Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114215957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114215957.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36049581, so sídlom Karadžičova
10, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti
odporcovi: X. F., bytom XXX XX B. , Z. XXX, o návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 182,83 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, 829 24 Bratislava 25, Žellova 2.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 182,83 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy od
09.6.1999 do zaplatenia a trov konania.

Navrhovateľ uplatnený nárok odôvodnil tým, že ide o dlžné poistné na zdravotné poistenie spolu s
poplatkom za omeškanie s platbou tohto poistného v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. (ďalej len „zákon o

zdravotnom poistení“). Zároveň uviedol, že uplatnenú pohľadávku voči odporkyni nadobudol od správcu
konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná poisťovňa Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
07.07.2005. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvádzal z § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003.

Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúce, aký charakter má navrhovateľom uplatnená pohľadávka,

nakoľko podľa § 7 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci
prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Predmetom
tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa §

23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení.

Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z.z, o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše
platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne
splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z,, o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše
zamestnávateľovi uvedenému v odseku 1 platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázalpoistné vôbec alebo ak ho vykázal v nesprávnej výške. Ak zamestnávateľ nepredloží na výzvu príslušnej
poisťovne podklady potrebné na zistenie správnej výšky poistného, ktoré je povinný zaplatiť, môže
mu príslušná poisťovňa predpísať poistné na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného

charakteru.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z, o zdravotnom poistení, ak platiteľ poistného zistil, že poistné
nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z
dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný

kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola
dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa§23ods.2zákonač.273/1994Z.z, ozdravotnompoistení,akpoisťovňazistínedostatkyuvedené
v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného
za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny

mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná
suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 4 vyššie cit. zák. ustanovenia, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z
omeškania platobným výmerom.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie cit. zák. ustanovenia, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie vo
veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie cit. zák. ustanovenia, pohľadávky podľa tohto zákona sú dlžné poistné, prirážka
k poistnému, poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) zdravotné poistenie je
a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného
zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná

starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná
starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho
zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie
vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 581/2004 Z. z.“) na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie

o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná
poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať

písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (v
zmysle § 1 písm. c/ tohto zákona sa úradom rozumie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- poznámka súdu).

Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného na

zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods. 1, 3 O.s.p. Tak ako
to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove XXX,, nároky na poistné na zdravotné poistenie,
ako aj nároky na poplatky z omeškania s platbami poistného majú charakter pohľadávok vyplývajúcich
z verejného práva a nie sú nárokmi z práva súkromného a ich charakter sa nezmenil ani tým, že sapohľadávky postúpili na iný subjekt. Podľa R NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v Zbierke
pod číslom 8/2005), nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri
ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri

vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom
poistného v súkromnoprávnom (obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Skutočnosť, že sporné
pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva
súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Postúpením
pohľadávky sa nemení dlžníkovo postavenie, jej účelom je, aby došlo k zmene na strane veriteľa a nie,

aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. Charakter pohľadávky z práva verejného sa teda
nezmenil tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.

Zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 11. 2004 zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), ktorý vo svojom ustanovení § 18 oprávnil

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením
mimo iného tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide
o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného
nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu. Na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou
zákona zákonodarca pamätal v ustanovení § 85h ods. 1, 2, 3 zákona o zdravotných poisťovniach

nasledovne:

Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania
z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 1). Zdravotná

poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu (ods.
2). Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom
vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 3).

Zuvedenejprávnejúpravymožnokonštatovať,žeÚradnadzdravotnoustarostlivosťoujeorgánom,ktorý
je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, na poplatky z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných

do 31.12.2004. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 4. 2010, sp.
zn. 6Rks1/2010, ktorým v obdobnej veci rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi súdom
a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V uvedenom rozhodnutí vyjadril okrem iného
nasledovné: .... Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správny na úseku
zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z

omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré
mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.“

Na margo verejnoprávnej povahy predmetného vzťahu súd argumentuje jednak ustálenou judikatúrou
NS SR: R 8/2005, z ktorého druhej právnej vety vyplýva, že:

„Nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa
vykonáva určitý rozsah vecí verejných na základe zákonného zmocnenia...“, a jednak odkazom na
názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení NS SR, s ktorým sa stotožňuje, kde na strane 6
odsek posledný až strana 8 odsek druhý NS SR uviedol: „Účelom vyberania týchto poplatkov je
realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky

predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne, podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále,
dane, zvýšenia dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych
fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje
štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Ukladanie
povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto

povinnostisúprejavommocenskéhooprávneniaštátuatohtopostaveniasaštátzasúčasnéhoprávneho
stavu nemôže zbaviť. V jeho mene „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade poplatku z omeškania,
uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného, rozhoduje príslušný orgán štátnej
správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vychádzajúc ztohto jeho postavenia, ktorému zodpovedá právna úprava ustanovená v § 85h ods. 3 v spojení s §
18 ods. 1, písm. a/ bod. 3/ zákona č. 581/2004 Z. z. nemožno vylúčiť jeho právomoc rozhodovať
„vo veciach poplatkov z omeškania z oneskorene zaplateného poistného“, ktorá je výlučne v jeho

dispozícii ako orgánu štátnej správy na úseku ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá. ... pokiaľ
zákonodarcaurčilorgán(úrad),ktorýjevrámcivymedzenejpôsobnostioprávnenýrozhodovaťoprávach
a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad
verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o
uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v

konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným
povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií
legality verejnej správy. ... výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade
s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej
správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon
dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení,

porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva
osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu
ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne
obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci (§ 7 O. s. p.) riešil súd v
občianskom súdnom konaní.“.

Podľa § 103 O.s.p, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Súd má v danej veci za to, že nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie, čo je neodstrániteľnou

prekážkou konania, pre ktoré musí byť konanie v zmysle § 104 ods.1 O.s.p. zastavené.
Okrem vyššie uvedeného to vyplýva aj z toho, že o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania sa
rozhoduje v správnom konaní formou platobného výmeru (v určitých prípadoch výkazom nedoplatkov),
ktorýO.s.p.akoprocesnýpredpispreobčianskesúdnekonanienepozná.Ažprávoplatnýplatobnývýmer
môže byť predmetom prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva.

Vzhľadom na § 85h zákona o zdravotných poisťovniach má súd za to, že predmetná vec patrí do
právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý si otázku, či návrh je podaný
oprávnenou osobou a teda, či možno vydať platobný výmer rozhodne v rámci príslušného správneho
konania.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.