Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200547
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit
FoglalkoztatásiKözhasznúNonprofitKorlátoltFelelösségüTársaság,sosídlom3600Ózd,Jászi.O.u.3,
Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 3. februára 2012 č. 10873-2/2012-BA a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 3. februára 2012 č. 10873-2/2012-BA zmenil vo výrokovej časti

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 32062-48/2011-TO z 12. 08. 2011 v tom, že
vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že O. E., občanovi W. zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 31. júla 2007 (vec vedená
pod sp. zn. 11S/30/2012).

2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 6. februára 2012 č. 10650-2/2012-BA zmenil vo výrokovej časti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany č. 32062-40/2011-TO z 12. 08. 2011 v tom, že

vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že V. B., občanovi W. zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 24. mája 2007 (vec vedená
pod sp. zn. 11S/54/2012).

3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 30. januára 2012 č. 13636-2/2012-BA zmenil vo výrokovej časti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 32062-108/2011-TO z 15. 08. 2011 v tom, že
vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.

1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že M. N., občanovi W., zaniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 21. augusta 2008 (vec
vedená pod sp. zn. 11S/55/2012).4. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 24. januára 2012 č. 12282-3/2012-BA zmenil vo výrokovej časti
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 32062-13/2011-TO z 11. 08. 2011 v tom, že
vypúšťa text: „... § 210 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text: „...§ 210 ods.

1 zákona o sociálnom poistení. V ostatnom rozhodnutie potvrdil podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že K. Q., občanovi W., vzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 27. augusta 2007 (vec
vedená pod sp. zn. 11S/72/2012).

Podľa § 112 ods. 1 OSP súd spojil na spoločné konanie veci vyššie uvedené, nakoľko skutkovo spolu

súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov a rozhodol, že veci budú vedené pod sp. zn. 11S/30/2012.

Žalobca nezákonnosť rozhodnutí (totožné žaloby a totožná špecifikácia nezákonnosti rozhodnutí)
odôvodnil tak, že postup odvolacieho správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, pokiaľ nevyhovel
odvolaniu žalobcu v celom rozsahu. Namieta, že žalovaný sa nevyporiadal náležite s dôvodmi
uvedenými v odvolaní a neprihliadol k tej skutočnosti, že správny orgán prvého stupňa so žalobcom
riadne nekomunikoval, nekonal s ním a rozhodnutie neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa

§209ods.1zák.č.461/2003Z.z.,lebozuvedenýchrozhodnutínevyplýva,nazákladečohomalsprávny
orgán za to, že vo veci objektívne zisťoval skutkový stav veci a na základe akých dôkazov ho zistil.
Namietal a tvrdí, že osobám uvedených v rozhodnutí nevznikol pracovný pomer na území Slovenskej
republiky na základe Zákonníka práce k dátumom, ako sa uvádza na základe vyslania žalobcom.
Uviedol, že ide o vzťah medzi dvomi subjektmi maďarského práva, ktorý vznikol na území tohto štátu.

Z rozhodnutia tiež nevyplýva, kde mal byť konkrétny menovaný vyslaný spoločnosťou žalobcu, lebo nie
je uvedená ani krajina vyslania, od ktorej skutočnosti zrejme správny orgán odvodzujúc svoju právomoc
konať vôbec v tejto veci. Žalovaná sa dostatočne nevyporiadala s námietkou žalobcu, že správny orgán
prvého stupňa nesprávne aplikoval článok 13 písm. a/ Rady EHS č. 1408/71, pretože z tohto nariadenia
vyplýva, že pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu zamestnanú na území jedného

členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území
iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho
zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Je toho názoru, že na základe tejto definície
nie je možné prijať záver o tom, že by menovanému boli vznikli predmetné poistenia tak, ako to uvádza
správny orgán. Z tejto definície naopak je zrejmé len vylúčenie duplicity. Je evidentné, že menované

osoby boli zamestnané na území Maďarska, a preto sa na ne vzťahovali predpisy tohto štátu, bez
ohľadu na to, či sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnávala,
nachádzala na území iného členského štátu (hoci aj na Slovensku). Uvedené osoby zamestnával
žalobca ako subjekt maďarského práva. Rozhodujúce je v tomto smere, že v danom prípade ide nie o
vznik pracovného pomeru na Slovensku, ale sa jedná o vyslanie na výkon práce, ktorého očakávané

trvanie nemalo prekročiť a ani neprekročilo 12 mesiacov. Žalovaný ani netvrdí opak v napadnutom
rozhodnutí, i keď sme namietali, že na základe článku 14 ods. 1a základnej právnej úpravy sa článok
13 ods. 2 písm. a/ nepoužije, ak osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre
ktorý zvyčajne pracuje a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam
vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za

predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov. Podľa jeho názoru, správny
orgán sa nezmieňuje o žiadnej relevantnej skutočnosti, pre ktorú by neprichádzala do úvahy aplikácia čl.
14 ods. 1a nariadenia. Správny orgán prvého stupňa nezistil náležite a objektívne skutkový stav veci, čo
je zistiteľné napríklad i na jeho tvrdení, že naša spoločnosť nevykonávala v Maďarsku žiadne významné
ekonomické činnosti, hoci žalobca tých činností vykonával nespočetne veľa (napr. ilustráciu uviedol

prevádzkovanie biofarmy, realizáciu tréningových programov, mentorskú činnosť, činnosť v oblasti vedy
a výskumu atď). Žalovaná sa nesprávne vyporiadala i so vznesenou námietkou premlčania a zaujala
nesprávne stanovisko k rozsudku maďarského súdu. Žalobca nepopiera jeho teritoriálne účinky, ale v
čítaní žalobcu by bolo veľmi kontraproduktívne, ak súdy rôznych členských krajín EÚ rozhodovali v tej
istej veci rôznym spôsobom. Záverom uviedol, že žalobca si svoje odvodové povinnosti riadne a včas

