Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111200505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Protznerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111200505.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: I.. L.
B., nar.: X.X.XXXX, bytom: P. T. XXXX/X, XXX XX P., v zastúpení: JUDr. Jánom Škrabom, advokátom,
Sovietskych hrdinov 200, 089 01 Svidník, proti žalovanému: T.. J. W. J. P.., N. X, XXX XX B., I.:
XXXXXXXX, v zastúpení: Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, Františkánska 3, 040 01 Košice, o
zaplatenie sumy 32.463,65 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 805,66 €, a to k rukám právneho zástupcu
žalovanéhoMgr.RichardaPetrova,advokáta,Františkánska3,04001Košice,do3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.1.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

k zaplateniu sumy 32.463,65 € s 2 %-ným úrokom z omeškania ročne od nasledujúceho dňa od
doručenia návrhu do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.9.2001 pri autonehode utrpel zranenia, kedy vodič Z. Z., štátny
občan Poľskej republiky prešiel nákladným motorovým vozidlom s návesom v ostrej pravotočivej
zákrute cez stredovú čiaru vozovky a návesom narazil do ním riadeného motorového vozidla. Okrem
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na zdraví utrpel aj sťaženie spoločenského uplatnenia
v psychiatrickej a sexuologickej oblasti. Na uplatnenie nárokov zo vzniknutých škôd splnomocnil

žalovaného, ktorý žalobným návrhom zo dňa 16.8.2002 jemu vzniknuté škody aj uplatnil voči Slovenskej
poisťovni, a.s., ústredie Bratislava. Rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku č.k. 4C/417/02-108 zo dňa
11.12.2003 mu bola priznaná náhrada škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatneniaavposlednomvýrokubolažalobavprevyšujúcejčastitýkajúcejsanáhradyškodyzasťaženie
spoločenského uplatnenia v psychiatrickej a sexuologickej oblasti vylúčená na samostatné konanie.
Rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku č.k. 2C/56/04 zo dňa 26.11.2007 súd uložil žalovanej Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, OZ Košice zaplatiť mu na sťažení spoločenského uplatnenia v
psychiatrickej a sexuologickej oblasti sumu 978.000,- Sk (32.463,65 €). Proti tomuto rozsudku podala
povinná odvolanie. Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom č.k. 7Co/17/2008-162 zo dňa 13.11.2008
rozsudok Okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Rozsudok prevzal jeho právny zástupca
JUDr. Ján Škrab, AK Svidník dňa 8.1.2009. Odvolací súd zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom
pasívnej legitimácie žalovanej Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. Bratislava. Proti tomuto rozsudku

podal žalobca dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý toto zamietol rozsudkom č.k.
2Cdo/152/2009 zo dňa 26.10.2010. Rozhodnutie zdôvodnil obdobne ako odvolací súd nedostatkom
pasívnej legitimácie žalovaného. Okrem toho však poukázal aj na ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky
č. 423/1991 Zb., v súvislosti s ktorým v tomto prípade vzniklo právo uplatniť si nároky na zvýšeniezákladného odškodnenia na príslušnom súde aj proti poisťovni, keďže táto už poskytla plnenie vo
výške 10.800,- Sk za bolestné podľa predloženého posudku. Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca
mal nároky na zvýšenie odškodnenia uplatniť priamo voči tomu, kto mi škodu spôsobil. Žalovaný ako

môj splnomocnený právny zástupca nežaloval mne vzniknutú škodu priamo voči vodičovi vozidla, ktorý
zapríčinil vznik tejto škodovej udalosti a taktiež nesprávne označil žalovaného v žalobnom návrhu zo dňa
16.8.2002, ktorý bol z dôvodu týchto procesných vád rozsudkom KS v Prešove, č.k. 7Co/17/2008-162
zo dňa 13.11.2008 zamietnutý.

Žalovaný sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním zo dňa 26.1.2012, kedy uviedol, že výšku

škody žalobca odvodzuje z rozsudku prvostupňového konania pred OS Svidník, v rámci ktorého mu bolo
priznané odškodnenie vo výške 32.463,65 € ako náhrada škody na zdraví, konkrétne trvalých následkov
v psychiatrickej aj sexuologickej oblasti. Konanie o náhradu škody na zdraví vedené Okresným súdom
Svidník pod sp.zn. 2C/56/04 a Krajským súdom v Prešove pod sp.zn.: 7Co/17/2008 bolo právoplatne
skončené doručením rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 13.11.2008 a to s poukazom na § 159 ods.
1 O.s.p.. Žalobca v žalobe uvádza skutočnosť, že uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove bol

jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 8.1.2009. Uvedený deň je preto potrebné považovať za deň
oboznámenia sa žalobcu s jeho obsahom. Vedomosť o výške škody ako aj údajne zodpovednom
subjekte, ktorým má byť predchádzajúci advokát žalobcu, teda žalovaný v tomto konaní, nadobudol
žalobca najneskôr oboznámením sa s písomným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu, ak nie už
skôr, a to samotným vyhlásením rozsudku na pojednávaní dňa 13.11.2008 a jeho ústnym odôvodnením.

Na základe vyššie uvedených skutočností podľa názoru žalovaného 2-ročná premlčacia doba v zmysle
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala žalobcovi plynúť dňa 8.1.2009. S poukazom na citáciu
ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný ďalej uviedol, že posledným dňom lehoty bol deň
8.1.2011 a uvedený dátum pripadol na sobotu, teda najbližším nasledujúcim pracovným dňom po sobote
8.1.2011 bol pondelok 10.1.2011 a tento deň je posledným dňom na vykonanie práva na náhradu škody

proti žalovanému jeho uplatnením na súde. Ako vyplýva zo spisu, žaloba bola podaná na súde dňa
12.1.2011, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby, preto žalovaný vznáša námietku premlčania.
Vzhľadom na presvedčenie žalovaného o dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania navrhuje žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi a zistil nasledovný

skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu vo Svidníku sp.zn. 4C/417/2002 súd zistil, že v právnej veci
žalobcu zastúpeného žalovaným ako jeho právnym zástupcom proti žalovanej Slovenskej kancelárii
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenej Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava, odštepný závod Košice, ul. Štúrova 7, Košice, o náhradu škody súd

rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na bolestnom sumu 4.571.250,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 1.887.000,- Sk tiež do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobu týkajúcu sa sumy 3.242.625,- Sk zamietol a v prevyšujúcej časti žalobu
týkajúcusanáhradyškodyzasťaženiespoločenskéhouplatneniavpsychiatrickejasexuologickejoblasti
vylučuje na samostatné konanie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu vo Svidníku sp.zn. 2C/56/2004 súd zistil, že v uvedenej právnej
veci, ktorá bola vylúčená zo spisu 4C/417/2002 súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.10.2005 tak, že
žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi na sťažení spoločenského uplatnenia v psychiatrickej a
sexuologickej oblasti sumu 978.000,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o sumu 832.000,-
Sk súd zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Následne rozhodol o trovách konania, trovách

štátu a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Na základe odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom
7Co/17/2008-162 zo dňa 13.11.2008 vo veci rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
a žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal, štátu náhradu trov konania nepriznal
a zrušil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok. Zo zápisnice
o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 13.11.2008 súd zistil, že na tomto pojednávaní bol

prítomný právny zástupca žalobcu T.. T. Š.. Na základe dovolania žalobcu rozhodol Najvyšší súd SRrozsudkom sp.zn. 2Cdo/152/2009 zo dňa 26.10.2010 tak, že dovolanie zamietol a žalovanej náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal.

Žalobca v konaní vypovedal, že sa rozhodol podať túto žalobu kvôli tomu, že prvostupňový súd vo

Svidníku vo veci konal, určil výšku jemu spôsobenej škody na zdraví, avšak tento rozsudok Krajský
súd v Prešove zamietol. V celom konaní bol zastúpený vtedy svojim právnym zástupcom na všetky
právny úkony, t.j. žalovaným. Keďže Krajský súd v Prešove žalobu zamietol, podal dovolanie na NS
SR, lebo vedel, že sa jednalo o chybu, ktorú spôsobil žalovaný. Konkrétne žalovaný ho zastupoval v
prvostupňovom konaní. Po tom, čo bola časť nároku vylúčená, ho už zastupoval momentálny právny

zástupca T.. Š.. Žalovanému odvolal plnomocenstvo tesne po vyhlásení rozsudku prvostupňovým
súdom. Žalovaný si voči nemu uplatnil náhradu z titulu ukončenia právneho zastúpenia vo výške 4.200 €.

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným a v súlade so zásadou hospodárnosti konania,
sa súd v prvom rade zaoberal uvedenou námietkou, porovnal dátumy uplynutia premlčacích lehôt v
zmysle § 106 Občianskeho zákonníka s dátumom podania návrhu žalobcu a dospel k záveru, že tento
nárok v zmysle vyššie citovaných ustanovení je premlčaný.

Súd mal za to, že v tomto prípade sa premlčanie nároku spravuje ustanovením § 106 Občianskeho

zákonníka, nakoľko sa jedná o náhradu škody. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba - subjektívna a objektívna, ktorých začiatok je stanovený odlišne, na
sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je taktiež nezávislé. Subjektívna premlčacia doba podľa §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynie vždy jedine v rámci objektívnej premlčacej doby podľa § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri subjektívnej lehote sa pod pojmom „dozvie o škode“ má na mysli

preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode čo do druhu i rozsahu do tej miery, aby mohol
svoj nárok poškodený riadne uplatniť v súdnom konaní, a to v civilnom prípadne v rámci prebiehajúceho
trestného stíhania ako prihlásenie nároku poškodeného. Pod pojmom „kto za ňu zodpovedá“ sa zas
myslí, že poškodený má presnú a personifikovanú vedomosť o tom, kto je škodcom. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodnej udalosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k tzv. škodnej udalosti, t.j. kedy Krajský súd
v Prešove zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu o náhradu škody vo výške 978.000,-Sk zamietol, došlo dňa 13.11.2008, t.j. v deň vyhlásenia daného rozsudku a vtedy teda začala plynúť
objektívna premlčacia lehota. Čo sa týka prvej kumulatívnej podmienky pre plynutie subjektívnej lehoty,
poškodený - žalobca sa o škode kvalifikovane a v takom rozsahu, že uvedený nárok mohol uplatniť

súdnou formou, a druhej kumulatívnej podmienke pre začatie plynutia subjektívnej lehoty, t.j. čas, kedy
sa poškodený - žalobca dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedel taktiež v uvedený deň
13.11.2008.Toznamená,žepripripočítanídvojročnejlehotykvyššieuvedenémudátumupoporovnanís
dátumom uplatnenia nároku podaním žaloby na súd možno konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný
a podľa názoru súdu tento nie je uplatnený riadne a včas.

Aj v prípade, ak by súd za deň začatia plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby považoval až deň
prevzatiarozsudkuKrajskéhosúduvPrešoveprávnyzástupcomžalobcu8.1.2009zasúčasnejaplikácie
ustanovenia§122Občianskehozákonníka,kedysaposlednýdeňlehotypripadajúcejnasobotupresúva
na najbližší pracovný deň, v tomto prípade sa na 10.1.2009, súd musí konštatoval, že žalobca svoj nárok
voči žalovanému neuplatnil riadne a včas, keďže samotná žaloba bola podaná až dňa 12.1.2011.

Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za to,

že žaloba nie je podaná dôvodne a preto ju zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo
samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle §142 ods.1 s prihliadnutím na § 150 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách

právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.
655/2004 Z.z.: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 26.1.2012, účasť na pojednávaní dňa
11.9.2012 a 22.1.2013, každý úkon po 486,34 € okrem odmeny za účasť na pojednávaní dňa 11.9.2012,
kedy výška odmeny je len 1, t.j. 121,59 €, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci
samej, plus 3x režijný paušál po 7,63 € (za úkony v roku 2012) a 1x režijný paušál po 7,81 € (za úkon

v roku 2013). Súd vôbec nepriznal odmenu za úkon - oboznámenie sa s pripojeným spisom, nakoľko
jeho obsah musel byť žalovanému známy vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní práve žalovaný
zastupoval žalobcu. Celková výška trov právneho zastúpenia by teda predstavovala sumu 1.611,31 €,
avšak o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľkodospel k záveru, že na strane žalobcu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí
žalovanému náhradu trov konania sčasti priznať.

V citovanom ustanovení § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je fixované moderačné absolučné

právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva
na náhradu trov konania (podľa § 142 ods. 1 či § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),
nevylučuje, aby súd súčasne nedošiel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 150 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku. A tak napriek úspechu vo veci, resp. procesnému zavineniu protistrany
súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa
mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinný účastník nemôže uhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

Súd môže prihliadnuť aj na správanie žalobcu a žalovaného pred podaním žaloby ako aj počas súdneho
konania.

V tomto konkrétnom prípade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa práve v majetkovom a
sociálnom postavení žalobcu, ktorého nemožno považovať za osobu tzv. ekonomicky silnú, čo už bolo
konštatované aj v uznesení tunajšieho súdu, ktorým mu bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku

v rozsahu 80%. Vzhľadom na túto skutočnosť súd potom považoval za primerané a spravodlivé zaviazať
neúspešného žalobcu na náhradu trov konania, ale v zníženej výške v rozsahu len 50%, t.j. 805,66 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.