Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/579/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209147
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Levice, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy spolu 7577, 88 eur. Z tejto sumy čiastka 6. 314, 90 eur predstavuje majetkovú škodu
zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 1. 262, 98 eur nemajetkovú ujmu za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom
konaní. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej

lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie

zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa
dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci
subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne

nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. V písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd Nitra uznesením z 18.10.2012 č. k. 11NcC/328/2012 - 10 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť ani jeden
neospravedlnil ( § 101 ods. 2 O. s. p. ). Žalovaný sa k veci písomne vyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
14.02.2014, obsahom exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/675/2010 a zistil tento
skutkový stav :

Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 04.08.2010 súdnemu exekútorovi

JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62 Bratislava návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 1. 797, 89 eur s prísl. voči povinnému V. F..
Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 11771/10. Dňa 12.10.2010 podal súdny exekútor na
príslušný Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd
Topoľčany uznesením zo dňa 27.10.2010 č. k. 8Er/675/2010 - 15 zamietol návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Žalobca svoje odvolanie proti uzneseniu vzal späť, preto odvolací Krajský súd
Nitra uznesením z 28.02.2011 č. k. 15 CoE/486/2010 - 35 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie tak
nadobudlo právoplatnosť 16.11.2010.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá

bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a)
nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( účinného v čase rozhodnom ) súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 82 ods. 1 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný
súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej

lehote, keď konanie začalo 04.08.2010 a súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol až 30.01.2011.

Tvrdenie žalobcu, že súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote je
nedôvodné a nesprávne. Z exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k súdu dňa 12.10.2010 a súd o tomto návrhu rozhodol
uznesením 27.10.2010 t. j. v zákonnej lehote. Exekučné konanie začína na návrh, a teda aj v tejto
predmetnej exekučnej veci súd mohol začať konať až vtedy, keď návrh došiel na súd. Stalo sa tak
12.10.2010 a súd rozhodol 27.10.2010. O tom, kedy došiel návrh exekútora na udelenie poverenia na
súd osvedčujú údaje na prezenčnom
razítku Okresného súdu Topoľčany, z ktorého možno zistiť, že návrh bol prijatý na Okresnom súde

Topoľčany dňa 12.10.2010 o 9, 03 hodine. Bez pochybností je, kedy súd o tejto žiadosti rozhodol,
pretože to vyplýva z uznesenia súdu.

Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal
zákonnosť exekučného titulu, no táto činnosť mu priamo vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a aj exekučný titul, a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Ako z uznesenia Okresného súdu Topoľčany z 27.10.2010
č. k. 8Er/675/2010 - 15 možno zistiť, súd rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keď po

preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave 12.05.2010 sp. zn. SR
03587/10 ktorý, podľa konštatovania exekučného súdu, starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské
riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú
pozornosť nevenoval, a pritom spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej sa vymáha plnenie, obsahuje

celý rad neprijateľných zmluvných podmienok. Súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, zmenkový úrok, sú neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že exekučný súd v ničom nepochybil, keď v exekučnom konaní preskúmal exekučný titul z

hľadiska zákonnosti, vyvodil si právny záver a rozhodol. Je treba ale poukázať na tú skutočnosť, že
aj napriek tomu, že súd preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho zákonnosti, tento proces uskutočnil v
zákonnej lehote, v ktorej vo veci samej aj rozhodol. Tým, že včas zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie však súd rozhodne nezabránil žalobcovi domáhať sa svojej pohľadávky v
občianskom súdnom konaní. Je pravdou, že rozhodcovský rozsudok je nevykonateľný, ide však o paakt,

ktorý nevytvára prekážku veci rozhodnutej. V konečnom dôsledku si uplatnila nárok vo výške 789,
89 eur v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4C/322/2013 spoločnosť CD
Consulting s. r. o. Súd síce nemal k dispozícii uvedený spis, vyplýva to však zo žiadosti Okresného
súdu Topoľčany ( čl. 33 ) o vrátenie exekučného spisu 8Er/675/2010, pripojený k spisu tunajšieho súdu.
Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/
existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval

nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa
má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym
predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej
moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu
stanoveného právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu

úradnému postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup
stanovený právnymi normami.
Keďže súd dospel k tomu právnemu záveru, že exekučný súd postupoval pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle zákona a preto žalobcovi škoda a nemajetkováujma ani nemohla vzniknúť, nezaoberal sa už tým, či žalobcovi skutočne škoda vznikla, aká škoda a v
akej výške a príčinnou súvislosťou. O žiadosti súd rozhodol včas a právne relevantným spôsobom.

Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého
právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady
podania v zmysle § 43 O. s. p. V danej veci neprichádza do úvahy ani skúmanie námietky premlčania
nároku, keďže žaloba bola podaná v lehote. Taktiež pokiaľ ide o absenciu procesu
predbežného prerokovania nároku ( § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má za to, že síce do podania

žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej
lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,

nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.