splnil voči OEP (obdoba zdravotnej poisťovne Maďarska) a zaplatil všetko, čo bolo potrebné v zmysle
právnych predpisov tejto krajiny pravidelne každý mesiac. Bolo by krajne nespravodlivé, aby žalobca
musel odvody zaplatiť duplicitne aj na Slovensku, čo odporuje citovanému nariadeniu EHS. Žiadal zrušiť
žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.Žalobca po obdržaní stanoviska žalovaného podal svoje písomné stanovisko k veci, avšak obsahovo
totožné ako dôvody uvedené v žalobách, keďže je toho názoru, že rozhodnutie naďalej nemá náležitosti
podľa§209ods.1zák.č.461/2003Z.z.ažalovanýsadostatočnenevyjadrilaniknamietanejnesprávnej

aplikácii článku 13 písm. a/ Rady EHS č. 1408/71. Ďalej uviedol, že i keď žalovaná nie je viazaná
právnym názorom súdu iného členského štátu, je potrebné poukázať právne na význam Európskej
únie v tejto oblasti. Úlohou koordinačných nariadení EÚ je práve zabrániť stavu, aký sa snaží privodiť
žalovaný správny orgán, pričom tieto majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Podľa jeho názoru je
nemysliteľné a odporujúce zásadám slobodného pohybu osôb za prácou v rámci EÚ, aby dochádzalo

k dvojitému odvodovému zaťaženiu.

Žalovaný správny orgán žiadal žaloby zamietnuť z dôvodu, že od vstupu Slovenskej republiky do
Európskej únie (od 1. mája 2004) sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné
nariadenia Spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých
členských štátoch. Teda sú záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované
vnútroštátnymi orgánmi a štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia

a vnútroštátnymi súdmi, keďže majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením
vo vzťahu ku koordinácii systémom sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo
dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne
zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len nariadenie“) a jeho vykonávacie nariadenie Rady EHS č. 574/1972 z

21. marca 1972. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa
bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov (samostatne zárobkovo činné
osoby) počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na
základe všeobecných a osobitných pravidiel, ustanovených v nariadení, ktoré majú výhradný účinok,
t. j. neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia.

Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe „lex loci laboris“, a teda príslušnou
legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť.
Komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov sa uskutočňuje
prostredníctvom systému štandardných európskych formulárov, tzv. E-formuláre, ktoré sú v oblasti
sociálneho zabezpečenia okrem iného potrebné aj na určenie príslušnosti k právnym predpisom

sociálneho zabezpečenia. Všetky formuláre schvaľuje Európska komisia, majú jednotnú formu pre
všetky členské štáty Spoločenstva a sú vypracované vo všetkých národných jazykoch členských štátov
a každý žiadateľ má právo ich vypĺňať vo svojom štátnom jazyku.

Na základe ustanovení nariadenia zamestnanec zvyčajne podlieha a vzťahuje sa na neho systém
sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť (článok 13 ods. 2

písm. a/ nariadenia). Toto všeobecné pravidlo určuje uplatniteľnú legislatívu. V daných prípadoch
na zamestnancov, ktorých bydlisko sa nachádza na území Maďarska, vykonávajúcich činnosť na
území Slovenskej republiky, vzhľadom na uvedené sa na tieto prípady vzťahuje v oblasti sociálneho
zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky, a to aj napriek skutočnosti, že sa sídlo zamestnávateľa
nachádza na území Maďarska. Z dôvodu uľahčenia voľného pohybu osôb a odstránenia zdĺhavých

administratívnych postupov, nariadenie obsahuje výnimky z tejto všeobecnej zásady, ktoré sa vzťahujú
na vyslaných zamestnancov, t. j. na osoby zamestnané na území členského štátu zamestnávateľom,
ktoré tento zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu dočasne vykonávať pre neho prácu.
Podmienkou vyslania je skutočnosť, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že
daná osoba nie je vyslaná s cieľom nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania (čl. 14

ods. 1a nariadenia - osobitné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu). V súlade s článkom 14 ods. 1
písm. b/ nariadenia je možné za ustanovených podmienok požiadať o predĺženie vyslania. Zamestnanci
sa počas doby vyslania preukazujú v štáte vykonávania zamestnania formulárom E 101, ktorý po
podaní žiadosti a splnení podmienok vyslania vystaví nositeľ poistenia v štáte, kde je osoba poistená.
Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia naďalej podlieha

právnym predpisom vysielajúceho štátu (štát, ktorý vystavil formulár E 101), a teda nepodlieha právnym
predpisom štátu, na území ktorého vykonáva činnosť. Dotknutá osoba je teda oslobodená na obdobie
vyslania od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v členskom štáte, v ktorom vykonáva
činnosť.Ak zamestnávateľ nespĺňa podmienky vyslania ustanovené v nariadení a precizované v rozhodnutí
Správnej komisie EÚ pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000,
týkajúce sa výkladu článku 14 (1), 14a (1) a 14b (1) a (2) nariadenia o legislatíve vzťahujúcej sa

na vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov dočasne pracujúcich mimo
príslušného štátu, môžu na žiadosť zamestnanca a zamestnávateľa v zmysle článku 17 nariadenia
príslušné úrady dvoch alebo viacerých členských štátov spoločnou dohodou upraviť výnimky z
ustanovení článku 13 až 16 nariadenia a odchylne upraviť podmienky vyslania v niektorých prípadoch.
Sociálna poisťovňa sa pri rozhodovaní o vzniku, resp. o zániku nemocenského poistenia, dôchodkového

poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnancov žalobcu pridržiavala príslušných koordinačných
nariadení, pričom vychádzala z preukázaného skutkového stavu veci, t. j. že žalobca má sídlo na území
Maďarska. Dotknutí zamestnanci vykonávali činnosť na území Slovenskej republiky, pričom sa v štáte
vyslania nepreukázali formulárom E 101, ani výnimkou, ktorú je oprávnený udeliť vecne príslušný úrad
v Maďarsku po vzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal opak a nepredložil dodatočne vystavené formuláre E

