Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/120/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110215225
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6110215225.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľov v 1/ rade W.. S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, Z., v 2/ rade B.. I. W.
G. - van der W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, XX XXX K., M. republika I., v 3/ rade G. V. G.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX K., M. republika I., v 4/ rade M. V. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX O., J. republika, v 5/ rade R.. F. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
B. cesta XX, Z. Z., v 6/ rade R.. B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, Z. Z., v 7/ rade R.. O.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. 2, XXX XX B. nad V., J. republika, v konaní právne zastúpení
V.. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica proti odporcom v 1/ rade

MBB, a. s., so sídlom ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 36 039 225, v 2/ rade MED - ART, spol. s r. o., so
sídlom Hornočemánska 4, Nitra, IČO: 34 113 924, v konaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou
Kašuba spol. s r. o., so sídlom Horná 41, P. O. BOX 60, Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenia vecí patriacich do dedičstva po nebohej F. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh odporov v 1/ a v 2/ rade ne prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na
N. súde Z. Z. pod sp. zn. 23S1/2013 z a m i e t a.

Súd návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia veci Ústavným súdom Slovenskej
republiky z a m i e t a.

Súd u r č u j e vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú evidované u Správy katastra Z. Z., kat. ú. O., na
LV č. XXXX a to k tým častiam pozemkov, ktoré sú pôvodne evidované ako

p.č. KN XXXX/X - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2

p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2

ako aj k tej časti pozemku, ktorý je pôvodne evidovaný u Správy katastra Z. Z., kat. ú. O., na LV č. XXXX,
parcely registra ,,C“ a to p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2

a tieto časti pozemkov sú označené v GO pláne vyhotovenom R.. X. Q., pre kat. ú. O., pod č.p.
XXXXXXXX-X/XXXX, overeného ku dňu XX. XX. XXXX ako novovytvorené parcely registra ,,C“, a to:

p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere XXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2

p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2

p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere X m2

a určuje k nim vlastnícke právo tak, že navrhovateľ v

- 7/ rade R.. O. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v X/X-tine

- 6/ rade R.. B. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je vlastníkomv X/X-tine

- 5/ rade R.. F. X., nar. XX. XX. XXXX, t. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v X/X-tine

- podiel v X/X-tine k týmto nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po neb. F. G., rod. N., nar. XX. XX. XXXX,

r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX
- podiel v X/X-tine k týmto nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po neb. W. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX,
r. č. XXXXXX/XXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX.
Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú p o v i n n ízaplatiť navrhovateľom v 1/ až v 7/ rade trovy konania
vo výške súdnych poplatkov 199 Eur spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu, odporca v 1/

rade je povinný nahradiť navrhovateľom v 1/ až v 7/ rade trovy právneho zastúpenia v sume 38 575,01
Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov a odporca v 2/ rade je povinný nahradiť navrhovateľom
v 1/ až v 7/ rade v sume 15 741,73 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov, a to
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ až v 7/ rade navrhli, aby súd určil vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú evidované u
Správy katastra Z. Z. kat. ú. O. na LV č. XXXX, a to k tým častiam pozemkov, ktoré sú pôvodne evidované
ako parcela

p.č. KN XXXX/X - T. pôda o výmere XXXXX m2

p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2

p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2

ako aj k tej časti pozemku, ktorý je pôvodne evidovaný u M. katastra Z. Z., kat. ú. O., na LV č. XXXX,

parcely registra ,,C“ a to p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2

a tieto časti pozemkov sú označené v GO pláne vyhotovenom R.. X. Q., pre kat. ú. O., pod č.p.
XXXXXXXX-X/XXXX, overeného ku dňu XX. XX. XXXX ako novovytvorené parcely registra ,,C“, a to:

p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere XXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2

p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXXX m2p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXXX m2

p.č. KN XXXX/XX - T. pôda o výmere XXX m2
p.č. KN XXXX/XX - T. plocha o výmere X m2

a určuje k nim vlastnícke právo tak, že navrhovateľ v

- 7/ rade R.. O. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v X/X-tine
- 6/ rade R.. B. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v X/X-tine

- 5/ rade R.. F. X., nar. XX. XX. XXXX, t. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v X/X-tine

- podiel v X/X-tine k týmto nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po neb. F. G., rod. N., nar. XX. XX. XXXX,

r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX
- podiel v X/X-tine k týmto nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po neb. W. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX,
r. č. XXXXXX/XXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX a zároveň nahradiť trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

T. v 1/ a v 2/ rade navrhli návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Z návrhu navrhovateľov bolo zistené, že právny predchodca navrhovateľov starý otec W. N. bol
pozemno-knižným vlastníkom parciel vedených v pozemkovej knihe kat. ú. O., a to:

- vo vl. XX pod A, r.č. 1, p.č. XXX/b - G. o výmere XXXX s, zapísaný pod B X v X/X
- vo vl. XXX pod A, r.č. 1, p.č. XXX/a - G. o výmere 2j XXX s, zapísaný pod B XX v X/X
- vo vl. XXX, pod A, r.č. 1, p.č. XXX - G. o výmere 2j XXX s, zapísaný pod B X v X/X
- vo vl. XXX, pod A, r.č. 1, p.č. XXX - G. o výmere 1j XXX s, zapísaný pod B X v X/X

F. vyplýva z posledných zápisov v časti B vyššie uvedených pozemno-knižných vložiek došlo k
vyvlastneniu všetkých týchto pozemkov, a to vyvlastňovacím výmerom V. Z. Z. zo dňa 15. 10. 1951 pod
č. IX-XXX-XXXX a GO plánu zo dňa 09. 08. 1951. Následkom vyvlastnenia došlo k zrušeniu citovaných
zápisníc a táto skutočnosť je vyznačená aj v poznámke na prvej strane pozemno-knižných vložiek, tieto
boli zrušené, a to pod položkou Čd 306/52. Následne tieto pozemky boli zapísané do novovytvorenej

pozemno-knižnej vložky k. ú. O. č. XXX, pod A r.č. 1, p.č. XXX - priestor na spúšťanie dreva o výmere
X ha XXXX mX a pod B r.č. 1 bolo zapísané vlastníctvo v prospech J. štátu a následne pod B r.č. X
vlastníctvo T. Z. Z..

Uvedené pozemky spadali pod reštitúciu v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., nároky boli uplatnené v

reštitučnom konaní vedenom pred Pozemkovým úradom v Z. Z. pod č. k. 563/95. V reštitučnom konaní
boli oprávneným osobám vydané nehnuteľnosti z dôvodu, že spĺňali podmienky zákona uvedené v § 6
ods. 1 písm. m/ č. 229/1991 Zb. a boli im vydané pozemky: zápisnica č. 26 pozemno-knižná parc. č.
XXX/b parc. S. č. XXX druh pozemku G. o výmere XXXXX m2, zápisnica č. XXX pozemno-knižná parc.
č. XXX/a parc. S. č. XXX druh pozemku G., zápisnica č. XXX pozemno-knižná parc. č. XXX parc. S.

č. XXX druh pozemku G. o výmere XXXXX m2, zápisnica č. XXX pozemno-knižná parc. č. XXX parc.
S. č. XXX druh pozemku G. o výmere XXXX m2. L. B. úradu v Z. Z. zo dňa XX. XX. XXXX nadobudlo
právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX.

Na základe uvedeného rozhodnutia zaslal pozemkový úrad rozhodnutie na zápis vlastníckeho práva k

pozemkom aj s príslušnou dokumentáciou o čom svedčí žiadosť B. úradu v Z. Z. zo dňa XX. XX. XXXX
pod č. XXXX/XX. Následne na M. katastra v Z. Z. došlo k zápisu vlastníckeho práva k pozemkom kat.
ú. O., LV č. XXX v súlade s rozhodnutím pozemkového úradu.
F. vlastníci na LV č. XXX boli zapísané oprávnené osoby v citovaných podieloch tak ako im bolo priznané
vlastnícke právo, a to pod B p.č. X - W. N. v X/X-tine, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a na základe

osvedčenia o dedičstve zo dňa XX. XX. XXXX 1D XXX/XXXX, X. XX/XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, nadobudla dedičstvo v celosti po ňom navrhovateľka v 1/
rade W.. S. O., čím je preukázané jej právne nástupníctvo a aktívna legitimácia na podanie návrhu. K
prejednaniu týchto pozemkov v dedičskom konaní nedošlo z dôvodu, že došlo k zrušeniu zápisov na LVč. XXX a preto je uplatnený nárok na určenie vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi W. N.. Pod
B p.č. X F. G., rod. N., r. č. XX-XX-XX/XXXX v X/X-tine, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX na základe
osvedčenia o dedičstve zo dňa XX. XX. XXXX pod č. k. XXD XXX/XXXX, X. XXX/XXXX, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX sú dedičmi zo zákona po poručiteľke navrhovatelia v X/, v 3/ a v 4/
rade, čím je preukázané právne nástupníctvo po poručiteľke a aktívna legitimácia navrhovateľov v X/,
v 3/ a v 4/ rade, k prejednaniu pozemkov v dedičskom konaní nedošlo z dôvodu zrušenia zápisov na
LV č. XXX.

I. v 5/, v 6/ a v 7/ rade vystupovali ako oprávnené osoby v reštitučnom konaní a pozemkový úrad im
priznal vlastnícke právo, čím je preukázaná ich aktívna legitimácia na podanie návrhu.

Z rozhodnutia M. katastra Z. Z. zo dňa XX. XX. XXXX kat. ú. O. vyplýva, že bolo konanie o obnove
evidencieniektorýchpozemkovaprávnychvzťahov,čobolooznámenévyhláškouzodňa29.06.2003.V
rámci L.-u došlo k závažnému pochybeniu a výsledkom tohto pochybenia bolo zrušenie listu vlastníctva

č. XXX kat. ú. O., na ktorom bolo zapísané vlastnícke právo navrhovateľov v stave S. (rozhodnutie č.
XXX-XXX/XXXX).

Navrhovateľ v 6/ rade uviedol, že v roku 2007 zistil zmeny v evidencii pozemkov, zrušenie LV č. XXX
a preto sa so žiadosťou obrátil na M. katastra v Z. Z.. E. riešila R.. G., ktorá vypracovala odpoveď zo

dňa XX. XX. XXXX pod č. XXX-XX-XXX/XXXX. Z odpovede vyplýva, že LV č. XXX
titulom zmeny pod č. XX/XXXX najskôr zrušil parcely registra E č. XXX, č. XXX a č. XXX nakoľko mal byť
rozdiel medzi návrhom L. a údajmi registra S. pričom zápis v KN bol prevedený v písomnom operáte,
v grafickom operáte uvedené parcely neexistovali a v rámci L.-u sa riešilo vlastníctvo parciel registra E
č. XXX a č. zmeny XX/XXXX bol LV č. XXX zrušený ako hluchý list vlastníctva bez uvedenia parciel a

bolo doporučené obrátiť sa ohľadne vlastníctva na súd.

