Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6P/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200623
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815200623.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľky: V. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,

A. XXX/XX, právne zastúpená: Q.. H. K., advokát, so sídlom F. K., T. 47 proti odporcovi: V. M.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom C., A. XXX/XX, právne zastúpený: Q.. V. C., advokátka, so sídlom D., M. C.
XXX/X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I Súd manželstvo V. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, a V. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v K. R., zapísané v knihe manželstiev V. úradu v K. Lieskovci vo zväzku 4, ročník 1995, strana 4, por.
č. 8 r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:

Maloletá N. M., nar. XX.XX.XXXX a maloletá K. M., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja

rodičia spoločne.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 € a mal. K., nar.
XX.XX.XXXX sumou 150 €, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky V. M..

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom zo dňa X.X.XXXX, doručeným súdu dňa X.X.XXXX navrhovateľka žiadala rozviesť
manželstvo s odporcom a upraviť ich rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom N., nar.
XX.X.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX tak, že budú zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca bude
zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. N., nar. XX.X.XXXX sumou 200,- Eur a mal. K., nar.
XX.XX.XXXX sumou 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

Styk otca s maloletými deťmi navrhovateľka upraviť nežiadala.

Návrhodôvodnilatým,žeposlednýchmesiacochsavichmanželstvezačaliprejavovaťnezhody,rozpory
v názoroch, ktoré sa postupne stupňovali čo vyvrcholilo do vzájomného citového odcudzenia. Hlavnou
príčinou hádok bola otázka financií, rodinného rozpočtu a skutočnosť, že odporca začal požívať vo
zvýšenej miere alkoholické nápoje, chodil domov v skorých ranných hodinách pod vplyvom alkoholu, čo
viedlo k nevhodnému a hlučnému správaniu z jeho strany. V záujme usporiadania manželských vzťahov
navrhla stretnutie v psychologickej poradni, odporca nemal záujem narušené manželské vzťahy riešiť.Odporca platí nájom bytu, vrátene poplatkov za bývanie, poistné na maloleté dcéry, obedy v školskej
jedálni a podieľa sa na úhrade nákladov na stravu v domácnosti. Navrhovateľka hradí náklady súvisiace
so zabezpečením oblečenia pre celú rodinu, platby elektriny, školský klub, internát plnoletej dcére a

podieľa sa na úhrade nákladov na stravu v domácnosti.

Odporca s rozvodom nesúhlasil. K návrhu sa písomne vyjadril, že kríza v ich manželstve nie je
dlhodobého charakteru, v poslednom čase sa s navrhovateľkou viac hádajú, ale jedná sa o hádky
bežného charakteru, ktorým sa pri spolužití nedá vyhnúť. Pokiaľ ide o tvrdenie, že vo zvýšenej miere
začal požívať alkohol, toto tvrdenie je nepravdivé, nepopiera, že nie je abstinentom, ale alkohol požíva

len s mierou a príležitostne. Je štátnym zamestnancom a takéto správanie by si ani nemohol dovoliť.
Tiež je skreslenou informáciou, že nemal záujem riešiť problémy v manželstve, o problémoch sa snažil
komunikovať a riešiť ich spoločne s navrhovateľkou. Vyjadril presvedčenie, že vzťahy v manželstve
nie sú trvalo narušené, manželstvo plní svoj účel a medzi nimi nedošlo k vážnemu rozvratu. Ich
manželstvo trvá už takmer 20 rokov, počas ktorých dokázali prekonať aj ťažké životné skúšky ako jeho
dlhoročnú onkologickú liečbu a ďalšie rodinné problémy. Je presvedčený, že v prípade vzájomnej snahy

a komunikácie a prípadne aj pomoci zo strany psychologickej poradne dokážu prekonať momentálnu
krízu, ktorá v ich manželstve nastala.

Zo sobášneho listu účastníkov a ich vyjadrení bolo zistené, že manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX v K.
R.. U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú tri deti z toho dve deti sú maloleté, navštevujú
prvý stupeň základnej školy.

