Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213285
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813213285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, CHE-100.023.266,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: Y. F., nar.
XX.X.XXXX, toho času bytom XX. St. F. C., C., U. F., post code C 8EE, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, a to: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie IČO 42362962 so
sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká
36, Bratislava, o zaplatenie 300, eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške
65,88 eur z titulu trov právneho zastúpenia, a to na účet zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
odporcu JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Bratislava, Zámocká 36, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO 35 925 922 sa podaným návrhom
doručeným súdu 18.6.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia 300,- eur s odôvodnením, že na základe
zmluvy o úvere z 20.6.2006 bol odporcovi poskytnutý úver na financovanie osobného motorového

vozidla zn. Renault Thalia 1,4 Prestige vo výške 300,- eur. Odporca porušil ustanovenia bodu 4.17
VOP zmluvy o úvere, a to splácať splátky v stanovenej výške podľa splátkového kalendára, na základe
čoho spoločnosť Ge Money, a.s. vypovedala zmluvu 19.12.2009. Vymáhaná istina pozostáva z istiny
úveru vo výške 0,01 eur a z poplatkov vo výške 299,99 eur. Uviedol, že 27.9.2012 navrhovateľ ako
postupník uzavrel so spoločnosťou GE Money, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávky, čo bolo oznámené
odporcovi listom z 26.10.2012. Na základe toho navrhol podanému návrhu vyhovieť a priznať náhradu
trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 18,- eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške

78,50 eur vrátane DPH.
Odporca sa k návrhu vyjadril v podaní z 20.6.2014. Uviedol, že predmetný úver určitý čas platil
riadne a včas. Zmluvu z 20.6.2006 považuje za spotrebiteľskú zmluvu, keďže nikdy nepodnikal a
nevykonávalžiadnuobchodnúčinnosťapriuzatvorenízmluvyvystupovallenakofyzickáosoba.Uviedol,
že namieta premlčanie vymáhanej pohľadávky, keďže zmluva bola vypovedaná 19.12.2009, na základe
čoho trojročná premlčacia lehota uplynula 19.12.2012. Bod zmluvy 10.6. VOP, ktorým bola predĺžená
premlčacia lehota na 10 rokov, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne

neplatná. Vyúčtovanie úverovej zmluvy z 19.11.2009 považuje za nezrozumiteľné a nejednoznačné.
Poukázal na to, že vo vyúčtovaní si spol GE Money uplatňovala voči nemu 1012,14 eur, pričom v
návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca pohľadávku do dnešného dňa neuhradil ani čiastočne, pričomv samotnom návrhu žiada priznať len sumu 300,- eur, preto navrhol podaný návrh zamietnuť a vo veci
rozhodnúť bez jeho prítomnosti z dôvodu, že v súčasnosti žije a pracuje v Anglicku.
Na základe návrhu pôvodného navrhovateľa z 20.6.2014 súd pripustil zmenu účastníkov konania na

strane navrhovateľa, a to na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG z dôvodu uzavretej zmluvy o
postúpení pohľadávok z 31.1.2014, a to uznesením 16C 8/2014-78 z 1.7.2014.
V písomnom podaní z 19.11.2014 zástupca navrhovateľa uviedol, že v danom prípade vymáhaná
pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť úveru, ktorý odporca neplatil riadne a včas, v dôsledku čoho
došlo k predčasnému ukončeniu úverového vzťahu. Odporca svoj dlh z titulu nesplateného úveru uznal

čo do dôvodu i výšky v písomnej splátkovej dohode o uznaní dlhu s poskytnutím platobných výhod.
Preto s poukazom na uvedené navrhol podanému návrhu vyhovieť, ako i priznať náhradu trov konania
v celkovej výške 118,03 eur vrátane DPH.
Písomným podaním z 4.11.2014 doručeným súdu 10.11.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník
na strane odporcu, a to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, ktorý sa k veci
vyjadril v podaní z 12.12.2014. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a

