Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 18C/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212219128
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212219128.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto

Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A proti odporcovi: COMPCAR s.r.o., so sídlom v Prešove,
Slovenská 67, IČO: 31706843, zast. JUDr. Ladislavom Tamphaldom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Magurská 8, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho
územia Južné mesto, obec Košice - Juh, okres Košice IV ako parcela č. XXXX/X - ostatné plochy vo
výmere 9056 m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 5687 m2, parcela č. XXXX/X - ostatné
plochy vo výmere 6026 m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 1820 m2, parcela č. XXXX/

X - ostatné plochy vo výmere 2201 m2 a parcela č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 133 m2.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 232,27 € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania doručením tunajšiemu súdu dňa 22.4.2008 žiadal, aby súd
určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Južné
mesto, obec Košice a to pozemkov - parc.č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 9056 m2, parc.č.
XXXX/X - ostané plochy vo výmere 5687 m2, parc.č. XXXX/X - ostané plochy vo výmere 6026 m2,

parc.č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 1820 m2, parc.č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2201
m2, parc.č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 133 m2 a zároveň navrhol, aby súd uložil odporcovi
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca je v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník sporných
nehnuteľností. Uvedené nehnuteľnosti odporca odkúpil od Východoslovenských tehelní š.p. v likvidácií
po predchádzajúcom zápise pozemnoknižných parciel do súboru „C“ katastra nehnuteľností. Pri

preverovaní pôvodných parciel, vedených v pozemkovej knihe na Východoslovenské tehelne š.p.,
navrhovateľ zistil, že Hospodárskou dohodou zo dňa 28.7.1962 boli tieto parcely majetko-právne
vysporiadané v prospech Československého štátu - MsNV Košice pre účely výstavby „Severojužnej
komunikácie Terasa v Košiciach“. Z dôvodu, že v roku 1962 evidencia nehnuteľností na stredisku
geodézie ešte neexistovala a zápisy v pozemkovej knihe už nemali konštitutívny charakter, uvedená
dohoda nebola zaevidovaná. Hospodárskou dohodou o prevode správy národného majetku zo dňa
28.7.1962 došlo k prevodu správy národného majetku z Československého štátu - Východoslovenských

tehelní, národného podniku na Československý štát - MsNV v Košiciach v zast. Okresným investorským
útvarom v Košiciach. Uzavretím cit. dohody Východoslovenské tehelne, n.p. prestali byť správcom
majetku štátu - pozemkov, ktoré boli predmetom dohody. Na základe uvedeného, ku dňu 24.11.1990
právo hospodárenia k uvedenému majetku preukazoval Národný výbor Mesta Košice a podľa ust.§ 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. tejto majetok prešiel do vlastníctva Mesta Košice. Skutočnosť,
že pozemky - katastrálne parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu boli predmetom prevodu na
základe Dohody o prevode správy národného majetku z Východoslovenských tehelní n.p. Košice na

Československý štát - MsNV Košice ako pozemnoknižné parcely vyplýva z grafickej identifikácie č.
1/2007.
Navrhovateľmázato,žeVýchodoslovenskétehelnen.p.,vlikvidáciinemohlivroku2004predaťmajetok,
ktorého správu v roku 1962 previedli na MsNV v Košiciach. Od roku 1962 tento majetok fyzicky ani
účtovne neviedli vo svojej účtovnej evidencii. Na uvedených parcelách bola vybudovaná komunikácia,

ktorá bola vlastníctvom štátu v správe Národného výboru Mesta Košice a v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí prešla táto komunikácia do vlastníctva navrhovateľa. Preto následný prevod majetku
je neplatný. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že vlastníkom sporných parciel je navrhovateľ
a teda, že údaj o vlastníkovi sporných parciel evidovaný v katastri nehnuteľností je nesprávny. Nakoľko
navrhovateľ nie je zapísaný ako vlastník sporných parciel v evidencií nehnuteľností, nemôže riadne
vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho postavenie vlastníka je tým neisté. Navrhovateľ má preto

naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k sporným parcelám, keďže v katastri
nehnuteľností ako vlastník sporných pozemkov je zapísaný odporca.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.6.2008
uviedol, že odporca predmetné pozemky kúpil v dobrej viere v konkurznom konaní z majetku patriaceho

do konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské tehelne š.p. v likvidácií od správcu konkurznej
podstaty, na základe právoplatného Opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K 620/95 zo dňa
9.7.2004. Správca konkurznej podstaty pri zaradení predmetných nehnuteľností vychádzal zo zápisu v
pozemkovej knihe, v ktorej ako vlastník predmetných nehnuteľností bol zapísaný úpadca. Neexistuje
hodnovernýaoriginálnydoklad,nazákladektoréhobysaprevodsprávymajetkumoholuskutočniťvroku

1962 a následne zapísať do pozemkovej knihy. Doklad, ktorý o tejto skutočnosti predložil navrhovateľ,
takým dokladom nemohol byť, pretože k prevodu správy majetku bol aj v tej dobe potrebný originál
dohody o prevode správy majetku a jeho vklad do pozemkovej knihy. Správa sporného majetku neprešla
na Československý štát - MsNV v Košiciach, pretože až do zápisu odporcu do katastra nehnuteľností
žiadny zápis v prospech Československého štátu MsNV v Košiciach v pozemkovej knihe neexistoval.

Odporca má za to, že pozemky uvedené v návrhu na začatie konania nikdy neboli majetkovo právne
vysporiadané v prospech Československého štátu, v správe MsNV Košice a túto skutočnosť navrhovateľ
ničímnepreukázal.Kebytomutakbolo,nemoholbyichvroku1997správcakonkurznejpodstatyzapísať
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a následne so súhlasom Krajského súdu v Košiciach predať v
súlade so zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Osoby, ktoré

uplatňujú práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd alebo správcu podstaty upozorniť
na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané. Ak po takomto uplatnení zostanú pochybnosti, či vec
do podstaty patrí, zapíše sa vec do súpisu s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami. Súd
uloží tomu, kto tvrdí, že vec do súpisu nemala byť zapísaná, aby v súdom uloženej lehote podal žalobu
proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz (§ 19 zákona o konkurze a vyrovnaní). Nepodanie tzv.

vylučovacej žaloby zakladá domnienku, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 druhá
veta zákona o konkurze a vyrovnaní). Znamená to, že s takou vecou sa bude, bez ohľadu nato, či
skutočne patrila úpadcovi, v konkurze nakladať, ako keby patrila do podstaty, teda bude predmetom
speňaženia. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať
na náhradu trov konania.

Okresný súd Košice II rozsudkom č. 24C/41/2008-136 zo dňa 27.2.2009 návrh navrhovateľa
zamietol. Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Košiciach rozsudkom
sp.zn.: 2Co/158/2009 zo dňa 8.10.2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Na základe podnetu
navrhovateľa, Generálny prokurátor SR podal mimoriadne dovolanie.

Najvyšší súd SR uznesením č. 6 M Cdo 1/2011 zo dňa 30.4.2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Košiciach aj rozsudok Okresného súdu Košice II a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd dospel k
záveru, že mimoriadne dovolanie bolo dôvodné.
Právny záver oboch súdov o uplatnení nevyvrátiteľnej právnej domnienky o zaradení pozemkov do
súpisu konkurznej podstaty úpadcu oprávnene s následnou možnosťou správcu konkurznej podstaty

speňažiť ich a predať odporcovi považoval za nesprávny.
Uviedol, že interpretáciu ust. § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. podal Najvyšší súd SR v rozsudku
z 11.septembra 2009 sp.zn.: 5 Cdo 194/2008. V ňom vyslovil názor, že právna domnienka podľa
uvedeného ustanovenia, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene, nastáva iba ak ten, kto uplatňuje,že vec sa nemala do súpisu zaradiť, nepodá v súdom určenej lehote proti správcovi vylučovaciu
žalobu, hoci bol konkurzným súdom poučený o tom, že vec bola zapísaná do súpisu a o právnych
dôsledkoch nepodania žaloby. Ak vo vzťahu k takejto osobe uznesenie nebolo vydané, právne dôsledky