101 alebo výnimku udelenú zamestnancom žalobcu vecne príslušným úradom v Maďarsku. Sociálna
poisťovňa preto nebola oprávnená pri určení uplatniteľnej legislatívy vychádzať z článku 14 ods. 1 písm.
a/ nariadenia, čo bolo uvedené i v napadnutom rozhodnutí (strana 4 a 5). Sociálna poisťovňa nie je
oprávnená ani skúmať dôvody, pre ktoré nebol zamestnancovi vystavený formulár E 101 vysielajúcim
členským štátom, ani posudzovať výkon činnosti žalobcu na území členského štátu, v ktorom má sídlo.

Toto patrí výlučne do kompetencie vysielajúceho štátu, v danom prípade Maďarska.

K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán s ním riadne nekomunikoval, nekonal s ním
a neupovedomil ich o tom, že začal vo veci konať, uviedol, že pred vydaním rozhodnutia vo veci
Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany sa snažila viackrát skontaktovať so žalobcom a listom zo dňa
20. 04. 2011 ho vyzvala, aby prihlásil do slovenského systému sociálneho zabezpečenia spätne od

roku 2007 zamestnancov a zamestnávateľa, vyplnil a zaslal predpísané tlačivá (Registračné listy) na
realizáciu ich prihlásenia. Súčasne vysvetlila pobočka žalovaného dôvody, pre ktoré jeho zamestnanci
podliehajú oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky. Listom z 26. 05.
2011 oznámila pobočka žalovaného žalobcovi, že vykonala kontrolu odvodu poistného dňa 15. júna
2011 a súčasne vyzvala žalobcu na doplnenie adries zamestnancov do priloženého zoznamu. Žalobca

na výzvu nereagoval, čo je uvedené i v rozhodnutiach, a preto pobočka pristúpila k vydaniu rozhodnutí.
Taktiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011, ktorý
sa s právnym názorom Sociálnej poisťovne stotožnil. K ďalšej námietke, že menovaným nevznikol
pracovný pomer na území SR a už vôbec nie s dátumom uvedeným v rozhodnutí na základe vyslania
žalobcom, žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany rozhodovala podľa § 178 ods.

1 písm. a/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, a to o vzniku
(zániku) povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti u menovaných osôb podľa slovenskej legislatívy a s touto otázkou sa žalovaný
vyporiadal v rozhodnutí.

Pokiaľ ide o námietku premlčania uvedenú v žalobe, žalovaný uviedol, že premlčaniu podliehajú všetky

hmotné práva, t. j. majetkové práva, ak sa nevykonali v dobe ustanovenej zákonom. Rozhodnutiami
o vzniku (zániku) povinného poistenia Sociálna poisťovňa nerozhodovala o svojich právach, napríklad
v prípade predpísania poistného, ale o právnom vzťahu vzniknutom, resp. zaniknutom na základe
právnych skutočností, s ktorými sa tento vznik, resp. zánik spája. Žalobou napadnutými rozhodnutiami
sa len deklaruje existencia, resp. vznik právneho vzťahu, ktorý vznikol alebo zanikol priamo na základe

nariadenia. Z týchto dôvodov nie je možné námietku premlčania akceptovať. K námietke žalobcu, že
sociálna poisťovňa zaujala nesprávne stanovisko k rozsudku maďarského súdu, žalovaný uviedol, že
tento je právne záväzný a spôsobilý vyvolať právne účinky len na území Maďarska a žalovaný ako
subjekt Slovenského právneho systému nie je viazaný právnym názorom súdu iného členského štátu.
Rozsudok maďarského súdu je právne záväzný vo vzťahu k inštitúciám Maďarska. Žalovaný v rámci

odvolacieho konania preto žiadal inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku (OEP Budapešť) o
vyjadrenie, či na základe predmetného rozsudku vystavila zamestnancom žalobcu formuláre E 101,
na základe ktorých by podliehali legislatíve Maďarska. Z oznámenia OEP Budapešť vyplynulo, že
rozhodnutie súdu ich nezaväzuje na vystavenie formulárov E 101, a preto tieto formuláre nemôže
vystaviť. Ak by obdobná maďarská inštitúcia vystavila formuláre E 101 pre vyslaných zamestnancov

žalobcu,bolbytodôvodvrámciodvolaciehokonaniazrušiťprvostupňovérozhodnutiapobočkysociálnejpoisťovne.Žalovanýkpodanýmžalobámuviedol,žežalobcavnichnesprávneuvádza,žeideo„vyslanie
na výkon práce“, nakoľko tento termín by bolo možné použiť len v prípade, ak by zamestnancom
žalobcu vysielajúci štát (Maďarsko) vystavil formulár E 101 v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a/

nariadenia na obdobie, počas ktorého vykonávajú práce na území Slovenskej republiky. Zamestnanci
žalobcu ale nedisponovali formulárom E 101, a preto možno hovoriť len o pridelení zamestnancov
žalobcu na výkon prác na územie iného členského štátu, v danom prípade Slovenskej republiky. K ďalšej
námietke žalobcu, pokiaľ pobočka žalovaného v rozhodnutí uviedla, že žalobca nevykonával žiadne
významné ekonomické činnosti, a z toho dôvodu príslušný orgán sociálneho zabezpečenia v Maďarsku