neobstojíargumentnavrhovateľa,ženaprávnyvzťahsaaplikujevýhradneObchodnýzákonník.Uviedol,
že zmluva je neprehľadná a podľa neho neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebit.
úveroch, na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež v konaní vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku. Uviedol, že v tomto prípade je irelevantné, či žalobca úver
zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie premlčacej doby začína plynúť už od okamihu možnosti uplatnenia

veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu. Poukázal na to, že navrhovateľ požaduje splátky úveru
splatné v období december 2009, kedy bola zmluva ukončená, pričom žaloba bola podaná na súd
až 18.6.2013, preto navrhol podaný návrhu zamietnuť, ako i priznať náhradu trov konania z titulu trov
právneho zastúpenia spolu vo výške 65,88 eur. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na stanovenom
termíne pojednávania.

Vedľajší účastník v podaní 12.12.2014 oznámil súdu, že dohodu o uznaní záväzku v danom prípade
považujezaneplatnú,atozdôvodu,žezneniedohodyouzavretísplátkovéhokalendáramalnavrhovateľ
vopred pripravené, kde bolo i vyhlásenie o uznaní záväzku, ktoré konanie dodávateľa je v rozpore s
dobrým mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
využitím mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, keď odporca

zrejme nemal vôbec vedomosť ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Úmyslom navrhovateľa teda bolo
zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa, čo
možno považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle cit. § 8 ods. cit. zákona, ktoré konanie je v
rozpore s dobrými mravmi, v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka a teda predmetný úkon je neplatný v
zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto trval na vznesenej námietke premlčania. Taktiež poukázal na to,

že žalobu je potrebné zamietnuť i z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, keďže
zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol pohľadávku, je neplatná.
Postúpenie pohľadávky až na postupníka so sídlom vo Švajčiarsku objektívne znamená minimálne
sťaženie garancie žalovaného, nebezpečenstvo, že spotrebiteľ tento prevod odradí od uplatňovania si
svojho práva od subjektu so sídlom na takomto mieste, výkon práv právneho predchodcu navrhovateľa

sa prieči dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka a samotná zmluva o postúpení je potom
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zákonníka. Preto navrhol návrh v celom rozsahu
zamietnuť, ako i priznať trovy konania spolu vo výške 99,17 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 8/2014, a to zmluvou
o úvere na nákup vozidla a záložnou zmluvou z 20.6.2006, výpisom z OR pôvodného navrhovateľa,

rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, všeob. obch. podmienkami zmluvy o úvere 4/2006,
oznámením o postúpení pohľadávky, vyúčtovaním úverovej zmluvy z dôvodu predčasného ukončenia z
19.11.2009, listom pôvodného veriteľa GE Money, a.s. z č.l. 35 strana druhá, dohodou o uznaní dlhu z
2.3.2010, výzvou pôvodného veriteľa GE Money z 17.3.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o úvere na nákup vozidla a záložnej zmluvy č. 608260 z 20.6.2006 mal súd preukázané, že

uvedenou zmluvou spoločnosť GE Money, a.s. poskytla odporcovi úver vo výške 99.000,- Sk, ktorý úver
sa odporca zaviazal splácať v splátkach vo výške 4201,20 Sk pri počte mesačných splátok 60 s tým, že
prvá splátka je splatná 20.7.2006 vždy do 20. dňa v mesiaci, posledná splátka splatná 20.6.2011, pričom
RPMN sa dohodla vo výške 15,80%. Súčasťou úverovej zmluvy pod bodom 4 bola záložná zmluva na
osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia 1,4 Prestige. Súčasťou zmluvy pod bodom 6 bolo i havarijné

poistenie poistiteľa - Česká poisťovňa Slovensko, a.s. na poistnú čiastku 249.000,- Sk.
Z listu z 19.11.2009 / č.l. 35 str.2/, ktorého súčasťou je príloha č. 1 vyúčtovanie úverovej zmluvy
č. 608260 z 19.11.2009 /č.l. 35 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste spoločnosť GE
Money, zaslala odporcovi výsledné vyúčtovanie po ukončení úverovej zmluvy č. 608260 podľa článku7 VOP zmluvy o úvere s tým, aby odporca dlžnú sumu v zmysle vyúčtovania uhradil do 19.12.2009. Z
vyúčtovania úverovej zmluvy vyplýva, že nesplatená istina k dátumu 6.8.2009 predstavovala 1910,74
eur, doúčtovaný úrok 29,98 eur, dorovnanie havarijného poistenia 25,49 eur, teda spolu 1966,21 eur,

