Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Irena Dobňáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411207886
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8411207886.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so
sídlom v Bratislave, Metodova 8, právne zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti povinnému: G. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. J. č. XXX, o vymoženie 522,71 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra
Molnára, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, 040 01 Košice pod sp. zn. EX Or3914/11, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er 1197/2011-18 zo dňa 27.3.2012,
zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený žiada

vykonať exekúciu podľa rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 1207/11
zo dňa 6.6.2011. Podľa uvedeného rozhodcovského rozsudku boli oprávnenému priznané nároky zo
Zmluvy o pripojení uzavretej dňa 11.8.2008 medzi oprávneným a povinným. Uvedenú zmluvu mal súd
prvého stupňa na zreteli pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia. Mal za to, že rozhodcovská
doložka uvedená v Žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 22.1.2010 je súčasťou obsahu
formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch

uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa súdu prvého stupňa je rozhodcovská
doložka neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
priečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom.Dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ
ňou nie je viazaný. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Namieta nesprávne právne posúdenie veci
exekučným súdom. Nesúhlasí s postupom exekučného súdu, na základe ktorého exekučný súd pristúpil
k posudzovaniu skutkového a právneho základu vydaného exekučného titulu. Má za to, že žiadne
ustanovenie zákona mu takéto posúdenie neumožňuje. Uviedol, že exekučný súd vydaným rozhodnutím
prekročil rámec svojej právomoci, ktorá mu

prislúcha v rámci exekučného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil nesprávnym výkladom právnych

predpisov a ich následnou nesprávnou aplikáciou. Posudzovaním skutkového a právneho základu pre
vydanie exekučného titulu exekučným súdom pri rozhodovaní o udelenie poverenia na výkon exekúcie,
za súčasnej vnútroštátnej procesnoprávnej úpravy porušuje zásadu veci právoplatne rozhodnutej,
znemožňuje nútený výkon súdom priznaných práv súkromnoprávnemu subjektu, a tak zasahuje do
ústavného práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.Sudcasúduprvéhostupňapooboznámenísasnapadnutýmuznesenímaspodanýmodvolanímvyslovil
súhlas s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a vec bola predložená odvolaciemu súdu v zmysle
ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa zásad
daných ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť v prvom rade právnu otázku, či a v akom
rozsahu je preskúmateľný právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, v ktorom je
neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá by mala zakladať jeho právomoc.

Je nepochybné, že Zmluva o pripojení zo dňa 11.8.2008 v spojení so Žiadosťou o pripojenie a obnovenie
zmluvy zo dňa 22.1.2010 podpísaná medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka, uvedená v Žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy nebola individuálne
dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú
problematiku. Tak napríklad v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal
názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s

existenciourozhodcovskejzmluvyresp.jejneplatnosťounebrániaust.§21ods.2alebo§40ods.1písm.
c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských

veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského

rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto
skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného
ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá, a že spôsobila
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

V Žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 22.1.2010 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli,

že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo
zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory s nimi súvisiace, vrátane sporov o platnosť, výklad
a zánik takejto zmluvy sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie

konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok.

Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom už aj
v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské zmluvy
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je ajdojednanie, vyžadujúce v rámci individuálne nedojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne
vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať
postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom
konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom
spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Takéto dojednanie rozhodcovskej

doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá
právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta
bydliska povinného (H. J.) viac ako 400 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ

sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude písomné.
Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne
dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné,
zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia

samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Ani zo Zmluvy o pripojení, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k
dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho

nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje
za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné
so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre

spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Okresný súd Kežmarok. Sídlo
rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky
v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídla
rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto

neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne
dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého

sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysleSmernice všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecný súd spotrebiteľa.

Odvolateľ v podanom odvolaní ani nerozporuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len do
Žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi telekomunikačnej služby nebolo preukázateľne umožnené po náležitom poučení zvážiť
voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany

(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z

29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

Návrhuoprávnenéhonapripusteniedovolaniaprotitomutorozhodnutiuodvolacísúdnevyhovel,nakoľko
je toho názoru, že v danej právnej veci nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.