Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jozef Mačej
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712200804.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a. s., Prievozská
6/A, Bratislava, IČO: 35697270, zast. advokátom: Mgr. Martin Katriak, Dr. Vladimíra Clementisa 10,
Bratislava, proti žalovanému: D. E., nar. XX. K. XXXX, bytom M. U. XXXX/XX, T., o 1.144,33 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 17. júla 2012 č. k.
1C/24/2012-97, 2712200804 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
304,82 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 9. 7. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, II. konanie v časti týkajúcej sa sumy 372,15 eur s príslušenstvom zastavil, III.
vo zvyšku žalobu zamietol a IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne podľa § 3 ods. 3 ZoOS (zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnení), § 52, § 53a, § 54, § 517 ods. 1, 2, § 544 O. z.
(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), § 42 ods. 1
písm. a/, ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 1, ods. 5 písm. b/ ZoEK (zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnení), keď z vykonaného dokazovania vyvodil právny
záver, že medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah titulom uzavretých spotrebiteľských zmlúv
o pripojení a dodatkov k zmluvám. Boli v nich dohodnuté podmienky, pričom boli dohodnuté platne.
Žalovaný nezaplatením splatných faktúr za hovorné porušil dohodnuté podmienky zmlúv, čo malo
za následok, že žalobkyňa mu zaslala výzvu na dodatočné plnenie. V dôsledku zrušenia zmlúv pre
správanie sa žalovaného, vznikla mu povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za služby poskytované
žalobkyňou. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb 304,82 eur. Od
fakturovanej ceny a uplatnenej sumy v žalobe po čiastočnom späťvzatí (v sume 7,- eur) 307,48 eur
súd prvého stupňa odpočítal sumu 2,66 eur fakturovanú ako upomienku s tým, že takáto podmienka
síce bola medzi účastníkmi dohodnutá, ale jedná sa o neprijateľnú podmienku, keď na poplatok za
upomienku niet žiadneho zákonného nároku a nemôže patriť veriteľovi, ktorý si uplatňuje paušálnu
náhradu ujmy za omeškanie. V tejto časti preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. Čo sa týka
uplatnenej (i keď zníženej) zmluvnej pokuty poukázal súd prvého stupňa na rozsudkom Okresného
súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, v zmysle ktorých bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V prejednávanej veci sa jedná o formulárovú spotrebiteľskú, resp.typovú zmluvu v predtlačenom formulári, s ktorou mal síce žalovaný možnosť sa oboznámiť, ale
nemal možnosť meniť obsah dojednaných zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa preto preskúmal
dojednanú podmienku v časti dohodnutej zmluvnej pokuty v čl. 2 bod. 2.5, keď sa účastníci dohodli, že
ak žalovaný poruší niektorú z povinností podľa dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške
497,91 eur a 331,34 eur. Dojednaná zmluvná pokuta však je neprijateľnou podmienkou, o ktorej bolo
už rozhodnuté, teda je podmienkou absolútne neplatnou. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu dňom nasledujúcim po dátume, kedy mu žalobkyňa dodatočne poskytla možnosť na
zaplatenie žalovanej sumy. Súd prvého stupňa nemohol posúdiť nárok žalobkyne ako nárok na náhradu
škody, pretože žalobkyňa nepreukázala splnenie zodpovednostných predpokladov (porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, zavinenie a príčinná súvislosť). O trovách konania rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď v časti zastavenia konania žalobkyňa zavinila,
že konanie bolo zastavené a v časti priznania plnenia žalovanému mala žalobkyňa pomerný úspech
(priznaná suma 304,82 eur a zamietnutá suma 467,36 eur), a preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby a nepriznania žalobkyni náhradu trov konania podala
odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrhu v rozsahu podaného odvolania vyhovie alebo podľa §
221 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania vo výške 82,85 eur v prípade zmeny
napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci z dôvodu, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasila s názorom o právnej záväznosti skoršieho rozhodnutia
iného súdu, ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť všetkých zmluvných dojednaní žalobkyne o zmluvnej
pokute pre obdobné prípady, pričom súd vychádza pritom z ustanovenia § 53a O. z. Ide o kogentnú