výnos z predaja vozidla 2150,- eur, administratívne náklady na ukončenie zmluvy 16,60 eur, náklady
spojené s ukončením fixácie zdrojov 63,49 eur a náklady spojené s predčasným ukončením podľa
všeobecných zmluvných podmienok 481,55 eur , na základe čoho medzisúčet uvedeného potom
predstavoval 377,85 eur, dlžné splátky 68,35 eur, dlhy ostatné 565,94 eur a spolu dlžná suma 1012,14
eur.

Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.9.2012 mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou
spoločnosť GE Money, a.s. ako postupca postúpil na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. ako
postupníka pohľadávky špecifikované pod bodom 1.1 zmluvy, pričom z prílohy č. 1 k rámcovej zmluve /
č.l. 21 spisu/ vyplýva, že predmetom postúpenia bol dlh vo výške 300, -eur, na základe zmluvy 608260.
Z listu z 5.10.2012 mal súd preukázané, že spoločnosť GE Money, a.s. zaslala odporcovi oznámenie o
postúpení pohľadávky na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o..

Zo zmluvy o postúpení z 31.1.2014 mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou spoločnosť Profidebt
Slovakia, s.r.o. postúpila na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG /ako nadobúdateľa/ pohľadávky
uvedené v článku I uvedenej zmluvy a predmetom postúpenia bola i pohľadávka k 29.1.2014 vo výške
300,- eur, na základe úverovej zmluvy z 20.6.2006 č.608260, teda vymáhaná v tomto konaní.
Z dohody o uznaní dlhu uzavretej medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou GE Money, a.s. ako

veriteľom z 4.3.2010 mal súd preukázané, že v uvedený deň menovaní uzavreli dohodu, v ktorej odporca
celkovú dlžnú pohľadávku vo výške 901,45 eur, a to z titulu vyúčtovania pri mimoriadnom ukončení
úverovej zmluvy č. 608260 uznal čo do dôvodu i výšky a uvedený dlh sa zaviazal uhradiť v 11 splátkach
po 75,- eur, jednu splátku po 76,45 eur, vždy k 20.dňu v mesiaci, počnúc 20.3.2010 s tým, že prvá
splátka bude uhradená najneskôr do 20.3.2010. V bode VII sa dohodlo, že v prípade omeškania s

úhradou jednotlivej splátky dlhšou než 15 dní bez zavinenia veriteľa, je veriteľ oprávnený požadovať
celé zaplatenie zostávajúcej dlžnej pohľadávky vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty naraz.
Zlistuz17.3.2011malsúdpreukázané,žeuvedenýmlistombolaveriteľomGEMoneyzaslanáodporcovi
druhá upomienka, ktorou mu bolo oznámené, že opakovane porušil svoje povinnosti z uvedenej
splátkovej dohody, čím stratil výhody splátok, preto požadovali úhradu celého dlhu vo výške 300,- eur

najneskôr do 31.3.2011.
Odporca sa k predloženej dohode o uznaní dlhu z 4.3.2010 vyjadril v písomnom podaní z 10.3.2015.
Uviedol, že uzavretiu dohody o uznaní dlhu z 4.3.2010 predchádzali viaceré telefonáty s pôvodným
veriteľom, ktorý ho viackrát dôrazne upozorňoval, že ak nepodpíše dohodu o uznaní dlh, budú svoj nárok
uplatňovať cestou exekútora. Pred podpisom dohody sa viackrát snažil zistiť, z čoho predmetný dlh vo