v zmysle tohto ustanovenia nenastávajú, pričom nie je významné z akého dôvodu konkurzný súd takto
nepostupoval (napríklad preto, že tretia osoba sa nedozvedela, že jej vec bola zapísaná do súpisu
podstaty).
Pokiaľ v predmetnej veci navrhovateľ nevedel, že pozemky, ktoré považuje za svoje vlastníctvo, boli
zapísané do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a nebol vyzvaný konkurzným súdom na podanie

vylučovacej žaloby v určenej lehote, nemohla nastať nevyvrátiteľná právna domnienka, že tento majetok
bol zaradený do súpisu podstaty oprávnene. Platnosť speňaženia týchto pozemkov ich predajom
odporcovi preto nebolo možné vyvodzovať z uvedeného ustanovenia.
To však nevylučuje bez ďalšieho platnosť speňaženia majetku zaradeného do súpisu konkurznej
podstaty v situácii, keď pred speňažením spísaného majetku nevyšlo najavo, že je tu osoba, ktorá k
tomuto majetku uplatňuje právo vylučujúce súpis, resp. keď došlo k speňaženiu majetku bez toho, aby

tretiaosobamohla-zobjektívnehohľadiska-domáhaťsavylúčeniatohtomajetkuzkonkurznejpodstaty.
V takomto prípade možno speňaženie považovať za platné, len ak tu nie sú okolnosti spochybňujúce
zaradenie veci do súpisu. Pokiaľ tu také okolnosti sú, je povinnosťou správcu konkurznej podstaty podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. zapísať vec do súpisu s poznámkou o dôvodoch, ktoré toto zaradenie
spochybňujú. Ak by to správca neurobil, je povinnosťou konkurzného súdu, vykonávajúceho dohľad nad

činnosťou správcu, dať mu pokyn, aby takto postupoval. Následne je povinnosťou konkurzného súdu v
zmysle § 12 zákona č. 328/1991 Zb. vykonať potrebné zistenia na odstránenie pochybností o zaradení
vecidosúpisualebodaťvtomtosmeresprávcovipríslušnépokyny.Vprípadenedodržaniatohtopostupu
je kúpna zmluva, ktorou správca konkurznej podstaty speňažil majetok vo vlastníctve osoby odlišnej od
úpadcu, absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

V prejednávanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že tu boli dané okolnosti spôsobilé
vyvolať u konkurzného správcu i konkurzného súdu pochybnosti o zaradení sporných pozemkov do
súpisupodstaty-skutočnosť,ženapozemkochsaužniekoľkodesaťročínachádzastavbaštvorprúdovej
komunikácie s električkovými pásmi, pásmom zelene a priľahlými chodníkmi a že pozemky neboli
vedené v evidencii úpadcu.

Sporné pozemky preto mali byť zapísané do súpisu podstaty s poznámkou, že sú tu dôvody
spochybňujúce ich zaradenie do súpisu. Následne, poznajúc všeobecne záväzné právne predpisy a
miestne pomery, mal správca, prípadne konkurzný súd, zistiť vlastníka stavby komunikácie a jeho
stanovisko o oprávnenosti stavby ako aj o právnom stave pozemkov, na ktorých bola zriadená.
Konkurzný správca však takto nepostupoval a konkurzný súd dal navyše opatrením súhlas k odpredaju

pozemkov odporcovi napriek tomu, že vedel o ich zastavanosti komunikáciou. Kúpnu zmluvu, ktorou
správca predal odporcovi pozemky, ktoré mal nadobudnúť zo zákona č. 138/1992 Zb. do vlastníctva
navrhovateľ, teda osoba odlišná od úpadcu, treba za tejto situácie považovať za absolútne neplatnú pre
rozpor so zákonom.
Dovolací súd považoval za nesprávny aj právny záver súdov v základnom konaní, podľa ktorého

