Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/592/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209016
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209016.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, A. XX XXX XXX, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 460, 61 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu 125 eur predstavujúcu náhradu
účelne vynaložených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ( 70
eur správa pohľadávky, 40 eur udržiavanie a správa informačného systému a 15 eur administratívne
spracovávanie textov a urgencií, publikačné výdavky pri vyhotovení urgencií adresovaných súdu,
poštovné a telekomunikačné výdavky ), a sumy 335, 61 eur ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,

porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky
cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ).
V žalobe a na pojednávaní uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi K. O., ktorá vznikla nesplnením jeho záväzku
vyplývajúceho mu zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX
5273/2010. Exekučný súd je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom, hoci konanie začalo 20.05.2010, exekučný súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010 zamietnutím tejto žiadosti.

K písomnému vyjadreniu žalovaného z 31.01.2014, v ktorom, okrem iného žalovaný navrhoval súdu
postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. zaujal stanovisko, že v žalobe pravdivo opísal jemu známe skutočnosti,

označil predmet sporu ako náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, označil spisovú značku
exekučného konania a použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom
sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Keďže nedisponuje súdnym spisom, nemohol takýto
dôkaz predložiť. Neprípustné je prenášať zodpovednosť za nesprávny úradný postup na žalobcu,keďže súd musí konať vo veci aj bez urgencií a sťažností účastníka konania. Sám však vyvinul enormné
úsilie na získanie rozhodnutia, keď žiadal o informáciu o stave konania dňa18.02.2009, 20.05.2009,
20.05.2010, 23.09.2010, 27.09.2010.

Na pojednávaní predložil znalecký posudok číslo 1/2014 vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej
škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 05.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,

odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody,
keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by
sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého
titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne

neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému
súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Vady
podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti, nedoplnil žiadané informácie.
K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia na vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že pred
01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému

ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto
nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na

rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha,
nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež
nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu

škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.
Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti
zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej

ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva
na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj
príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že

žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani
príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na

vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou.Ztohtodôvodupovažuježalobuzaprávneneopodstatnenúažiadajuvcelomrozsahuzamietnuť.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 22.10.2012 č. k . 6NcC/581/2012 - 10 bola právna vec prikázaná na

ďalšie konanie na Okresný súd Levice.Súd konal v neprítomnosti účastníkov. Žalobca vzal termín pojednávania na vedomie a zriekol sa
písomného predvolania, pričom svoju neúčasť neospravedlnil ( § 101 ods. 2 O. s. p. Vo veci bol vypočutý.
Žalovaný neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

Súd sa oboznámil s podanou žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu z 20.03.2014 a žalovaného
z 05.02.2014, so spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/477/2010, listinným dôkazom -
znaleckým posudkom číslo 1/2014 predloženým žalobcom, výsluchom žalobcu a dokazovaním zistil
tento skutkový stav :

Na Okresnom súde Topoľčany sa viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného Pohotovosť s. r. o.
proti povinnému K. O., o vymoženie 662, 52 eur s prísl. pod sp. zn. 8Er/477/2010. Exekučným titulom
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 23.032.2010 sp. zn. SR 01074/10, právoplatný
03.05.2010, vykonateľný 06.05.2010. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi 662, 52 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne od 20.10.2009 do zaplatenia, zákonným

úrokom 6 % ročne od 04.01.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 185, 55 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na súd 15.07.2010.
Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 5273/10. Uznesením Okresného súdu Nitra z

01.10.2010 č. k. 8Er/477/2010 - 9, v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra z 22.12.2010 č. k.
15CoE/404/2010- 25, právoplatné 15.02.2011, bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá z toho podstatného dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala neprijateľné podmienky. Uznesením z 07.03.2011 č. k. 8Er/477/2010 - 30 bolo exekučné
konanie zastavené, právoplatne 24.03.2011.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Okresného súdu Topoľčany v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške spolu 125 eur, ktorá suma predstavuje náhradu
nákladov vynaložených na správu a vymáhanie pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo do rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia a nemajetkovú ujmu 335,
61 eur, ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ).

V žalobnom návrhu, v písomnom vyjadrení z 20.03.2014 a prednesom na pojednávaní žalobca podľa

názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s. p. čoho sa domáha, voči komu a z
akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa domáha z toho dôvodu,
že nerozhodnutím o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote vznikli
žalobcovi v období od doručenia žiadosti do rozhodnutia súdu zbytočné náklady a došlo k porušeniu
práva na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a v primeranom čase zaručenom čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných
slobôd.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda boa
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona ( v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie

poverenia ), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)
Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok ), účinnom v čase dôjdenia žiadosti,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade : d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom v čase od 01.07.2010 do 31.05.2011),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, nakoľko žiadosť o udelenie
poverenia bola k súdu podaná 15.07.2010. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia

samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo
žalovaný taktiež poukázal, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6
mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto
lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie
pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany
oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len

vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti

treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.

Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 15.07.2010 a súd žiadosť zamietol
01.10.2010. Súd je toho právneho názoru, že v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatila 15 dňová lehota na rozhodnutie. Exekučným titulom v danej veci bol

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, čiže rozhodcovský rozsudok, a teda podkladom exekúcie bol
rozhodcovský rozsudok v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V novele Exekučného
poriadku, účinnej od 01.06.2011, sa už do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov
„ čím sa explicitnejšie ujasnilo znenie zákona a vylúčila mylná interpretácia pojmu „ rozhodcovských
komisií „. Komentár k § 44 ods. 2 Exekučného priadku

potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul treba považovať podľa písmena d/. Z
komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2011 o zániku
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby
preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. V Dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada Slovenskej republiky. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval a rozhodol v súlade so zákonom. Súd rozhodoval
v čase, keď zákon neukladal súdu rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej
lehote.

Znalecký posudok číslo 1/2014 predložený žalobcom na pojednávaní nie je opatrený podpisom osoby
alebo subjektu, ktorý ho spracoval, ani dátumom vyhotovenia, preto je pochybnosť o tom, o aký listinný
dôkaz ide. I tak z jeho obsahu nevyplýva, že by žalobcovi vznikla majetková škoda v danej exekučnej
veciaanijejvýška.Ideoakúsiekonomickúštúdiuonákladochžalobcuvynaloženýchnasvojuobchodnú

činnosť. Takýto listinný dôkaz, resp. závery v ňom prijaté, sú pre vytvorenie právneho záveru súdu v
tom - ktorom spore bezpredmetné.Súd žalobu s poukazom na uvedené zamietol, nakoľko má za to, že žalobca nepreukázal, že v
danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej
výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak,

bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle zákona. Doposiaľ
nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď súd o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia rozhodol po uplynutí 15 dňovej lehoty. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným

postupomvzniklažalobcoviškoda,ženesprávnymúradnýmpostupomsúduvzniklažalobcovimajetková
škoda a nemajetková ujma žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. I keď je
súd toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie príslušné zákonné ustanovenia, je treba poukázať aj na tú skutočnosť,
že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba
preukázať, že škoda vznikla, o akú škodu a v akej výške ide, a že je daná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený,
a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s

ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve, a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by
bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda,

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.