výške901,45eurpozostávaaakobolizapočítanéjednotlivéúhradyavýnospredajamotorovéhovozidla,
na uvedené otázky nikdy nedostal odpoveď. Vyúčtovanie úverovej zmluvy z dôvodu predčasného
ukončenia mu nikdy nebolo doručené, až po začatí tohto konania. Dohodu o uznaní dlhu podpísal
po tom, čo nechcel, aby sa proti nemu viedla exekúcia, nevedel, z čoho pozostáva predmetný dlh.
Pri uzatváraní uvedenej dohody nemal možnosť zmeniť jej obsah, nakoľko mu bola predložená na

predtlačenom formulári a pôvodný veriteľ o jej obsahu s ním nechcel debatovať, preto uvedenú dohodu
považuje za neplatnú. Uviedol, že v čase uznania dlhu hlavný záväzok - zmluva o úvere z 20.6.2006
zanikol splnením, a preto nebolo možné uznať dlh, ktorý neexistoval. Uviedol, že o zániku dlhu splnením
svedčí, že výnos z predaja motorového vozidla vo výške 2150,- eur pokryl nesplatenú istinu k 6.8.2009,
doúčtovaný úrok a dorovnanie havarijného poistenia. Jeho preplatok predstavoval 183,79 eur. Ostatné

poplatky a sumy vyúčtované veriteľom považuje za sankcie, ktoré si vyúčtoval na základe neprijateľných
zmluvných podmienok, a ktoré sú podľa § 53 ods. 5 v spojení s § 53 ods. písm. k/ Obč. zákonníka
neplatné. Zároveň uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením vedľ. účastníka.
Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z.,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.
z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podl'a ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebitel'ských úveroch v znení účinnom do
31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebitel'skýmúverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebitel'skom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podl'a ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebitel'skom úvere zmluva, ktorou sa veritel' zaväzuje poskytnúť spotrebitel'ovi
spotrebitel'ský úver a spotrebitel' sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebitel'ským úverom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ
ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po

uznaní.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka v platnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení a s
prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka i samotného odporcu
vznesená námietka premlčania, súd ako prvoradú riešil otázku, či navrhovateľom uplatnený nárok je
premlčaný resp. nie.

V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že na základe uzavretej zmluvy z 20.6.2006 bol poskytnutý
odporcovi úver vo výške 99.000,- Sk, ktorý úver sa zaviazal odporca splácať v mesačných splátkach
po 4201,20 Sk, pri počte mesačných splátok 60 s tým, že prvá splátka je splatná 20.7.2006 a posledná
splátka je splatná 20.6.2011, pri dohodnutej výške RPMN 15,80%. Podľa názoru súdu v danom prípade

predmetnú zmluvu je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, považovať za spotrebiteľský úver a zároveň za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a ods. 1,2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
platnom v čase uzavretia uvedenej zmluvy, pričom platí, že na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je
potrebné použiť ustanovenia Obč. zákonníka / § 54 cit. zákona/ a tým je i ustanovenie o premlčaní. Preto

sa spravuje premlčanie takéhoto dlhu podľa názoru súdu v danom prípade Občianskym zákonníkom.
Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.9.2012
a zmluvou o postúpení z 31.1.2014. Z uvedenej zmluvy o úvere vyplýva, že posledná splátka v
zmysle zmluvy bola splatná 20.6.2011. Z listu z 19.11.2009 od pôvodného veriteľa ako i z písomného
vyjadrenia odporcu nesporne vyplýva, že v danom prípade došlo v zmysle článku 7. VOP zmluvy o

úvere k predčasnému ukončeniu zmluvy, pričom uvedeným listom z 19.11.2009 bol zároveň vyzvaný
na splatenie dlhu z titulu vyúčtovania úverovej zmluvy do 19.11.2009. Dlh z titulu vyúčtovania úverovej
zmluvy bol potom splatný 19.12.2009. Keďže žaloba na súd v predmetnej veci bola doručená súdu až
dňa 18.6.2013, súd zastáva názor, že navrhovateľom uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný,
keďže návrh bol podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč. zákonníka.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že v danom prípade pôvodný veriteľ s odporcom uzavrel
i dohodu o uznaní dlhu 4.3.2010, č.l. 91 spisu. V súvislosti s ňou je potrebné uviesť, že odporca vo
svojom písomnom vyjadrení uviedol, že uzavretiu uvedenej dohody predchádzali viaceré telefonáty s
pôvodným veriteľom, ktorý ho viackrát dôrazne upozorňoval, že ak nepodpíše dohodu o uznaní dlhu,

