Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512010310

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2512010310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obžalovanému L. T., pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek

1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa
03.12.2012 sp. zn. 2T/53/2012 na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm.b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný L. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom W. č.

XX/X, V.,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

odo dňa 10.12.2009 do 04.09.2012 v obci V., na W. ulici v rodinnom dome č. XX/X bránil X. T.
v jeho riadnom užívaní napriek tomu, že bola spoluvlastníčkou tohto rodinného domu a to tým, že
opakovane vymenil zámkové vložky a to na vstupnej kovovej bránke na priľahlý pozemok k domu, tak
aj na vstupných dverách do domu, pričom jej odmietal vydať kľúče a na výzvy na vpustenie do domu
nereagoval,

t e d a

neoprávnene bráni oprávnenej osobe v užívaní domu,

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218
odsek 1 Trestného zákona.Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona § 36 písm.j/, § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia

slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1

Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

odo dňa 10.12.2009 až doposiaľ v obci V., na W. ulici v rodinnom dome č. XX/X bránil X. T. v jeho riadnom
užívaní napriek tomu, že bola spoluvlastníčkou tohto rodinného domu a to tým, že opakovane vymenil
zámkové vložky a to na vstupnej kovovej bránke na priľahlý pozemok k domu, tak aj na vstupných
dverách do domu, pričom jej odmietal vydať kľúče a na výzvy na pustenie do domu nereaguje.

Za to mu bol uložený podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm.j/ Trestného zákona, § 38 odsek
3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia

napadnutého rozsudku a následného oslobodenia spod obžaloby.

Vpísomnýchdôvodochodvolaniaprostredníctvomobhajcuuviedol,ženiejemožnéklásťobžalovanému
za vinu, že poškodenej bránil v riadnom užívaní predmetného rodinného domu, ktorý je v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve ako manželov t.č. už rozvedení. Je pravdou, že opakovane vymenil
zámky na vchodových dverách k tomuto domu, avšak nikdy to nebolo úmyselne a z dôvodu aby bránil

poškodenej dostať sa do domu. Každá jedna výmena zámku na vchodových dverách nasledovala
potom, ako bol predchádzajúci zámok zo strany poškodenej alebo tretími osobami na jej podnet a za jej
prítomnosti poškodený a znefunkčnený. Skutočnosť, že po takomto poškodení zámku bol obžalovaný
nútený do dverí vložiť nový zámok, nemôže byť posudzovaná ako bránenie užívaniu. Poškodená
taktiež opakovane po návšteve predmetného rodinného domu, keď sa do neho dostala sama, riadne

za pomoci kľúčov, tento nechávala odomknutý a dokonca s otvorenými dverami do ulice, čím podľa
názoru obžalovaného vyvolávala jeho konanie, ktoré mu je teraz kladené za vinu. Obžalovaný bol k
výmenám zámkov zo strany poškodenej donútený, jej správaním a následnou obavou pred možnosťou
vstupu cudzích osôb do nezabezpečeného rodinného domu a s tým súvisiacou obavou pred páchaním
majetkovej trestnej činnosti cudzími osobami. Toto bolo jeho jediným motívom k výmene zámkov.

V ďalšej časti sa zaoberal naplnením formálnych ako aj materiálnych znakov skutkovej podstaty prečinu
podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona.V tejto súvislosti uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a jednotlivých skutočností, ktoré
dokazovanie prinieslo, možno usúdiť, že naplnenie subjektívnej stránky konaním obžalovaného zastalo
a skončilo maximálne pri samotnej ľahostajnosti voči následkom bez bližšieho uzrozumenia a vôle.

V doplnení písomného odvolania poukázal na to, že ďalšou skutočnosťou, na ktorú chce poukázať,
a ktorá v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku v jeho neprospech ovplyvnila hodnotenie
dôkazov, nakoľko bola zo strany okresného súdu bez ďalšieho preukázania braná za dokázanú, je
tvrdenie svedkov T. V. a H. Q., ktorí tvrdili, že pri návšteve poškodenej v predmetnom dome ich
otec obžalovaného, svedok L. T. st., fyzicky inzultoval. Toto ich tvrdenie preukazuje účelovosť a

nedôveryhodnosť ich výpovedí. Svedok T. je, oproti uvedeným svedkom podstatne starší a tiež jeho
fyzické dispozície sú neporovnateľné oproti uvedeným svedkom. Uvedení svedkovia sú oproti svedkovi
T. st. podstatne vyšší s mohutnejšími postavami a silnejší. Už len z vizuálneho pohľadu na tieto osoby
je nepochybné, že k niečomu takému dôjsť nemohlo. Tiež poukázal na to, že nie je pravdou, že by si
poškodená musela dodávku plynu a elektriny obnoviť na vlastné náklady a v tejto súvislosti predložil
zmluvu o dodávke plynu zo dňa 21.12.2009, ktorá je uzavretá v jeho mene a na základe ktorej bola

