Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/547/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233443
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112233443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, D. XX XXX XXX, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava , o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 01.10.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 744, 58 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu 125 eur predstavujúcu náhradu
účelne vynaložených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ( 70
eur správa pohľadávky, 40 eur udržiavanie a správa informačného systému a 15 eur administratívne
spracovávanie textov a urgencií, publikačné výdavky pri vyhotovení urgencií adresovaných súdu,
poštovné a telekomunikačné výdavky ), a sumy 619, 58 eur ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,

porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky
cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ).
V žalobe a na pojednávaní uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi F. J., ktorá vznikla nesplnením jeho záväzku
vyplývajúceho mu zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX
7424/2010. Exekučný súd je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom, hoci konanie začalo 08.06.2010,
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 10.05.2011 zamietnutím tejto žiadosti.

K písomnému stanovisku žalovaného z 10.03.2014, v ktorom, okrem iného žalovaný navrhoval súdu
postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. sa písomne vyjadril tak, že v žalobe pravdivo opísal jemu známe
skutočnosti, označil predmet sporu ako náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, označil spisovú

značku exekučného konania a použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v
ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Keďže nedisponuje súdnym spisom, nemohol
takýto dôkaz predložiť. Neprípustné je prenášať zodpovednosť za nesprávny úradný postup na žalobcu,keďže súd musí konať vo veci aj bez urgencií a sťažností účastníka konania. Sám však vyvinul enormné
úsilie na získanie rozhodnutia, keď žiadal o informáciu o stave konania dňa18.02.2009, 20.05.2009,
20.05.2010, 23.09.2010, 27.09.2010.

Na pojednávaní predložil znalecký posudok číslo 1/2014 z 17.01.2014 vypracovaný vo veci stanovenia
majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 10.03.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,

odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody,
keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by
sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého
titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne

neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému
súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Vady
podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti, nedoplnil žiadané informácie.
K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia na vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že pred
01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému

ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto
nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na

rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha,
nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť

a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca
nepreukázaljednakvznikaanivýškuškody.Namietatiež,žežalobcazjavneopomína,žepriuplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie
je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho
dôvodu žalovaný nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala

poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo
514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda

postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani
príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou.Ztohtodôvodupovažuježalobuzaprávneneopodstatnenúažiadajuvcelomrozsahuzamietnuť.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 19.10.2012 č. k . 8NcC/101/2012 - 14 bola právna vec prikázaná na
ďalšie konanie na Okresný súd Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov. Žalobca vzal termín pojednávania na vedomie a zriekol sa
písomného predvolania, pričom svoju neúčasť neospravedlnil ( § 101 ods. 2 O. s. p. Žalovaný neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.Súd sa oboznámil s podanou žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu z 20.03.2014 a žalovaného z
10.03.2014, so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/526/2010, listinným dôkazom - znaleckým

posudkom číslo 1/2014 predloženým žalobcom, výsluchom žalobcu a dokazovaním zistil tento skutkový
stav :

Na Okresnom súde Nitra sa viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti
povinnému F. J., o vymoženie 944, 97 eur s prísl. pod sp. zn. 23Er/526/2010. Exekučným titulom je

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 14.12.2009 sp. zn. SR 21859/09, právoplatný
04.01.2010, vykonateľný 07.01.2010. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi 1108,97 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne od 26.06.2009 do zaplatenia, zákonným
úrokom 6 % ročne od 30.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 271, 06 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie došla na súd 15.07.2010. Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 7424/10.

Uznesením Okresného súdu Nitra z 17.02.2011 č. k. 23Er/526/2010 - 10, právoplatné 13.05.2011,
bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z toho

podstatného dôvodu, podľa názoru exekučného súdu zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie
rozhodcovského rozsudku je neplatná a preto nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku
zaväzujúceho na plnenie a tým exekučný titul nemohol n nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť.
Uznesením z 15.03.2012 č. k. 23Er/526/2010 - 17 bolo exekučné konanie zastavené.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Okresného súdu Nitra v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške spolu 125 eur, ktorá suma predstavuje náhradu

nákladov vynaložených na správu a vymáhanie pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo do rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia a nemajetkovú ujmu 619,
58 eur, ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie

veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ).

V žalobnom návrhu, v písomnom vyjadrení z 20.03.2014 a prednesom na pojednávaní žalobca podľa
názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s. p. čoho sa domáha, voči komu a

z akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa domáha z toho dôvodu,
že nerozhodnutím o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote vznikli
žalobcovi v období od doručenia žiadosti do rozhodnutia súdu zbytočné náklady a došlo k porušeniu
práva na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a v primeranom čase zaručenom čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných

slobôd.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda boa
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona ( v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie

poverenia ), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)
Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok ), účinnom v čase dôjdenia žiadosti,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade : d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom v čase od 01.07.2010 do 31.05.2011),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, nakoľko žiadosť o udelenie
poverenia bola k súdu podaná 15.07.2010. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia
samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo

žalovaný taktiež poukázal, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6
mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto
lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie
pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany
oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené

práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
skúmať, či

vkomplexeskutočnostíprichádzajúcichdo úvahyakopriamapríčinaškodyexistujeskutočnosť,sktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.

Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 15.07.2010 a súd žiadosť zamietol
17.02.2011. Súd je toho právneho názoru, že v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatila 15 dňová lehota na rozhodnutie. Exekučným titulom v danej veci bol

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, čiže rozhodcovský rozsudok, a teda podkladom exekúcie bol
rozhodcovský rozsudok v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V novele Exekučného
poriadku, účinnej od 01.06.2011, sa už do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov
„ čím sa explicitnejšie ujasnilo znenie zákona a vylúčila mylná interpretácia pojmu „ rozhodcovských
komisií „. Komentár k § 44 ods. 2 Exekučného priadku

potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul treba považovať podľa písmena d/. Z
komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2011 o zániku
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby
preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. V Dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada Slovenskej republiky. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval a rozhodol v súlade so zákonom. Súd rozhodoval
v čase, keď zákon neukladal súdu rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej
lehote.

Znalecký posudok číslo 1/2014 vyhotovený dňa 17.01.2014 predložený žalobcom na pojednávaní treba
považovať za jeden z listinných dôkazov. Z jeho obsahu však nevyplýva, že by žalobcovi vznikla
majetková škoda v danej exekučnej veci a ani jej výška. Ide o akúsi ekonomickú štúdiu o nákladoch
žalobcu vynaložených na svoju obchodnú činnosť. Takýto listinný dôkaz, resp. závery v ňom prijaté, sú

pre vytvorenie právneho záveru súdu v tom - ktorom spore bezpredmetné..

Súd žalobu s poukazom na uvedené zamietol, nakoľko má za to, že žalobca nepreukázal, že v
danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanejvýške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak,
bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle zákona. Doposiaľ nie je

ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol po uplynutí 15 dňovej lehoty. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom
vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a
nemajetková ujma a v akej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. I keď je súd toho právneho

názoru, že v danom prípade neporušil pri
rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie príslušné zákonné ustanovenia,
je treba poukázať aj na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na
náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, o akú škodu a v akej výške ide, a že je daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
vdôsledkutohoskúmať,čivkomplexeskutočnostíprichádzajúcichdoúvahyako(priama)príčinaškody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže
mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve, a len, týmto postupom,

čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by mu v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda,

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.