bude svoj nárok uplatňovať cestou exekútora. Dohodu o uznaní dlhu podpísal potom, čo nechcel, aby
sa proti nemu viedla exekúcia, napriek tomu, že nevedel, z čoho pozostáva dlh uvedený v dohode.
Pri uzatváraní uvedenej dohody nemal možnosť zmeniť jej obsah, keďže mu bola predložená na
predtlačenom formulári a pôvodný veriteľ o jej obsahu s ním nechcel komunikovať

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval uvedenú dohodu o uznaní dlhu za absolútne neplatný
právny úkon i pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že z iniciatívy
navrhovateľa bol vyhľadaný odporca, ktorý napriek požiadavkám nebol informovaný o tom, z čoho
pozostáva pohľadávka, ktorá bola predmetom uznania dlhu vo výške 901,45 eur. Z vyjadrenia odporcuvyplýva, že uvedená dohoda mu bola doručená na predtlačenom formulári, pričom nemal v žiadnom
prípade možnosť ovplyvniť jej obsah, pôvodný veriteľ mu hrozil exekúciou, na základe čoho súd hodnotí
uvedený postup pôvodného veriteľa ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 Zák.č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uzatvorenie tejto dohody je podľa názoru súdu i v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 8 ods. 4 Zák. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti a čestnosti. Na základe toho súd považoval uvedenú dohodu za neplatný právny úkon
jednak pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a zároveň podľa § 8
ods.4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

V tej súvislosti súd dodáva, že i v prípade, keby uvedená dohoda o uznaní dlhu bola platná, uznanie
dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval. V prípade, ak dôjde k uznaniu premlčaného dlhu, v prípade keď dlžník
vedel o uznaní premlčaného dlhu, nemôže sa brániť námietkou premlčania. V prípade, ak dlžník nevedel
o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napríklad že nepoznal ustanovenia o

premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky
má podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší
a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (R. L. a kolektív, Obč zákonníka, komentár a súvisiace
predpisy. V. vydanie Eurounion 2005, 509 s.).

V danom prípade nešlo zo strany odporcu o uznávací prejav premlčaného dlhu, keďže v zmysle vyššie
uvedeného vyúčtovania a na základe výzvy v liste z 19.11.2009 bol dlh z vyúčtovania splatný dňa
19.11.2009 a k uznaniu dlhu došlo v listine z 4.3.2010.

V prípade ak by bolo uvedené uznanie dlhu platné je potrebné uviesť, že odporca sa s poukazom na
vyššie uvedené a na vyúčtovanie v liste z 19.11.2009 bránil i tou skutočnosťou, že dlh v čase uznania ani
neexistoval. Z uvedeného vyúčtovania úverovej zmluvy z 19.11.2009 / č.l. 35 spisu/ skutočne vyplýva, že
nesplatená istina k dátumu 6.8.2009 predstavovala 1910,74 eur, doúčtovaný úrok 29,98 eur, dorovnanie
havarijného poistenia 25,49 eur, dlh teda spolu 1966,21 eur, výnos z predaja vozidla 2150,- eur, na

základe čoho preplatok potom predstavoval 183,79 eur. Následne v ďalšej časti vyúčtovania si pôvodný
veriteľ vyúčtoval poplatok za predčasné ukončenie, a to administratívne náklady na ukončenie zmluvy
16,60 eur, náklady spojené s ukončením fixácie zdrojov 63,49 eur, čo predstavuje spolu 80,09 eur
a ďalej si vyúčtoval náklady s predčasným ukončením podľa všeobecných podmienok 481,55 eur a
dlžné splátky 68,35 eur a dlhy ostatné 565,94 eur. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že neuhradená istina