mal predmetné pozemky odporca nadobudnúť v dobrej viere. Zastáva názor, že so zreteľom na
uvedené okolnosti, odporca nemohol byť dobromyseľný. Odporca majúc informáciu o zastavanosti
kupovaných pozemkov komunikáciou, musel pri zachovaní náležitej opatrnosti vedieť, že tu môže byť
tretia osoba majúca vlastnícke alebo iné právo k pozemkom, ktorá môže byť kúpnou zmluvou ukrátená
na svojich právach. Nemohla byť preto presvedčená o poctivosti a správnosti svojho konania. Túto

morálno-právnupožiadavkunavlastnéiočakávanécudziesprávanienemôžeospravedlniťaniopatrenie
konkurzného súdu, nerešpektujúce ochranu práv tretej osoby. Absencia dobromyseľnosti pri právnom
úkone smerujúcom k nadobudnutiu práv, ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za následok
neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zákonníka).

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z Dohody o prevode správy národného majetku (č.l. 7) uzavretej medzi odovzdávajúcou organizáciou
- Východoslovenskými tehelňami, národným podnikom Košice a preberajúcou organizáciou -
Československým štátom - MsNV Košice v zast. Okresným investorským útvarom Košice dňa 28.7.1962

súd zistil, že bola prevedená správa národného majetku a to časti nehnuteľností - pozemnoknižných
parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X zapísaných v Pkv č. XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX odčlenených podľa geometrického plánu a výkazu
plôch č. M. XXX-XX/XXX-XXX-XX. Správa sa prevádzala s účinnosťou od 1. augusta 1962 z dôvodu, žeprevádzaný národný majetok bol pre odovzdávajúcu organizáciu nepotrebný a preberajúca organizácia
ho potrebuje k splneniu svojich plánových úloh - výstavbu Severojužnej komunikácie na sídlisko Terasa
v Košiciach.

Z listu Východoslovenských tehelní, národného podniku Košice (č.l. 6) zn. S XXX/XX zo dňa 23.7.1962
adresovaného Okresnému investorskému útvaru Košice vyplýva, že Východoslovenské tehelne n.p. v
prílohe tohto listu doručovali Okresnému investorskému útvaru 5 vyhotovení administratívnej dohody
o prevode časti parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X XXXX, XXXX, zapísaných v Pkv č. XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX kat. územia Košice na
potvrdenie. Originál a 2 rovnopisy si mal adresát ponechať pre vlastnú potrebu a 2 rovnopisy dohody po
potvrdení vrátiť Východoslovenským tehelniam. Zmenu správy prevzatého majetku v pozemkovej knihe
mal obstarať nadobúdateľ.

Z listu riaditeľa Okresného investorského útvaru v Košiciach (č.l. 5) adresovaného Východoslovanským

tehelniam n.p. Košice zo dňa 28. júla 1962 vyplýva, že Okresný investorský útvar v prílohe tohto listu
vrátil 2 rovnopisy administratívnej dohody zn. S XXX/XX zo dňa 23.7.1962 o prevode správy národného
majetku v súvislosti s výstavbou Severojužnej komunikácie na sídlisko Terasa, po podpísaní, adresátovi.

Navrhovateľ súdu predložil geometrický ( polohopisný ) plán č. M.-XXX-XX/XXX-XXX-XX na (č.l. 22)

zo dňa 30.11.1961, bez jeho grafickej časti, geometrický plán č. XX/XXXX na určenie vlastníckeho
práva parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXX/X a grafickú identifikáciu
parciel pozemkovej knihy na stav katastra nehnuteľností č. X/XXXX, z ktorých vplýva, že parcely,
ktoré boli predmetom Dohody o prevode správy národného majetku uzavretej dňa 28.7.1962 medzi
Východoslovenskými tehelňami n.p. a Československým štátom - MsNV Košice sú identifikované s

parcelami, ktoré tvoria predmet tohto konania.

