Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613207005
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613207005.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 653, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, proti povinnému: Peter Rehák, nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. E. C. 1, o vymoženie 6.284,17 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej
exekútorky JUDr. Soni Majkútovej, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 257/37A, Senica, pod sp. zn.
EX 1149/2013, o námietkach povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 9Er/479/2013-40 zo dňa 10. marca 2014,
t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd námietkam povinného proti
exekúcii vyhovel p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a

druhým výrokom vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 41 ods. 1, § 50 ods. 1, § 200, § 201 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 5 ods.
1, 2, § 22, § § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“). Vecne súd prvého stupňa k rozhodnutiu o námietkach povinného proti exekúcii
uviedol, že námietky boli podané v zákonom stanovenej lehote a sú dôvodné. Z námietok povinného
i z predloženého exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 2T 116/2008 zo dňa

24.10.2011 mal súd prvého stupňa preukázané, že týmto súdnym rozhodnutím bol povinný odsúdený
za trestný čin podvodu v zmysle § 221 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1
rok, pričom tento trest mu bol v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený
so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v časti
spáchaného trestného činu dňa 23.10.2012. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti náhrady škody právnemu
predchodcovi oprávneného vo výške 6.284,17 eur súd nerozhodol a právneho predchodcu oprávneného

s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. K argumentu oprávneného, že
súd vyslovil vo výrokovej časti rozsudku, že povinný spôsobil právnemu predchodcovi oprávneného
škodu vo výške 6.284,17 eur súd prvého stupňa uviedol, že samosudkyňa vo výrokovej časti rozsudku
- v popise spáchaného skutku iba konštatovala, že povinný svojím protiprávnym konaním spôsobil
právnemu predchodcovi oprávneného škodu v uvedenej výške, avšak v odsudzujúcej časti rozsudku,
kde povinnému vyslovila vinu a trest za spáchaný trestný čin, zároveň odkázala poškodenú stranu

(právneho predchodcu oprávneného), aby si svoj nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnil cestou
občianskeho súdneho konania v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Ak by povinného priamo
vo výroku rozsudku chcela zaviazať na náhradu škody použila by ustanovenia § 287 ods. 1 a ods. 2
Trestného poriadku. Neobstojí preto tvrdenie oprávneného, že návrh na vykonanie exekúcie podal na
základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia v časti náhrady škody. Súd v trestnom
rozsudku v prípade zaviazania obžalovaného na náhradu škody musí postupovať v zmysle ustanovení

§ 287 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku, ktoré určujú náležitosti výroku o náhrade škody. Na to,
aby vykonateľné súdne rozhodnutie bolo spôsobilým exekučným titulom nepostačuje iba vykonateľnosťtohto rozhodnutia ako celku, ale splnenie jej materiálnej podmienky, a to priznanie práva, zaviazanie
k povinnosti alebo postihnutie majetku. To, že súd vyslovil v popisujúcej časti výroku rozsudku,
že právnemu predchodcovi oprávneného bola spôsobená škoda, ale explicitne nezavial povinného

na jej náhradu, nemožno považovať za splnenie podmienky podľa § 41 Exekučného poriadku. Na
základe nespôsobilého exekučného titulu súd nemôže v exekúcii pokračovať, musí ju zastaviť, a
preto súd prvého stupňa podaným námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Súd prvého stupňa
preskúmal oprávnenosť námietok proti predbežným trovám exekúcie v zmysle ustanovenia § 201 ods.
2 Exekučného poriadku a zistil, že tieto boli podané v zákonom stanovenej lehote a vzhľadom na to,

že súdny exekútor predbežné trovy exekúcie nevyúčtoval v súlade s vyššie citovanou vyhláškou, súd
prvého stupňa námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorou exekučný súd rozhodol, že námietkam povinného proti exekúcii
vyhovuje, podal včas odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti
zmenil tak, že námietkam povinného proti exekúcii nevyhovie. Oprávnený mal za to, že súd nesprávne
právne posúdil spôsobilosť exekučného titulu podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a uznesenie

napadol z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že právoplatný a
vykonateľnýrozsudokč.2T116/2008jespôsobilýmexekučnýmtitulomvzmysle§41ods.1Exekučného
poriadku, a za taký ho je potrebné považovať aj v spojení s logickým výkladom § 287 a § 288 Trestného
poriadku, vo vzťahu k výrokovej časti predmetného rozsudku. Súd v trestnom rozsudku, na základe
ktoréhojevedenáexekúcia,vyslovil-vjehovýrokovejčasti,žepovinnýspôsobilprávnemupredchodcovi

oprávnenéhoškoduvovýške189.317,-Sk,teda6.284,17eur.Povinnýsapodľaodôvodneniauvedeného
právoplatného rozsudku obohatil na účet oprávneného, na základe protiprávneho zavineného konania,
ktoré naplnilo skutkovú podstatu prečinu podvodu, o vyššie uvedenú sumu s tým, že súd mal za to,
že trestná činnosť povinného bola vykonaným dokazovaním preukázaná po objektívnej i subjektívnej
stránke a jeho následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná. Skutočnosť, že v predmetnom trestnom