I. uviedli, že došlo k závažnému porušeniu pri spracovaní L.-u čoho dôsledkom bolo zrušenie zápisu ich
vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXX následnému zápisu vlastníctva k týmto pozemkom na SR
- M. pozemkový fond, ktorý veľmi rýchlo tieto pozemky pridelil inému reštituentovi, ktorý si uplatnil nárok

na náhradné pozemky a následne reštituent odpredával pozemky obchodnej spoločnosti.

Na základe sťažnosti navrhovateľa v 6/ rade na P. geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa XX. XX.
XXXX bola daná odpoveď zo dňa XX. XX. XXXX a bolo konštatované, že postup M. katastra Z. Z. bol
v rozpore s katastrálnym zákonom, zákonom o správnom konaní, pričom v položke zmeny č. XX/XX v

zbierke listín nie je doložená listina na základe čoho bol predmetný zápis zrušený na LV č. XXX pričom
zoznam parciel nie je postačujúcim podkladom na vykonanie takejto zmeny. O. parciel vedených na LV
č. XXX neboli upovedomení o vykonaní takejto zmeny. B. M. katastra Z. Z., ktorý zrušil zápis parciel
S. č. XXX, č. XXX, č. XXX na LV č. XXX je v rozpore s katastrálnym zákonom a zákonom o správnom
konaní a keďže boli vykonané ďalšie prevody vlastníckych práv k daným pozemkom nie je možné riešiť

zápis rozhodnutia B. úradu v Z. Z. č. XXX/XX v KN v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. M. teda bola
v plnom rozsahu opodstatnená.

Na základe uvedeného došlo k následným prevodom a posledným nadobúdateľom bol odporca v 1/
rade, vlastnícke právo bolo evidované na LV č. XXXX kat. ú. O., pričom už išlo o parcely registra C

evidované na katastrálnej mape a vlastníctvo odporcu v 1/ rade bolo zapísané pod B p.č. X v X/X-nine.
Navyše v priebehu obdobia kedy došlo k povereniu právneho zástupcu navrhovateľmi došlo k ďalšiemu
prevodu kúpnou zmluvou zavkladovanou pod O. zo dňa 12. 05. 2010 a vlastnícke právo prešlo z odporcu
v 1/ rade na odporcu v 2/ rade zapísané na Y. parcela registra C, KI.rná pôda o výmere XXXXX m2 pod
B p.č. 1 v X/X-nine. Týmto je daná pasívna legitimácia odporcov v 1/ a v 2/ rade v danom konaní.

Navrhovatelia uviedli, že im bolo zrejmé, že odporca v 1/ rade bude ďalej s pozemkami disponovať
a v dôsledku predchádzajúcich zmien došlo k prečíslovaniu pôvodných parciel a k zmene hraníc dali
vyhotoviť geometrický plán pod č. XXXXXXXX-X/XXXX R.. X. Q. overený ku dňu XX. XX. XXXX pod č.
XXX/XXXX. Z predmetného geometrického plánu jednoznačne vyplýva identifikácia parciel, vychádza z

pôvodného stavu z hľadiska identifikácie pozemno-knižného v čase pred zrušením pozemno-knižných
vložiek, teda pred zápisom ČD XXX/XXXX a súčasne rieši identifikáciu pozemkov podľa rozhodnutia
B. úradu Z. Z. č. XXX/XX. Z uvedeného geometrického plánu je zrejmé, ktoré pozemky v rámcireštitučného konania boli vrátené, pričom zohľadňuje už nový stav v registri C po zohľadnení všetkých
predchádzajúcich zmien, ktoré nastali.

I. uviedli, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva v rozsahu v akom im bolo navrátené v reštitučnom
konaní a ide o pozemky označené v geometrickom pláne ako novovytvorené parcely č. KN XXXX/XX -
orná pôda o výmere XXXX m2, p. č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX m2, p. č. KN XXXX/XX
- ostatná plocha o výmere XXXX m2, p. č. KN XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, p. č. KN -
XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, p. č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX

m2, p. č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, p. č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX
m2, p. č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, p. č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX
m2, p. č. KN XXXX/XX - ostatná plocha o výmere X m2, ktoré boli podľa doterajšieho stavu uvedeného
v geometrickom pláne evidované u M. katastra Z. Z. kat. ú. O. na LV č. XXXX pričom sú časťami parciel
C-KN XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/
XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, ktoré sú zapísané v súčasnosti v podiele X/X-nine na LV č. XXXX

na odporcu v 1/ rade a parcela č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX v podiele X/X - nine na odporcu
v 2/ rade.

I. sa domáhali určenia vlastníckeho práva tak, že navrhovateľka v 1/ rade žiadala určiť podiel X/X-tiny
do dedičstva po nebohom W. N., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, navrhovatelia v 2/, v 3/ a v 4/ rade určiť

podiel v 1/3-tine do dedičstva po nebohej F. G., rod. N., zomrelej dňa XX. XX. XXXX, navrhovateľka v
5/ rade ako pôvodná reštituentka priamo určenia podielu X/X-tine, navrhovateľ v 6/ rade ako pôvodný
reštituent určenia vlastníctva v podiele X/X-tine a navrhovateľ v 7/ rade ako pôvodný reštituent priamo
určenia vlastníctva v podiele X/X-tine.

Navrhovatelia zdôvodnili naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP a uviedli, že je daný vtedy ak
existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť nie je
pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR č. k. 4Cdo/49/2003). O naliehavý právny
záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo

právo existuje alebo buď bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo
neistým čo znamená, že musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah, právo, ktoré už existuje aspoň v dobe
vydania rozhodnutia alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne
už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený prípadne pre neisté svoje postavenie vystavený
konkrétnej ujme. Ak je odporca zapísaný v KN ako výlučný vlastník má navrhovateľ naliehavý právny

záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len takéto rozhodnutie môže byť podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V takomto prípade je dôvodný i primeraný dočasný
zásah do práv dotknutého vlastníka tým, že predbežným opatrením bude odporcovi uložená povinnosť
nenakladať s nehnuteľnosťou až do právoplatného skončenia veci o určenie vlastníctva.

Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti ak má dôjsť na
podklad vydaného rozsudku ku správnemu zápisu do KN a tento záver platí najmä tam, kde navrhovateľ
uplatňuje argumenty či dôkazy podľa ktorých by mal byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti (rozsudok
NS ČR 22Cdo/1430/2001 zo dňa 02. 10. 2001). Naliehavý právny záujem nie je daný ak návrh o
určenie vlastníctva nesmeruje proti všetkým osobám, ktoré sú ako vlastníci zapísaný v KN. Naliehavý

právny záujem mali za preukázané, nakoľko ich vlastnícke právo nie je zapísané v KN a len na základe
výroku súdu o určenie vlastníckeho práva môže byť dosiahnutá náprava tohto stavu a navrhovatelia
ako dotknutý vlastníci môžu len na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bude podkladom pre vykonanie
zmeny zápisu v KN domôcť sa svojho nároku.

Za uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že následne po zrušení LV č. 586 došlo k viacerým prevodom
vlastníckeho práva pričom je zrejmé, že na strane predávajúcich vždy vystupovali nevlastníci a nemajú
inú možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva len v súdnom konaní proti tým osobám, ktoré
sú zapísané v súčasnej dobe ako evidenčný vlastníci. Právo na súdnu ochranu majú garantovanú aj
Ústavou SR článkom 46.

Navrhovatelia poukázali na článok 20 ods. 1 Ústavy SR podľa ktorého má každý právo vlastniť
majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, dedenie sa
zaručuje. Ústavou garantované vlastnícke právo navrhovateľov bolo hrubým spôsobom porušenénapriek skutočnosti, že im v reštitučnom konaní boli priznané nároky ako osobám oprávneným a bolo im
priznané vlastnícke právo k pozemkom, ktoré následne aj bolo zapísané do KN avšak ďalším postupom
došlo k zrušeniu listu vlastníctva a vlastnícke právo bolo zapísané na subjekt, ktorému nikdy na základe

žiadnej právnej skutočnosti, zákona alebo iného titulu nevzniklo. Týmto subjektom bol SR - Slovenský
pozemkový fond, ktorý bol zapísaný ako vlastník v celosti na základe nezákonného postupu v rámci L.-u
v kat. ú. O.. Ak následne došlo k disponovaniu s týmito pozemkami od SR M. na reštituentku, ktorá tieto
pozemky ďalej prevádzala nastupoval celý rad prevodov a je potrebné uviesť, že žiadny zo subjektov
nemohol previesť na iného viac práv než sám mal a takéto úkony sú absolútne neplatné podľa § 39 OZ.

Navrhovateliapoukázalinaustanovenie§132ods.1,2OZauviedli,žezákonodarcavdanomzákonnom
ustanovení upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva tzv. originálnymi spôsobmi medzi ktoré patrí
aj nadobudnutie vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Mali za nesporné, že
navrhovatelia a ich právni predchodcovia takýmto originálnym spôsobom nadobudli vlastnícke právo
k týmto pozemkom, a to rozhodnutím B. úradu v Z. Bystrici zo dňa XX. XX. XXXX pod č. XXX/XX a

rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňaXX.XX.XXXXnačomnemôženičzmeniťaniďalšínezákonný
postup, ktorý nastal v rámci prebiehajúce L.-u. B. na rozhodnutie NS SR č. k. XCdo/XX/XXXX zo dňa
29. 03. 2007 z ktorého vyplýva ,,v súvislosti so spochybňovaním správnosti právoplatného rozhodnutia
pozemkového úradu dovolací súd považuje za opodstatnenú námietku dovolateľov poukazujúcu na
právny názor, podľa ktorého mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať

vecnú správnosť správneho aktu. Jedným zo základných atribútov právneho štátu je princíp právnej
istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu a jeho dobrá
viera v správnosť aktov verejnej moci. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý
patrí medzi originálne spôsoby je nadobudnutie vlastníctva oprávnenými osobami podľa reštitučných
zákonov teda aj v prípade rozhodnutia pozemkového úradu o určení vlastníctva podľa § 9 ods. 4 zákona

č. XXX/XXXX, ktoré má konštitutívny charakter. Takéto právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu,
ktoré konštituuje vlastníctvo má ako každý originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva za následok
absolútny zánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka a vylučuje ho pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo
zákonným spôsobom zrušené. Je základným predpokladom fungovania demokratického právneho štátu
a zabezpečenia právnej istoty občanov a ich dôvery v štátne akty, aby právoplatné rozhodnutia štátnych

orgánov na základe ktorých jednotlivec nadobúda vlastníctvo boli nespochybniteľnou skutočnosťou,
ktorá vylučuje požiadavky ktorejkoľvek inej osoby opierajúcej svoje domnelé vlastníctvo o inú právnu
skutočnosť. Nemožno preto akceptovať, aby jeden štátny orgán pri výkone verejnej moci autoritatívne
preskúmal a osvedčil v prospech konkrétnej osoby určité právo na existenciu ktorého sa táto osoba
spolieha v dôsledku dobrej viery a aby následne iný štátny orgán v inom konaní tej istej osobe toto právo

odňal ako dôsledok toho, že rozhodnutie, ktoré právo konštituovalo bolo údajne vadné.