nevystavil formuláre E 101..., žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti neposudzovala pobočka sociálnej
poisťovne, nakoľko táto iba skonštatovala to, čo uviedla maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia
OEP Budapešť v liste zo dňa 30. 11. 2011, ktorým žiadala Sociálnu poisťovňu o posúdenie poistných
pomerov dotknutých zamestnancov žalobcu. Je toho názoru, že žalovaný sa vyporiadal so všetkými
námietkamižalobcu,ktoréboliuvedenévodvolaníazdôvodnilskutkový,ajprávnystavvposudzovaných
veciach. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo dňa 17. 12. 2002, z ktorého

vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstraňovali formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov
žalôb (§ 249 ods. 2 OSP), v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorý sa ospravedlnil (§ 101 ods. 2

OSP) a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto ich podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd
prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu

a žida, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

povinne nemocensky poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva právu na území Slovenskej republiky
alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná
zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, povinne dôchodkovo poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva
prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného

zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak.

Podľa § 16 cit. zákona, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa
osobitného predpisu a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm.

a/ a d/ a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne
nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje
inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či
sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie

alebo opravný prostriedok podať.

Podľa § 210 ods. 1 cit. zákona, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach
uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/.

Podľa § 231 ods. 1 písm. a/ cit. zákona zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra
zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať

aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom
nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.

Sociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie, upravuje nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov
a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie“).

Podľa článku 13 (9) ods.1 (II. hlava) nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu.

Podľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a/ nariadenia, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu
zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj
vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku

alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.

Článok 17 nariadenia upravuje výnimky z článkov 13 až 16 tak, že dva alebo viac členských štátov,
príslušných orgánov týchto štátov, môže spoločnou dohodou upraviť výnimky z ustanovení článkov 13
až 16 v záujme určitých kategórií pracovníkov alebo určitých pracovníkov. Nariadenie však neupravuje,
akou formou bude táto spoločná dohoda príslušných orgánov členských štátov uzatvorená.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako i výsledkami dokazovania, t. j.
zabezpečenými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými
zisteniami a právnym záverom žalovaného a na zdôraznenie správnosti záverov jednotlivých rozhodnutí
považuje za potrebné uviesť nasledovné dôvody.

V preskúmavanej veci z predloženého spisového materiálu žalovaného, súčasťou ktorého boli i

administratívne spisy prvostupňového správneho orgánu, vyplýva skutkový stav tak, ako ho opísal
žalovaný vo svojom rozhodnutí a v písomnom stanovisku k podanej žalobe. Nie je sporné, že žalobcaje personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku, teda spoločnosť zriadená podľa právnych predpisov
účinných na území Maďarska, ktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov (ďalej len
„Zmluva“) prideľovala svojich zamestnancov prijatých v Maďarskej republike, vykonávať činnosť do

spoločnosti Valsabbia Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou. Zmluva na rok 2007 bola
platná v období od 15. mája 2007 do 31. decembra 2007, na rok 2008 v období od 1. januára do
31. decembra 2008, na základe ktorej maďarskí zamestnanci pokračovali vo výkone činnosti na území
Slovenskej republiky aj v mesiaci január 2009 a február 2009. Zmluva na rok 2010 bola platná v období
od januára do konca decembra 2010. Za celé uvedené obdobie účastník konania mesačne fakturoval

spoločnosti Valsabbia Slovakia, spol. s r.o. výkon práce za poskytnutých maďarských zamestnancov.

Taktiež nie je sporné, že maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia „Országos Egészségbiztosítái
Pénztár (OEP), Nemzetközi és Európai Integrációs Föosztály, Budapešť“ - obdobná inštitúcia
žalovaného so sídlom v Maďarsku - písomne prípisom zo dňa 30. 11. 2009 č. j. 12-5732/09 požiadala
priamo žalovaného o spoluprácu a pomoc v súvislosti s poistným vzťahom dočasných pracovníkov
na Slovensku o preverenie vyslaných pracovníkov žalobcom podľa pripojeného zoznamu z dôvodu,

že žalobca nevykonáva žiadnu významnú činnosť v Maďarsku, prijal pracovné sily v Maďarsku s
cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti Valsabbia Slovakia spol. s r.o. Žalobca prihlásil vyslaných
pracovníkov do maďarského sociálneho zabezpečenia - Regionálny fond zdravotného poistenia, avšak
poistný vzťah pracovníkov podľa priloženého zoznamu bol pozastavený v Maďarsku, keďže ide o osoby,
na ktoré sa vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky podľa článku 13 nariadenia č. 1408/71. Žiadosť

spočívala v preverení osôb podľa zoznamu, či boli prihlásené na Slovensku v uvedených pracovných
dobách a ak neboli prihlásené, aké opatrenia boli prijaté.