Odporca súdu predložil Opatrenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. júla 2004 sp. zn.: 2K 620/95
(č.l. 55), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2004 a na základe, ktorého Krajský súd v Košiciach v
konkurznej veci úpadcu Východoslovenské tehelne š.p. v likvidácii rozhodol o predaji majetku patriaceho

do konkurznej podstaty tak, že súhlasil s predajom nehnuteľného majetku úpadcu patriaceho do
konkurznej podstaty mimo dražby pre COMPCAR s.r.o. Slovenská 67, Prešov, IČO: 31706843, pričom
medzi predávanými pozemkami sa nachádzajú aj parcely tvoriace predmet tohto konania. Krajský súd
v Košiciach cit. opatrením uložil správcovi konkurznej podstaty uzavrieť kúpnu zmluvu s vybraným
záujemcom do 30 dní od právoplatnosti tohto opatrenia. Krajský súd prihliadol pri rozhodovaní na

stanovisko správcu, že záujemca splnil podmienky predaja majetku úpadcu, navrhovaná kúpna cena je
primeraná nakoľko ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú na bývalých pieskoviskách, sú zdevastované,
neudržiavané. V neposlednom rade ide o pozemky, na ktorých sa nachádzajú miestne a mestské
komunikácie. Pozemky je možné využiť iba z dlhodobého hľadiska za vynaloženia vysokých finančných
nákladov.

Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia Južné mesto, obec Košice (č.l. 107) súd zistil,
že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania boli zapísané ako výlučné vlastníctvo SR -
Východoslovenské tehelne š.p. v likvidácií titulom žiadostí o zápis. Vklad vlastníckeho práva v prospech
odporcu bol povolený pod č. I.-XXX/XXXX dňa 28.7.2004.

Navrhovateľ súdu predložil Protokol o prechode vlastníckeho práva Slovenskej republiky k
nehnuteľnému majetku do vlastníctva obce spísaný na základe § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí v znení neskorších prepisov (č.l. 133) dňa 20.11.2008 medzi odovzdávajúcim SR -
Obvodným úradom v Košiciach a preberajúcim Mestom Košice. Predmetom prechodu vlastníctva sú

pozemky v katastrálnom území Južné mesto, obec Košice - JUH a to parc. č. XXXX/X - ostané plochy
vo výmere 9056 m2, parc. č. XXXX/X - ostané plochy vo výmere 5687 m2, parc. č. XXXX/X - ostané
plochy vo výmere 6026 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 1820 m2, parc. č. XXXX/X -
ostatné plochy vo výmere 2201 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 133 m2, ktoré vznikli
z pozemnoknižných parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a XXXX katastrálneho územia Košice. Uvedený
nehnuteľný majetok, podľa článku 3 citovaného protokolu, prešiel dňom 1. mája 1991 do vlastníctva
mesta Košice.Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 6.2.2009 uviedla, že má za to, že predmetné
pozemky boli prevedené v roku 1962 do správy Mestského národného výboru v Košiciach, o čom svedčí
Dohoda o prevode správy národného majetku. Prevod správy národného majetku sa uskutočnil za

účelom výstavby Severojužnej komunikácie Terasa, k čomu aj došlo. MsNV v Košiciach vystaval túto
komunikáciu, používa sa doposiaľ a keďže tento majetok bol vedený v správe MsNV Košice do roku
1991, v zmysle zákona o majetku obcí ku dňu 1.5.1991 bol prevedený do vlastníctva Mesta Košice.
Poukázala na to, že odporca podal proti navrhovateľovi viacej návrhov na začatie konania o zaplatenie
1 890 000,- Sk v každom jednom prípade, ktorými žiada zaplatiť nájomné za užívanie týchto pozemkov.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 21.8.2012 navrhol návrh na začatie konania zamietnuť
z dôvodu, že navrhovateľ sa cíti byť vlastníkom sporných pozemkov na základe Dohody o prevode
správy národného majetku uzatvorenej v roku 1962 medzi Východoslovenskými tehelňami Košice a
MsNV Košice, pričom nevie predložiť originál tejto dohody, ale len jej odpis a preto je zástupca odporcu
toho názoru, že takáto dohoda ani neexistuje a teda nedošlo ani k prevodu správy. Poukázal na to,

že MsNV Košice ale aj navrhovateľ porušili zákony, keď pri prevode správy majetku resp. prechode
majetku nezabezpečili zápis v katastri nehnuteľností a aj preto sa navrhovateľ nemôže cítiť vlastníkom
predmetných pozemkov.