Navrhovatelia mali za to, že sa oprávnene domáhajú ochrany svojich vlastníckych práv, keďže ich nárok
je zákonný a vlastnícke právo nikdy nestratili a ide tu o nekalé konanie iných subjektov. Čo sa týka
skutočnosti, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má už pokiaľ pozemkový fond vydával

uvedené nehnuteľnosti reštituentke vydával ich ako nevlastník a už táto dohoda je neplatný právny úkon
a všetky následné dohody sú neplatnými dohodami. Obrana, že niekto konal v dobrej viere nemôže byť
v rozpore s danou zásadou.

Právny zástupca odporcov v 1/ a v 2/ rade na pojednávaní dňa 19. 04. 2011 uviedol, že sa nestotožňujú

s právnymi závermi navrhovateľov a v plnom rozsahu trvajú na dôvodoch, ktoré uviedli v odvolaní voči
predbežnému opatreniu.

Rozhodnutie pozemkového úradu považujú za nulitný správny akt, ktorý nenadobudol právoplatnosť
tak ako vyplýva z pripojeného správneho spisu vo veci W. a spol. V prípade, že sa súd nestotožní s

právnym názorom nulity aktu a skutočnosti, že nenadobudol právoplatnosť odporcovia sa dovolávajú
princípu právnej istoty o ochrane vlastníckeho práva, ktoré nadobudli v dobrej viere odvíjajúc od
vlastníctva štátu. Navrhovatelia tvrdia, že vlastnícke právo nadobudli od štátu v rámci reštitúcií v
zmysle rozhodnutia pozemkového fondu a nikdy ho nestratili. Odporcovia tvrdia, že nikdy vlastnícke
právo navrhovatelia nenadobudli a štát ho nikdy nestratil. Pozemky, ktoré sú uvedené v rozhodnutí

pozemkového úradu nezodpovedali stavu v katastri parcely boli zrušené a prevedené do vložky č. XXX
ako parcela č. XXX a daná vložka nebola nikdy zrušená. Zároveň bolo evidované na LV č. XXX a
majú za to, že parcely neexistovali v stave právnom, neboli zobrazené na katastrálnej mape; neboli
zobrazené na katastrálnej mape a nedostali sa do súpisu geodetických informácii katastra. S. dvadoklady preukazujúce vlastníctvo, a to pozemno-knižná vložka č. XXX a LV č. XXX s tým, že nevedia
či k tým istým parceliam. L. M. katastra Z. Z. zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bolo zrušené LV č. XXX a
zostalo vlastníctvo vedené vo vložke č. XXX, ktoré nebolo nikdy zrušené. G. ako vyplýva z LV č. XX pod

poradovým číslom XX je vedené číslo parcely X - XXX/X, ktorá zodpovedá parcele označenej vo vložke
č. XXX a zároveň z predmetného LV časť B vlastníci vyplýva, že vlastníkom je SR - M. titulom zákona č.
XXX/XX Zb., titulom B. a titulom rozhodnutia o schválení L. zo dňa XX. XX. XXXX, čím preukazujú, že L.
len potvrdila vlastníctvo štátu, ktoré štát nikdy nestratila naopak tvrdia, že navrhovatelia vlastníctvo nikdy
nenadobudli, keďže rozhodnutie pozemkového úradu je nulitný právny akt, ktorý nikdy nenadobudol

právoplatnosť. LV č. XX v časti B vlastníci priamo odkazuje na vložku XXX (č. l. spisu XX). B. zástupca
odporcov uviedol, že poukazuje na nulitu správneho aktu pozemkového úradu s poukazom na učebnicu
správne právo hmotné (str. XXX-XXX) v zmysle ktorého je potrebné skúmať nulitu správneho aktu a
skutočnosť, či nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť i s poukazom na platnú judikatúru rozhodnutie
NS SR č. k. XCdo/XXX/XXXX, rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS XXX/XXXX, I. ÚS
XXX/XXXX, I. ÚS XX/XXXX a rozhodnutie NS SR č. k. XSŽ XX/XXXX, čím preukazujú, že je potrebné

skúmať či ide o paakt, t. j. jeho nulitnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť.

V prípade, že by súd mal za to, že nejde o nulitný právny akt rozhodnutie pozemkového úradu nikdy
nenadobudlo právoplatnosť, a to z pripojeného spisu pozemkového úradu vyplýva, že nebolo doručené
rozhodnutie F. G. a O. B., ktorých trvalé bydlisko bolo v J. republike a bolo známe, doručovalo sa im

prostredníctvom R.. F. X.. Napriek tomu, že boli trvale bytom v J. republiky nemohli byť reštituentmi.
Pokiaľ vyplýva z daného rozhodnutia, že sa ustanovuje pre F. G. a R.. O. B., trvale bytom J. republika
opatrovník podľa § 16 právneho poriadku o čom však v uvedenom spise neexistuje žiadne rozhodnutie
o ustanovení opatrovníka, nachádza sa to len v odôvodnení rozhodnutia nie výrokovej časti a neexistuje
ani plnomocenstvo pre uvedenú osobu podľa § 17 právneho poriadku. E. poukázal, že v správnom spise

podľa listu zo dňa 30. 12. 1992 značka 1613/92 uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností W. B. a
F. G. je podpísaný len W. B., nikdy ho F. G. nepodpísala, neexistuje žiadne plnomocenstvo, zákonné
zastúpenie a nikdy si vlastne neuplatnila reštitučný nárok a nemohlo byť o ňom rozhodnuté na viac, keď
sa zistilo, že bola trvale bytom J. republika. Keďže z odôvodnenia reštitučného rozhodnutia vyplýva,
že sa uvádzajú dve žiadosti na uplatnenie reštitučného nároku pod značkou XXXX/XX a pod značkou

95/92 podpísaná W. N., ktorá je v poriadku.

Z písomného vyjadrenia odporcov zo dňa 10. 10. 2011 bolo zistené, že návrh považujú za úplne
nedôvodný v plnom rozsahu. Navrhuje návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Namietajú nulitu a neprávoplatnosť rozhodnutia Pozemkového úradu Z. Z. č. 563/95. Za nulitné právne
akty sa považujú správne akty, ktoré obsahujú také vady, ktoré nie sú opraviteľné, odstrániteľné,
zmeniteľné ani zrušiteľné a majú za následok absolútnu neplatnosť správneho aktu. Ide o vady
závažného charakteru a má sa za to, že takto vadný správny akt neexistuje. V tomto prípade nemožno
uplatniť účinky takýchto aktov, nie sú záväzné ani vynútiteľné. Súdy sú povinné preskúmavať nulitu

správneho aktu z úradnej povinnosti. Medzi dôvody ničotnosti správneho aktu patrí nedostatok právneho
podkladu, nedostatok právomoci najťažšie vady príslušnosti, absolútny nedostatok formy, absolútny
omyl v osobe adresáta, neexistencia skutkového základu, požiadavka trestného plnenia, plnenia fakticky
nemožného, neurčitosť či nezmyselnosť, neexistencia vôle. Podľa judikatúry mimo rámca správneho
súdnictva nie je súd oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť, vždy však skúma, či ide o správny akt, či

je vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu, či je právoplatný a vykonateľný.

Dôvod nulity rozhodnutia pozemkového úradu č. 563/95 vidia v neurčitosti vymedzenia pozemkov ku
ktorým priznáva vlastnícke právo, nakoľko pozemky uvedené vo výroku neboli a nie sú označené
podľa údajov katastra, nebol k nemu priložený geometrický plán a túto neurčitosť nemožno nahradiť

rozhodnutím súdu, keďže správny akt musí byť určitý. V neexistencii žiadosti F. G. o navrátenie
vlastníctva, neexistencii plnomocenstva na jej zastupovanie a neexistencii rozhodnutia o jej zákonom
zastúpení a teda nedostatok oprávnenia pozemkového úradu rozhodovať o navrátení vlastníctva F..
Neukončenie dedičského konania po W. B. ku dňu vydania rozhodnutia zo dňa 02. 05. 1995,
čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 229/91 Zb. v znení účinnom od 25. 08. 1993 do 11. 07.

1996. Trvalý pobyt F. a R.. O. B. v J. republike, čo bolo pozemkovému úradu známe, čím bol porušený
§ 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 v znení účinnom ako vyššie uvedené. Nekonalo sa s povinnou
osobou podľa § 5 ods. 2 zákona č. 229/1991 nakoľko povinnou osobou mohla byť len
právnická osoba a zo správneho spisu nevyplýva, že touto povinnou osobou bolo L. ale mohol ňoubyť len M. pozemkový fond alebo T. úrad Z. Z., čo spôsobuje nezáväznosť predmetného rozhodnutia
pozemkového úradu. Pokiaľ pozemkový úrad konal s niekým iným ako povinnou osobou nemohli
nastať právne účinky. Ďalej sú nimi dôvody nenadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia,

keďže nebolo doručené dvom účastníkom reštitučného konania F. G. a R.. O. B., ktorým sa doručovalo
prostredníctvom Ing. F. X., ustanovenie opatrovníka pre doručenie písomností v odôvodnení, t. j. nie vo
výroku predmetného rozhodnutia a neexistencia plnomocenstva na ich zastupovanie, čomu nasvedčuje
aj ustanovenie opatrovníka na doručenie, a rovnako neexistencia rozhodnutia o ustanovení opatrovníka
týmto osobám ako aj splnomocnenca na doručovanie. Nekonalo sa s povinnou osobou. Súčasne sa

dovolávajú princípu ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty za účelom ochrany dobromyseľne
nadobudnutých vlastníckych práv odporcami (rozsudok NS SR č. k. 4Cdo/274/2006).

Odporcovia odvodzujú svoje vlastníctvo od vlastníctva SR, ktoré bolo zapísané v pozemno-knižnej
vložke č. XXX kat. ú. O. nepretržite od roku XXXX a následne na základe rozhodnutia M. katastra
Z. Z. o schválení L. č. XXX-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX zapísané na LV č. XX kat. ú. O.. I. na

základe právoplatného reštitučného rozhodnutia OÚ I. č. XXXX/XXXXX-XXX/XX-R-II. zo dňa XX. XX.
XXXX, kedy došlo k prevodu pozemku na V. W., ktorá nadobudla pozemok na základe právoplatného
rozhodnutia štátneho orgánu vykonaného M. pozemkovým fondom formou zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. T. spoliehajúc sa na správnosť a perfektnosť vyššie uvedených
rozhodnutí bez akýchkoľvek pochybností uzavreli kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudli svoje

vlastnícke právo k pozemkom od právnych predchodcov o vlastníctve ktorých nemali pochybnosti
nakoľko všetci odvodzovali vlastníctvo od prvotného vlastníka, ktorým bol štát - SR. B. na uznesenie NS
SR č. k. XSŽO XXX/XXXX, kde najvyšší súd dospel k záveru, že M. pozemkový fond je vykonávateľom
reštitučných zákonov pričom je príčinná súvislosť medzi rozhodnutím T. pozemkového úradu a jeho
činnosťou a na uznesenie NS SR č. k. XSŽO XXX/XXXX.

T. poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. XÚS XXX/XXXX, ktoré rieši analogickú príčinnú
súvislosť medzi rozhodnutiami o pridelení pozemkov do osobného užívania na jednej strane a uzavretím
dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov na druhej strane tak, že právoplatnosťou
rozhodnutí o pridelení pozemkov do osobného užívania vzniklo určitým osobám právo na uzavretie

dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov a štátu vznikla povinnosť takéto dohody uzavrieť
pričom podľa § 67 ods. X správneho poriadku rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas
na občianskoprávny úkon nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť ak účastník
konania nadobudol práva dobromyseľne z čoho vyplýva, že k dobromyseľnosti odporcov sa pričleňuje
aj dobromyseľnosť V. W. ako právnej predchodkyne, ktorá nadobudla vlastnícke právo na základe

právoplatného reštitučného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu a ktoré neboli nikdy zrušené.

K vyjadreniu odporcov v 1/ a v 2/ rade navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že
odporcovia namietajú nulitu rozhodnutia pozemkového úradu súčasne aj tú skutočnosť, že údajne
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. V danom vyjadrení však nie sú uvedené žiadne skutočnosti

ani tvrdenia, ktoré by niečo menili na tom, aby návrhu bolo vyhovené. Zo strany odporcov doteraz
nedošloktomu,abysiuvedomilisvojeprocesnépostavenieaskutočnosť,vakomkonanísúvsúčasnosti
účastníkmi konania. Zdôraznili, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a nenachádzajú sa v konaní,
kde by sa rozhodovalo podľa reštitučného zákona alebo zákona o správnom konaní, kde by sa skúmali
jednotlivé zákonné predpoklady k tomu, či oprávnené osoby uplatnili svoje reštitučné nároky v zákonnej

lehote a spĺňali tak zákonné predpoklady. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade nie sú účastníkmi takéhoto
konania a nemajú dôvod vyjadrovať sa k skutočnostiam, ktoré tak vehementne zdôrazňujú vo svojom
vyjadrení, nakoľko tieto za súčasného štádia konania s vecou vôbec nesúvisia. Súd v danom konaní
nemá právomoc, aby skúmal otázky, ktoré rozvádzajú odporcovia vo vyjadrení na str. 2 a 3 vyjadrenia.
Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov je potrebné zaoberať sa nulitou a vysloviť ju v prípadoch

nedostatku právneho podkladu, nedostatku právomoci, nedostatku absolútnej vecnej nepríslušnosti a
existencie absolútneho omylu v osobe adresáta.

Pri skúmaní rozhodnutia Pozemkového úradu Z. Z. č. XXX/XX je možné konštatovať, že zo strany
pozemkového úradu bolo rozhodovaní podľa predpisov o správnom konaní zákona č. 71/67 Zb. a podľa

zákona č. 229/91 Zb. z čoho vyplýva, že správny orgán rozhodoval na základe právnych predpisov,
ktoré boli platné a účinné v čase vydávania rozhodnutia. Bez akýchkoľvek pochybností pozemkový úrad
ako jediný mal právomoc rozhodovať o týchto reštitučných nárokoch a zároveň rozhodoval ako orgán
príslušný na vydanie rozhodnutia o uplatnených reštitučných nárokoch ako orgán na prvom stupni amal bez akýchkoľvek pochybností vecnú príslušnosť. Rozhodoval o uplatnených nárokoch oprávnených
osôb, tak ako je konštatované v jeho výrokovej časti a konštatoval, že splnil podmienky uvedené v
§ 6 ods. 1 písm. m/ zákona. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 1995 a zo

strany odporcov je bez právneho významu zaoberať sa otázkami doručovania rozhodnutia ustanovenia
opatrovníka nakoľko za súčasného stavu konania o určenie vlastníctva súd na toto nemá právomoc.
Okrem toho zo strany odporcov nie je rozlíšená problematika nulity rozhodnutia od zmätočnosti
rozhodnutia. Ak by aj toto rozhodnutie z dôvodov, ktoré sú naznačené vo vyjadrení odporcov spĺňalo
podmienky jeho posúdenia ako rozhodnutia zmätočného do doby, kým zmätočnosť nebude odstránená

zákonom stanoveným spôsobom prostredníctvom opravných prostriedkov v zákonom stanovenej lehote
alebo k ich odstráneniu nedošlo a ani nedôjde je potrebné mať za to, že ide o legitímne vydané
rozhodnutie, ktoré je potrebné rešpektovať a na základe ktorého je potrebné plniť. Všeobecný súd nie
je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu mimo rámec správneho súdnictva, čo je jedným
zo základných atribútov právneho štátu. Bez právneho význame je aj ďalšia otázka, ktorú naznačujú
odporcovia o neurčitosti vymedzenia pozemkov s tým, že táto problematika je ustálenou rozhodovacou

činnosťou súdov ustálená. Citované rozhodnutie pozemkového úradu na strane 2 pod bodom 2
priznáva oprávneným osobám vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kat. ú. Šalková tak ako sú presne
špecifikované podľa pozemno-knižného stavu s označením pozemno-knižných zápisníc, parcelných
čísiel, druhu pozemku a ich výmer. Označenie pozemku údajmi z evidencie v pozemkovej knihe je
podľacitovanéhorozhodnutiaNSSRč.k.XCdo/XX/XXXXpozemkomdostatočneidentifikovanýmtakým

spôsobom, že je možné jeho reálne vymedzenie ako časť zemského povrchu z čoho vyplýva, že v
prírode kedykoľvek je možné takýto pozemok zamerať a určiť jeho hranice.

Nakoniec v takom procesnom postavení a za takej dôkaznej situácie ako majú odporcovia im nezostáva
nič iné len tvrdiť tie skutočnosti, ktoré uviedli vo svojom vyjadrení pričom ich právne posúdenie je

neudržateľné aj pokiaľ sa týka ich argumentácie, že svoje vlastnícke právo odvodzujú od vlastníctva
SR pričom ušlo ich pozornosti, že SR v čase, kedy disponovala s týmto vlastníctvom dňa 16. 12. 2005,
kedy SPF SR prevádzal tieto nehnuteľnosti na p. W. nebol ich reálnym vlastníkom a prevádzal niečo,
čo v tom čase nevlastnil a ako aj následné disponovanie s týmto vlastníctvom je potrebné považovať za
právne úkony absolútne neplatné. Bez akýchkoľvek pochybností je na strane navrhovateľov nielen právo

a spravodlivosť, kedy sa domáhajú vlastníckeho práva toho, čo vlastnil ich starý, respektíve prastarý otec
a čo im bolo odňaté nekalým postupom v rámci vykonávania ROEP-u, ktorý prebiehal v kat. ú. O..

Výsluchom navrhovateľa v 6/ rade bolo zistené, že na základe rozhodnutia B. úradu Z. Z. zo dňa 02.
05. 1995 je oprávnenou osobou po Márii Paulisovej, zomrelej v roku 1994 ako závetný dedič spolu so

sestrou F. X. a bratom O. B.. Uviedol, že si nepamätá okolnosti ohľadne vyvlastňovania nehnuteľností,
hovorilo sa len, že to malo byť pre letisko, nemalo to slúžiť pre spúšťanie dreva. Na základe rozhodnutia
pozemkového úradu správa katastra zapísala ich vlastníctvo na LV a pokiaľ sú námietky, že nebolo
doručené rozhodnutie pozemkového úradu F. G. bolo, pretože po jej smrti sa dedičia v dedičskom konaní
domáhali prejednania daných nehnuteľností a vtedy zistili, že nie sú vedený ako vlastníci. Naďalej boli

vedené ako v užívaní roľníckeho družstva O.á a po transformácii družstiev na akciové spoločnosti dostali
výpis z účtu majiteľa cenných papierov. Navrhovateľ uviedol, že nikto ho nemôže zbaviť vlastníctva,
ktoré získal dedením po svojich právnych predchodcoch. Predsa musí dať súhlas k prevodu, k predaju,
čo sa v danej veci neuskutočnilo pôvodnú pozemno-knižnú parcelu vlastnil jeho starý otec, ktorý zomrel
v XX-tich rokoch, bol účastníkom vyvlastňovacieho konania, mal tri deti W. N., F. G. a W. B., rod. N..

M. otec pozemky využíval tak, že zviedol na ne vodu z rieky K., ktorá tam naplavila štrk, štrk potom
vyvážal a predával. Starý otec si pri vyvlastňovaní nezobral náhradu peňažnú, peniaze boli uložené do
depozitu. Uviedol, že po rozhodnutí pozemkového úradu predmetné pozemky užívalo L. družstvo O..
Vznikol k nim zákonný nájom, družstvo nájom neplatilo, ani nepoberali žiadne iné úžitky. Oni v podstate
ani žiadne nájomné nežiadali.

Právny zástupca odporcov trval na právnom názore, že rozhodnutie pozemkového úradu je nulitný
právny akt s tým, že nesúhlasí s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov. Uvedené rozhodnutie
pozemkového úradu považujú za neprávoplatné a nie skončené a z toho dôvodu bolo dané podanie
na vstup odporcu v 1/ rade ako účastníka do daného reštitučného konania, o ktorom daný orgán musí

rozhodnúť v zmysle § 14 zákona o správnom konaní a voči rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok.

Odporcovia do konania predložili podnet odporcu v 1/ rade, ktorý podali na Okresnú prokuratúru v Z.
Z. dňa 14. 11. 2011 na podanie upozornenia prokurátora na účel odstránenia porušovania zákona kuktorému došlo v postupe Pozemkového úradu Z. Z. pri vyznačení právoplatnosti dňa 13. XX. XXXX
na rozhodnutí č. XXX/XX a ku ktorému došlo nečinnosťou Obvodného pozemkového úradu v Z. Z. pri
riešení žiadosti o odstránenie nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na danom rozhodnutí.

Odporcovia predložili oznámenie adresované Obvodný pozemkový úrad Z. Z. zo dňa 14. 11. 2011 o
vstupe spoločnosti odporcu v 1/ rade do správneho konania na Obvodnom pozemkovom úrade v Z.
Z. pod č. XXX/XX za účelom pribratia spoločnosti W., a. s. do tohto správneho konania ako účastníka
konania a žiadosť o doručenie daného rozhodnutia.

K predloženým oznámeniam navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že tieto podáva
len odporca v 1/ rade a ak je odporca v 1/ rade a jeho právny zástupca presvedčený o zákonnosti a
dôvodnostitakéhotopostupujedôvodnézdôrazniť,prečopotomtaktonepostupovalajodporcav2/rade,
ktorý je singulárnym sukcesorom po odporcovi v 1/ rade a je potrebné zaoberať sa otázkou, kto v
tomto prípade je ako subjekt odporca v 1/ rade a aké zákonné možnosti mu dáva právna úprava.