rozsudku je uvedené, že poškodená strana sa odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, možno vykladať ako odkaz s nárokom na náhradu škody v občianskom súdnom konaní
logicky iba vo zvyšku nároku, teda časti výšky škody, ktorá súdom ešte nebola priznaná. Oprávnený
mal zároveň za to, že uvedený odkaz na uplatnenie nároku na náhradu škody v občianskom súdnom
konaní, nespochybňuje materiálnu stránku tohto exekučného titulu, pretože oprávnený neuplatňuje

nárok nad túto súdom priznanú časť (6.284,17 eur). Rozsudok Okresného súdu Senica z 24.10.2011,
č.k. 2T 116/2008 je teda spôsobilým exekučným titulom v časti nároku na náhradu škody uplatneného
v predmetnom trestnom konaní a priznaného právoplatným rozsudkom vo výške 6.284,17 eur, a to v
súlade s § 41 ods. 1 Exekučného poriadku.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý žiadal odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a

uznesenie súdu, ktorým vyhovel námietkam povinného, ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že
odvolanie oprávneného je postavené na domnienkach a právne irelevantných interpretáciách. Pre účely
exekúcie je rozhodujúci výrok trestného rozsudku, z ktorého závery vyslovené v odvolaní oprávneného
nie je možné vyvodiť. Povinnosť nahradiť škodu musí byť uvedená vo výroku rozhodnutia. Výrok
rozhodnutia však potvrdzuje, že táto povinnosť nebola uložená, práve naopak, súd s nárokom odkázal

poškodeného na občianskoprávne konanie, keď súd výšku škody, ktorá bola uplatnená poškodeným v
súdnom konaní za preukázanú nepovažoval.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 04.07.2013 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie
6.284,17 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. 2T

116/2008 zo dňa 24.10.2011. Okresný súd Senica udelil dňa 11.09.2013 súdnej exekútorke JUDr. SoniMajkútovej poverenie na vykonanie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný dňa
30.09.2013. Dňa 02.10.2013 podal povinný námietky proti exekúcii.

Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa,

ktorým bolo námietkam povinného proti exekúcii vyhovené.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

S poukazom na vyššie citované ustanovenie a na obsah predmetného spisu odvolací súd dospel k

záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil námietky povinného proti exekúcii ako dôvodné, nakoľko
bol správny záver súdu prvého stupňa o tom, že rozsudok Okresného súdu Senica, č. k. 2T 116/2008 zo
dňa 24.10.2011 nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd
sa preto stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že v zmysle § 50 ods. 1

Exekučného poriadku môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala. Námietky proti
exekúcii môže podať iba povinný, nie iný účastník exekučného konania. Námietky doručuje povinný

súdnemu exekútorovi. Námietky majú odkladný účinok na vykonávanie určitých úkonov exekučnej
činnosti.Súdnyexekútorniejeoprávnenývydaťexekučnýpríkazaždoprávoplatnostiuznesenia,ktorým
sa námietky zamietli. Aj po podaní námietok trvá pre povinného zákaz nakladania s majetkom, ktorý
je predmetom exekúcie (napríklad pri vykonávaní exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke má
povinný naďalej zablokovanú vymáhanú sumu na účtoch).

Vzhľadom na odvolanie oprávneného a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa,
odvolací súd uvádza, že základným materiálno-právnym predpokladom pre exekúciu je v zmysle §
41 Exekučného poriadku existencia vykonateľného rozhodnutia súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k
povinnosti alebo postihuje majetok a súčasne nesplnenie povinnosti uloženej povinnému exekučným
titulom. Pokiaľ je v trestnom konaní, či už trestným rozkazom alebo odsudzujúcim rozsudkom,

rozhodnuté, že obžalovaný (odsúdený) je povinný poškodenému nahradiť škodu vo výške stanovenej
vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie súdu predstavuje pre exekučné konanie exekučný titul
plne rovnocenný rozhodnutiam vydaným v občianskom súdnom konaní. Avšak v prípade, ak súd
poškodeného v trestnom konaní odkáže s jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych,takýtoodsudzujúcirozsudokužnepredstavujepreexekučnékonanieexekučnýtitul.

Dôvod je ten, že súd o nároku poškodeného na náhradu škody (a ani o jej výške) vecne nerozhodol, a to
aj napriek tomu, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému
spôsobená škoda. Na konanie vo veciach občianskoprávnych súd odkáže poškodeného podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku . Tak tomu
bolo aj v predmetnom rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 2T 116/2008 zo dňa 24.10.2011, ktorý

vzhľadom na vyššie uvedené nemôže byť spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného
poriadku.Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou
súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.