Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114224092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická

7434/147, zast: Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25,
proti odporcovi: Y. K., nar. X.XX.XXXX, bytom B., U. X/X, o zaplatenie 1.684,30 eura s príslušenstvom,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 8.8.2014 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.684,30
eura, úroku z z omeškania vo výške 291,13 eura a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1.6.84,30 eura od 2.8.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,

že uzatvoril s odporcom Úverovú zmluvu dňa 26.9.2005 a súčasne aj Zmluvu o revolvingovom úvere.
Odporca prostredníctvom karty čerpal revolvingový úver vo výške 3.753,30 eura a vrátil len čiastku
1.441,81 eura, bol v omeškaní so splácaním záväzku a dňa 26.7.2012 bol vyzvaný k splateniu celého
zostatku úveru vo výške 1.723,91 eura. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 1.441,81 eura, čo je dlžná
istina, zo sumy 2,29 eura a 8,94 eura , čo sú poplatky za výpis z úverového účtu a za výber z automatu,
zo sumy 8,01 eura, čo je úrok, zo sumy 223,25 eura, čo je úrok za hotovostné transakcie.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že celá záležitosť sa odohrala dávno, úver bol braný na nákup postele.

Dlho sa to splácalo, po rozvode nastali problémy, stratil aj zamestnanie. Pri braní tohto úveru mu dali aj
kartu, vysvetlené mu to bolo tak, že na karte si bude šetriť peniaze a že potom si ich bude môcť vybrať,
že sa tam platí aj úrok, ale sumy a čísla si už nepamätal. Vyberal sumu aká tam bola, akú si mohol
vybrať a potom to splácal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s obsahom spisu a to
návrhom,výpisomzobchodnéhoregistranavrhovateľa,úverovouzmluvouzodňa26.9.2005, úverovými
zmluvnýmipodmienkami,ochranoukarty,sadzobníkompoplatkovaúrokov,výzvounazaplateniecelého
úveru zo dňa 26.7.2012, poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad a zistil tento

skutkový a právny stav:Navrhovateľ uzatvoril dňa 26.9.2005 s odporcom Úverovú zmluvu č. 3509181098 a poskytol mu úver
vo výške 9.360.-Sk = 310,70 eura na nákup spotrebného tovaru, ktorého predajná cena bola 10.400.-
Sk, pričom odporca zaplatil v hotovosti 1.040.-Sk. Odporca sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 20

splátkach po 561.-Sk = 18,62 eura, počnúc prvou splátkou 20.102005. RPMN bolo dojednané vo výške
11,60 %. Konečná výška úveru bola 11.220.-Sk = 372,43 eura. Uvedené splátky odporca všetky zaplatil.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky zmluvy.

V rámci zmluvy mal odporca uzavrieť aj zmluvu o revolvingovom úvere a to v texte v bode 5,
navrhovateľ mu poskytol kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 30.000 .-Sk = 995,81 eura a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1.200.-Sk = 39,83 eura. Podľa navrhovateľa k

uzavretiu revolvingovej zmluvy došlo podpisom úverovej zmluvy, k účinnosti aktiváciou kreditnej karty
a následným prvým čerpaním peňažných prostriedkov. Odporca prostredníctvom kreditne karty čerpal
finančné prostriedky, z návrhu ako aj z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporca čerpal
úver vo výške 3.753,30 eura, odporca si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej
úverovej zmluvy, dostal sa do omeškania so splátkami, výzvou zo dňa 26.7.2012 bol odporca vyzvaný

k splateniu celého dlhu vo výške 1.723,91 eura a to z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania so
splatením splátok.

Z výpisu z účtu vyplýva, že odporca z celkovej čerpanej sumy 3.753.30 eura, uhradil sumu 2.311,49
eura na istine, 1.577,74 eura na úrokoch, 167,17 eura na poplatkoch za výber z automatu, 90,89 eura
na poplatkoch za výpis z účtu, celkovo tak uhradil sumu 4.147,29 eura.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.975,43 eura, ktorá pozostáva zo sumy
291,13 eura titulom úroku z omeškania, zo sumy 1.441,81 eura titulom dlžnej istiny, zo sumy 2,29 eura
titulom poplatky za výber z automatu, zo sumy 8,94 eura titulom poplatku za výpis z úverového účtu,
zo sumy 8,01 eura titulom úroku, zo sumy 223,25 eura titulom úroku za hotovostné transakcie.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vi?as Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľapred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme,

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999
účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že

práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v
zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010

zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v
Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu
účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch
sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je
občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny

vzťah účastníkov posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované
a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré

nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči
neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené, tak ako je tomu v súčasnosti.

Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi nároky vzniknuté z uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 26.9.2005, a to konkrétne nárok na zaplatenie

sumy1.684,30euraspríslušenstvom.Zvyššieuvádzanéhoskutkovéhovymedzenianávrhutakvyplýva,
že navrhovateľ si uplatňuje žalované plnenie, na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa
príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona
č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý
bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, ktorým bolo získanie úveru na nákup nábytku . Ako totiž
vyplýva z danej predtlače úverovej zmluvy, sa konajúca osoba - odporca súčasne jedným a tým istým

podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného
právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca získať úver na zakúpenie
spotrebného tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom,
nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti
iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby -

spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu
(spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup tovaru na
úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene
a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už
vopredkalkuluje).Uvedenésatýkavďalšomnepochybneajvôlespotrebiteľabyťviazanýustanoveniami
úverových podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na

to, že podpisom zmluvy odporca prehlásil, že sa oboznámil s úverovými podmienkami a súhlasí s nimi.

Keďže zmluva o úvere sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru, spotrebiteľ zaiste nemá
vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou úverových podmienok týkajúcou sa práve
revolvingového úveru (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu
možnosť oboznámiť so znením uvedených úverových podmienok pri kúpe tovaru a taktiež súčasne

pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej
terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu
s časťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí
takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu v časti revolvingového úveru, ako neplatný s poukazom na
ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tomto nemôže nič zmeniť ani to, že odporca

aktivoval kartu a vyberal z bankomatu peniaze.

Súd sa samostatne zaoberal aj vyhotovením zmluvy účastníkov o revolvingovom úvere. Úverové
zmluvné podmienky boli písané bežne nečitateľným, veľmi drobným písmom, ktoré navodzovali dojem,
že išlo o menej relevantný obsah, ktorý nie je v rámci zmluvných dojednaní účastníkov podstatný
(nález Ústavního soudu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009). Len sotva by súd

uveril, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy môže priemerný spotrebiteľ náležite vyhodnotiť rozsiahle
zmluvné podmienky písané veľmi malým písmom (rozsudok KS v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn.
6Co 95/2010). Pre samotný súd boli úverové podmienky ťažko nečitateľné. Ustanovenia o zmluve o
revolvingovom úvere sú uvádzané v hlave 8 a nasl. úverových podmienok. Podpisom zmluvy o úvere
odporca podpísal aj absolútne iný právny vzťah, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Takýto postup

súd kvalifikoval ako nekalú obchodnú praktiku. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej
písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami,
ktoré vyžaduje § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001, nebola dodržaná predpísaná forma a preto je neplatná.
(rozsudok Krajského súdu Košice č.k. 3Cob/123/2010-110 zo dňa 17.02.2011). Následný súhlas
navrhovateľa s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje

dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani výšku úroku z omeškania, ani ustanovenia o zmluvnej
pokute, či o poplatkoch. K dohode strán o uvedených nárokoch nedošlo ani následným čerpaním
finančných prostriedkov odporcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval ustanovenia
zmluvy o revolvingovom úvere za neprijateľnú obchodnú podmienku, pre ktorú je neplatná celá zmluva
o revolvingovom úvere. K písomnej zmluve medzi účastníkmi o revolvingovom úvere nedošlo. Súd má

v ďalšom za to, že uvedený postup navrhovateľa sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať
aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. V zmysle ust.
§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej
formy, ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom

úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ si vzhľadom na neplatnosť zmluvy, o ktorú svoj nárok opieral, mohol uplatňovať svoje
nároky voči odporcovi iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporca čerpal hotovosť 3.753,30 eura,zaplatil sumu 4.147,29 eura, teda viac ako mu bolo navrhovateľom poskytnuté a preto nie je povinný
navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť navrhovateľovi už žiadnu ďalšiu
sumu, pretože s poukazom na § 456 OZ, podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí

vydať tomu, na úkor koho sa získal a s poukazom na § 458 ods. 1 OZ podľa ktorého sa musí vydať
všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo, na strane odporcu nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu. Odporcazískalfinančnéprostriedkyplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu, atozneplatnej
revolvingovej zmluvy a tieto finančné prostriedky navrhovateľovi už vrátil, preto súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému
odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.