úveru predstavuje 0,01 eur a poplatky vo výške 299,99 eur, pričom druh žalovaných poplatkov bližšie
nešpecifikoval. V písomnom podaní z 19.11.2014 zástupca navrhovateľa uviedol, že v danom prípade
vymáhaná pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť úveru, ktorú odporca neplatil riadne a včas, v
dôsledku čoho došlo k predčasnému ukončeniu úverového vzťahu. Z vyššie uvedeného vyúčtovania
vyplýva, že nesplatená istina k dátumu 6.8.2009, doúčtovaný úrok a havarijné poistenie predstavovali

spolu 1966,21 eur a uvedený dlh zanikol započítaním z výnosu z predaja vozidla vo výške 2150,-
eur, na základe čoho vznikol ešte preplatok vo výške 183,79 eur, na základe čoho došlo k zániku
dlhu započítaním i z titulu dlžných splátok vo výške 68,35 eur, ktoré sú uvedené v závere uvedeného
vyúčtovania. Dlh v konečnej výške 1012,14 eur uvedený v uvedenom vyúčtovaní teda pozostáva z dlhov
ostatných / teda dlhov uvedených v uvedenom vyúčtovaní ako ostatné bez bližšej špecifikácie / a sčasti z

titulu nákladov spojených s predčasným ukončením zmluvy podľa všeobecných zmluvných podmienok,
ktoré taktiež nie sú nijakým spôsobom bližšie špecifikované.

Preskúmaním doložených VOP súd zistil, že v článku 5 bod 5.1 a 5.2 uvedených VOP je dohodnuté, že
ak je klient v omeškaní so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti, vyplývajúceho

z úverovej zmluvy alebo iných dojednaní medzi veriteľom a klientom, je povinný platiť z nezaplatenej
čiastky úroky z omeškania vo výške 0,2% denne, a to až do dňa úhrady celej dlžnej čiastky. Ďalej je
veriteľ oprávnený klientovi účtovať 100,- Sk za náklady spojené s každou písomnou, telefonickou či
faxovou upomienkou. Podľa bodu 5.2. uvedených VOP, ak je klient v omeškaní so splátkou alebo inou
platbou, a to i jej časťou viac ako 14 dní, ak podstatne poruší zmluvu, je veriteľ oprávnený požadovať

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5000,- Sk, a to vždy za každý jednotlivý prípad / za každé jednotlivé
porušenie povinností/. Toto dojednanie o zaplatenie zmluvnej pokuty súd považuje v danom prípade
za neplatné a za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 54 ods. 1,4 lebo sankcionuje bez ohľadu
na počet omeškaných splátok, ich výšku a dobu omeškania. Takéto dojednanie považuje súd v zmysle§ 544 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka za neplatné a odporujúce spotrebiteľským normám
i z nasledovných dôvodov. Obchodné podmienky v spotrebit. zmluvách majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich veriteľ / dodávateľ/ často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl aj dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a
oktorýchpredpokladá,žepozornostispotrebiteľanajskôruniknú, napríkladrozhodcovskádoložkaalebo
dojednania o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu
poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Taktiež podľa názoru súdu v prípade , keď

je dojednanie o zmluvnej pokute uvedené len vo všeobecných podmienkach, ktoré účastníci zmluvného
vzťahu nepodpíšu, nie je dodržaná ani písomná forma dohody o zmluvnej pokute, tak ako to predpokladá
§ 544 cit. zákona na základe čoho je takýto právny úkon v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatný.

Keďže z uvedených VOP nevyplývajú žiadne iné poplatky v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy

a navrhovateľovi ani pôvodnému veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle vyššie
uvedeného nevznikol, súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že dlh v čase uznania vo výške ako
bola uznaná ani neexistoval, keďže z vyššie uvedeného vyúčtovania jednoznačne vyplýva, že dlh z titulu
poskytnutého úveru a úrokov už zanikol započítaním z výnosov z predaja motorového vozidla, preto súd
podaný návrh navrhovateľa s poukazom na všetko uvedené v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania účastníkov v predmetnej veci súd rozhodol v danej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému účastníkovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, t.j. v danom prípade vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, a to za dva úkony právnej pomoci á 24,90 eur + 2 x režijný paušál á 8,04 eur, t.j. spolu 65,88

eur, ktoré mu je povinný nahradiť navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.