Tieto skutočnosti boli preukázané kontrolou odvodu poistného na sociálne poistenie, ktorú uskutočnila
Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany dňa 8. februára 2010 u zamestnávateľa Valsabbia Slovakia,
spol. s r.o. Bánovce nad Bebravou, ktorej predchádzalo pracovné stretnutie zástupcov uvedeného

zamestnávateľa a zástupcov správneho orgánu. Toto pracovné stretnutie sa uskutočnilo z dôvodu
riešenia poistných pomerov zamestnancov. Z prílohových častí Zmlúv vyplýva, že osoby uvedené v
rozhodnutí ako zamestnanci žalobcu (O. E. od 25. 06. 2007 do 31. 07. 2007, V. B. od 18. 05. 2007 do 24.
05. 2007, M. N. od 10. 07. 2008 do 21. 08. 2008, K. Q. od 27. 08. 2007) boli pridelení na výkon činnosti
na územie Slovenskej republiky do spoločnosti Valsabbia Slovakia, spol. s r.o. a pri kontrole odvodu

poistného na sociálne poistenie spoločnosti Valsabbia Slovakia, spol. s r.o. bolo preukázané, na základe
faktúr o fakturovaní výkonu prác, že tieto osoby nastúpili na výkon práce do uvedenej spoločnosti. O. E.
v tejto spoločnosti ukončil výkon prác ku dňu 31. 07. 2007, V. B. v tejto spoločnosti ukončil výkon prác
ku dňu 24. 05. 2007, M. N. v tejto spoločnosti ukončil výkon prác ku dňu 21. 08. 2008. Zamestnancom
uvedeným v rozhodnutí neboli vystavené vysielajúcim štátom formuláre E 101 a ani udelená výnimka

podľa článku 17 nariadenia, ktorú by po vzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky mohol udeliť vecne príslušný úrad v Maďarsku.

Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu písomne prípisom zo dňa 20. 04. 2011 (žalobcom prevzatá
písomnosť dňa 26. 04. 2011) na prihlásenie zamestnancov do Slovenského systému sociálneho
zabezpečeniaspätneod18.mája2007,abyzaslalRegistračnýlistzamestnávateľa,akoiRegistračnýlist

nakaždéhozamestnanca,vrátaneodhláškyzamestnanca.Ďalejmesačnývýkazpoistnéhoapríspevkov
+ zaplatenie poistného za zamestnávateľa a každého zamestnanca spätne. Pobočka žalovaného
tiež žalobcu upozornila, že spoločnosť Valsabbia Slovakia spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou viedla
mesačne dennú evidenciu dochádzky na každého zamestnanca dočasne prideleného žalobcom na
výkon práce na území Slovenska. Podľa názoru súdu potom nie je sporný údaj sociálnej poisťovne o

vzniku/zániku poistného vzťahu zamestnancov žalobcu uvedených v jednotlivých rozhodnutiach.

Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový správny orgán s ním nekomunikoval, ani ho neupovedomil o začatí
konania v tejto veci u uvedených osôb preto neobstojí, lebo zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca
bol upozornený aj na tú skutočnosť, že z podnetu príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia v
Maďarsku bola vykonaná kontrola výkazov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

podľa jednotlivých kontrolovaných období uvedených v rozhodnutiach, ktorá kontrola bola ukončená
08. 02. 2010 vyhotovením Protokolu č. 800-1510005110-AG05/10/18. Inštitúcia v Maďarsku oznámilaprvostupňovému správnemu orgánu, že vyslaným pracovníkom podľa pripojeného zoznamu neboli
vystavené formuláre E 101, na základe ktorých by vyslaní zamestnanci podliehali právnemu predpisu
Maďarska podľa článku 14 (1) nariadenia, lebo žalobca nevykonával v Maďarsku žiadne významné

ekonomické činnosti. Žalobca teda bol upozornený na porušenie ust. § 231 zák. č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov a neriadil sa výzvou pobočky žalovaného.

K článku 14 ods. 1 písm. a/ nariadenia vo vzťahu k zamestnávaniu osôb agentúrami dočasného
zamestnávania podal výklad ESD vo veci C-202/97 Fitzwilliam (rozsudok z 10. februára
2000), keď skonštatoval, že článok 14 (1) (a) sa musí vykladať v tom zmysle, že s cieľom využiť výhody

poskytované v danom ustanovení, podnik, zaoberajúci sa poskytovaním dočasných zamestnancov z
jedného členského štátu, ktorí sú k dispozícii ako pracovníci na dobu určitú pre podniky so sídlom v inom
členskom štáte, musí zvyčajne (bežne) vykonávať svoju činnosť v prvom štáte. Z uvedeného rozsudku
ďalejvyplýva,žepodnik,zaoberajúcisaposkytovanímdočasnýchpracovníkov,zvyčajnevykonávasvoju
činnosť v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak zvyčajne vykonáva v tomto členskom štáte významné
aktivity. To znamená, že dočasne prideľuje svojich zamestnancov na výkon práce aj užívateľskému

zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území jej domovského štátu, v danom prípade na území Slovenskej
republiky. Na účely určenia, či podnik, zaoberajúci sa poskytovaním dočasných zamestnancov, zvyčajne
vykonáva významnú činnosť v členskom štáte, v ktorom je usadený, môže príslušná inštitúcia tohto štátu
posúdiť kritériá, charakterizujúce činnosti prevádzkované týmto podnikom.

Podľa názoru súdu v preskúmavaných veciach o takýto prípad nejde a žalobca si nesprávne vysvetľuje

aplikáciu článku 13 ods. 1, 2 písm. a/, článku 14/1a nariadenia Rady č. 1408/71 na svoje konanie.
Prvoradou podmienkou pre uplatňovanie článku 14 nariadenia Rady EHS č. 1408/71 je existencia
priameho vzťahu medzi podnikom a zamestnancom, ktorého zamestnáva. Túto podmienku (napr.
uzavretie pracovnej zmluvy) žalobca ako zamestnávateľ osôb uvedených v rozhodnutí spĺňal, čo ani
v žalobe nepopiera (...“uvedené osoby zamestnával žalobca ako subjekt maďarského práva“) a jej

naplnenie nebolo spochybnené (viď samotné Zmluvy o dočasnom prideľovaní). Druhou rozhodujúcou
podmienkou pre uplatnenie článku 14 uvedeného nariadenia je existencia väzieb medzi podnikom a
členským štátom, v ktorom bol podnik založený, čo znamená, že článok 14 nariadenia Rady EHS č.
1408/71 sa vzťahuje iba na tie podniky, ktoré obvykle vykonávajú významné ekonomické činnosti na
území členského štátu, v ktorom boli založené. Treba prisvedčiť žalovanej a aj podľa názoru súdu, túto

druhú podmienku žalovaný ani správny orgán prvého stupňa, neboli povinní skúmať, keďže vyplývala z
oznámenia (žiadosti) príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku.