Navrhovateľka vo výpovedi na pojednávaní zopakovala dôvody podania návrhu na rozvod manželstva.
Uviedla, že nemá záujem na obnovení spolužitia, k manželovi nepociťuje citovú náklonnosť, veľa vecí
jej na manželovi vadí, v spolužití s manželom svoju budúcnosť nevidí. Ich názorové nezhody aj ohľadom
starostlivosti o detí vyústili až do slovného incidentu, ku ktorému privolala na odporcu políciu, pretože
sa jej vyhrážal. Po incidente, niekedy v októbri minulého roka opustila spoločnú spálňu a intímne už s

odporcom nežije. Požiadala o pridelenie mestského bytu, chce sa zo spoločnej domácnosti odsťahovať.
Ďalej uviedla, že potom ako sa zamestnala, začali oddelene hospodáriť aj s finančnými prostriedkami.
S odporcom si už nemá čo povedať. Maloleté deti navštevujú prvý stupeň základnej školy, s odporcom
majú vytvorený dobrý vzťah. Medzi odporcom a najstaršou dcérou sú vzťahy problematickejšie.

Odporcauviedol,žemázáujemnazachovanímanželstva,pripustilžemedzinimidochádzaknezhodám,

aj sa hádajú, situáciu však považuje za riešiteľnú. Uviedol, že navštívil psychologickú poradňu. O tom,
že navrhovateľka požiadala o pridelenie bytu sa dozvedel od zamestnankyne mestského úradu. Je
pravdou,ženavrhovateľkarazkincidentuprivolalapolíciu,ale onodišielzbytu,aninevedelžemanželka
volala políciu a jeho slová manželka vytrhla z kontextu, povedal jej, že keby mala iného muža, tak
by bola na invalidnom vozíku. Manželku ľúbi a tiež má dobré vzťahy s deťmi. S najstaršou dcérou

došlo k narušeniu vzájomných vzťahov, bolo to počas strednej školy, chcel ju iba motivovať k zlepšeniu
prospechu. V prípade rozvodu manželstva súhlasil s výškou výživného ako to navrhla navrhovateľka.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len "zákon o rodine"), k zrušeniu
manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo je vážne narušené
a trvalo rozvrátené tak, že neplní už svoj účel, ktorým podľa § 1 ods. 2 zákona o rodine je
vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.

Okrem spoločenského účelu, manželia spolu intímne dlhšiu dobu nežijú, navrhovateľka si začala
vybavovať samostatné bývanie, manželstvo účastníkov konania si neplní ani svoju ekonomickú funkciu,
manželia začali samostatne hospodáriť s finančnými prostriedkami, nakoľko medzi nimi dochádzalo
k nezhodám aj v otázke nakladania s financiami v rodine. Skutočnosť, že vzťahy medzi manželmi
sú hlboko a trvale rozvrátené potvrdzuje aj vyjadrenie navrhovateľky, ktorá jednoznačne odmietla

akékoľvek snahy o obnovenie manželského spolužitia, pričom manželstvo je dobrovoľným zväzkom
dvoch ľudí. Manželstvo sa tak stalo iba formálnym zväzkom, manželia sa navzájom odcudzili do takej
miery,ženedokážuvzájomnekomunikovať.Vzájomnéodcudzeniebolospôsobenérozdielmivnázoroch
a predstavách o fungovaní manželstva.

Súd nepovažoval za potrebné na návrh navrhovateľky vypočuť navrhnutú svedkyňu V. M., plnoletú dcéru
účastníkov konania, pretože jej výsluch nepovažoval za potrebný, aj bez výsluchu svedkyne, na základe

výpovede účastníkov konania si súd vytvoril dostatočnú predstavu o fungovaní manželstva.

Súd tak dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je len formálnym vzťahom, ktorého udržiavanie
nemá spoločenský význam a jeho rozvod nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd preto
manželstvo rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým

deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Rodičia na pojednávaní uzatvorili dohodu v otázke úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode. Nakoľko súd zistil, že dohoda, ktorú uzatvorili rodičia maloletých detí, s ktorou súhlasil i
kolízny opatrovník maloletých, nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, túto dohodu schválil v celom
rozsahu tak ako bola navrhnutá.

Pri rozhodovaní o dohode rodičov ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode súd vychádzal z nasledovných pomerov účastníkov konania:

Navrhovateľka je zamestnaná ako asistentka na Notárskom úrade v C. s čistým mesačným príjmom
vo výške 359,31 Eur. Odporca je štátnym zamestnancom H. T., organizačne zaradený ako colník na
B. colného úradu C.. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1.158,61 Z.. Y. účastníci konania

spoločne s dvoma maloletými dcérami a plnoletou dcérou bývajú v spoločnej domácnosti v X-izbovom
byte. W. dcéra V. študuje v 1. ročníku na L. v C.. Obe maloleté deti navštevujú prvý stupeň D. školy v C..O trovách konania medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).