Je nepochybné, že reštitučné konanie je právoplatné dňa 13. 06. 1995 a podnety dáva subjekt, ktorý v
časeprebiehajúcehoreštitučnéhokonanianemalžiadneprávaapovinnostiktýmtonehnuteľnostiam,ale
aniichnemoholnadobudnúť,pretožejezistiteľné,žesubjektvznikoldňa11.01.2000očomsvedčízápis
vObchodnomregistriOkresnéhosúduZ.Z..Pokiaľodporcav1/radesadomáhanárokovoktorýchtvrdí,
že sú zákonné predpokladá takáto jeho úvaha aj jej podloženie príslušnou citáciou ustanovení k tomu sa

vzťahujúcich právnych noriem, čo pochopiteľne predpokladá predovšetkým ich znalosť. U., že nemôžu
sa ubrániť pocitu, že zo strany odporcu v 1/ rade sú tieto atribúty postrádané a potom ním zvolené aj
takéto nekvalifikované postupy, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone. Otázkou zostáva, čo tým sleduje
odporca v 1/ rade a majú za to, že len oddialiť rozhodnutie vo veci samej spôsobovať prieťahy v konaní.

Opätovnepoukázaliužnarozhodnutievovecitunajšiehosúduč.k.12C/306/1995vspojenísrozsudkom
Krajského súdu Banská Z. č. k. 15Co/95/2008 a poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 OSP a zároveň
na ustanovenie § 150b ods. 3 OSP, podľa ktorého súd postupuje podľa ods. 2 od vydania rozhodnutia,
ktoré nebolo navrhovateľovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. Ako vyplýva z rozhodnutia
pozemkového úradu bolo vydané dňa 02. 05. 1995 a trojročná lehota uplynula dňa 02. 05. 1998. Zároveň

sa vyjadrili k tvrdeniu odporcov vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia pozemkového úradu, že to tvrdí
účastník, ktorý nikdy nebol ani nemohol byť účastníkom konania pozemkového úradu v ich mene, že
im takéto rozhodnutie nebolo doručené, pričom z ich strany takáto skutočnosť nikdy nebola tvrdená,
ale všetci týmito rozhodnutiami disponujú. Je potom pochopiteľné, že takéto rozhodnutie aj nadobudlo
právoplatnosť a nemá niekto vstupovať do ich zákonných práv, kto nemá takéto zákonné právo len si

ho osobuje bez znalosti príslušnej právnej problematiky.
V priebehu konania odporcovia predložili list Obvodného pozemkového úradu Z. Z. zo dňa 14. 12.
2011 k oznámeniu vstupu spoločnosti odporcu v 1/ rade do správneho konania a žiadosti o doručenie
rozhodnutia č. 563/95. Z uvedeného listu bolo zistené, že napriek podnetu odporcu v 1/ rade, že
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť nakoľko nie je preukázané jeho doručenie všetkým účastníkom

konania považujú rozhodnutie za právoplatné z dôvodu, že ani jeden z účastníkov konania nevyužil
zákonmi dané možnosti podania opravných prostriedkov v lehotách stanovených zákonom č. 71/1967
Zb.apríslušnýmiustanoveniamiOSP§250b,ktoréstanovujelehotutrochrokovodvydaniarozhodnutia.
Zároveň poukázal, že spoločnosť odporcu v 1/ rade v období konania o reštitučnom nároku neexistovala,
vznikla zápisom do Obchodného registra dňa 11. 01. 2000 a preto nemohli byť dotknuté ani jej práva a

povinnosti a preto nie je možné akceptovať požiadavku o doručenie rozhodnutia a vstúpenie do konania
ako opomenutého účastníka.

Výsluchom navrhovateľky v 1/ rade bolo zistené, že predmetné nehnuteľnosti napriek reštitučnému
konaniu zostali v užívaní JRD je nástupkyňou po W. N., ktorý bol jej otec a bol priamym účastníkom

reštitučného konania. U., že pred každým pojednávaním dostane od odporcov v 1/ a v 2/ rade list v
zmysle, aby sa nezúčastňovala pojednávania, aby návrh zobrala späť, čo považuje za formu nátlaku a
zastrašovania, keďže sa len domáha svojich nárokov.

I. v 4/ rade uviedol, že jeho matka F. G. bola účastníkov reštitučného konania a zomrela v roku 2005

a dedičmi je on a jeho sestry navrhovateľky v 2/ a v 3/ rade, ktoré trvale žijú v I.. Vedeli, že uvedený
pozemok bol predmetom reštitučného konania po starom otcovi, ktorý tam naplavoval a predával
štrk. Boli prekvapení, keď uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po matke,
skontaktovali sa s rodinou a zisťovali, prečo nedošlo k prejednaniu pozemkov.Navrhovateľ v 7/ rade uviedol, že bol priamym účastníkom reštitučného konania so súrodencami
navrhovateľmi v 5/ a v 6/ rade po matke W.., rod. N., rozhodnutie mu bolo riadne doručené, vždy ho

mal k dispozícii a po uvedení v dedičských konaniach zistili, že došlo k vyškrtnutiu listu vlastníctva a
nedošlo k ďalšiemu zápisu. Tiež poukázal na listy od odporcu v 1/ rade, aby sa nezúčastňoval konania,
aby návrh stiahol, lebo že inak bude voči nemu uplatňovaný nárok za ušlý zisk. Zúčastnil sa stretnutie
s R.. Z., na ktorom bolo uvedené, že v prípade neúspechu bude od nich žiadať náhradu.
Uviedol, že má za to, že žije v právnom štáte a po rozhodnutí pozemkového úradu bol v tom, že uvedené

je zapísané aj zapísané bolo až následne došlo k preškrtnutiu v rámci L.. Uviedol, že uvedené pozemky
brali vždy ako majetok starého otca, ktorý mu bol vyvlastnený a peniaze z vyvlastnenia nikdy neprevzal.
Pozemky potom užívalo družstvo O..

Na základe návrhu právneho zástupcu odporcov v 1/ a v 2/ rade na prerušenie konania, a to do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnej prokuratúru v Z. Z. a do rozhodnutia T. pozemkového

úradu v Z. Z. na základe podania odporcu v 1/ rade, a to oznámenie vstupu do správneho konania súd
uznesením č. k. 20C/120/2010-309 zo dňa 10. 01. 2012 návrh odporcov na prerušenie konania zamietol.
Na základe odvolania odporcov proti uvedenému uzneseniu Krajský súd v Banskej Z. uznesením č.
k. 14Co/365/2012-330 zo dňa 28. 09. 2012 uznesenie okresného súdu potvrdil z dôvodov správneho
rozhodnutia s tým, že ani krajský súd nezistil žiadne relevantné dôvody pre prerušenie konania.

Zároveň odvolací súd uviedol, že vychádzal pri rozhodovaní zo zistenie, že doteraz nedošlo k zmene
a rozhodnutie Pozemkového úradu Z. Z. č. XXX/XX nebolo zrušené a poukázal na to, že
v súdnom konaní súdu neprislúcha skúmať doložku právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom
konaní, svoju činnosť obmedzí len na to, či doložka právoplatnosti bola vydaná oprávneným orgánom.
Potvrdenie o právoplatnosti je potvrdením určitej skutočnosti o vlastnosti rozhodnutia, ktorá nastala

podľa príslušných procesných predpisov. Zároveň uviedol, ak rozhodnutie č. XXX/XX je právoplatné
autoritatívnosť takéhoto rozhodnutia vyjadruje jeho záväznosť nielen pre účastníkov konania, ale aj pre
ďalšie subjekty a orgány a s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 2 OSP súdy boli viazané
právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. Vydaním daného rozhodnutia č. XXX/XX bola založená
existencia právneho stavu, ktorý musí aj civilno-procesný súd rešpektovať a z neho vychádzať.

Na pojednávaní dňa 19. 02. 2013 právny zástupca odporcov v 1/ a v 2/ rade predložil návrh odporcov
na prerušenie konania, ktorý sa zároveň krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi navrhovateľov a
navrhli, aby súd prerušil uvedené konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom
súde v Z. Z. pod č. k. XXS X/XXXX. Uviedli, že odporca v 1/ rade podal na N. súd v Z. Z. žalobu proti

rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v Z. Z. č. XXXX/XXXXX zo dňa 24. 10. 2012
a proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Z. Z. č. OP/XXXX/XXXXXX-X zo
dňa 03. 09. 2012 vedená na Krajskom súde v Z. Z. pod č. k. 23S 1/2013, ktorej účelom je rozhodnúť
a preukázať, že rozhodnutie Pozemkového úradu Z. Z. č. 563/95 o ktoré navrhovatelia opierajú svoje
vlastnícke právo nie je právoplatné a záväzné a navrhovatelia nie sú vlastníkmi nehnuteľností. Zároveň

mal za to, že v uvedenom konaní sa vyrieši predbežná otázka pre konanie tunajšieho súdu, a to či je
rozhodnutie právoplatné a či odporca v 1/ rade je účastníkom konania č. 563/95.

Právny zástupca navrhovateľov k návrhu na prerušenie konania uviedol, že ide o jediný cieľ zmariť
rozhodnutie vo veci samej a robiť prieťahy, čo považuje za účelové a ide o právny nezmysel. Poukázal

na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, ktorým bolo potvrdené uznesenie o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania, kde bola vyriešená otázka reštitučného konania, ktoré považujú za právoplatné
a je paradox, že odporca v 1/ rade sa cíti byť účastníkom konania z roku 1995, keď vznikol v roku 2000.

Súd na pojednávaní dňa 19. 02. 2013 návrh odporcov v 1/ a v 2/ rade na prerušenie konania do

právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde Z. Z. pod č. k. 23S 1/2013 zamietol.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súdu
dal na takéto konanie podnet.Súd návrh odporcov na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že rozhodnutie Pozemkového úradu
Banská Bystrica č. XXX/XX zo dňa 02. 05. 1995 považuje za právoplatné rozhodnutie. Uvedené
rozhodnutie nebolo do dňa pojednávania zrušené a súdu neprislúcha oprávnenie skúmať doložku

právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní a svoju činnosť obmedzí len na to, či
bola doložka právoplatnosti vydaná oprávneným orgánom a uvedená právoplatnosť len potvrdzuje
určitú skutočnosť o vlastnosti rozhodnutia, ktorá nastala podľa príslušných procesných predpisov. Z
rozhodnutia Pozemkového úradu Z. Z. zo dňa 02. 05. 1995, a to z pripojeného spisu pozemkového úradu
je zrejmé, že na rozhodnutí je vyznačená doložka právoplatnosti, pečiatka, že rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vypísané dňa 13. 06. 1995 podpis. Keďže uvedené rozhodnutie je právoplatné je
záväzné pre účastníkov konania ako aj pre ďalšie subjekty a orgány s poukazom na ustanovenie §
135 ods. 2 OSP s tým, že vydaním daného rozhodnutia bola založená existencia právneho stavu,
ktorý súd musí rešpektovať a musí z neho vychádzať. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 250b
ods. 1 až 4 OSP a pokiaľ v uvedených zákonom stanovených lehotách nebola podaná žaloba je
rozhodnutie právoplatné s poukazom na ods. 3 ak neuplynula lehota troch rokov od vydania rozhodnutia.

