Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Er/166/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710205135
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7710205135.1

Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, so
sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, IČO: 00 735 841), proti povinnému: H. Z., nar. X.X.XXXX, bytom
J. H. XXXX/XX, XXX XX H., o vymoženie 33,19 eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo
výške 61,91 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 30.4.2010 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku na vykonanie
exekúcie vymožením uplatnenej pohľadávky vo výške 33,19 EUR s prísl. v prospech oprávneného na
základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. C. ako aj trov exekúcie.

Dňa 4.8.2014 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na uplynutie
prekluzívnej lehoty. Zároveň požiadal o priznanie trov exekúcie v zmysle predloženej špecifikácie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Zo spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že s poukazom na § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov účinného do 31.8.2008, „rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok a trov
konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie“. Preto nemožno v
danej exekúcií po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty pokračovať a tak je tu daný dôvod na jej zastavenie.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.

Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy
boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia
dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie
rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie
znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných
princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby
právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne
spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou
zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky,
ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku
právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné,
avšak s určitými odchýlkami.

Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy
boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia
dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie
rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie
znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných
princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby
právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne
spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou
zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky,
ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku
právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné,
avšak s určitými odchýlkami.

Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne
neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z
hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako
predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej
lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len
vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by
mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej
v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a
trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne
neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z
hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako
predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej
lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť.

Súd ďalej zistil, že rozhodnutie o priestupku, na základe ktorého sa uvedená exekúcia vedie, nadobudlo
vykonateľnosť dňom 3.1.2008, teda trojročná lehota na plnenie uplynula dňom 3.1.2011, teda ešte za
účinnosti vyššie citovaného zákona, z toho dôvodu nie je možné pokračovať v exekučnom konaní, lebo
uvedené rozhodnutie sa stalo neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia súd preto uvedenú exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. b/ Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného od 1.1.2012 ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Súdny exekútor si v danej exekučnej veci uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 73,91 € v zmysle
predloženej špecifikácie zo dňa 2.7.2014 vrátane DPH.

Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom
a s prihliadnutím na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení od 1.5.2008, pretože uvedené konanie začalo dňom 29.3.2010, podľa § 14 ods. 1 citovanej
vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 EUR, tak ako požadoval.

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 18,40 eur ( preukázané
poštovné ).

Súdny exekútor zahrnul do hotových výdavkov aj náklady administratívy súvisiace so založením a
vedením exekučného spisu v celkovej výške 10,00 €, ktorú mu súd nepriznal, keďže v odmene súdneho
exekútora je zahrnutá aj náhrada za tieto položky ( § 25 cit. vyhl. ). Spotrebný materiál je síce výdavkom,
avšak je predpoklad, že náklady na jeho obstaranie sú kryté výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti.

Pretože súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu preto priznal aj ním uplatnenú 20
% DPH v zmysle § 196 Exekučného poriadku z odmeny a náhrad vo výške 10,32 €.

Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného v danom prípade tak
predstavujú sumu 61,91 EUR.

V uvedenom konaní došlo k preklúzií vymáhanej pohľadávky. Z tohto dôvodu nie je možné zaviazať
na úhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle § 203 Exekučného poriadku, pretože tento procesne
nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade preto náklady podľa § 196 Exekučného poriadku hradí
povinný s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

S prihliadnutím na vyššie zistené skutočnosti a uvedené dôvody, súd preto rozhodol o zastavení
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku a zároveň aj o povinnosti nahradiť trovy
exekúcie v celkovej výške 61,91 EUR súdnemu exekútorovi tak, že na ich úhradu v zmysle § 197 ods.
1 Exekučného poriadku zaviazal povinného.

Poučenie:

I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.