Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/536/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212399
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114212399.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: O. podnik G., a.s., IČO: 00 492 736, G., Q. 1, právne
zastúpený JUDr. I. H., advokátom Advokátskej kancelárie D.-H. & K., G., J.. M. G. X-CX, proti odporcovi:
V. E., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Y., J.E. č.X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpeného
opatrovníčkou JUDr. O. S., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie
50,70 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 08. apríla
2015, č.k. 13C/226/2014-25, v senáte, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a nahradiť mu trovy konania 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia 11,83 Eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I. H., advokáta, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy
50,70 Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca cestoval dňa 11.12.2013 na linke MHD č. XX v Bratislave a
pri kontrole revízorom navrhovateľa, sa nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom na základe tejto
skutkovej situácie vznikla odporcovi podľa článku 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a článku
5 Tarify MHD v Bratislave, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 50,- Eur a cestovné vo
výške 0,70 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca úhrnnú sumu 50,70 Eur dobrovoľne neuhradil ani
v dodatočnej lehote, poskytnutej navrhovateľom v Pokuse o zmier - výzve na zaplatenie zaslanej dňa
21.01.2014. Navrhovateľ bol preto nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. V tejto veci súd vydal
dňa 20.6.2014 platobný rozkaz č.k. 17Ro/163/2014-7, ktorým návrhu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo
možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto súd prešetril jeho pobyt, no nezistil aktuálnu adresu jeho
pobytu, preto súd zrušil platobný rozkaz a odporcovi ustanovil na ochranu práv opatrovníčku. V danom
prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky, neprevyšuje
sumu 1.000,- Eur. Súd preto dňa 08.04.2015 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Miesto a
čas verejného vyhlásenia, boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote (dňa 27.3.2015).
Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli. Súd rozhodol vo veci podľa § 115a
O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise:
návrhu na začatie konania, hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 11.12.2013,
pokusu o zmier zo dňa 21.01.2014, správ o pobyte odporcu, poštového podacieho hárku, prepravného
poriadku navrhovateľa, výňatku z tarify navrhovateľa. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných

podmienok a kontrolného lístka bolo zistené, že odporca cestoval dňa 11.12.2013 cestným dopravným
prostriedkom navrhovateľa na linke MHD č. 93.. Pri kontrole vykonávanej zamestnancom navrhovateľa -
revízorom, sa odporca nepreukázal platným cestovným lístkom. V hlásení sú zapísané všetky potrebné
osobné údaje odporcu vrátane čísla jeho občianskeho preukazu. Na základe toho, vznikla odporcovi
podľa zákona, tarify a prepravného poriadku navrhovateľa povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 50,- Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur, ktoré sumy neuhradil odporca na mieste samom. Ku dňu
vyhlásenia rozsudku nebolo zistené, žeby odporca dlžnú sumu navrhovateľovi uhradil. Podľa článku 6
Prepravného poriadku navrhovateľa je cestujúci v prípade, že cestuje bez platného cestovného lístka
povinný zaplatiť navrhovateľovi úhradu podľa tarify. Podľa článku 5 tarify navrhovateľa platnej a účinnej
od 1.8.2011, úhrada za cestu bez platného cestovného lístka predstavuje 50,- Eur. S odkazom na ust.
§ 14 ods.1 písm.d/, § 14 ods.2, § 17 ods.2, §12 ods.2 písm.b/ zák.č. 56/2012 z.z. o cestnej doprave,
mal návrh za dôvodný a tomuto v celom rozsahu vyhovel.

Aplikujúc tiež ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v odôvodnení uviedol, že úspešný navrhovateľ

má právo na náhradu trov konania. Tie predstavujú súdny poplatok 16,50 Eur za návrh a trovy právneho
zastúpenia, ktoré uplatnil vo výške 105,20 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal 2 účelné úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd ), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 Eur x 2 úkony a režijný paušál vo
výške 8,04 Eur x 2 úkony + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl., pretože právny zástupca navrhovateľa
je platiteľom DPH, t.j. spolu 59,14 Eur. Súd nepriznal odmenu a hotové výdavky za ďalší účtovaný úkon,
a síce za pokus o zmier a ďalšiu porada s klientom, pretože ide o formálny a neúčelný úkon nevyžadujúci
si žiadne odborné znalosti. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,
že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky
(predstavujú viac ako jej dvojnásobok) a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že cieľom súdnych konaní v
drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem
na vedení konania z dôvodu, že pôjde o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Súd potom podľa §
150 ods. 2 O.s.p. priznal 20% z trov 59,14 Eur za dva úkony právnej služby, t.j. 11,83 Eur, ktoré zníženie
považoval za primerané a plnú náhradu trov z titulu zaplateného súdneho poplatku. Podľa § 149 ods. 1
O.s.p. uložil súd odporcovi, aby trovy konania a právneho zastúpenia zaplatil do rúk právneho zástupcu
navrhovateľa.