zakazujúcu normu hmotného práva, kde je rozširujúci výklad a analógia vylúčená. Nerovnováhu z
právach a povinnostiach zmluvných strán je potrebné skúmať s ohľadom na všetky skutkové okolnosti
konkrétneho prípadu pri uzatváraní zmluvy. Absolútna neplatnosť musí byť daná od začiatku zmluvného
vzťahu, nemôže nastať neskôr. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal okolnosťami, za ktorých bola
zmluva - Dodatok uzatvorený. Dôvodom uzatvorenia dodatkov bola pre žalovaného možnosť získať za
veľmi výhodnú cenu mobilné telefóny, za ktoré by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel
zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Pre zabezpečenie splnenia podmienok, bola dohodnutá zmluvná pokuta a
jej výška závisela od hodnoty telefónu, ktorý si účastník vybral. Uviedla, že pri posudzovaní podmienky,
ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení
o neprijateľných podmienkach, či už podľa O. z. v spojení s interpretáciou podľa Smernice 93/13 a
podľa judikatúry ESD vylúčená. Vzhľadom na skutkové okolnosti mal žalovaný dostatočnú vyjednávaciu
silu a mohol vplýva na obsah dodatku, aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa nevykonal
dostatočné dokazovanie na to, aby mohol dospieť k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, ani vlastné odvolanie nepodal.
V priebehu odvolacieho konania oznámil svoj vstup do už začatého súdneho konania vedľajší účastník
na strane žalovanej. Súdu navrhol, aby v rámci súdneho prieskumu pristúpil k posúdeniu zmluvnej
podmienky (zmluvná pokuta) z hľadiska okolností pri uzatváraní zmluvy, aby zohľadnil poskytnuté
výhody, ktoré spotrebiteľ získal a v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá zjavne
nevýhodne pre spotrebiteľa navrhol, aby súd pristúpil k jej priznaniu v odôvodnenej výške, resp. k
úplnému zamietnutiu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanieprípustné(§201a§202O.s.p.),postupombeznariadeniaústnehoodvolaciehopojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1C/24/2012 bolo zaplatenie 1.144,33
eur titulom nezaplatenia telekomunikačných služieb žalobkyne. Predmetom odvolacieho konania je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a v časti
náhrady trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod
v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O. s. p., pretože súd zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až
§ 135 O. s. p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, prípadne právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvéhostupňanapodporunímzvolenéhopostupu.Presprávnosť apresvedčivosťodôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa by tak postačovalo i konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvého stupňa, avšak odvolací súd vzhľadom na argumentáciu žalobkyne v
odvolaní k jej námietkam dodáva:
V súlade s názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd pripája k názoru o potrebe podriadenia
predmetných Zmlúv o pripojení (z 21. januára 2005, 10. septembra 2004 a 13. augusta 2005) a
Dodatkov k Zmluvám o pripojení - č. zmluvy A1728779 a A1981647 pod právnu úpravu spotrebiteľských
zmlúv v zmysle O. z. a zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z. z.). Ustanovenie § 53
O. z. výslovne zakazuje, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto neprijateľné
podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Zmluvné dojednanie (podľa bodu 2.5 Dodatku k zmluve
o pripojení), podľa ktorého v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.2
je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 497,41 eur, resp. 331,34 eur, je dojednaním,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov záväzkového vzťahu v
neprospech žalovaného, a preto je v zmysle ustanovení O. z. neplatné, keď zmluvná pokuta
dohodnutá v takejto výške je zjavne neprimeraná. Vo zvyšku odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvého stupňa vyporiadal so všetkými skutkovými i právnymi
otázkami a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil.Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti (výrok III.) podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Správnym bolo i
rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania (výrok IV.), keď súd prvého stupňa postupoval
podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
O náhrade trov odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že
by mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.