Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 13, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205681
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314205681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,81108Bratislava,IČO:47150513,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému H. E.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. legionárov 5, 08001 Prešov,
IČO: 42343828, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov
č.163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie 494,35 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 75,45 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25%

ročne zo sumy 26,95 eur od 18.5.2011 až do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 18,50 eur, od 18.6.2011
až do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 15,- eur od 18.7.2011 až do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 15,-
eur od 18.8.2011 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie sumy 418,90 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne z
tejto sumy od 18.9.2011 až do zaplatenia.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 91,40 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd p r i p ú š ť a, aby do tohto konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Združenie -
pomoc a ochrana spotrebiteľa POS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343828.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 12.5.2014 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou
navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 494,35 eur so zákonným úrokom z omeškania
nahradiť mu trov konania a trovy právneho zastúpenia, z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté
telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu a následnej zmluvnej pokuty.

V žalobe uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č.XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie

služieb. Na základe predmetnej zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti zmluvy
žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil uskutočňovať a prijímať hlasové
hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v
prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy avšeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to
najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť
za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb.

Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil
v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou
nasledovne: faktúra č.XXXXXXXXX splatná dňa 17.8.2011 v sume 15,-eur, faktúra č.XXXXXXXXXX
splatná dňa 17.9.2011 v sume 418,90 eur, faktúra č.XXXXXXXXXX splatná dňa 17.7.2011 v sume
15,-eur, faktúra č.XXXXXXXXX splatná dňa 17.5.2011 v sume 26,95 eur a faktúra č.XXXXXXXXXX

splatná dňa 17.6.2011 v sume 18,50 eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy
a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil
povinnosti jemu vyplývajúce zo zmluvy v spojení so všeobecnými podmienkami a dlh žalovaného voči
žalobcovi tak predstavuje sumu 494,35 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas
sa žalovaný vo vzťahu ku žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods.2 a nasl. Občianskeho zákonníka
do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných

právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Súd vo veci nerozhodol platobným rozkazom napriek tomu, že o to žalobca vyslovene požiadal, v súlade
s § 172 ods. 9 O.s.p. Uplatnenú výšku pohľadávky a jej príslušenstvo považoval súd za spornú, preto

vo veci nariadil pojednávanie spojené s dokazovaním.

Podaním zo dňa 06.6.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom Nám.
legionárov 5, Prešov, že v zmysle ust. § 93 ods.2, O.s.p. vstupuje do konania na strane žalovaného
ako vedľajší účastník. Nakoľko Združenie „POS“ oznámilo vstup do konania pred 01.01.2015 súd na

pojednávaní konanom dňa 13.3.2015 vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, Združenia -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ pripustil.

V písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2015 vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal žalobu
v časti, v ktorej žalobca uplatňuje zaplatenie zmluvných pokút vo výške 418,90 eur zamietnuť. V

predmetnom konaní ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné ustanovenia, sú neplatné.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uviedol, že do konania
vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného len čo sa týka zmluvných pokút vo výške 418,90
eur, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také za neplatné. Otázka neprijateľnosti a
teda neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak Telekom už bola judikovaná viacerými rozsudkami.
Podľa čl.2 ods.3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Žalobca má zákonom

zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať (§ 53a OZ). Navyše, táto zmluvná
podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, pre jej neurčitosť. Z uvedených dôvodov navrhoval
žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov konania
vo výške 91,40 eur.

Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 13.3.2015 ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol aj bez jeho prítomnosti a to v súlade
so žalobným návrhom a s jeho vyjadreniami.

Žalovaný bol na pojednávanie nariadené na deň 13.3.2015 riadne a včas predvolaný. Na pojednávanie

sa nedostavil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil a o jeho odročenie nepožiadal, preto súd vo veci
konal, vec prejednal a vo veci rozhodol v súlade s ust. § 101 ods.2, O.s.p. v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom najmä
Zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 27.8.2010, čestným vyhlásením zo dňa 27.8.2010, faktúrami,

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 vrátane príslušnej prílohy, písomným vyjadrením
žalobcu, vyjadreniami vedľajšieho účastníka a ostatnými listinami tvoriacimi i.Zo Zmluvy o poskytovaní služby zo dňa 27.8.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. uzatvoril ako poskytovateľ so žalovaným ako účastníkom a nájomcom zmluvu o
poskytovaní služby a nájme KZ, predmetom ktorej bol Magio sat, pričom žalovaný sa za poskytnuté

služby a poskytnutý nájom koncového zariadenia zaviazal platiť cenu nájmu, a to akciovú cenu pri 24-
mesačnej viazanosti.

Faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.5.2011 vyfakturoval právny predchodca žalobcu

žalovanému poplatky za služby Magio a ostatné služby za obdobie od 01.5.2011 do 31.5.2011
v sume 26,95 eur, faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.6.2011 vyfakturoval žalovanému za
poskytnuté služby Magio a ostatné služby sumu 18,50 eur za obdobie od 01.6.2011 do 30.6.2011,
faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.7.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému
pravidelné poplatky za obdobie od 01.7.2011 do 31.7.2011 za služby Magio Sat a za nájom Magio Box-
u spolu v sume 15,-eur a faktúrou č.XXXXXXXXX splatnou dňa 17.8.2011 vyfakturoval žalovanému

poplatky v sume 15,-eur za obdobie od 01.8.2011 do 31.8.2011.