V danom prípade postavenie zamestnancov žalobcu, poskytnutých osôb na výkon práce spoločnosti
Valsabbia Slovakia spol. s r.o. (na základe Zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov), z hľadiska
sociálneho zabezpečenia, sa posudzuje nie podľa Zákonníka práce účinného na Slovensku, ale podľa

článku 13 ods. 2 písm. a/ nariadenia rady č. 1408/71, teda v prvom rade skúma sa pravidlo uplatniteľnosti
legislatívy, keďže zamestnanci žalobcu nemali vystavený formulár E 101 a vykonávali pridelené práce
u užívateľskej organizácii na Slovensku. Potom nie je možné aplikovať ust. § 14 (1) (a) nariadenia, ako
tvrdí žalobca. Tento článok upravuje výnimky, ktoré by bolo možné použiť, ak by žalobca postupoval
v zmysle výzvy prvostupňového správneho orgánu a dodatočne by predložil súhlas žalovaného o

možnosti dodatočného vystavenia formuláru E 101 pre vyslaných zamestnancov žalobcom na územie
Slovenska zo strany obdobnej inštitúcie v Maďarsku. Žalobca však napriek upozorneniu správneho
orgánu nedal žiadny podnet príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku, na uzavretie
spoločnej dohody so spätnou účinnosťou o uplatniteľnej legislatíve Maďarska u vyslaných pracovníkov
žalobcom do spoločnosti Valsabbia Slovakia spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou podľa predložených

Zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov prijatých v Maďarsku vykonávať činnosť v tejto spoločnosti na
Slovensku za jednotlivé roky 2007, 2008, 2009 až do 31. 12. 2010.

Nie je sporné, že k vydávaniu žalobou napadnutých rozhodnutí rozhodovala o vzniku (zániku)
nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti u osôb uvedených v
jednotlivých rozhodnutiach podľa bodov 1 až 4 v tomto rozsudku, keďže mal nesporne preukázané, na

základe vykonanej kontroly v spoločnosti Valsabbia Slovakia, s.r.o. so sídlom Bánovce nad Bebravou,
že uvedené osoby (zamestnanci žalobcu) v tejto spoločnosti (na území Slovenskej republiky) vykonávaliprácu na základe ich pridelenia žalobcom, ktorý má sídlo v Maďarsku. Tento skutkový stav vyplýva i
z doložených listín (Protokolu č. 800-1510005110-AG05/10/18 z kontroly, zápisnica , korešpondencia
sociálnej poisťovne a pod.).

Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v
správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje
k zisteniu skutočného stavu veci. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad pre vydanie rozhodnutia.
Požiadavka čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady
materiálnej pravdy.

Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový správny orgán s ním nekomunikoval, ani ho neupovedomil o začatí

konania v tejto veci u uvedených osôb preto neobstojí, lebo zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca
bol upozornený aj na tú skutočnosť, že z podnetu príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia v
Maďarsku bola vykonaná kontrola výkazov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
podľa jednotlivých kontrolovaných období uvedených v rozhodnutiach, ktorá kontrola bola ukončená
08. 02. 2010 vyhotovením Protokolu č. 800-1510005110-AG05/10/18. Inštitúcia v Maďarsku oznámila

prvostupňovému správnemu orgánu, že vyslaným pracovníkom podľa pripojeného zoznamu neboli
vystavené formuláre E 101, na základe ktorých by vyslaní zamestnanci podliehali právnemu predpisu
Maďarska podľa článku 14 (1) nariadenia, lebo žalobca nevykonával v Maďarsku žiadne významné
ekonomické činnosti. Žalobca teda bol upozornený na porušenie ust. § 231 zák. č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov a neriadil sa výzvou pobočky žalovaného.

U všetkých osôb podľa zoznamu, ktorí vykonávali prácu u spoločnosti Valsabbia Slovakia, s.r.o., bolo
zistené, že ich vyslal žalobca, avšak nemali vystavený formulár E 101, na základe ktorého by bolo
možné zistiť, či podlieha legislatíve vysielajúceho štátu. Taktiež bolo zistené, že žalobca ako personálna
agentúra so sídlom v Maďarsku nepostupovala v zmysle nariadenia Rady č. 1408/71 pri prideľovaní
svojich zamestnancov na výkon prác na územie Slovenskej republiky a v čase ich vyslania svojich

zamestnancov nezabezpečila formulárom E 101 (a zrejme ani na túto povinnosť neupovedomila svojich
zamestnancov) a taktiež ani na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu dodatočne v zmysle
článku 17 uvedeného nariadenia nedošlo k dodatočnému vystaveniu formuláru E 101 príslušnou
inštitúciouvMaďarskunazákladevzájomnejdohodysMinisterstvompráce,sociálnychvecíarodinySR.
Žalobca však v žalobe nevysvetlil, prečo maďarská inštitúcia OEP oslovila sociálnu poisťovňu na území

Slovenskej republiky s presným zoznamom osôb, ktoré nesporne vykonávali práce na území Slovenskej
republiky z podnetu žalobcu a prečo tieto osoby, ktoré nespĺňali, resp. nemali k dispozícii žiadny doklad
o uplatniteľnej legislatíve v oblasti poistenia, by nemali podliehať práve článku 13 ods. 2 písm. a/
nariadeniu Rady EHS č. 1408/71. Tvrdenie žalobcu, že si plnil svoje odvodové povinnosti riadne a včas
v Maďarsku voči uvedeným osobám ešte neznamená, že jeho postup je v súlade s právom Európskej

únie, teda že je správny a v preskúmavaných veciach osoby uvedené v jednotlivých rozhodnutiach
nevykonávali práce na území Slovenskej republiky na základe jeho vyslania alebo že niektoré osoby
sa v období podľa vydaných rozhodnutí ani na území Slovenskej republiky nenachádzali. Tieto jeho
tvrdenia žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán nesporne vyvrátil zabezpečenými dôkazmi a výkon
prác uvedených osôb potvrdila sama spoločnosť Valsabbia Slovakia, s.r.o. Žalobca svoje tvrdenia ničím

nepreukázal a pokiaľ aj došlo z jeho strany k odvodovým povinnostiam v Maďarsku, v danom prípade
to nie je podstatné a nejde o duplicitu plnenia, ak nie je rešpektované nariadenie Rady EHS 1408/71.
Ak žalobca plnil niečo, čo nemal, je iba na ňom, akým spôsobom si nezákonné plnenie uplatní na súde
domovského štátu. Maďarsko je súčasťou Európskeho spoločenstva tak, ako Slovenská republika, a
preto sa na žalobcu vzťahuje jednoznačne nariadenie Rady č. 1408/71, ako i vykonávacie nariadenie

Rady č. 574/1972 a rozhodnutie správnej komisie č. 181 zo dňa 13. decembra 2000. Súd
je toho názoru, že ak sa maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia - OEP Budapešť obrátila so
svojou žiadosťou u konkrétnych mien a konkrétneho zamestnávateľa (žalobca) na sociálnu poisťovňu
v Slovenskej republike, u osôb podľa zoznamu skúmala práve splnenie podmienok podľa nariadenia
Rady č. 1408/71, teda uplatniteľnú legislatívu pri vyslaných pracovníkoch na územie iného členského

štátuvrámciEurópskehospoločenstva,prisledovanívšeobecnýchaosobitnýchpravidiel,ustanovených
nariadení, ktoré majú výhradný účinok, teda či dotknutá osoba nesleduje výhodnejší systém sociálneho
zabezpečenia. Podľa názoru súdu žalovaný i prvostupňový správny orgán postupovali v súlade s
nariadením Rady č. 1408/71, keď pristúpili k vydávaniu rozhodnutí u jednotlivých pracovníkov podľazoznamu maďarskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, u ktorých bolo preukázané, že vykonávali
prácu na území Slovenskej republiky na základe pridelenia zamestnancov žalobcom podľa doložených
zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov ako svojich zamestnancov prijatých v Maďarskej republike

v spoločnosti Valsabbia Slovakia, spol. s r.o. Týmito rozhodnutiami žalovaný, ani Sociálna poisťovňa,
pobočka Topoľčany (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) neukladajú žiadnu povinnosť žalobcovi ako
účastníkovi konania (ba ani uvedenej osobe v rozhodnutí), ale iba deklarujú právny stav vyplývajúci z
uplatniteľnej legislatívy v zmysle zásad nariadenia Rady č. 1408/71. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky
žalobcu, nie je možné na ne prihliadnuť, keďže rozhodnutie žalovaného má náležitosti podľa § 209

zák. č. 461/2003 Z. z. a výrok rozhodnutia, ktorý je záväzný, má oporu v uvedených dôvodoch v
odôvodnení rozhodnutia. Nie je jasné, v ktorých úsekoch odôvodnenia je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, a následne teda nezákonné. Sám žalobca iba uvádza, že tieto osoby nikdy
nepracovali na území Slovenskej republiky, nemali uzavretý pracovný pomer podľa pracovnoprávnych
predpisov platných na území Slovenskej republiky (čo v danom prípade ani nie je podstatné) a že si
plnil odvodové povinnosti v Maďarsku. Sú to iba účelové konštatácie, ktoré nemajú žiadny vplyv na

vydané rozhodnutia a nemôžu ani privodiť priaznivejšiu situáciu pre žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí
(ako i prvostupňový správny orgán) uviedli mená zamestnancov žalobcu, kde pracovali, sídlo slovenskej
spoločnosti, kde zamestnanci žalobcu vykonávali práce, aké práce vykonávali (operátor kalibrovacieho
zariadenia, operátor EVG - zvárači poloautomatov a podobne). Spoločnosť Valsabbia Slovakia spol.
s r.o. viedla evidenciu o začiatku výkonu pridelení práce i jej ukončení, teda nie je sporné, z akých

podkladov správny orgán vychádzal a tieto skutočnosti boli osvedčené samotným zástupcom tejto
spoločnosti pri prejednaní protokolu o výsledku kontroly a spísaní zápisnice o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly odvodu poistného. Taktiež nie je jasné, a sám žalobca ani bližšie nešpecifikuje
svoju „námietku premlčania“. Súd preto nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov žalovaného spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí, ktoré vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku žalobou napadnutých rozhodnutí.

Všeobecne platí článok 13 II. hlavy nariadenia č. 1408/71, podľa ktorého, že ak nie je ustanovené inak,
osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.
Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú

inak (bod 2, čl. 13). Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú zakotvené v článku 14 nariadenia č.
1408/71, podľa ktorého osoba zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne
pracuje a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala
prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu,
že trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú osobu.