zabezpečená dodávka plynu do predmetného domu. Táto zmluva je platná doposiaľ. Z uvedeného teda
vyplýva, že aj v tomto smere poškodená ako aj vyššie uvedení svedkovia nevypovedajú pravdu. Ďalej
poukázal tiež na list zo dňa 05.01.2011, ktorý písal právnej zástupkyni poškodenej JUDr. Galovej, pričom
tentojetiežpotrebnévykladaťvovzťahuksubjektívnejstránkeskutkovejpodstatystíhanéhoprečinuako
aj vo vzťahu k motívu a pohnútke jeho konania. V ďalšej časti odvolania ďalej poukázal na prebiehajúce

občiansko-právne konanie.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, avšak závery správne vykonaného
dokazovania nezohľadnil v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný v priebehu konania spáchanie trestnej činnosti

poprel, na svoju obhajobu uviedol, že poškodená dňa 10.12.2009 opustila spoločnú domácnosť. Neskôr
sa dozvedel, že podala žiadosť o rozvod, pričom sa dohodli, že si zoberie detský nábytok, počítač pre
deti a on si ponechá auto. Zámky na dome vymenil preto, že poškodená tam chodila najmä vtedy, keď
nebol doma a brala si veci zo spoločného majetku, pričom nechala aj otvorené dvere. Kľúče jej chcel
dať ale ona ich odmietla prevziať, preto sa na odovzdaní kľúčov nedohodli.

Na rozdiel od obžalovaného poškodená uviedla, že počas spolužitia sa obžalovaný snažil znemožniť jej
bývanievdome,vypolelektrinu,plyn,povedaljej,žeaktamchcebývať,musísitoísťzaplatiť.Nazáklade
toho prihlásila elektrinu a plyn na svoje meno. Keď bolo nutné volať príslušníkov polície, títo jej poradili
aby opustila spoločnú domácnosť, aby maloleté deti netrpeli. Dňa 10.12.2009 preto odišla k rodičom,
pričom jej obžalovaný nechcel dať žiadne veci. Následne jej poslal správu SMS, že vymenil zámok.

Keď chcela ísť do domu musela to riešiť prostredníctvom polície. Ona sama nemá žiadny problém s
prevzatím kľúčov, riešila to aj s právničkou, avšak obžalovaný nebol ochotný kľúče vydať. Poukázala na
to, že túto možnosť mal aj za prítomnosti polície, avšak sa vyhovoril, že kľúče zabudol.

Vo veci boli vypočutí svedkovia jednak na strane obžalovaného, jednak na strane poškodenej, bol
oboznámený listinný materiál, pričom súd I. stupňa správne posúdil tvrdenie obžalovaného ako

nevieryhodnéasprávnezistilskutkovýstav.Nazákladevykonanéhodokazovaniaajkrajskýsúddospelk
záveru, že tvrdenie obžalovaného, že mal záujem poškodenej kľúče odovzdať, nie je pravdivé. Z obsahu
spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný mal možnosť kľúče odovzdať aj za prítomnosti polície,keď sa však vyhovoril, a taktiež jej mal možnosť tieto odovzdať aj na hlavnom pojednávaní, kde sa opäť
vyhovoril, že kľúče zabudol. Tomuto nasvedčujú aj písomné podania, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný
kľúče poškodenej odovzdať nechcel. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že ani zmluva o dodávke

plynu zo dňa 21.12.2009 nepodporuje tvrdenie obžalovaného, nakoľko táto zmluva bola uzatvorená až
potom, keď sa poškodená z domu dňa 10.12.2009 odsťahovala.

Správne konštatoval súd I. stupňa, že dom v obci V. na W. ulici, kde mal obžalovaný spolu s poškodenou
spoločné bydlisko, bol v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch. To, že sa poškodená z domu pre
nezhody odsťahovala, nebolo dôvodom, aby nemohla spoločný majetok užívať. Z hodnotenia už vyššie

uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný poškodenej bránil v užívaní domu a bránil
jej aj v užívaní ďalšieho majetku, ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Tento stav trval
od 10.12.2009 do 04.09.2012, kedy obžalovaný kľúče poškodenej odovzdal. Súd I. stupňa však túto
skutočnosť v skutkovej vete napadnutého rozsudku nevyjadril. Bolo potrebné ohraničiť páchanie prečinu
obžalovaným a to od 10.12.2009 do 04.09.2012.

V tomto smere preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a upravil skutkovú vetu v zmysle správne

zisteného skutočného stavu veci.

Konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu bytu
alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona.

Pri výmere trestu krajský súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona pričom
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, na

osobuobžalovaného,jehopomeryamožnosťjehonápravy.Vzhľadomnazisteniepoľahčujúcejokolnosti
v zmysle ustanovenia § 36 písm.j/ Trestného zákona obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.