V uvedenom prípade voči rozhodnutiu pozemkového úradu vyššie uvádzanému nebol podaný žiadny
opravný prostriedok a uplynula lehota troch rokov od jeho vydania.

Po zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd pokračoval v konaní vo veci samej, kedy po
vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľov právny zástupca odporcov opätovne predložil ďalší návrh

na prerušenie konania a navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o sťažnosti odporcu v 1/ rade podľa článku 127 Ústavy SR v dôsledku právoplatného rozhodnutia
Krajského pozemkového úradu Z. Z. zo dňa 24. 10. 2012 a rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu
Z. Z. zo dňa 03. 09. 2012 z obsahu ktorého je zistené, že je namietané, že rozhodnutie
pozemkového úradu č. 563/95 je právoplatné a vykonateľné.

Súd na základe uvedeného uznesením na pojednávaní návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončenia veci na Ústavnom súde SR zamietol ako nedôvodný v zmysle § 109 OSP
vyššie citovaného s poukazom na právne zdôvodnenie zamietnutia návrhu na prerušenie konania do
rozhodnutia veci sp. zn. 23S 1/2013 na Krajskom súde Banská Bystrica.

Všetky listinné dôkazy, ktoré odporca v 1/ rade predložil s návrhom na prerušenie konania nepreukazujú
dôvodnosť návrhu na prerušenie konania.

Právny zástupca odporcov v 1/ a v 2/ rade na pojednávaní dňa 19. 02. 2013 navrhol vykonať ďalšie

dokazovanie, a to na preukázanie dobromyseľnosti navrhovateľov, ktoré súd na pojednávaní oboznámil,
a to rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica č. 601/678/XXXX zo dňa XX. XX. 2004 o schválení
L., pozemno-knižnú vložku č. XXX kat. ú. O., LV č. XX, rozhodnutie T. úradu I. zo dňa XX.
XX. XXXX, geometrický plán zo dňa XX. 05. XXXX.

K uvedeným dôkazom právny zástupca odporcov uviedol, že nepretržite od roku XXXX bolo vlastníctvo
k pozemkom zapísané na M. republiku, ako vyplýva z pozemno-knižnej vložky č. XXX. Na základe
rozhodnutia správy katastra o L. bol vlastníkom štát ako vyplýva z listu vlastníctva č. XX, následne
bol urobený prevod štátu na oprávnenú osobu prostredníctvom slovenského pozemkového fondu, a to
na p. W., ktorá uvedené vlastníctvo získala ako náhradu v reštitučnom konaní a je vedená na LV č.

XXXX kat. ú. O.. T. v 1/ a v 2/ rade spoliehajúc sa na správnosť rozhodnutí orgánom štátu uzavreli
riadnekúpnezmluvyanadobudlivlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiamodprávnychpredchodcova
nemali žiadne pochybnosti o ich vlastníckych právach. O. sa správal vždy ako vlastník, svoje vlastníctvo
potvrdil. T. v 1/ rade nadobudol vlastnícke právo od spoločnosti B., s. r. o., Z., následne odporca v 2/ rade
od odporcu v 1/ rade a vlastníctvo nadobudol dobromyseľne riadnym spôsobom a poukázal na

princíp právnej istoty voči odporcom v 1/ a v 2/ rade ohľadne ich vlastníckeho práva s tým, že považoval
za neprípustné, aby výkonom verejnej moci vrátane súdnej moci bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho
práva určením vlastníctva veci v prospech navrhovateľov vzhľadom na okolnosti, ktoré preukázali v
konaní a ktoré žiadajú, aby súd zobral do úvahy.

Právny zástupca odporcov v 1/ a v 2/ rade navrhol na uvedenom pojednávaní ďalšie dôkazy, ktorými
chcel preukazovať dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva odporcov v 1/ a v 2/ rade, a to
výsluch Ing. Z. predsedu predstavenstva spoločnosti odporcu v 1/ rade, V.. Z. štatutárneho zástupcu
spoločnosti W., pani W., V.. N. konateľa spoločnosti B. R., s. r. o. ako právny predchodca a vlastníkpredmetných nehnuteľností a konateľ spoločnosti B., s. r. o., vyžiadať kúpne zmluvy zavkladované pod
O O O vypočuť ako svedkyňu R.. L. bývalú riaditeľku správy katastra k rozhodnutiu o L. zo dňa XX.
XX. XXXX.

Navrhovateľ v 6/ rade uviedol, že to čo si uplatňuje právny zástupca odporcov vo vzťahu k odporcom
si žiadajú aj oni vo vzťahu k nim. Poukázal na zavádzanie z jeho strany a uvádzanie, že od roku
1952 nehnuteľnosti vlastnil štát. Nehnuteľnosti vlastnil jeho starý otec a potom oni v rámci reštitučného
konania. Poukázal na vybavenie sťažnosti zo dňa 16. 11. 2009.

Právny zástupca navrhovateľov navrhol navrhnuté dôkazy zamietnuť ako nedôvodné s tým, že
predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom špecifikovaným v návrhu a nerieši sa
problematika nezákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu ani žiadna náhrada škody.

Zároveň navrhol ďalší dôkaz právny zástupca odporcov, a to výsluch Ing. Hovorku k pravosti a k

pravdivosti podpisu.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že na podanom návrhu trvajú v celom rozsahu, poukazujú
na vykonané dokazovanie a majú za to, že navrhovatelia preukázali, že sú vlastníkmi predmetných
nehnuteľností a vlastnícke právo nadobudli dňom 13. 06. 1995, keďže existuje právoplatné rozhodnutie

Pozemkového úradu Banská Bystrica. Sú to navrhovatelia, ktorým súd v danom konaní má poskytnúť
súdnu ochranu a všetky navrhnuté dôkazy zo strany odporcov sú účelové s cieľom, aby na pojednávaní
nebolo rozhodnuté vo veci samej.

Právny zástupca odporcov na záver uviedol, že návrh považujú za úplne nedôvodný, od začiatku tvrdia,

že titul, o ktorý opierajú navrhovatelia svoje vlastnícke právo je paakt, nulitný právny akt, ktorý nemá
žiadne právne účinky. Zároveň ide o neprávoplatné rozhodnutie, kde otázka právoplatnosti rieši sa v
konaní Krajského súdu Z. Z. sp. zn. 23S 1/2013, a to že súd zamietol návrh na prerušenie konania
je nesprávne a nezákonné, keďže v danom konaní sa rieši otázka právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň
sa dovolával princípu ochrany nadobudnutých práv v zmysle platnej Ústavy SR a ochrany vlastníctva,

keďže odporcovia dobromyseľne nadobudli vlastnícke práva.

V prípade neúspechu v konaní navrhol, aby v súlade s § 151 OSP súd zohľadnil dôvody hodné
osobitného zreteľa a nepriznal navrhovateľov náhradu trov konania vzhľadom na všetky okolnosti,
vady rozhodnutia reštitučného konania, vady konania, ktorému prechádzalo, okolnosti dobromyseľnosti

odporcov a všetky listiny vystavené štátom, ktoré predchádzali nadobudnutiu vlastníctva odporcami v
1/ a v 2/ rade. Všetky náhrady, ktoré súd dá na ťarchu v tomto konaní odporcom si budú uplatňovať
v prípade konečného úspechu ako škodu voči štátu a v prípade nesprávneho rozhodnutia tunajšieho
súdu aj v inom kontexte.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 135 ods. 2 OSP inak o otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu môže súd posúdiť inému

orgánu môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie,
súd z neho vychádza.

Podľa ustanovenia § 250b ods. 1, 2, 3 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od
doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho
orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto
tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností
odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom
doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Súd postupuje podľa ods. 2, len

ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo navrhovateľovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Aksa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným
a ak určený nie je dňom právoplatnosti rozhodnutia.

K navrhnutým dôkazom zo strany odporcov v 1/ a v 2/ rade, ktoré súd na pojednávaní zamietol s
poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 OSP z dôvodu, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná a zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú a ktoré by potvrdzovali len
zhodné tvrdenia účastníkov. Súd mal za to, že pokiaľ odporcovia v 1/ a v 2/ rade navrhli vykonať
dokazovanie, a to na preukázanie dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva odporcov v 1/ a v

2/ rade, a to výsluchom svedkov R. predsedu predstavenstva spoločnosti odporcu v 1/ rade, V.. Z. za
spoločnosť W., pani W. a V.. N. a zároveň vyžiadať zavkladované zmluvy pod O O a O zároveň vypočuť
svedkyňu R.. L. a R.. R. K. k pravosti a pravdivosti podpisu. Súd uvedené dôkazy nevykonal a ich
vykonanie zamietol na pojednávaní uznesením z dôvodu, že ich vykonanie jednak považoval za účelové
a nehospodárne v danom konaní s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci. Ďalej ich zamietol z dôvodu,
že uvedené dôkazy nebolo potrebné vykonať pre rozhodnutie vo veci samej vo veci určenia vlastníctva

v prospech navrhovateľov, tieto dôkazy súd považoval za nadbytočné, keďže v konaní nebolo sporné,
akými následnými prevodmi došlo k vlastníctvu odporcov v 1/ a v 2/ rade ani, že uvedené zmluvy boli
zavkladované správou katastra pod vyššie uvádzanými číslami a zároveň v konaní nebolo potrebné
preukazovať dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva odporcov v 1/ a v 2/ rade. Výsluch
svedka R.. R. K. k pravosti a pravdivosti podpisu k namietanej právoplatnosti rozhodnutia pozemkového

úradu č. XXX/XX pokiaľ právny zástupca neuviedol, či k podpisu na pečiatke právoplatnosti alebo na
rozhodnutí súd uvedený dôkaz taktiež považoval za účelový. Pokiaľ je uvedené rozhodnutie právoplatné
a záväzné v zmysle § 135 ods. 2 OSP je nehospodárne a neúčelné vykonať takýto dôkaz a vytvárať
v konaní neúčelné trovy konania.
Súd vykonanými dôkazmi, a to dôkazom oboznámením sa so spisom Pozemkového úradu Z. Z. zistil,

že bolo vydané rozhodnutie Pozemkového úradu Z. Z. pod č. XXX/XX zo dňa 02. 05. X995, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 1995 vo veci oprávnených osôb W. N. a spol. proti povinnej osobe
L. družstvu O.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky zákona č.
XXX/XX Zb. § 6 ods. 1 písm. m/ a bolo im priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kat.
ú. O. dňom právoplatnosti daného rozhodnutia. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bolo zistené,

že nehnuteľnosti boli vyvlastnené pre výstavbu E. letiska O. vyvlastňovacím výmerom Jednotného
národného výboru v Z. Z. vydaného po značkou XI-XXX/XXXX zo dňa 25. 10. 1951.