Uvedené znamená, že i na zamestnancov žalobcu uvedených v jednotlivých rozhodnutiach sa vzťahoval
náš právny poriadok a predpisy, lebo vykonávali prácu na území Slovenskej republiky na základe ich
pridelenia žalobcom a nedisponovali formulárom E 101 vystavený domovskou zdravotnou poisťovňou
OEP Budapešť, podľa ktorého by ako dotknutí zamestnanci naďalej podliehali legislatíve vysielajúceho
štátu a niet pochýb, že ak by žalobca ako zamestnávateľ zamestnancov postupoval v zmysle nariadenia

RadyEHSč.1408/71dôsledne,vystavenýformulárE101prejednotlivýchzamestnancovpridelenýchna
výkon práce na územie iného členského štátu - v Slovenskej republike by jednoznačne určil uplatniteľnú
legislatívu a odpadli by zamestnávateľovi (ale i zamestnancovi) plniť povinnosti v oblasti sociálneho
zabezpečenia v Slovenskej republike, teda v štáte vyslania. Podmienky týkajúce sa výkladu článku
14 nariadenia č. 1408/71 sú zakotvené v rozhodnutí Správnej komisie č. 181 zo dňa 13. decembra

2000. Predmetné rozhodnutie Správna komisia vydala s poukazom na článok 81 nariadenia č. 1408/71,
nakoľko jej úlohou je podávať výklad k otázkam, ktoré vznikajú z tohto nariadenia.

Pokiaľ ide o predložený rozsudok Pracovnoprávneho súdu Miskolci č. 5.M.1714/2010/9 zo dňa 21.
apríla 2011, k tomu súd zhodne ako žalovaný iba dodáva, že ide o rozsudok, ktorý má teritoriálnu
pôsobnosť pre územie Maďarska, a preto žalovaný správny orgán nebol povinný sa nim riadiť. Žalobca

si sám protirečí, keď v podanom stanovisku prisvedčil žalovanej, že sociálna poisťovňa nie je viazaná
právnym názorom súdu iného členského štátu a že v podstate v takýchto prípadoch má prednosť
právo Európskej únie. Súd poukazuje na stanovisko obdobnej inštitúcie v Maďarsku k predloženému
rozsudku, zaslané prvostupňovému správnemu orgánu mailovou formou dňa 18. 01. 2012, ktorá
uviedla „že maďarská inštitúcia, ani maďarský súd neuznali, že v daných prípadoch je možné použiť

na zamestnancov maďarského zamestnávateľa pravidlá o vyslaní podľa článku 14 (1) (a) nariadeniač. 1408/71 a vystaviť formuláre E 101 HU a zamestnancom nebola na obdobie výkonu činnosti na
Slovensku udelená výnimka podľa článku 17 citovaného nariadenia, a teda ani vystavené formuláre
E 101 HU a OEP považuje tento prípad za uzatvorený. Rozhodnutia prvostupňového orgánu o vzniku

povinného sociálneho poistenia zamestnancov podľa slovenskej legislatívy podľa článku 13 (2) (a)
nariadenia č. 1408/71 je opodstatnené, nakoľko Sociálna poisťovňa, ani súdy Slovenskej republiky
nie sú viazané rozsudkom súdu iného členského štátu EÚ. Preto nie je dôvod zrušiť poistné pomery
zamestnancov maďarského zamestnávateľa podľa slovenskej legislatívy.

Súd považuje za potrebné uviesť, že účelom nariadenia Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systému

sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, bolo
predovšetkým vytvoriť základný právny predpis obsahujúci všetky základné ustanovenia na vykonanie
zmluvyoEurópskychspoločenstvách(čl.51),ktorýsabudevzťahovaťnavšetkýchštátnychpríslušníkov
členských štátov, ktorí sú povinní v rámci systému sociálneho zabezpečenia, pričom situácia, keď
osoba podlieha právnym predpisom dvoch členských štátov súčasne ako výnimka zo všeobecného
pravidla, majú byť čo najviac obmedzené v počte aj v rozsahu a pokiaľ ide o zaručenie rovnakého

zaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ktorí sú zamestnaní na území členského štátu, je vhodné za
právne predpisy, ktoré sa majú uplatňovať, určiť právne predpisy toho členského štátu, v ktorom je osoba
v zamestnaneckom vzťahu alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Citované nariadenie v II. hlave s názvom „určenie príslušnosti právnych predpisov“ obsahuje kolízne
normy týkajúce sa určenia právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v prípade osôb,

na ktoré sa predmetné nariadenie vzťahuje. Účelom tohto systému kolíznych noriem je nielen zabrániť
tomu, aby dochádzalo k súčasnej aplikácii niekoľkých vnútroštátnych právnych predpisov, v dôsledku
čoho by mohli vznikať nežiadúce komplikácie, ale aj zabezpečiť, aby osoby, na ktoré sa nariadenie
vzťahuje, nezostali bez dávok sociálneho zabezpečenia len preto, že neexistuje právny poriadok, ktorý
by sa na nich vzťahoval (napríklad rozsudok ESD č. C-196/90, Fonds voor Arbeidsongevallen proti

Madeleine De Paep).

Obdobné prípady (sociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie) tunajší
krajský súd a senát 11S riešil v rokoch 2008-2009 (približne asi dvesto žalôb) s tým rozdielom,
že maďarský subjekt mal vydané povolenie vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a vysielal zamestnancov na výkon prác do užívateľskej

spoločnosti na území Maďarska (napr. vec vedená pod sp. zn. 11S/149/2008 potvrdená rozsudkom NS
SR sp. zn. 7Sžso/23/2009, vec vedená pod sp. zn. 11S/141/2008 potvrdená rozsudkom NS SR sp. zn.
9Sžso/30/2009 Mentor, s.r.o. a ďalšie).

Ztýchtodôvodovbolopotrebnérozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuažalobypodľa§
250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami

žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).