Rozsudok prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ,
prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania. V
odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval ust. § 150
ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy konania, vo
výške odlišnej od trov uplatnených v návrhu na začatie konania, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený
v ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci). Nespochybnil, že predmetnú
vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť
trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch
individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009,
sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa
jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.
Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku,
predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba,
prvostupňový súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval a svoje rozhodnutie v tejto časti
náležite neodôvodnil, čím uplatnil tiež dôvod odvolania uvedený v ust. § 205, ods. 2 písm. a/ v spojitosti
s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom). Podľa jeho názoru, mal o
trovách konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
konania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu, vo výške 16,50 eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie
právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní
je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať
sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.

drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že
KS Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu
i trov spojených s poskytovaním právnych služieb, ktorému poskytol v konkrétnej veci, splnomocnený
advokát. Poukázal tiež na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa
a nemožno preto túto skutočnosť nezohľadňovať pri rozhodovaní o znížení náhrady trov konania.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
časti tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti, zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50
eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur a súčasne
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur.

Odporca, ani opatrovníčka odporcu, nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému
odvolaniu navrhovateľa vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok prvostupňového
súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania je vecne správny a preto je potrebné, ho
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok prvostupňového súdu vo zvyšnej časti, z
hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie prvostupňového
súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny
účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania odvolací súd nezistil dôvodnosť podaného odvolania.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza zo správnych skutkových zistení na ktoré
boli aplikované správne zák. ustanovenia a je tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený, v tomto
smere spĺňajúci kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157, ods.2 O.s.p.).

Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor , vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s
poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť
nespochybnil v odvolaní, ani samotný navrhovateľ.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Občiansky súdny poriadok vyššie uvedeným novelizovaným zák. ustanovením (zák. č. 384/2008 Z.z.)
s účinnosťou od 15.10.2008 pre náhradu trov konania zakotvil výnimku z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorej napriek tomu, že bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania
nepriznať, prípadne i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia
podmienky, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie, alebo
zníženie náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre
aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne

na úvahe súdu. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta, ako na to správne poukazuje v odôvodnení aj súd prvého stupňa.
Zo znenia citovaného § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že rozhodujúcim je pomerovanie výšky trov konania
k výške pohľadávky.

V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 88,70 eur za tri
úkony právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane

ďalšej porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 8,04 eur + DPH vo výške
20%. Uplatnené trovy celkom tak predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že navrhovateľovi
priznaná náhrada trov konania vo výške 16,50 za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho
zastúpenia v sume 11,83 eur je v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pričom pre aplikáciu ust. § 150
ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania boli splnené všetky zákonné podmienky. Miera zníženia
náhrady trov konania navrhovateľa, uplatnená pri rozhodovaní súdom prvého stupňa, sa nejaví ako
neprimeraná a odvolací súd sa s ňou stotožňuje. Právny úkon pokus o zmier, nepovažoval ani krajský
súd za účelne vynaložený s uplatňovaním práv navrhovateľa, naviac správne uvádza súd prvého stupňa
ide o jednoduchý, nenáročný a formulárový úkon .Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané
právnym zástupcom navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú
náročný a zložitý proces, vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe,
že navrhovateľ vedie veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie
cestovného a úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za
právne, skutkovo, ani časovo náročné. Naviac, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s
dopĺňaním minimálneho počtu údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval
bez platného cestovného lístka, ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok, ktoré vystavuje revízor navrhovateľa. Nedôvodne navrhovateľ v odvolaní poukazuje na to,
že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku z návrhu je zákonnou
povinnosťou napriek čomu aj v tejto časti náhradu trov konania ponížil, pretože takáto skutočnosť z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Prvostupňový súd ponížil náhradu trov konania len
v časti trov právneho zastúpenia, nie v časti náhrady za zaplatený súdny poplatok, z čoho vyplýva, že
nielen samotné podávané návrhy v skutkovo a právne totožných veciach sú formulárovými podaniami,
ale rovnako tak podávané odvolania nezohľadňujú špecifiká jednotlivých rozhodnutí.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd
postupoval správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 28,33 eur, preto rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si trovy v odvolacom konaní neuplatnil (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .