Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/742/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613219135
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613219135.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ nesvojprávneho C. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., E. č. XXXX, zastúpeného C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., E. č. XX, ako
opatrovníkom, a 2/ U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. K., U. č. X, zastúpenej M.. Q. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v L., E. č. XXXX, ako splnomocnenou zástupkyňou, proti odporcovi Mesto Lučenec, za účasti
prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní

navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/126/2013-95 zo dňa 27.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ o d m i e t a ako podané neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov o určenie, že navrhovatelia 1/ a 2/
sú vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. L., ako parcely č. KNE
XXXX/X o výmere 201 m2 a č. KNE XXXX/X o výmere 237 m2, každý v 1/2 k celku (prvý výrok), konanie

o zrušenie poznámky na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. L. "hodnovernosť údajov katastra o práve k
nehnuteľnostiam parcela č. EKN XXXX/X, XXXX/X, spochybnená Rozhodnutím správy katastra L. č.
KAT 10/1998, príloha č. 3b 2735/07 zastavil s tým, že po právoplatnosti rozsudku v časti, ktorou zastavil
konanie, bude vec postúpená Okresnému úradu L., katastrálny odbor (druhý a tretí výrok) a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania (štvrtý výrok) podali navrhovatelia

včas odvolanie zo dňa 14.04.2014 (č.l. 100-102 spisu), ktorým navrhli zrušenie napadnutého výroku
a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázali na skutočnosť, že po podaní návrhu
v prejednávanej veci došlo zo strany okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7Ps/9/2013 k
schváleniu tohto úkonu s odôvodnením, že je to na prospech nesvojprávneho navrhovateľa 1/; preto
pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že nie je príslušný vo veci konať, rozhodnutie o schválení právneho
úkonu bolo absurdné, pretože už pri schvaľovaní právneho úkonu mal súd k dispozícii znenie návrhu.

Zdôraznili, že ani jeden z navrhovateľov nemá právnické vzdelanie a neboli ani právne zastúpení, preto
považovali poučenie zo strany okresného súdu za nedostatočné. Pokiaľ sa okresný súd považoval za
nepríslušného vo veci konať, nemal vykonávať dokazovanie, ale konanie zastaviť. Keby ich okresný
súd o tejto skutočnosti poučil, vzali by návrh na začatie konania späť. Tým, že si okresný súd nesplnil
svoju poučovaciu povinnosť, dostal ich do situácie, kedy prišli o súdny poplatok v sume 99,50 €.
Súčasne poukázali na skutočnosť, že okresný súd vôbec nerozhodol o trovách konania na strane

navrhovateľov napriek tomu, že v návrhu žiadali priznať náhradu trov konania, keď v napadnutom
rozsudku výrok o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľom absentuje. Okresný súd teda svojim
celkovým nesprávnym postupom uviedol navrhovateľov do omylu už len tým, že schválil právny úkon,
ktorý mal byť na prospech navrhovateľa 1/, pričom je zjavné, že uvedené na prospech navrhovateľa
1/ nebolo, keďže nesprávnym právnym posúdením veci, či už pri schvaľovaní právneho úkonu alebo
pri rozhodovaní v tomto konaní, utrpel navrhovateľ ujmu spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku

99,50 €. Okresný súd mal uvedené skutočnosti brať do úvahy pri svojom rozhodovaní, zaplatenýsúdny poplatok mal zohľadniť vo výroku o trovách konania a vrátiť ho navrhovateľovi 1/ v plnej výške
alternatívne mohol okresný súd vzhľadom na svoju nepríslušnosť na túto skutočnosť navrhovateľa 1/
upozorniť, keďže tak neurobil súd ešte pri schvaľovaní právneho úkonu. Pokiaľ by sa okresný súd

dôsledne venoval skúmaniu procesných podmienok, nevykonával by žiadne dokazovanie a v časti o
zrušenie poznámky na liste vlastníctva mal konanie uznesením zastaviť a vec postúpiť príslušnému
orgánu, keďže sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý mohol okresný súd odstrániť ešte
pred pojednávaním a vykonaním dokazovania a to riadnym poučením účastníkov konania, aby sa na
základe uvedeného poučenia mohli rozhodnúť, či na podanom návrhu trvajú. Pokiaľ by teda okresný

súd postupoval v súlade so zákonom, konanie o zrušenie poznámky na liste vlastníctva by uznesením
zastavil a až následne by konal vo veci samej. Postup okresného súdu považovali navrhovatelia za
nezákonný a v rozpore so základnými zásadami Občianskeho súdneho poriadku. Tieto skutočnosti
považovali navrhovatelia za dôvody hodné osobitného zreteľa a preto mali za to, že im okresný súd
mal priznať náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 99,50 € s poukazom na
ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Pred predložením veci odvolaciemu súdu vyzval okresný súd navrhovateľov 1/ a 2/ uznesením č.k.
12C/126/2013-105 zo dňa 19.05.2014 na oznámenie, proti ktorému výroku napadnutého rozsudku
smeruje ich odvolanie a čoho sa ním domáhajú; na výzvu okresného súdu reagovali navrhovatelia
písomným podaním zo dňa 29.05.2014, v ktorom uviedli, že odvolanie smeruje proti výroku o trovách
konania a domáhajú sa zrušenia výroku o trovách konania napadnutého rozsudku okresného súdu,

nakoľko tento výrok nemá oporu v zákone, keďže okresný súd nedodržal procesný postup tým, že
účastníkov konania bez právnického vzdelania nedostatočne poučil o ich procesných právach ako aj
o následkoch niektorých ich úkonov; napadnutý rozsudok okresného súdu podľa nich trpí vadou podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p., t.j. na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci, na základe čoho vyniesol nesprávny rozsudok vo výroku o trovách konania, ktoré
by účastníkom nikdy nevznikli, pokiaľ by okresný súd postupoval v súlade so zákonom a umožnil
navrhovateľom využiť všetky svoje procesné práva.

Odporca ani prokurátor okresnej prokuratúry sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili.

Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to

zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Odvolací súd podané odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti napadnutému výroku rozsudku okresného

súdu o trovách konania (štvrtý výrok) vyhodnotil ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu;
objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt
tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,
proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ustanovením § 202

O.s.p. určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné); na rozdiel od toho sa
subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný
aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom
je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne

dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery; záver o tom, že podané odvolanie je
prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke
subjektívnej; posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu
objektívnej prípustnosti odvolania (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/185/2008 zo dňa 10.11.2008 alebo sp. zn. 3Cdo/240/2012 zo dňa 12.11.2012). Subjektívnaprípustnosť odvolania reflektuje stav procesnej ujmy v osobe určitého účastníka konania, ktorý sa
prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý okresný súd mohol založiť svojím rozhodnutím
a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne založil; z povahy odvolania ako opravného prostriedku

plynie, že oprávnenie ho podať (tzv. subjektívna prípustnosť) má účastník, v neprospech ktorého toto
porovnanie vyznieva a ak je spôsobená ujma na základe odvolania odstrániteľná tým, že odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zruší; právo podať odvolanie teda prináleží len tomu účastníkovi, ktorému
bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/55/2011 zo dňa 21.07.2011 alebo sp. zn. 2Cdo/107/2013 zo dňa 28.08.2013).

Právna teória rozlišuje pri riadnych opravných prostriedkoch objektívne a subjektívne podmienky
prípustnosti; tieto dávajú odpovede na otázky, čo môže byť predmetnom opravného prostriedku a kto
má oprávnenie opravný prostriedok použiť; objektívnou (zákonnou) podmienkou prípustnosti odvolania
v občianskom súdom konaní je existencia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré ešte nenadobudlo
právoplatnosť, pokiaľ to zákon nevylučuje; odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvého
stupňa, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, ak to zákon nevylučuje; subjektívna podmienka prípustnosti