Rozhodnutie B. úradu Z. Z. č. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX považovali odporcovia v 1/ a v 2/ rade za
nulitný právny akt, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť, nemá žiadne právne účinky a preto nemôže

byť podkladom pre rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva navrhovateľom.

E. rozhodnutie je možné odstrániť zákonom stanoveným spôsobom prostredníctvom opravných
prostriedkov v zákonom stanovenej lehote. V prípade, že k ich odstráneniu nedošlo napríklad z dôvodu
nepodania opravného prostriedku je potrebné mať za to, že ide o legitímne vydané rozhodnutie, ktoré

je potrebné rešpektovať a na základe ktorého je potrebné plniť. I. možno považovať za dôsledok takých
vád konania, respektíve rozhodnutia, ktoré sú závažnejšie ako vady zmätočnosti a v dôsledku ktorých
rozhodnutie nie spôsobilé vyvolať predpokladané právne následky.

Súd v konaní zaujal právny názor, že rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Z. nie je nulitný právny

akt.

Zároveň súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Z. uznesením č. k.
XXCo/XXX/XXXX zo dňa 28. 09. 2012, ktorý uviedol, že rozhodnutie pozemkového úradu zo dňa
02. 05. 1995 nebolo zrušené a súdu v konaní neprislúcha skúmať doložku právoplatnosti daného

rozhodnutia, ktoré bolo vydané v správnom konaní. Svoju činnosť obmedzí len na to, či doložka
právoplatnosti bola vydaná oprávneným orgánom a potvrdenie právoplatnosti je potvrdením určitej
skutočnosti o vlastnosti rozhodnutia. Ak je rozhodnutie pozemkového úradu č. 563/95 zo dňa 02. 05.
1995 právoplatné autoritatívnosť takéhoto rozhodnutia vyjadruje jeho záväznosť nielen pre účastníkov
konania, ale aj pre ďalšie subjekty a orgány a s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 2 OSP je v

danom občianskoprávnom konaní prvostupňový ako aj odvolací súd viazaný právoplatným rozhodnutím
správneho orgánu. Uvedeným rozhodnutím bola založená existencia právneho stavu, ktorý súd musí
rešpektovať a musí z neho vychádzať.Súd mal za to, že právoplatnosť na danom rozhodnutí bola vyznačená správne v súlade so zákonom
č. 71/67 Zb. o správnom konaní.

Súd výrok právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým bolo navrhovateľom priznané
vlastnícke právo k pozemkom považoval za dostatočne určitý a spôsobilý na predmet zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Označením pozemku údajmi z evidencie v pozemkovej
knihe s riadnym uvedením číslo pozemno-knižnej zápisnice parcelného čísla a parciel v rámci
pozemkového katastra registra E je dostatočne identifikovaný takým spôsobom, že je možné jeho reálne

vymedzenie ako časti zemského povrchu ku ktorej časti bolo navrhovateľom priznané vlastnícke právo
(rozsudok NS SR č. k. 4Cdo/57/2006).

K námietke odporcov k nulite rozhodnutia pozemkového úradu a k jeho neprávoplatnosti súd poukazuje,
ženiejeoprávnenýskúmaťvecnúsprávnosťsprávnehoaktuajednýmzozákladnýchatribútovprávneho
štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera jednotlivca rozhodovaciu činnosť orgánov

štátu a jeho dobrá viera v správnosť aktov verejnej moci. V zmysle § 132 ods. 1 OZ možno vlastníctvo
nadobudnúť aj rozhodnutím štátneho orgánu. Takéto nadobudnutie vlastníctva patrí medzi originálne
spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Tak je tomu aj v prípadoch podľa reštitučných zákonov a teda
aj rozhodnutia pozemkového úradu podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/91 Zb., ktoré má konštitutívny
charakter.Takétoprávoplatnérozhodnutieštátnehoorgánu,ktorékonštituujevlastníctvomázanásledok

absolútny zánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka a vylučuje ho, pokiaľ však takéto rozhodnutie
štátneho orgánu nebolo zákonným spôsobom zrušené. Je totiž základným predpokladom fungovania
demokratického právneho štátu a zabezpečenia právnej istoty občanov a ich dôvery v štátne akty, aby
právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov, na základe ktorých jednotlivec nadobúda vlastníctvo boli
nespochybniteľnou skutočnosťou, ktorá vylučuje požiadavky ktorejkoľvek inej osoby opierajúcej svojej

domnelé vlastníctvo o inú právnu skutočnosť. Nemožno akceptovať, aby jeden štátny orgán pri výkone
verejnej moci autoritatívne preskúmal a osvedčil v prospech konkrétnej osoby určité právo na existenciu
ktorého sa táto osoba spolieha v dôsledku dobrej viery v správnosť aktu štátu a aby následne iný štátny
orgán v celkom inom konaní tej istej osobe toto právo odňal ako dôsledok toho, že rozhodnutie, ktoré
právo konštituovalo bolo údajne vadné (rozsudok NS SR č. k. 4Cdo/57/2006 zo dňa 29. 03. 2007).

Súd poukazuje, že na základe vyššie uvedeného k rozhodnutiu pozemkového úradu nebol dôvod
vykonávať ďalšie dokazovanie navrhnuté odporcami v 1/ a v 2/ rade, ktoré bolo neúčelné a
nehospodárne a taktiež nebol dôvod na prerušenie konania v zmysle návrhov prezentovaných
odporcami na pojednávaní dňa 19. 02. 2013.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je

existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem navrhovateľa musí
byť kvalifikovaný, t. j. naliehavý a pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia práva teda je tu stav, že právny
vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, respektíve

stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom
a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva.

Súd mal za to, že v danej veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho
práva, keďže existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý

nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom a bez súdom vysloveného určenia by mohol byť
ohrozený a vystavený konkrétnej ujme. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú zapísaný ako evidenční vlastníci
v katastri nehnuteľností a preto len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností. Vlastnícke právo navrhovateľov nie je zapísané v katastri nehnuteľností a len
rozhodnutím súdu môže dôjsť k náprave tohto stavu navyše, keď vlastníctvo v katastri nehnuteľností

svedčí odporcom.

Z rozhodnutia Katastrálneho úradu Banská Bystrica zo dňa 16. 11. 2009 boli zistené skutočnosti:
katastrálny úrad oznámil navrhovateľom, že rozhodnutie Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č.563/95 zo dňa 02. 05. 1995 nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 1995 a priznalo oprávneným osobám
vlastnícke právo k nehnuteľnosti kat. ú. O. podľa pozemkovej knihy parc. č. XXX/b, č. XXX/a, č. XXX a
č. XXX a identifikácie parciel č. XXX.Xa-XXX-XX-XX zo dňa 16. 02. XXX, to boli parcely

S. č. XXX, č. XXX a č. XXX. Na LV č. XXX bolo predmetné rozhodnutie zapísané pod č. zmeny XX/
XX. B. parcely č. XXX (pozemno-knižná zápisnica XXX), č. XXX (PK zápisnica č. XXX), parcela č. XXX/
a (PK zápisnica č. XXX) a parcela č. XXX/b (PK zápisnica č. XX) boli v pozemkovej knihe
zrušené uznesením č. d. XXX/XXXX (vyvlastňovací výmer zo dňa XX. XX. XXXX a geometrický
plán zo dňa XX. XX. XXXX). U. uznesením boli parcely odčlenené a zlúčené do parcely

č. XXX (PK zápisnica č. XXX) vedená v pozemkovej knihe pod B1 vo vlastníctve ČS štát
- povereníctvo dopravy a pod B2 na základe č. d. XXXX/XX podľa administratívnej dohody zo dňa XX.
XX. XXXX zapísaný prevod správy majetku pre T. odbor pôdohospodárstva v Z. Z.. R. vyššie uvedená
bola vyhotovená na základe objednávky R.. B. zo dňa XX. XX. XXXX ako podklad k reštitúcii a
slúžila ako podklad pre vydanie rozhodnutia pozemkového úradu. Z. uvedené, že uvedené parcely boli
zidentifikované nesprávne pretože pozemno-knižné parcely boli zrušené a zlúčené do parcely č. XXX. O.

bolo zistené, že M. katastra Z. Z. opravila zápis na liste vlastníctva č. XXX-zrušenie predmetných parciel
v rozpore s katastrálnym zákonom a v rozpore so zákonom o správnom konaní. V položke číslo zmeny
XX/XX v zbierke listín nie je doložená listina na základe čoho bol predmetný zápis zrušený. E. parciel nie
je postačujúcim podkladom na vykonanie takejto zmeny. O. parciel na LV č. XXX neboli upovedomení o
vykonanej zmene. E. zápisu predmetných parciel na LV č. XXX bez príslušných listín alebo rozhodnutia

podľa zákona č. XX/XX Zb. nie je možné vykonať ani v zmysle zákona č. XXX/XX Z. z. v platnom znení.
N. sa v zbierke listín nenachádza listina preukazujúca oprávnenie správy katastra zrušiť zápis parciel S.
č. XXX, č. XXX, č. XXX na LV č. XXX je konanie SK Z. Z. v rozpore s katastrálnym zákonom a zákonom o
správnom konaní. E. uviedli, že vzhľadom na ďalšie vykonané prevody vlastníckych práv k predmetným
pozemkom nie je možné riešiť zápis rozhodnutia B. úradu v Z. Z. č. XXX/XX v KN a sťažnosť

považovali za opodstatnenú.

O. k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré boli vydané v reštitučnom konaní navrhovateľom a ich právnym
predchodcomsútohočasuvovlastníckeodporcuv1/av2/radenazákladevyššieuvedenýchprevodov,
ktoré v konaní neboli rozporované a nebolo sporné, akým spôsobom a na základe akých kúpnych zmlúv

získali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Vzhľadom k tomu, že uplynuli všetky zákonné lehoty a uvedené rozhodnutie B. úradu v Z. Z. č. XXX/XX
zo dňa 02. 05. 1995 nebolo nikdy zrušené, je záväzné a neexistuje žiadna právna možnosť, aby odporca
v 1/ rade vstupoval ako účastník konania do reštitučného konania, ktoré sa uskutočnilo v roku 1995; v

tom čase odporca v 1/ rade ako subjekt neexistoval, nemal žiadne práva a povinnosti a už vôbec
nemôže byť oprávnenou alebo povinnou osobou v danom konaní v zmysle reštitučného zákona.

