Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212841
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212841.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na súd dňa 27. 09. 2012 dve žaloby, ktoré boli vedené pod spisovou značkou
12C/173/2012 a 12C/246/2012. V oboch veciach sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody

a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Žaloby odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku
navrholsúdnemuexekútorovivykonaťexekúciuprotidlžníkoviE.Q.,ktorávecjevedenáuexekútorapod
č. X. XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd
rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 30. 01. 2011,
hoci konanie začalo 24. 06. 2009, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby (omeškanie viac ako 585 dní).

Uznesením zo dňa 07. 10. 2013 č. 12C/173/2012-27 súd obe veci spojil na spoločné konanie ďalej
vedené pod spisovou značkou 12C/173/2012, keďže obe veci sa týkajú tých istých účastníkov a právne
a skutkovo spolu súvisia.

V žalobe vo veci 12C/173/2012 ďalej uviedol, že exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania
bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný
súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie
dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je
možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup
exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhejdobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková škoda 2.632,31
eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 526,46 eur (t. j. 20 %
z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd

rozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veci pôvodne vedenej pod spisovou vo veci 12C/246/2012 ďalej uviedol, že z dôvodu nesprávneho
úradného postupu mu postupom súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu

informačného systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by
exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.078,74
eur počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny

ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
povereniavzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú

sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa v oboch veciach (pred spojením) na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žaloby ako
neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď
chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu
nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne

uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu
škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostrednývýrazvovydanomrozhodnutí,nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia

by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným
prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal

jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,
pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splneniezákladnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto
je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu
13Er/323/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci
13Er/323/2009 (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na
tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)

"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať uplatňovanú náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona,
museli by byť splnené kumulatívne tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili
a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkomtvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Zo spisu 13Er/323/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. X. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 24. 06. 2009 bola u exekútora spísaná
zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe dňa 24. 07. 2009 bola podaná
na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako

oprávneného proti povinnému E. Q. pre vymoženie 907,39 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave. Listom zo dňa 04. 08. 2009 súd vyžiadal spisový materiál od Stáleho
rozhodcovského súdu. Keď tento ani na urgenciu zo dňa 17. 09. 2009 nereagoval, uznesením zo dňa 02.
12. 2009 mu bola uložená poriadková pokuta. Stály rozhodcovský súd podal proti uzneseniu odvolanie a
predložil niektoré písomnosti. Súd listom zo dňa 30. 04. 2010 vyžiadal ďalšie písomnosti, a to Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru od Slovenskej rozhodcovskej a. s., ktoré boli súdu zaslané a uznesením zo

dňa 08. 06. 2010 súd odpustil Stálemu rozhodcovskému súdu uloženú poriadkovú pokutu. Uznesením
zo dňa 14. 10. 2010 potom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, lebo dospel k názoru, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve sú aj neprimerané podmienky (§
53 ods. 4 Obč. zák.), rozhodcovský súd priznal rozsudkom aj plnenie právom nedovolené, a keďže nie je
možné oddeliť nedovolené plnenie príp. plnenie rozporné s dobrými mravmi od ostatného vymáhaného

plnenia, musel byť návrh exekútora zamietnutý v plnom rozsahu.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období , teda v znení od 01. 12. 2006 (ďalej len Ex. por.)
"súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola podaná na súd 24. 07. 2009. Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
lehota (ako to vyplýva z vyššie cit. ustanovenia Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie je (lehota je len
na vydanie poverenia), súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných
prieťahov. S prihliadnutím na to, že súd o žiadosti nemohol rozhodnúť bez ďalších písomnosti, ktoré

následne vo veci zadovažoval, nedošlo podľa názoru súdu k zbytočným prieťahom, pokiaľ ide o
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie všetkých náležitostí, posúdenie

exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie
vyžaduje istý čas. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na
základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom
daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žalobca tento nesprávny úradný postup
nepreukázal.

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádza, že konanie začalo dňa 24. 06. 2009 a súd rozhodol až 30. 01. 2011,
teda došlo k omeškaniu viac ako 585dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby
tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody.

Nie je preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi (čo bolo 24. 06. 2009) do podania
žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd, čo bolo 24. 07. 2009
(exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie
poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora
došloknejakémuporušeniupovinnostiatiežnezodpovedáskutočnostitvrdeniežalobcu,žebyožiadosti

bolo rozhodnuté až 30. 01. 2011, keď okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 14. 10. 2010. Nejde teda
v žiadnom prípade o taký časový úsek tvrdených prieťahov exekučného súdu, ako to tvrdí žalobca, teda
tvrdenia v žalobách nezodpovedajú skutočnosti.K tvrdeniu žalobcu, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,

t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie."

Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa
§ 44 ods. 2 Ex. por.

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že

je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v

týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov

v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám
posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu
vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť
vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného
hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že

povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva
do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v
primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o
súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.

Žalobca si uplatnil vo veci 12C/246/2012 (obdobne ako v stovkách obdobných vecí) paušálne náhradu
125,- eur (70,- eur na správu pohľadávky, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a
15,- eur na administratívu), ale ničím nepreukázal, že skutočne mu k takejto škode a práve v tejto
konkrétnej veci, teda v súvislosti s exekučným konaním 13Er/323/2009 došlo, teda neuniesol v tomto
smere dôkazné bremeno.

Súd ďalej poznamenáva, že žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej
(podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov tiež

nepreukázal.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal kumulatívne splnenie základných
podmienok, a to nesprávny úradný postup a existenciu škody (a teda logicky teda nemohol preukázať

ani príčinnú súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom), súd žalobu podľa § 17
ods. 1-3 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy
by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané zákonné podmienky.K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani

na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu

trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal kumulatívne splnenie základných
podmienok, a to nesprávny úradný postup a existenciu škody (a teda logicky teda nemohol preukázať
ani príčinnú súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom), súd žalobu podľa § 17

ods. 1-3 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy
by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané zákonné podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.