odvolania v občianskom súdom konaní sa spája s pojmom účastníctva v konaní; opravný prostriedok je
prejavom nespokojnosti s obsahom rozhodnutia toho, kto je účastníkom konania, teda sa ho napadnuté
rozhodnutie týka; príčina nespokojnosti musí smerovať proti výroku rozhodnutia, ktorý musí znieť v
neprospech toho, kto opravný prostriedok podáva; z uvedeného vyplýva, že odvolanie môže podať
len účastník v neprospech ktorého napadnuté rozhodnutie vyznelo (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/173/2010 zo dňa 24.05.2011). Na rozdiel od objektívnych
podmienok vymedzených zákonom, stanovením lehoty na odvolanie, prípustnosti odvolania len proti v
zákone uvedeným rozhodnutiam súdu prvého stupňa, zastúpenia odvolateľa a podobne, ktoré musia
byť pri podaní odvolania splnené, ustanovenie § 201 prvá veta O.s.p. určuje okrem iného aj subjektívnu
podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

zveruje účastníkovi; z účelu odvolania ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať
odvolanie; toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a
ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach; posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý
výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa vyznel v prospech alebo neprospech účastníka, a teda či
účastník je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha odvolaciemu súdu (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/162/2012 zo dňa 28.05.2013). K podaniu odvolania
je subjektívne legitimovaný účastník, avšak nie každý účastník môže podať odvolanie; z povahy
odvolania ako opravného prostriedku plynie, že ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení
rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2 O.s.p.) a ten, ktorému výrokom rozhodnutia
nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach; odvolanie je riadnym opravným

prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa; preto
sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník (resp. účastník
pre určitý úsek konania) môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom
opravnom konaní; subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa; neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu

vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu; rozhodujúcim
pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať
len z procesného hľadiska; pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie
účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj
nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia;

v odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú
k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Co/10/2008 zo dňa 31.03.2009).

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti odvolania treba vziať na
zreteľ, či odvolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím. Z povahy odvolania vyplýva, že

právo podať odvolanie neprislúcha tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo
a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
odvolanie v bolo v tomto prípade podané osobami, ktoré na jeho podanie nie sú oprávnené a sú dané
dôvody na odmietnutie odvolania (subjektívna neprípustnosť odvolania). Zo súdnej praxe vyplýva, že
pri nedostatku subjektívnych podmienok prípustnosti odvolania, nemôže súd tento nedostatok zhojiť, to

znamená, že ani odvolací súd sa nemôže takýmto odvolaním vecne zaoberať. Napadnutým výrokomrozsudku okresného súdu o trovách konania neboli navrhovatelia 1/ a 2/ negatívne dotknutí na svojich
právach, pretože týmto výrokom im nebola uložená žiadna povinnosť.

Prípustnosť odvolania navrhovateľov nemohlo založiť ani ich tvrdenie, že okresný súd nerozhodol o ich

trovách konania, ale len o trovách konania odporcu. Okresný súd správne rozhodoval len o trovách
konania účastníka konania, ktorému podľa výsledku konania vzniklo právo na ich náhradu (t.j. o trovách
konania odporcu vzhľadom na jeho plný úspech vo veci). Z hľadiska obsahu totiž navrhovatelia tvrdili,
že v napadnutom rozsudku chýba výrok o ich trovách konania, teda aj pri správnosti ich argumentácie
(s čím však odvolací súd nesúhlasí), by podali odvolanie proti neexistujúcemu výroku rozhodnutia súdu,

čo je rovnako neprípustné a vedie k odmietnutiu takéhoto odvolania (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/62/2013 zo dňa 05.02.2014).

Pre úplnosť odvolací súd udáva, že ustanovenie § 150 O.s.p. nemožno aplikovať takým spôsobom,
že na jeho základe súd prizná neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania (ako sa
toho v podstate domáhali navrhovatelia), ale len spôsobom, že po splnení zákonných podmienok
neprizná právo na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi; toto ustanovenie len umožňuje po

splnení zákonných podmienok nepriznať úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania, ale
neumožňuje založiť právo na náhradu trov konania neúspešného účastníka konania (t.j. z hľadiska
prejednávanej veci navrhovateľov).

Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.
ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V dôsledku odmietnutia odvolania sa odvolací

súd nemohol zaoberať vecnými výhradami navrhovateľov uvedenými v odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.