Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210729
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513210729.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi:
R. H., bytom V. 2, L.,
o zaplatenie 777,17 eur s príslušenstvom a odmenou 2,59 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 777,17 eur s úrokom 6 % ročne z nej od
28.2.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 2,59 eur.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 777,17 eur,
úroku 0,25 % denne zo sumy 777,17 eur od 2.1.2011 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 777,17
eur od 28.2.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,59 eur a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca

24.7.2010 na zmenkovú sumu 777,17 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 2.1.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú
sumu a ani úroky.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu
na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca v určenej lehote na návrh odpovedal, uviedol,

že spoločnosť POHOTOVOSŤ s ním odmietla komunikovať po vynesení rozsudku Okresného súdu
Bratislava V a pohľadávku predala ďalej, čím nie len porušila nariadenie, ale aj navýšila náklady. K
odpovedi pripojil kópiu uznesenia č. k. XXEr XXXX/XXXX-XX, ktoré Okresný súd Bratislava V vydal
dňa 4.10.2012.
Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné,
ale odporca požiadal o ústne pojednávanie. Pojednávanie sa konalo 11.6.2013, odporca sa nedostavil,
neprítomnosť ospravedlnil práceneschopnosťou, ale keďže o odročenie nežiadal, súd vec prejednal v

jeho neprítomnosti. Navrhovateľ na návrhu zotrval, uviedol, že o neochote spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. komunikovať s odporcom nemal vedomosť, nevedel ani o prebiehajúcom exekučnom konaní.
Pooboznámenísasobsahomuznesenia č.k.XXErXXXX/XXXX-XXsúddospelkzáveru,ženavydanie
rozsudku nemá všetky potrebné informácie. Z uznesenia vyplynulo, že pohľadávku z tej istej zmenkysi spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č. k.
SR XXXXX/XX z 30.6.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie 777,17 eur so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne z tejto sumy od 2.1.2011 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6 % ročne z nej od 28.2.2011 do

zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.8.2011 a dňa 4.8.2011 sa stal vykonateľným.
Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP)

V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.
Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci,

ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie
rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky.
Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vykonanie exekúcie, súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. XXEr XXXX/XXXX-XX zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za

neprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluveazaneplatnúpovažovalajdohoduozmenkovomúroku
0,25 % denne. Dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom
nedovolené.
Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XXCoE XXX/
XXXX-XX z 29.5.2013, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 12.6.2013, napadnuté rozhodnutie

potvrdil, ale z iných dôvodov. Mal za to, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v čl. 14 obchodných
podmienok zmluvy o úvere, je neprijateľnou a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou, a keďže
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, je rozhodcovský
rozsudok nulitným právnym aktom.
Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCoE XXX/XXXX-XX z 29.5.2013 a dospel k záveru, že podmienky,
za ktorých môže v tejto veci konať, sú splnené. Ak je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR
XXXXX/XX z 30.6.2011 nulitný právny akt, nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci.
Po doplnení týchto informácií považoval súd podmienky na vydanie rozsudku o pohľadávke za splnené.
Miesto a čas vyhlásenia rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 3 OSP oznámené na úradnej tabuli súdu

dňa 4.7.2013.
Zprvopisuzmenkysúdzistil,žejuodporcavystavilvD.dňa24.júla2010azaviazalsanaradspoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 777,17 eur spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne od 2.1.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“

Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je
neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj
splatnosti platí, že je splatná na videnie.

Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od
dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v
spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie 28.2.2011. Doložka „bez protestu“,
ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne
preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu ( čl. I. § 46 ods. 1 a
2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Odporca netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka na
platenie nebola predložená. Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie

na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty
majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v

úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok.
Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len
na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery
v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či
pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,

ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie
než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadbu zmenkový úrok viacnásobne
prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle
§ 39 OZ za neplatnú.

Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.
Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po
splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1v spojení s

§ 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi,
šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu.
Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 777,17 eur od 2.1.2011 do zaplatenia zamietol a odporcu
zaviazal na zaplatenie zvyšku uplatnenej pohľadávky, t.j. zmenkovej sumy 777,17 eur s úrokom 6 %

ročne z nej od 28.2.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 2,59 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia
rozsudku sumu 2.692 eur (zmenková suma 777,17 eur, odmena 2,59 eur, úrok 6 % ročne zo 777,17
eur od 28.2.2011 do 16.7.2013 v celkovej výške 111,15 eur a úrok 0,25% denne zo sumy 777,17 eur od

2.1.2011do16.7.2013vcelkovejvýške1.801,09eur),akeďževkonanímalvčastizodpovedajúcejsume
1.801,09 eur neúspech (cca 33% uplatneného nároku), má povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi.
Odporca náhradu trov nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie

(článok 15 ods. 1 nariadenia).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..