Z faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 03.9.2011 splatnou dňa 17.9.2011 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eur a to sumu 199,-eur Magio Sat
pokutu,jednorazovýpoplatok1MN533EQ,sumu150,-eurpokutaMagioBox1MN533EQ,20,-eurpokuta

za diaľkový ovládač, sumu 19,95 eur pokutu za kartu a sumu 29,95 eur pokutu za ostatné príslušenstvo.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom
collection, s.r.o. ako postupníka.

Podľa § 5 zák. č.610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie

alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného

alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a

divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č.610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom n tarifu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa 27.8.2010 Zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému služby elektronickej komunikácie, servisné a ďalšie služby za znížený mesačnýpaušálny poplatok na dobu 24 mesiacov, pričom žalovaný sa zaviazala za tieto poskytnuté služby
uhrádzať dohodnutú výšku poplatku riadne a v čas.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, boli žalovanému vyfakturované poplatky za využívanie služieb žalobcu
vo výške 75,45 eur a to faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.5.2011 v sume 26,95 eur, faktúrou
č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.6.2011 v sume 18,50 eur, faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa
17.7.2011 v sume 15,-eur a faktúrou č.XXXXXXXXX splatnou dňa 17.8.2011 v sume 15,-eur.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 mal súd za preukázané, že pohľadávka voči
žalovanému bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť BL Telecom collection,
s.r.o..

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola v časti týkajúcej sa

úhradypohľadávkyzaposkytnutéslužbyelektronickejkomunikácievovýške75,45eurpodanádôvodne,
pretože právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému dohodnuté služby Magio Sat a preto súd
uložil žalovanému povinnosť žalobcovi túto sumu uhradiť.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
75,45 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak,
ako si ho uplatnil, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.1,2 Občianskeho

zákonníka a s ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných
povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01.januára 2008 bola neprimeranásankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu

ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých
žalobca, resp. jeho právny predchodca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú
spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria k
spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a
žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.4.1993. Žalovaný v
tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi

v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné dojednanie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so
žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej
zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na
predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si
zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá

obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,

teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Žalobca vôbec nešpecifikoval, ktorú povinnosť žalovaný porušil a za porušenie ktorej konkrétnej
povinnosti mu bolo uložená a vyúčtovaná zmluvná pokuta.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a

inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je
súčasne viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná
pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu poskytnutého zariadenia a v prípade predčasného ukončenia
garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane

ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods.1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat

Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej

povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd

prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je
riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by

neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (č.l 7 Smernice).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnejpovinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V tomto konaní listinnými dôkazmi bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa stal jeho aktívne
legitimovaným účastníkom po preukázanom postúpení pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
zmluvou zo dňa 24.6.2013. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému jednak nesplatenú
cenu za poskytnuté služby vo výške 75,45 eur a zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eur.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods.2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na
posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu v sume 199,-eur Magio Sat pokutu, jednorazový poplatok 1MN533EQ, v sume 150,-eur zmluvnú
pokutu Magio Box 1MN533EQ, v sume 20,-eur zmluvnú pokutu za diaľkový ovládač, v sume 19,95 eur

zmluvnú pokutu za kartu a v sume 29,95 eur zmluvnú pokutu za ostatné príslušenstvo. Takto určená
výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v
prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale
došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z
neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danej veci úspech žalobcu predstavuje 75,45 eur (15,3%) a úspech

žalovaného 418,90 eur (84,70%), t.j. v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému by
patrila náhrada trov konania. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko

vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 418,90 eur. V tejto časti súd žalobu zamietol, teda žalovaný bol úspešný v celom rozsahu
obrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka vychádzal z ust. § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol vedľajším
účastníkom plný úspech.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že najmä
pričinením vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupoval od 06.6.2014, pričom žaloba na začatie
konania bola súdu doručená dňa 12.5.2014, ktorý poukázal na neopodstatnenosť nároku na zmluvnú
pokutu, súd žalobu v tejto časti zamietol. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov

právneho zastúpenia vo výške 91,40 eur, ktoré pozostávajú:

1, zo sumy 59,74 eur, t.j. 2 x tarifná odmena á 29,87 eur (tarifná odmena počítaná zo sumy 418,90 eur) a
to: 1.prevzatie a príprava zastúpenia 07.4.2014, 2.písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 16.02.2015;
2, zo sumy 16,43 eur, t.j. 1 x režijný paušál á 8,04 eur za úkon v roku 2014 a 1 x režijný paušál á 8,39

eur za úkon v roku 2015;
3, zo sumy 15,23 eur, t.j. 20% DPH zo sumy 76,17 eur a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č.655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.