Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314215189
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314215189.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa
rodičov: matka - A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., U. L. XXX/XX, otec - R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J., U. L. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo 06. októbra 2014, č. k. 16P/150/2014 - 40 v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Galanta z 01.decembra 2014, č. k. 16P/150/2014 - 45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. R. zo sumy 100,-
eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné
je splatné vždy do 15.dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Týmto sa mení

rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 12P/167/2009-30 zo dňa 10.12.2009 v časti o výživnom. V
ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Opravným uznesením Okresný súd Galanta dňa 01.12.2014, č. k. 16P/150/2014 - 45 opravil priezvisko
mal. R. v záhlaví uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 16P/150/2014-21 zo dňa 17.09.2014 a

v záhlaví a výroku rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16P/150/2014-40 zo dňa 06.10.2014 z
nesprávneho „ I.“ na správne „X.“.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 27 Dohovoru, § 163 ods. 1,2 O.s.p., § 75 ods. 1 veta prvá, § 78
ods. 1 veta prvá zák. č. 36/2005 Z.z., Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletého prišlo od septembra 2013 k
podstatnej zmene pomerov najmä tým, že začal navštevovať 1. ročník základnej školy. Matka riadne
preukázala výdavky na maloletého a spoločnú domácnosť a súd ich mal za preukázané. U matky
a maloletého prišlo podľa názoru súdu k podstatnej zmene pomerov najmä tým, že matke výrazne
poklesol zárobok, u dieťaťa s nástupom na základnú školu, u otca sa pomery nezmenili. Pri určení výšky
výživného súd vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletého, výdavkov na maloletého, záujmov

maloletého, ako aj schopnosti a možnosti oboch rodičov, kedy sú musí konštatovať, že pomery na strane
otca sa nezmenili a preto súd vychádzal u otca z priemerného mesačného zárobku uvedeného podľa
štatistického úradu vo výške 750,- eur mesačne. Začiatok zvýšenia výživného súd určil od právoplatnosti
rozhodnutia z toho dôvodu, že matka poberá náhradné výživné v maximálnej výške, otec výživné neplatí
a taktiež na dieťa neprispieva pri príležitosti osobných sviatkov dieťaťa. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas a riadne odvolanie otec maloletého, v ktorom uviedol, že
mal. R. sa ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného nevolá R. I., ale bolo mu zmenené priezvisko
z I. na X., čo vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Galanta, ktorý rozsudok bol potvrdený Krajským

súdom Trnava č. k. 12P/148/2013, 10CoP/51/2013-34. Ďalej otec uviedol, že matka maloletého doložila
len podklady týkajúce sa zvýšenia jej životných nákladov, pričom neuviedla niektoré skutočnosti, ktoré
by dokazovali jej nadštandardnú životnú realitu a nakoľko dôkazy o nich na pojednávaní nemal, z toho
dôvodu súd vydal rozsudok a nekonal tak, že by konanie odročil. Z uvedeného dôvodu žiada súd o
vrátenie veci na prvostupňový súd a vec znova prejednať.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletého, ktorá uviedla, že tvrdenia otca mal. o
jej nadštandardnej životnej úrovni nie sú pravdivé a Okresnému súdu Galanta boli predložené všetky
jej príjmy a výdavky, z ktorých je zrejmé, že nadštandardný životný štýl u nej nie je možný. Otec nemá
vedomosti o nákladoch na oblečenie a výživu mal. R., keďže o nič nejaví záujem. Otec svojim vlastným
pričinenímsanachádzavzávažnejsituácii,ktorúuvádzavosvojomodvolaní.Vzáveresvojhovyjadrenia

uviedla,ženaďalejtrvánazvýšenívýživnéhonasumu150,-eurmesačnepresvojhomaloletéhosynaR..

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal. K odvolaniu otca písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
201 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v celom
rozsahu, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie otca maloletého je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/150/2014 je návrh matky na
zvýšenie výživného na mal. R. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom
01.07.2014.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. R. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,-
eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, akými úvahami sa súd pri hodnotení
dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a
prečo nevykonal ďalšie dôkazy.

Vzmysle§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkujesúdpovinnýuviesť,čohosanavrhovateľdomáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahyrozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.

Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd

vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim
z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z odvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré

skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie dôkazy, a teda napadnutým rozsudkom došlo
k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri
napadnutírozsudkuodvolanímprávevzhľadomnaabsenciudôvodovrozhodnutia.Užlenztohtodôvodu
bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia bežného a zročného výživného

podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-
právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného
za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich

pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z vyššie citovaných ustanovení
zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že

dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o
seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.

Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu
a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a

spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.
Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho
možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/167/2009-30 zo dňa
10.12.2009 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k mal. R., ktorý sa narodil z
mimomanželského vzťahu tak, že mal. R. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola
určená výška výživného v sume 100,- eur mesačne, keď v tom čase matka poberala zárobok vo
výške 800,- eur mesačne a otec bol dobrovoľne nezamestnaný. Obaja rodičia nemali iné vyživovacie

povinnosti. V súčasnosti matka maloletého pracuje vo firme T. s.r.o. a jej mesačný zárobok dosahuje
výšku 410,- eur a otec je naďalej dobrovoľne nezamestnaný. Maloletý v súčasnosti navštevuje 2-roč.
základnej školy a navštevuje základnú umeleckú školu a jeho zdravotný stav je dobrý, mesačne platí
asi približne 20,- eur na jeho ošatenie a čo sa týka nákupu školských potrieb bolo to 18,- eur a 10,- eur
na zošity. Mesačné výdavky s návštevou ZUŠ sú 11,- eur mesačne.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním
dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie
súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale i

nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať.

V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia
prvostupňového súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah pri aplikácii
ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné na mal.

R. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne, keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí len
uviedol, že pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, výdavkov na
maloletého, záujmov maloletého, ako aj schopnosti a možnosti oboch rodičov a to u otca z priemerného
mesačného zárobku uvedeného podľa štatistického úradu vo výške 750,- eur mesačne a u matky z jej
príjmu, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia prečo práve táto výška výživného.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade návrhu matky na zvýšenie výživného je potrebné
dôsledne skúmať zmenu pomerov v zmysle vyššie cit. ustanovení Zákona o rodine, keď zmenou
pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti musí byť podstatná zmena okolností v čase
rozhodovania o zmene, v porovnaní s časom rozhodným pri predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru

o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v
čase rozhodovania o zmene a to v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a
ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané
predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu (od kedy a v akej výške). V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd prvého nemôže určiť zvýšenie vyživovacej povinnosti

dňom právoplatnosti svojho rozhodnutia, pretože takéto určenie zmeny pomerov nezodpovedá ust. § 78
Zákona o rodine, keďže takýto deň nastane až v budúcnosti a v prípade zmeny pomerov odôvodňujúcej
zmenuvýživnéhotátoužmuselanastaťvminulostiamuselabyťzostranysúduzistenáaajzdôvodnená.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa týmto spôsobom nepostupoval, došlo z jeho strany k

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a z tohto dôvodu k nevykonaniu všetkých dôkazov potrebných
na riadne zistenie skutkového stavu (§ 120 ods. 2 O.s.p.).

Keďže prvostupňový súd neodôvodnením napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
porušil zákonom dané procesné práva účastníkov, odňal im tým možnosť konať pred súdom. Bolo preto

nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, v
potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné

náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.