenie dlžníka -

povinného a číslo zmluvy s dátumom jej uzatvorenia. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným
je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporua v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo
spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu

riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. V danom prípade bola voľba rozhodcovského
súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského
súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému
rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu

zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v
tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto
prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, čo má súd preukázané z iných konaní vedených pred súdom, napr.
č.k. 16Er/450/2014. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu
súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší

význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje,
urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale
pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza
však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje
značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenia sporu rozhodcovským

súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich
obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy, a na ich základe opakovane
zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor
riešil pred všeobecným súdom. Rovnako okresný súd poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, rozsudky ESD vo veci C - 40/08 -
Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira. Ak si rozhodca svoju právomoc
odvodil z takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou a spôsobilý
exekučnýtitul.Sprihliadnutímnavyššieuvedenéskutočnosti,súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu nesprávne právne vec posúdil. Namietal postup súdu, ktorý posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú a neplatnú podmienku, napriek tomu, že sa nezaoberal tým, či
táto zmluvná podmienka bola alebo nebola dohodnutá individuálne. V prípade individuálnych dojednaní

je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ síce možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp.
inej zmluvy, nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej
zmluvy)apovinnýmalmožnosťodnejodstúpiť,rovnakomoholnamietaťjejneplatnosťvrozhodcovskom

konaní, či podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že súd sa nezaoberal významom
a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Formálnosť rozhodcovskej zmluvy súd
vyvodzuje z vypĺňania návrhu rozhodcovskej zmluvy, z predloženia rozhodcovskej zmluvy spolu so
zmluvou o úvere. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od

danej zmluvy odstúpiť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 14/2011, ktorý
posudzoval otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. Namietol, že súd
prvého stupňa vychádzal len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky o tom, že nejde o individuálnu
dohodu, a to z predloženej predtlačenej zmluvy. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení

rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak

rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude
v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípadenespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd vo svojich úvahách vychádza
z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu ani vo vnútroštátnej a už vôbec nie v komunitárnej
úprave. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov

(v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný
ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo
nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na
právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia
daného tretím subjektom a pod.. Žiadal, aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov

odvolacieho konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku („ďalej len O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne

správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p..

Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskejzmluvyavkoleráciisrozhodovanímsúdovvanalogickýchprípadochnebolzistenýžiadny
právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní zmluvy.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.
§ 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

Okresný súd správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý-krát

poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného
poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa§243dods.2citovanéhozákonanaexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského
súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným
súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda
nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil
princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v
závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv

spotrebiteľa.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné
jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia

rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi,
nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania,
poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za
primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať

rozhodcovský súd, ktorého výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Uvedené tak
nemá za následok, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne.

Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený
vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom

akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska.

Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

Odvolací súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok
ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku).

Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípadeide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred
všeobecným súdom.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.

1, 2 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým
bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie aj bez
návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.