Podľa ustanovenia § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

c) o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na tomto určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je daný tým, že
rozhodnutie súdu, ktorým by sa návrhu vyhovelo by bolo podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.7.2004,
súpispodstaty(ďalejlen"súpis")vykonásprávcapodľapokynovsúduspoužitímzoznamupredloženého
úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie
zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.

Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.7.2004,
ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch
uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do
súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom

podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v čase vyhlásenia konkurzu na
Východoslovenské tehelne š.p. v roku 1995 boli sporné pozemky zapísané v pozemkovej knihe ako
výlučné vlastníctvo Východoslovenských tehelní š.p.. Na základe návrhu správcu konkurznej podstaty
sa vykonal zápis sporných pozemnoknižných parciel do katastra nehnuteľností ako parcely C-KN v

rokoch 2002 a 2003 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX na LV č. XXXX katastrálneho územia
Južné mesto, obec Košice. Správca konkurznej podstaty Východoslovenských tehelní š.p. v likvidácii
na základe Opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K 620/95 zo dňa 9.7.2004 predal sporný
nehnuteľný majetok úpadcu patriaci do konkurznej podstaty mimo dražby odporcovi. Vklad vlastníckeho
práva odporcu do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.7.2004 pod č. I.-XXX/XXXX.

Z vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ ani nemal vedomosť o tom, že sa vedie konkurzné
konanie voči úpadcovi Východoslovenským tehelniam š.p. v likvidácii. V dôsledku toho si neuplatnil
svoj nárok, podľa ktorého nemali byť do súpisu zaradené pozemky, ktoré sú predmetom tejto žaloby,
nepodal ani vylučovaciu žalobu, teda žiadnym spôsobom si neuplatnil svoj nárok ani voči úpadcovi ani
voči správcovi na konkurznom súde. Navrhovateľ sa prvý krát svojich vlastníckych práv k predmetným

pozemkom domáhal podaním tejto žaloby na určenie vlastníckeho práva, ktorá bola súdu doručená dňa
22.4.2008.Súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu, ako predbežnú otázku posudzoval platnosť zmluvy,
ktorou správca konkurznej podstaty previedol sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu.
V konaní bolo nesporné medzi účastníkmi, že predmetné pozemky boli zapísané do súpisu konkurznej

podstaty úpadcu (Východoslovenské tehelne, š.p.) a následne aj speňažené predajom odporcovi, za
situácie, keď navrhovateľ nemal informácie o zápise a speňažení a správcom konkurznej podstaty ani
konkurzným súdom nebol vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby v určenej lehote. V takomto prípade
možno speňaženie považovať za platné, len ak tu nie sú okolnosti spochybňujúce zaradenie veci do
súpisu.Pokiaľtutakéokolnostisú,jepovinnosťousprávcukonkurznejpodstatypodľa§19ods.1zákona

č. 328/1991 Zb. zapísať vec do súpisu s poznámkou o dôvodoch, ktoré toto zaradenie spochybňujú.
Následne je povinnosťou konkurzného súdu v zmysle § 12 zákona č. 328/1991 Zb. vykonať potrebné
zistenia na odstránenie pochybností o zaradení veci do súpisu alebo dať v tomto smere správcovi
príslušné pokyny. V prípade nedodržania tohto postupu je kúpna zmluva, ktorou správca konkurznej
podstaty speňažil majetok vo vlastníctve osoby odlišnej od úpadcu, absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

V prejednávanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že tu boli dané okolnosti spôsobilé
vyvolať u konkurzného správcu i konkurzného súdu pochybnosti o zaradení sporných pozemkov do
súpisupodstaty-skutočnosť,ženapozemkochsaužniekoľkodesaťročínachádzastavbaštvorprúdovej
komunikácie s električkovými pásmi, pásmom zelene a priľahlými chodníkmi. Sporné pozemky preto
mali byť zapísané do súpisu podstaty s poznámkou, že sú tu dôvody spochybňujúce ich zaradenie