Súd návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol v zmysle § 132 ods. 1, 2 OZ majúc za to,
že vlastnícke právo nadobudli rozhodnutím štátneho orgánu, a to Pozemkového úradu v Z. Z. č. 563/95

zo dňa 02. 05. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 1995 a bol prevedený zápis M. katastra
Z. Z. k uvedeným pozemkom kat. ú. O. na LV č. XXX ako parcely S. č. XXX, č. XXX a č. XXX. B. došlo
k zrušeniu predmetných parciel vedených na LV č. XXX tak ako bolo zistené Správou katastra Z. Z., a
to v rozpore so zákonom o správnom konaní a o katastrálnych zákonoch bez príslušných listín alebo
rozhodnutia nemôže to znamenať, že došlo aj k zrušeniu vlastníckeho práva navrhovateľom priznaným

reštitučným rozhodnutím. Pokiaľ došlo k ďalším prevodom a následne k uzatvoreniu kúpnych zmlúv
odporcami v 1/ a v 2/ rade ide o absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 39 OZ z dôvodu,
že žiadny z uvedených subjektov nemohol previesť na iného viac práv, než sám vlastnil. Navrhovatelia
vlastníctvo nikdy nestratili. Súd potom rozhodol tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia a
určil vlastnícke právo navrhovateľov, tak ako z uvedeného výroku vyplýva a zároveň určil, že patria do

dedičstva po nebohej F. G. a nebohom W.i N., a to v zmysle geometrického plánu overeného k 15. 03.
2010, ktorý vyhotovila R.. X. Q. pod č. XXXXXXXX-X/XXXX.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal náhradu trov konania navrhovateľom,
ktorý si ju uplatnili, a to vo výške súdneho poplatku z návrhu a z návrhu na vydanie predbežného

opatrenia a trovy právneho zastúpenia. Súd priznal navrhovateľom trovy súdnych poplatkov 199 Eur,
ktorý sú odporcovia v 1/ a v 2/ rade povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu
navrhovateľa a zároveň uložil odporcovi v 1/ rade zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľomv 1/ až v 7/ rade 38 575,01 Eur a odporcovi v 2/ rade 15 741,73 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľov.

Súd priznal navrhovateľom trovy právneho zastúpenia pričom vychádzal z hodnoty pozemkov za m2 65
Eur, pozemky sa nachádzajú v priemyselnom parku W. Z. Z. pričom v rámci U.-A zmeny a doplnky štvrtá
etapa IV. sa nachádzajú vo východnej priemyselnej zóne W. - O. schválenej uznesením č. XX/XXXX
W. v Z. Z. zo dňa XX. XX. XXXX. R. o pozemky stavebné určené na výstavbu priemyselného parku,
ktorá skutočnosť vyplýva z určenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti vypracovanej realitnou kanceláriou

X. nehnuteľnosti K. XX zo dňa XX. XX. XXXX v čase podávania návrhu na súd. K. pozemkov voči
odporcovi v 1/ rade je XX XXX mX x XX S., čo je X XXX XXX S.. K. pozemkov uplatňovaných voči
odporcovi v X/ rade je XXXX m2 x XX S., čo je XXX XXX S.. I. si uplatnili trovy právneho
zastúpenia v danom konaní, predmetom ktorého je určujúci výrok z určenej hodnoty konania, t. j.
pozemkov s poukazom na nález P. súdu SR sp. zn. R. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva pri rozhodovaní o
náhrade trov konania v určovacích sporoch, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou

občianskeho súdneho konania a otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len
vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného
právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor
s princípom spravodlivosti (napríklad v dôsledku pre piateho formalizmu), či celkom nedostatočného
odôvodnenia vydaného rozsudku.

Z ustanovenia § 9 ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov na
poskytovanie právnych služieb vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva. B. ustanovenia § 10 ods. X citovanej vyhlášky, ak nie je
ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,

ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. E. sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je X/XX-tina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ X1 ods.
1 písm. a/ vyhlášky). Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných
ustanovení vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,

ktoré je predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom táto čiastka sa považuje za základ pre
tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny
predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu o ktorom
vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. B. nie je možné vychádzať z názoru, že daná
situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k

veci nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne ako je to pri
vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona č. XX/XX
Zb. o súdnych poplatkoch. S. úprava § 9 ods. X F. tarify vylučuje použitie § X1 ods. 1 písm. a/ a rovnako
aj príslušných ustanovení o súdnych poplatkoch.

M. vychádzal pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia u navrhovateľky v 1/ rade z
hodnoty 842 140 Eur s tým, že hodnota za jeden úkon podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 je
2106,45 Eur, ide o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb a preto sa znižuje základná sadzba
podľa § 13 ods. 2 AT o 50 % a teda výška za úkon je 1053,22 Eur, ktoré súd priznal za právne úkony v
roku 2010 prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vypracovanie žiadosti na zápis poznámky

na Y. vyjadrenie k odvolaniu odporcov proti predbežnému opatreniu polovica úkonu 526,61 Eur, účasť
na pojednávaní dňa 19. 04. 2011, vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2011, účasť na pojednávaní dňa 15. 11.
2011, vyjadrenie k podnetom odporcu zo dňa 19. 12. 2011, účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2012
a účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2013, za každý úkon v roku 2010 režijný paušál po 7,21 Eur, za
úkony v roku 2011 po 7,41 Eur, za úkon v roku 2012 po 7,63 Eur a za úkon v roku 2013 po 7,81 Eur

spolu 10 079,51 Eur. Pri navrhovateľke v 2/ rade vychádzal súd z hodnoty podielu vyčíslenej sumou 280
713 Eur z hodnoty podielu 1/9-tiny s tým, že hodnota úkonu podľa § 10 ods. 1, 2 je 984,29 Eur, keďže
ide o zastupovanie viacerých osôb znižuje sa základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 AT
o 50 % a teda hodnota za úkon 492,14 Eur. Súd priznal navrhovateľke v 2/ rade úkony právnej služby,
prevzatie a príprava zastúpenia rok 2010, návrh rok 2010, vypracovanie žiadosti na zápis poznámky,

vyjadrenie k odvolaniu odporcov proti predbežnému opatreniu polovica úkonu 246,07 Eur za úkon, účasť
na pojednávaní dňa 19. 04. 2011, vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2011, účasť na pojednávaní dňa 15.
11. 2011, vyjadrenie zo dňa 19. 12. 2011, účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2012 a dňa 19. 02. 2013, za
úkony v roku 2010 za každý režijný paušál 7,21 Eur, za úkony v roku 2011 režijný paušál po 7,41 Eur,za úkon v roku 2012 po 7,63 Eur a za úkon v roku 2013 po 7,81 Eur spolu 4749,25 Eur. Vo vzťahu k
navrhovateľom v 3/, v 4/, v 5/, v 6/ a v 7/ rade priznal voči odporcovi v 1/ rade náhradu trov právneho
zastúpenia ako v prípade navrhovateľky v 2/ rade za totožné právne úkony v totožnej hodnote, každému

4749,25 Eur. Uvedené trovy považoval súd za hospodárne a účelne vynaložené.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade z hodnoty konania 242
710 Eur a navrhovateľke v 1/ rade priznal úkony právnej služby vychádzajúc z hodnoty 80 903 Eur pri
podiele 1/3-tiny s tým že hodnota úkonu právnej služby v plnej výške je 585,89 Eur (§ 10 ods. 1, 2 AT),

keďže ide o zastupovanie viacerých osôb hodnota sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 AT) a hodnota úkonu
právnej služby je 292,94 Eur. Súd priznal podľa § 14 ods. 1 AT úkony právnej služby prevzatie
a príprava zastúpenia, vypracovanie návrhu v roku 2010, vypracovanie žiadosti na zápis poznámky,
vyjadrenie k odvolaniu odporcov proti predbežnému opatreniu hodnota úkonu 146,47 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 19. 04. 2011, vypracovanie vyjadrenia dňa 24. 10. 2011, účasť na pojednávaní dňa 15.
11. 2011, vyjadrenie k podnetom odporcu zo dňa 19. 12. 2011, účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2012

a dňa 19. 02. 2013, za každý úkon v roku 2010 režijný paušál 7,21 Eur, za rok 2011 po 7,41 Eur, za rok
2012 po 7,63 Eur a za rok 2013 po 7,81 Eur spolu 2856,85 Eur.

Trovy právneho zastúpenia pre navrhovateľku v 2/ rade voči odporcovi v 2/ rade súd vychádzal z podielu
1/3-tiny, čomu zodpovedá hodnota konania 26 967 Eur, takisto ako aj pri navrhovateľoch v 3/, v 4/, v

5/, v 6/, v 7/ rade a priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 AT vo výške 218,27 Eur
za úkony ako pri navrhovateľke v 1/ rade s tým, že hodnota za úkon je 218,27 Eur a pri vyjadrení k
odvolaniu proti predbežnému opatreniu 109,13 Eur spolu 2147,48 Eur. Navrhovateľom v 3/, v 4/, v 5/, v
6/ rade súd priznal voči odporcovi v 2/ rade náhradu trov každému vo výške 2147,48 Eur vychádzajúc
z hodnoty a z podielu i za úkony právnej služby ako pri navrhovateľke v 2/ rade. Súd uvedené trovy

považoval za hospodárne a účelne vynaložené.

Pokiaľ právny zástupca odporcu v 1/ rade po vyhlásení rozhodnutia, ktoré bolo vyhlásené dňa 19. 02.
2013 podal faxom dňa 06. 03. 2013 námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni z dôvodu jej správania
a vyjadrení na pojednávaní, kedy si právny zástupca odporcov nahrával pojednávanie, súd uvedené

námietky zo strany právneho zástupcu odporcov v 1/ a v 2/ rade považoval za účelové týkajúce
sa vedenia konania, o ktorom rozhoduje na pojednávaní sudca za účelom zmariť vo veci vyhlásenie
rozsudku, keďže vzhľadom na podané návrhu na prerušenie konania nebolo v záujme odporcov v 1/ a
v 2/ rade, aby vo veci bolo vyhlásené rozhodnutie a nastolená právna istota vo vzťahu k účastníkom
konania. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o

prejednávanejvecialebovjehorozhodovanívinýchveciach.Postupomsúprocesnéúkonysúduvrátane
jeho rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania a majú prípravný charakter. V širšom chápaní k postupu
sudcu je možné priradiť aj jeho rozhodovanie vo veci samej, ktoré je jeho ústavnou povinnosťou. Ide o
procesné úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje platný občiansky súdny poriadok. Zároveň počas celého
konania zo strany odporcov nebola vznesená žiadna námietka zaujatosti voči sudcovi a na strane sudcu

neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený vo veci.

Súd poukazuje, že konanie prebehlo riadne v súlade s ustanoveniami občianskeho súdneho konania,
a to ustanovenia § 114 až § 120 OSP. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 52 vyhlášky MS SR č.
543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy a poukazuje, že zápisnica zo súdneho

pojednávania zo dňa 19. 02. 2013 obsahuje všetky náležitosti požadované v uvedenom zákonnom
ustanovení a právny zástupca odporcov na pojednávaní pokiaľ žiadal, aby niečo bolo doprotokolované v
zápisnicinapojednávanínauvedenompojednávaníinéskutočnostiakozozápisnicevyhotovenejsúdom
nevyplývajú a neboli namietané až po rozhodnutí vo veci samej (súd archivuje diktafónový záznam z
pojednávania zo dňa 19. 02. 2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutiealebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 19. 02. 2013

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská