Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202834
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6712202834.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky F..

S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L., V. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Martinou Bariakovou,
advokátkou so sídlom 960 01 Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti odporcovi S.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX L., Z.. K. XX, prechodne bytom XXX XX E. J. XX, zastúpený JUDr. Jánom
Repášom, advokátom so sídlom 960 01 Zvolen, Trhová 4, o zaplatenie 48.000,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 48.000,- Eur, spolu s 9 %-
tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 10.01.2012 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 22.02.2012 domáhala, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy istiny vo výške 48.000,- Eur spolu s 9 %-tným úrokom z
omeškania ročne z dlžnej sumy od 31.12.2011 do zaplatenia a trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila ústnu Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
požičanie 50.000,- Eur. Pre zabezpečenie záväzku z pôžičky uzatvorenej dňa 10.02.2009, si účastníci

tejto pôžičky spísali písomné uznanie dlhu, v ktorom odporca uviedol, že uznáva dlh vo výške 50.000,-
Eur a zaviazal sa navrhovateľke túto sumu vrátiť. Odporca z uvedenej sumy zaplatil navrhovateľke
celkove sumu 2.000,- Eur a to v 4 splátkach dňa 28.12.2010 sumu 500,- Eur, dňa 21.01.2011 sumu
500,- Eur, dňa 28.02.2011 sumu 500,- Eur a dňa 30.03.2011 sumu 500,- Eur. Odporca po tomto už
žiadnu inú sumu nezaplatil, pričom dňa 28.12.2011 vyzvala navrhovateľka odporcu na vrátenie zvyšnej
sumy 48.000,- Eur a to do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedenú výzvu si odporca prevzal dňa
30.12.2011. Zároveň nakoľko sa odporca dostal do omeškania žiada, aby súd navrhovateľke priznal aj

úroky z omeškania vo výške 9 % ročne.

Navrhovateľka svojim podaním doručeným súdu dňa 29.02.2012 upravila svoj návrh v zmysle výzvy
súdu vo veci, od kedy jej majú byť priznané úroky z omeškania v tom, že žiadala, aby jej tieto úroky boli
priznané od 10.01.2012 do zaplatenia.

Súdvovecivydaldňa05.03.2012podsp.zn.23Ro/36/2012-21platobnýrozkaz,ktorýmodporcuzaviazal

zaplatiť navrhovateľke sumu 48.000,- Eur spolu s 9 %-tným úrokom z omeškania ročne od 10.01.2012
do zaplatenia, ako aj trov konania.Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca odpor v ktorom uviedol, že je pravdou skutočnosť
o podpísaní uznania dlhu voči navrhovateľke, avšak v čase keď toto podpisoval, žil s ňou v spoločnej
domácnosti a podpísal to na základe tej skutočnosti, že navrhovateľka mu povedala, že nemá dôveru

k členom svojej rodiny a prepíše na neho svoje životné poistenie. Vzhľadom k tomu, že on jej nemal
čo poskytnúť, tak sa dohodli, že ona prepíše svoje životné poistenie na jeho osobu a on podpíše
uznanie dlhu na poistnú sumu a že takto si budú kompenzovať svoju vzájomnú dôveru. Táto dôvera
vyplývala aj z toho, že si plánovali spoločnú budúcnosť a chceli spolu stavať dom v obci Podzámčok.
S navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti od augusta 2008 asi dva roky. Po nezhodách odišiel

zo spoločnej domácnosti v mesiaci 2010 (nie je uvedený konkrétny mesiac). Od tejto doby bol s
navrhovateľkou sporadicky v telefonickom kontakte, pričom nikdy nepadla zmienka o vrátení finančných
prostriedkov. Navrhovateľka mu nikdy neposkytla pôžičku vo výške 50.000,- Eur. Na základe tohto žiada,
aby súd nariadil pojednávanie.

Súd z písomného vyjadrenia doručeného zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky dňa 21.08.2012,

ktorým reagovala na odpor odporcu proti platobnému rozkazu zistil, že nie je pravdou, že navrhovateľka
s odporcom žila v spoločnej domácnosti a že by na neho prepísala jej životné poistenie. Pravdou je iba
tá skutočnosť, že navrhovateľka v období, keď požičala odporcovi sumu 50.000,- Eur, mala s ním vzťah,
ktorý však nepovažovala za taký vážny, aby spolu zdieľali spoločnú domácnosť. Je absolútne absurdné
tvrdenie odporcu, že by z dôvodu, že jej odporca ako spolubývajúca osoba nemal čo poskytnúť, ona

na neho prepísala životné poistenie a že odporca navrhovateľke z rovnakého dôvodu podpísal uznanie
dlhu na akúkoľvek poistnú sumu. Poukazuje na to, že životné poistenie navrhovateľka nikdy nemala a
je to klamstvo, že by akákoľvek poistná zmluva z akéhokoľvek životného poistenia mala zodpovedať
odporcovým jeho vlastnou rukou vyhotovenému a podpísanému uznaniu dlhu. Taktiež tvrdenie odporcu,
že si s navrhovateľkou plánovali spoločnú budúcnosť ako stavať dom v obci Podzámčok, je nepravdivé,

čo preukazuje aj skutočnosť produkovaná samotným odporcom v odpore, kde uvádza: „Ja ako s ňou
žijúci v spoločnej domácnosti som jej nemal čo poskytnúť...“ Keďže odporca sám uvádza, že nemal
navrhovateľke ako spolužijúca osoba čo poskytnúť, toto vyvracia jeho tvrdenie o tom, že by s ním bolo
vôbec možné stavať spoločne dom, tobôž keď v tej dobe nedosahoval žiadny príjem.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca podal odpor včas a s odôvodnením vo veci samej, týmto sa
platobný rozkaz zrušil a súd nariadil pojednávanie.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súdvyššieuvedenéparagrafyuvádzaztohodôvodu,žeodporcaanijehoprávnyzástupcasanedostavili

na pojednávanie konané dňa 11.12.2012 s tým, že odporca zaslal súdu dňa 10.12.2012 žiadosť o
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, kde sa ako príloha nachádza výmenný list - poukaz
podpísaný MUDr. Denisou Lukáčovou, s pracoviskom Sliač, Poliklinika Novopharm, s. r. o., v ktorom sa
uvádza bolesť hrdla odporcu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca bol volaný na pojednávania
dvoma predvolaniami a to na pojednávanie konané dňa 24.10.2012 ako aj na pojednávanie konané dňa

11.12.2012. Uvedené predmetné predvolania si odporca prevzal do vlastných rúk, pričom súd poukazuje
na tú skutočnosť, že priamo na predvolaní sa na strane 4 nachádza § 119 ods. 1 O.s.p., ktorý hovorí,
že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a v zmysle ods. 3 uvedeného paragrafu,
ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav, musí návrh na odročenie obsahovať ajvyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Zároveň súd teda poukazuje na to, že súdu nebolo žiadnym spôsobom predložené
vyjadrenieošetrujúceholekára,ktorébytakétoospravedlnenieobsahovalo.Ztohtodôvodusúdvzmysle

§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti odporcu.
Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že na pojednávanie sa nedostavil ani právny zástupca
odporcu s tým, že tento dňa 06.12.2012 zaslal súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania
vzhľadom ku skutočnosti, že má neodkladné pracovné záležitosti mimo sídla kancelárie. Žiadny iný
dôvod neuviedol. Súd poukazuje na to, že právny zástupca odporcu zároveň vo svojom ospravedlnení

uvádza, že prebral dňa 03.12.2012 predvolanie na toto pojednávanie. Súd mal však preukázanú
tú skutočnosť, že právny zástupca odporcu si prevzal predvolanie v zmysle doručenky osobne dňa
30.11.2012anieakoonuvádza03.12.2012stým,žezároveňneuviedolžiadnetakédôvody,prektoréby
súd nemal pojednávať. Skutočnosť, že súd bude pojednávať, a že súd nebude akceptovať jeho žiadosť
o odročenie pojednávania, bola právnemu zástupcovi odporcu oznámená písomne dňa 10.12.2012 a
to e-mailom.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe listinného dôkazu - Vyhlásenie o uznaní dlhu bolo zistené, že odporca týmto listom doslovne
uviedol, že uznáva svoj dlh voči veriteľovi F.. S. A., nar. XX.XX.XXXX z titulu pôžičky vo výške 50.000,-

Eur čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu a zaväzuje sa takto uznaný dlh v uvedenej výške veriteľovi
vrátiť. Zároveň uviedol, že uznáva dlh voči veriteľovi, ktorý vznikol z dvojstranného právneho úkonu a
to Zmluvy o pôžičke peňazí medzi ním ako dlžníkom a medzi F.. S. A. ako veriteľom. Toto vyhlásenie
o uznaní dlhu vykonáva na základe svojej pravej a slobodnej vôle a na základe jeho prejavu. Svojim
podpisom osvedčuje správnosť obsahu a pravosť tohto jeho vyhlásenia o uznaní dlhu. Vo Zvolene dňa

10.02.2009. Podpis.

Súd zo štyroch výpisov z účtu navrhovateľky zistil, že na účet navrhovateľky bola vložená 4 x suma vo
výške 500,- Eur a to dňa 28.12.2010, 21.01.2011, 28.02.2011 a 31.03.2011. V uvedených výpisoch je
všade uvedené „vklad v hotovosti“, suma 500,- Eur a pod tým meno „Z. S..“

Na základe písomnej výzvy adresovanej právnym zástupcom navrhovateľky odporcovi bolo zistené, že
právna zástupkyňa oznámila odporcovi, že zastupuje F.. S. A.. Poukazuje na tú skutočnosť, že jej klient
ako veriteľ uzatvoril s ním ako dlžníkom zmluvu v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka o pôžičke,
ktorej predmetom bola suma 50.000,- Eur. Uvedenú dlžobu ste čo do dôvodu a výšky uznali. Uvádzame,

že k dnešnému dňu ste z vyššie uvedeného dlhu uhradili sumu vo výške 2.000,- Eur a teda Váš dlh
predstavuje sumu 48.000,- Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností Vás ako dlžníka vyzývame,
aby ste svoj dlh vo výške 48.000,- Eur uhradili do 10 dní odo dňa prevzatia tohto listu. Zároveň Vás
upozorňujeme, že v prípade ak v uvedenej lehote dlžnú sumu neuhradíte, budeme nútení sa s nárokom
klienta obrátiť na príslušný súd. Uvedená výzva bola odporcovi doručená dňa 30.12.2011.

Na základe vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 bolo
zistené, že odporca do dňa pojednávania nezaplatil žiadnu sumu a preto je dlžný celú vymáhanú sumu
vo výške 48.000,- Eur. Taktiež opätovne poukazuje na to, že účastníci mali k sebe určité citové väzby
v čase poskytnutia tejto pôžičky, avšak tieto postupne oslabovali a približne 1 rok po poskytnutí tejto

pôžičky nastal rozchod medzi účastníkmi a to niekedy v mesiaci január 2010. Odporca sa v tomto čase
aj rozvádzal a tieto peniaze sa možno použili aj na vyrovnanie BSM, ako aj na jeho podnikanie. Na
základe týchto skutočností poukazuje na to, že bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu pôžičky, ktorá
bola definovaná v uznaní dlhu a preto žiada, aby súd rozhodol tak, ako oni navrhujú a zároveň im priznal
aj trovy konania.

Na základe vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 bolo zistené, že táto
si uvedomuje nerozvážnosť svojho konania, avšak ona mala odporcu rada a preto mu požičala tieto
peniaze. Časť peňazí jej poskytol otec a časť si zarobila.

Súd z vyjadrenia svedkyne L. Q. na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 zistil, že ona pozná
navrhovateľku ako aj odporcu, pričom navrhovateľku z dôvodu, že krátky čas spolupracovali a odporcu
z dôvodu, že keď sa niekedy s navrhovateľkou stretli, bola spolu aj s ním. Vo veci uvedenej pôžičky
poukazuje na to, že navrhovateľka ju niekedy vo februári 2009 oslovila, či by nemohla k nej prísť s tým,že by chcela pánovi S. požičať nejaké peniaze. Svedkyňa uviedla, že sa u nich niekedy približne o 16.30
hod. zastavila a bola pri odovzdaní peňazí v celkovej sume 50.000,- Eur. Zároveň poukazuje na to, že
účastníci si podpísali aj nejaký papier, avšak ona tento papier nečítala. Uvedené peniaze mal pán S.

použiť zrejme na nejaké podnikanie.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Súd na paragrafy týkajúce sa vykonávania dôkazov a to § 120 ods. 1 a ods. 4 O.s.p. poukazuje z toho
dôvodu, že odporca bol vyzvaný súdom na predloženie všetkých dôkazov na preukázanie svojich tvrdení
a to písomnou formou v rámci predvolania na pojednávanie na deň 24.10.2012 a na deň 11.12.2012.

Súd teda mal za to, že odporca a samozrejme aj jeho právny zástupca vedel o tých skutočnostiach, že
sú povinní nielen určité skutočnosti tvrdiť, ale aj tieto skutočnosti preukázať relevantnými dôkazmi. Súd
v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na to, že teda rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov a na zásadu kontradiktórnosti. Preto môže zobrať do úvahy len tie skutočnosti,
ktoré zo samotného dokazovania vyplynuli a boli preukázané. Samotné tvrdenia súd nevezme do úvahy

v tom prípade, ak tieto nemá za preukázané.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu
dôvodný, pričom poukazuje predovšetkým na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré počas konania vyplynuli
v rámci dokazovania. Súd v rámci zhodnotenia dôkazov mal jednoznačne preukázané, čo bolo aj
odporcom potvrdené, že odporca uznal dlh vo výške 50.000,- Eur a to z dôvodu titulu pôžičky, ktoré

si požičal od navrhovateľky dňa 10.02.2009. Zároveň však súd poukazuje na to, že odporca okrem
svojich tvrdení v odpore žiadnou inou skutočnosťou nepreukázal, že by si nepožičal a zároveň že by od
navrhovateľky neprevzal sumu vo výške 50.000,- Eur, čo aj sám vlastnoručným podpisom potvrdil. Jeho
tvrdenia, že navrhovateľka na neho prepísala životné poistenie, neboli ničím podložené a ani nežiadal
vykonať takéto dôkazy, na čo bol výslovne súdom tak, ako súd poukázal, minimálne dvakrát písomne

vyzvaný pri predvolaniach na pojednávanie. Súd teda nemohol vychádzať z tvrdení odporcu, že nedošlo
k požičaniu peňazí z dôvodu, že takáto skutočnosť sa pred súdom žiadnym spôsobom nepreukázala.
Je predovšetkým na odporcovi preukázať v prípade že už podpísal uznanie dlhu, že došlo k nejakému
fiktívnemu, resp. nepravdivému podpísaniu uznania dlhu.
Naopak, bola to navrhovateľka, v prospech ktorej svedčenia vykonané dôkazy a to jednak listina o

uznaní dlhu podpísaná odporcom, ďalej taktiež výpoveď svedkyne L. Q. a taktiež nezanedbateľnou je aj
skutočnosť, že došlo zo strany odporcu k plneniu určitých súm navrhovateľke a to po 500,- Eur v dňoch
28.12.2010, 21.01.2011, 28.02.2011 a 31.03.2011. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého
dôvodu tieto sumy posielal navrhovateľke a keďže navrhovateľka uvedenú sumu odpočítala z pôžičky
medzi ňou a odporcom je zrejmé, že týmito platbami odporca z časti vracal navrhovateľke požičané

peniaze. Zároveň taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca vo svojom odpore uvádza
nepravdivo aj tú skutočnosť, že navrhovateľka nikdy od neho uvedenú sumu nežiadala vrátiť, pričom
súd mal jednoznačne preukázanú tú skutočnosť, že tento bol vyzvaný priamo právnou zástupkyňounavrhovateľky listom zo dňa 28.12.2011 na zaplatenie tejto sumy, ktorú výzvu si odporca prevzal dňa
30.12.2011.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platný k 10.01.2012, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zároveň navrhovateľke priznal aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške 9 %, ktorá
predstavuje zákonnú sadzbu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods.

1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Výška úrokov z omeškania bola stanovená v nadväznosti na vyššie uvedené paragrafy s tým, že v
čase keď sa dostal odporca do omeškania, bola sadzba ECB vo výške 1 % s tým, že takto zvýšená
sadzba o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9 % ročne. Vo veci od kedy súd zaviazal odporcu na

platenie úrokov z omeškania, t.j. od kedy sa dostal do omeškania, súd tu poukazuje na tú skutočnosť,
že odporca bol listom zo dňa 28.12.2011, ktorý mu bol doručený dňa 30.12.2011 vyzývaný na zaplatenie
tejto sumy vo výške 48.000,- Eur v lehote 10 dní. Teda lehota, dokedy mal odporca zaplatiť uvedenú
sumu uplynula dňa 09.01.2012 s tým, že od nasledujúceho dňa sa odporca dostal do omeškania, v
zmysle § 563 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).