do súpisu. Následne, poznajúc všeobecne záväzné právne predpisy a miestne pomery, mal správca,
prípadnekonkurznýsúd,zistiťvlastníkastavbykomunikácieajehostanoviskoooprávnenostistavbyako
aj o právnom stave pozemkov, na ktorých bola zriadená. Konkurzný správca však takto nepostupoval a
konkurzný súd dal navyše opatrením súhlas k odpredaju pozemkov odporcovi napriek tomu, že vedel
o ich zastavanosti komunikáciou. Kúpnu zmluvu, ktorou správca predal odporcovi pozemky, ktoré mal

nadobudnúť zo zákona č. 138/1992 Zb. do vlastníctva navrhovateľ, teda osoba odlišná od úpadcu, treba
za tejto situácie považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom. Odporca majúc informáciu o
zastavanostikupovanýchpozemkovkomunikáciou,muselprizachovanínáležitejopatrnostivedieť,žetu
môže byť tretia osoba majúca vlastnícke alebo iné právo k pozemkom, ktorá môže byť kúpnou zmluvou
ukrátená na svojich právach. Nemohla byť preto presvedčená o poctivosti a správnosti svojho konania.

Túto morálno-právnu požiadavku na vlastné i očakávané cudzie správanie nemôže ospravedlniť ani
opatrenie konkurzného súdu, nerešpektujúce ochranu práv tretej osoby. Absencia dobromyseľnosti pri
právnom úkone smerujúcom k nadobudnutiu práv, ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za
následok neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zákonníka).

Z navrhovateľom predloženej Dohody o prevode správy národného majetku (č.l. 7) uzavretej
medzi odovzdávajúcou organizáciou - Východoslovenskými tehelňami, národným podnikom Košice a
preberajúcou organizáciou - Československým štátom - MsNV Košice v zast. Okresným investorským
útvarom Košice dňa 28.7.1962 súd mal preukázané, že sporné pozemky boli na základe tejto dohody
prevedené do správy bývalého MsNV Košice. Navrhovateľ síce predložil len odpis tejto dohody, jej

originál predložiť nevedel, preto odporca spochybnil aj samotnú existenciu takejto dohody. Súd nemal
pochybnosti o tom, že odpis dohody predložený navrhovateľom bol vyhotovený z existujúceho originálu
dohody z dôvodu, že navrhovateľ predložil aj korešpondenciu medzi účastníkmi dohody (č.l. 6, 5) z
obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu takejto dohody došlo. Naviac, podľa dohody aj
korešpondencie, účelom prevodu správy majetku bola výstavba Severojužnej komunikácie na sídlisko

Terasa v Košiciach, ku ktorej výstavbe v nasledujúcom období aj nepochybne došlo. Súd sa stotožňuje s
odporcom v tom, že bývalé MsNV v Košiciach nesplnilo svoju povinnosť - zabezpečiť zápis tejto dohody
do pozemkovej knihy resp. do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 22/1964 Zb., táto skutočnosť
je ale bez právneho významu, nakoľko zápis právnych vzťahov podľa zákona č. 22/1964 Zb. nemal
právotvorný, ale iba evidenčný (deklaratórny) účinok.

Podľa ust. § 2 ods. 1 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú. Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti

tohto zákona.

Dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. 1.5.1991 došlo k prechodu sporných
pozemkov do vlastníctva navrhovateľa podľa § 2 ods. 1 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o čom svedčí ajProtokol o prechode vlastníckeho práva Slovenskej republiky k nehnuteľnému majetku do vlastníctva
obce (č.l. 133) zo dňa 20.11.2008. Navrhovateľ bol povinný podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto
zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností podľa § 14 ods. 4 cit. zákona. Nesplnenie tejto

povinnosti navrhovateľom však nie právne významné, pretože zápis právnych vzťahov podľa zákona č.
22/1964 Zb. nemal právotvorný, ale iba evidenčný (deklaratórny) účinok.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností, preto jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
podľa, ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto prípade bol
plne úspešný navrhovateľ, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 99,50 eur, za návrh na nariadenie predbežného

opatrenia v sume 33,19 eur a za odvolanie vo výške 99,50 eur, spolu vo výške 232,27 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy ,potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.