Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21P/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205650
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714205650.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

H. I., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky:
K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J. H. X/X, a otca: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobodyvÚstaveprevýkontrestuodňatiaslobodyvIlave,vkonaníonávrhumatkynaurčenievýživného,
takto

r o z h o d o l :

I. Otec Z. I. je povinný platiť matke K. I. výživné na maloletého

H. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa,
podľa osobitného predpisu, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.08.2014.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 28.04.2014, matka žiadala, aby súd zaviazal otca Z. I. platiť na
syna H.Á. I., nar. XX.XX.XXXX výživné v minimálnej výške.

Otec sa k návrhu vyjadril a uviedol, že nesúhlasí s tým, aby na maloletého H. I. výživné platil, pretože
nie je jeho otcom. Uviedol, že otcom maloletého je N. E., nar. XX.XX.XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinami založenými v spise, a spisom Okresného súdu
Martin sp. zn. 9C/99/2009.

Rozsudkom 9C/99/2009-38 zo dňa 15.07.2009 bolo manželstvo rodičov, a to K. I. a Z. I. rozvedené.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2009. Na základe tohto rozhodnutia sa štyri
maloleté deti rodičov, a to S. I., nar. XX.XX.XXXX, maloletá J. I., nar. XX.XX.XXXX, maloletý Z. I., nar.
XX.XX.XXXX, ako aj maloletý H. I., nar. XX.XX.XXXX boli zverení do osobnej starostlivosti matke. Podľa

tohto rozhodnutia je otec Z. I. povinný platiť výživné na maloletého S., J. a Z. v minimálnej výške. O
povinnosti otca platiť výživné na maloletého syna H. súd nerozhodol. V čase tohto rozhodovania súdu
v roku 2009 medzi účastníkmi nebolo sporné, že biologickým otcom maloletého H. I. nie je Z. I.. Otec
vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že mohol podať návrh na zapretie otcovstva. Na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 15.07.2009, matka K. I. vypovedal, že v blízkej budúcnosti mieni podať návrh nazapretie otcovstva Z. I. voči maloletému H. I., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX, teda ešte počas manželstva
účastníkov. Ani jeden z rodičov návrh na zapretie otcovstva nepodal. Takýto návrh nepodal ani maloletý
H. I.. Otec Z. I. je v rodnom liste zapísaný ako otec maloletého H.J..

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1prvávetaZRpriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na

mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú voči deťom vyživovaciu povinnosť, a to až

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Bolo preukázané, že otec Z. I. vykonáva trest odňatia slobody, a preto ho súd na návrh matky zaviazal,
aby na maloletého H. I. platil minimálne výživné, a to vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného predpisu, a to podľa Zákona číslo 601/2003 o

životnom minime.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.07.2014, matka vypovedala a žiadala, aby súd určil vyživovaciu
povinnosť otca voči synovi s účinnosťou od 01.08.2014. Súd tento návrh matky rešpektoval, a otca
zaviazal platiť na syna H. I. minimálne výživné od uvedeného dátumu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„OSP“) a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).